Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za to vystúpenie a súhlasím. Tieto doplnenia sú žiadúce, aj preto som navrhol, aby sa moment, tento zákon pokiaľ ho postúpime do druhého čítania, ním zaoberali aj nasledujúce výbory a jeden z nich je Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde by sa mohlo skúsiť do zákona doplniť práve možnosť financovania. Bol tu, ako si aj ty sám spomenul, návrh, myslím, že veľmi konštruktívny od poslanca Vetráka, no a, samozrejme, ústavnoprávny výbor by eventuálne sa mohol pohrať s myšlienkou, že akým spôsobom zaviesť kontrolu tohto veľmi dôležitého a dôležitého ustanovenia. Ja predpokladám, že ten návrh posunieme do druhého čítania, že tieto výbory zasadnú aj k tomuto návrhu zákona a že poslanci, ktorým ide naozaj o to, aby sme zachraňovali tých 200 životov ročne, tak že prídu s konštruktívnymi nápadmi, myšlienkami. A takisto ako ja aj ty a myslím, že aj toto plénum sme ochotní odhlasovať tieto zmeny, eventuálne sa aj podieľať na ich realizácii, vymyslení. Ja sám som rozprával, ako si povedal, s našimi spoločnými známymi a tieto veci som im navrhoval, takže vyskúšame aj my nad niečím pouvažovať a verím, že dáme dokopy v tom druhom čítaní ešte dobrý pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte vyjadriť sa mi k tomu predkladanému návrhu zákona. Zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora. V tejto jednoduchej vete v zákone sa v skutočnosti ukrýva jeden veľký krok pre celú krajinu. Defibrilátor alebo inak sa to spomína aj označenie AED, je malý prístroj určený pre laikov, ktorý dokáže spolu s rukami záchrancu reálne zachrániť ľudský život. Dovoľte mi vysvetliť, čo sa vlastne deje.
Mimonemocničné náhle zastavenie krvného obehu sa v Európe vyskytne každé dve minúty. To sú tie typické kolapsy, ktoré, sa môže stať, že niekto zlyhal na to, že mu prestalo tĺcť srdce. Teda obrazne, aj počas jedného desaťminútového príhovoru, ktorý tu máme v rozprave, sa v Európe zastaví srdce piatim Európanom. Približne 23 % z týchto náhlych zastavení obehu má rytmus, ktorý sa nazýva defibrilovateľný rytmus, teda rytmus, ktorý vieme obnoviť práve pomocou tohto vonkajšieho externého defibrilátora. Fibrilácia srdca je stav, kedy sa srdcový sval nekontrolovateľne chveje a nedokáže pumpovať krv do životne dôležitých orgánov. To je práve dôvod, prečo dotyčný človek skolabuje tým, že nemá dostatok kyslíka, ktorý by mu cievy privádzali do mozgu, tak vlastne odpadáva a je v bezvedomí. Srdce sa akoby trasie a nepracuje. Odstrániť tento stav sa dá fibriláciou a dokáže to ten elektrický výboj, ktorý sa nazýva defibrilácia. Defibrilácia do troch až piatich minút od kolapsu môže zvýšiť prežívanie na 50 až 70 %. Včasnú defibriláciu však nie je možné zabezpečiť posádkami Záchrannej zdravotnej služby. Na Slovensku máme 321 posádok záchraniek v 220 obciach. Ak by sme však chceli pri každej defibrilácii zabezpečiť posádku Záchrannej zdravotnej služby, museli by sme po Slovensku umiestniť aspoň 3 000 záchraniek a namiesto súčasných 160 mil. eur ročne by nás to stálo viac ako 1 a pol miliardy eur ročne. Defibrilovať, teda dať človeku výboj, však dokáže nielen Záchranná zdravotná služba, ale aj laik alebo laický záchranca s pomocou prístroja AED - automatizovaného externého defibrilátora. Európske aj svetové krajiny preto zavádzajú programy verejne prístupnej defibrilácie a po krajinách sa rozmiestňujú prístroje tak, aby boli dostupné širokej verejnosti, ktorá dokáže prístroj zobrať a použiť do 5 minút od kolapsu osoby. Spolu s oživovaním, resuscitáciou dokáže laik obnoviť krvný obeh ešte pred príchodom záchrannej služby. Teda pomocou tohto prístroja dokáže každý z nás, to sa naučí ako s týmto prístrojom môže narábať, vlastne prinavráti dotyčnému človeku už aj vedomie.
Na Slovensku tvoria choroby obehovej sústavy srdcovo-cievne ochorenia takmer polovicu príčin všetkých úmrtí. Ročne takto na Slovensku zomrie viac ako 25-tisíc ľudí. Ku viac ako 8 000 zastavení krvného obehu za rok je na Slovensku vysielaná Záchranná zdravotná služba. Ochorenie srdca spôsobuje zastavenie obehu až do 83 % prípadov. Defibrilovateľný rytmus, ako som spomenul, má najmenej 23 % postihnutých osôb, teda najmenej ku 2 000 osobám za rok by bolo potrebné na Slovensku vyslať a použiť AED a laického záchrancu. Verejných defibrilátorov na Slovensku je málo. Spolu máme evidovaných 2 574, avšak to je vrátane tých, čo sú vo firmách a zdravotníckych zariadeniach, verejne prístupných máme len 285. Verejne prístupný defibrilátor je taký, ktorý dokáže použiť ktokoľvek, kedykoľvek 24 hodín denne bez odomykania, hlásenia či iných procedúr. Sú to väčšinou defibrilátory, ktoré sú umiestnené na budovách letísk, autobusových či vlakových staníc, na budovách obecných úradov, škôl, kultúrnych pamiatok. Jednoducho všade tam, kde sa vyskytujú ľudia vo vyššej koncentrácii. Určite ste si už niekde na letisku alebo v rodnej dedinke všimli zelenú skrinku na stene označenú bielym bleskom. Tak to je on, to je presne ten defibrilátor.
Defibrilátor eviduje vo verejnej databáze alebo defibrilátory evidujú vo verejnej databáze na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Evidencia je dôležitá, pretože v prípade volania na tiesňovú linku 155 dokáže operátor laikovi nielen dávať inštrukcie k prvej pomoci a resuscitácii, ale aj vyslať volajúceho po najbližší dostupný defibrilátor, ktorý operátor vidí na mape. Vedenie centrálnej databázy defibrilátorov sme už na tejto schôdzi posunuli do druhého čítania v zákone o Záchrannej zdravotnej službe. Teda aj každý nový defibrilátor umiestnený podľa tohto zákona sa už ocitne povinne v štátnej databáze. Takto sa zlepšuje reťaz prežitia, šanca na prežitie stúpa ešte pred príchodom záchrannej služby. Predkladaným návrhom zákona bude rozmiestnených približne 2 088 defibrilátorov do konca roka 2024. Obce a mestá na to majú teda 1 a pol roka, aby tieto defibrilátory zaobstarali a umiestnili, pričom v súčasnosti existujú desiatky subjektov, ktoré sa ich distribúciou na Slovensku zaoberajú, teda tento termín stihnúť nebude žiaden problém.
Najdôležitejšie na záver alebo ako by sme mohli povedať dôkaz namiesto sľubov. Tento návrh zákona nevychádza len s nejakých teoretických predpokladov, koľko ľudí by mohlo byť zachránených a čo by bolo keby. V roku 2022 bola prvýkrát vypracovaná podrobná štatistika dát o použití verejne dostupných defibrilátorov v Slovenskej republike. V tomto roku bolo aktivovaných 905 defibrilátorov, to znamená , že toľkokrát ich laici vybrali zo skrinky a doniesli na miesto, kde niekto skolaboval, 905-krát za rok. Reálne ich na pacientoch bolo použitých 350, teda toľkokrát za rok dávali výboje. Na základe podrobnej analýzy a zmonitorovaním cesty pacienta, kedy operačné stredisko záchrannej služby preverovalo stav pacientov v nemocnici až po prepustenie domov, bolo preukázateľne zachránených 51 pacientov. Teda 51 občanov našej krajiny sa vďaka výboju defibrilátora niekde na ulici alebo doma a pohotovým svedkom dostalo živých naspäť domov k svojim rodinám, do práce k priateľom.
Kolegyne, kolegovia, viete si predstaviť, že by bolo týchto defibrilátorov viac? Verím, že každý v tejto sále, ktorý by obrazne dostal, verím, že každý v tejto sále by to rád zabezpečil a zároveň dal obrazne druhú šancu na život mnohým ľuďom. Prijatím jedného návrhu zákona dokážeme bez väčších komplikácii zachraňovať už rok desiatky ľudských životov vrátane našich občanov.
Ďakujem ešte raz predkladateľom za tento návrh zákona a verím, že kolegovia poslanci ho podporia a posunú do druhého čítania.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, že chceme obce zaťažovať čo najmenej, ale ja len pre taký príklad uvediem, že obec s 500 obyvateľmi má bežný príjem v priemere 333 000eur. Obec, ktorá má 2-tisíc obyvateľov, má bežný príjem v priemere 1 200 000eur a obec, ktorá má 5-tisíc obyvateľov, bežný príjem v priemere 5 400 000 eur. Takýto jeden defibrilátor stojí dvetisíc eur. Takže nie, nechceme zaťažovať obce, samosprávy, ale ja si myslím, že tých dvetisíc eur, máme rôzne kultúrne podujatia a možno, že by taká obec zavolala o jedného speváka, čo ja kultúru milujem a chcem ju vždy podporovať, ale možnože jeden rok by mohli zavolať niekoho, teda nezavolať niekoho a tých dvetisíc eur sa im stonásobne vráti. Ale určite budeme hľadať ešte iné možnosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Počet hospitalizácií kvôli srdcovocievnym ochoreniam je na Slovensku dvakrát vyšší, než je priemer Európskej únie. Tieto ochorenia sú príčinou takmer polovice všetkých úmrtí na Slovensku. Mnoho z nich môžeme zaradiť medzi predčasné. Často postihnú aj mladých ľudí, teda sú aj odvrátiteľné.
Úmrtnosť v nemocniciach práve kvôli srdcovému zlyhaniu je dvakrát vyššia, ako pri cievnej mozgovej príhode. Čísla a štatistiky sú alarmujúce a dvíhajú nám varovný prst. Už dlhšie vnímam to, že vo svete sa umiestňujú automatické externé defibrilátory tam, kde sa nachádza väčšie množstvo ľudí a som rada, že podobná iniciatíva prišla aj tu. Niekto by si mohol pomyslieť, že laik by týmto defibrilátorom skôr uškodil, ale opak je pravdou. Nielenže jeho obsluha je aj v stresových situáciách jednoduchá, ale navyše prístroj aj sám zmeria postihnutej osobe EKG a vyhodnotí, či a aký silný výboj najviac pomôže. Ľudia síce môžu robiť preventívne kroky k tomu, aby tieto ochorenia obchádzali, ale niekedy si človek, žiaľ, nevyberie. Zdravotníctvo a zdravie našich občanov je jednou z priorít, a preto verím, že za tento návrh zahlasuje čo najviac poslancov.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakuje pekne za slovo. Ja rovnako ako množstvo iných poslancov považujem tento návrh zákona za dôležitý. Chcem sa len opýtať pani predkladateľky alebo teda hlavnej predkladateľky, aj potom možno Mareka, lebo bude na to reagovať, dnes máme vlastne zo štátneho rozpočtu vyčlenených asi 127 mil. ako pomoc pre samosprávy z toho takzva... z toho program FAST CARE s tým, že je z tohto možné financovať aj defibrilátory, len to nie je povinné. Čiže otázka je, že či sa vlastne neuvažovalo aj pri tvorbe tohto programu, nehovorím teda, že vy ste to mali na starosti, ale že treba asi zauvažovať nad tým, že by sa jednoducho dávalo potom aj do zmlúv obciam, určite po tom, ako by prešiel takýto zákon, že teda to má ísť z týchto peňazí, aby sa nevymýšľali potom nejaké iné zdroje na to isté. Lebo ono sa to dá, samozrejme, financovať aj inak. Ono sa dá povedzme aj, nejaké občianske združenie vie požiadať o dotáciu samospráv a budú to potom zbytočne podľa mňa hradiť z iného balíka. Myslím si, že z tohto FAST CARE by to bolo úplne ideálne, pretože to je presne určené na zdravotnícke pomôcky, teda nielen na prípravu na nejaké ďalšie kolo, vlnu pandémie, ale naozaj na veci, ktoré súvisia s ohrozením života a zdravia.
Takže to len pre vás na zamyslenie. Možnože ak bude nejaká krátka reakcia, budem rád, ak nie, tak hlavne na zamyslenie.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorý zavedie pre obce a mestá povinnosť umiestňovať verejne prístupné automatické externé defibrilátory. Viaceré medicínske aspekty a odborné veci vysvetlia moji kolegovia lekári v rozprave. Ja by som však chcela upriamiť vašu pozornosť na dôvody, prečo takýto zákon vôbec do Národnej rady prinášame.
Na ochorenia srdca nám ročne na Slovensku zomierajú tisíce ľudí. Mnohí, ktorí majú takýto problém, náhle odpadnú, srdce sa im zastaví a potrebujú okamžitú laickú a tiež odbornú zdravotnícku pomoc. AED, tento defibrilátor je súčasťou práve tej okamžitej laickej pozornosti, prepáčte, laickej pomoci. Nemáme sanitku na každom rohu, takýto defibrilátor je vo svete bežná vec, no v našej krajine s rozmiestňovaním zaostávame a môžeme povedať, že sme v takýchto plienkach.
Stretávam sa po Slovensku s mnohými občanmi, dobrovoľníkmi aj so zdravotníkmi a veľmi často ma upozorňovali na tento problém. Myslím si, že máme dnes jedinečnú príležitosť podporiť niečo, čo sa dotkne každého občana v priamom ohrození života. Áno, môžete namietať, že štát zase zavádza novú povinnosť. No táto povinnosť umožní zachrániť viac ľudských životov. Ešte raz. Táto povinnosť pomôže a umožní zachrániť viac ľudských životov. Je ešte niečo viac, ako záchrana ľudských životov? Spočítajme si, koľko nových povinností sme odhlasovali len na tejto schôdzi a vyberme si z nich tie, ktoré bezprostredne zachránia životy.
Defibrilátory nakupujú obce aj dobrovoľne a umiestňujú ich na svoje budovy, pre obecných hasičov či obecné polície, alebo ich dostávajú darom. No takýchto obcí je len zlomok. Áno, môžete namietať, že obce to budú musieť zase zaplatiť. No my sa tu rozprávame o sume 2-tisíc eur a táto suma vydrží po dobu siedmich až desiatich rokov. A ak za týchto desať rokov zachráni čo i len jedného občana, určite to stojí za to. Tento občan to potom tej obci vráti desaťnásobne, stonásobne.
Pred nástupom do parlamentu som pracovala v najväčšej obci na Slovensku v Smižanoch a tam v januári 2023 dostali darom práve takýto defibrilátor. Tento defibrilátor už o dva mesiace neskôr zachránil ľudský život. Mám pred sebou list od pani starostky tejto obce, kde sa píše:
"Devätnásteho marca 2023 pani Vierka varila obed. V kuchyni, v kľude, s rodinou. A zrazu sa jej zatočila hlava, spadla na zem, prestala dýchať. Mala jediné šťastie, že vedľa v miestnosti bola jej dcéra, bol jej syn. Dcéra okamžite telefonovala na 112 a jej syn vedel, že majú na budove obecného úradu takýto defibrilátor. Takže zavolal švagrovi, ten okamžite po tento defibrilátor utekal a jej syn začal s oživovaním. Syn následne v spolupráci so záchranárkou na telefonickej linke oživoval mamku už pomocou prístroja AED. Mamke začínalo srdce znovu pracovať. Pri druhom výboji AED už plnú starostlivosť prebrali záchranári, ktorá pacientku, títo záchranári pacientku stabilizovali a previezli do nemocnice. Zhruba po dvoch týždňoch liečby v umelom spánku bola už mamka pri vedomí a poznala celú rodinu. Následne bola prevezená do Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde jej chirurgicky zaviedli kardiostimulátor a momentálne je znovu v starostlivosti lekárov v nemocnici. Celá rodina verí, že čoskoro bude mamka medzi svojimi najbližšími."
Zacitujem poslednú vetu z listu pani starostky: "Vďaka automatickému externému defibrilátoru AED, pohotovej reakcii najbližších a profesionálnej pomoci záchranárov máme v obci prvýkrát úspešne zachránený ľudský život."
Záverom by som chcela povedať len toľko, predstavte si, že o rok a pol, pretože účinnosť tohto zákona je od 1. 1. 2025, že o rok a pol tu budeme mať dvetisíc takýchto defibrilátorov. To znamená, budeme tu mať množstvo zachránených životov. A čo je viac, ako keď niekto môže zachrániť ľudský život?
Preto vás všetkých prosím o podporu tohto zákona nielen v prvom čítaní, ale aj v druhom. Ja verím, že ľudský život za to stojí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, milí prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1627.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora.
Viac by som o tom povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem, kolega Vetrák, za historické zhrnutie. Pracoval som aj na akadémii vied a viem, že tento zákon je potrebný, lebo ten model sovietsky sme tu zdedili a do určitej miery ešte stále pretrváva a aj v tomto pretrvával, čo sa týka teda učenej spoločnosti, kedysi to boli akademici SAV. A problém je tam skutočne ten, že Slovenská akadémia vied má aj svoje ústavy a vedci existujú aj inde a preto je dôležité zriadiť takúto nezávislú inštitúciu, ktorá bude združovať vedcov zo všetkých možných pracovísk, nielen z akadémie vied.
A vítam aj to, že teda uvažuje sa o tom, že keď si akadémia bude chcieť zachovať svoju učenú spoločnosť, tak si ju môže zachovať a môže si ju aj financovať sama a, ale je dôležité, aby bola takáto slovenská alebo národná učená spoločnosť, kde budú tí najlepší vedci a najlepšie mozgy Slovenska združené.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, nevyužijem celých desať minút, viem, že aj podľa tvári už viem rozoznať, že aké ďalšie návrhy budú nasledovať, lebo viem, kto ste hlavní prekladatelia a viem, že netrpezlivo čakáte na to, že by ste aj svoj návrh chceli obhájiť v pléne. Ja len na dovysvetlenie, lebo objavujú sa tu isté pochybnosti, či je správne takýto návrh podporiť, alebo nie je správne takýto návrh podporiť. Ja len aj z tej dôvodovej správy, kde je tam taký historický prehľad tých učených spoločností uvedený, len teda pripomeniem, že učené spoločnosti začali vznikať už v 17. storočí, čiže to nie je novinka, že my máme nejakú učenú spoločnosť, teda ten slávny kardinál Richelieu vo Francúzsku bol takým prvým tvorcom obdoby učenej spoločnosti, ale na Slovensku máme bohaté skúsenosti s učenými spoločnosťami.
A v čom troška spočíva ten dnešný problém, prečo sa to snažíme nejakým spôsobom riešiť, lebo tí, ktorí sa vedou, výskumom, vzdelávaním zaoberáte, veľmi dobre viete, že aj dnes máme slovenskú učenú spoločnosť, ale tá funguje čisto v rámci Slovenskej akadémie vied. A ono je to teda tak troška pozostatok a naozaj to neberte v zlom, ono je to troška pozostatok z toho socializmu, pretože za socializmu bola SAV-ka označená za vrcholnú vedeckovýskumnú inštitúciu, tak ako bola, povedzme, komunistická strana označená za nejaký ústredný orgán všetkej politiky, naozaj zjednodušujem a ono síce sa po revolúcii to slovo vrcholný orgán vypustilo zo zákona, ale stále pretrváva taká nejaká reminiscencia v tom, že teda práve Slovenská akadémia vied by mala byť tá, ktorá zastrešuje celú vedu a výskum aj všetkých tých veľkých akademikov. Ono preto podľa sovietskeho modelu v Sovietskom zväze sa to dalo spraviť. Sovietsky zväz pozostával z mnohých štátov, kde mali oveľa väčšiu aj vedecko výskumnú základňu a tam sa dalo naozaj sústrediť pod Slovenskou akadémiou vied aj množstvo odborníkov, čo Slovensko je v porovnaní so Sovietskym zväzom bývalým teda naozaj veľmi malá krajina na to, aby sme vedeli všetkých tých vedeckovýskumné kapacity sústrediť len pod SAV-kov, ale navýšia, čo je. Čo je druhá časť toho problému je, že veda sa nerobí len na SAV-ke, veda sa robí aj na univerzitách, veda sa robí, dnes už máme rôzne startupy, ktoré pôsobia v oblasti vedy a výskumu, čiže dneska už nie sme v situácii, že a ani to, ani to tí ostatní aktéri v oblasti vedy, vedy a výskumu neuznávajú, že by SAV-ka mala byť jedinou inštitúciou, ktorá združuje učenú spoločnosť pod sebou. A preto prichádzame s niečím, čo funguje veľmi dobre napríklad v Českej republike, čo funguje veľmi dobre aj v iných štátoch, že, že učená spoločnosť by mala byť nezávislá od či už od SAV-ky, alebo od samotných univerzít. Mala by to, mala by byť verejnoprávnou inštitúciou a ponúka sa možnosť realizovať tak aká, tak učencom so SAV-ky byť členmi tejto spoločnosti ako aj akademikom z univerzít, a teda zo všetkých tých subjektov, ktoré sa vedou a výskumom zaoberajú. To je aj cieľ tohto zákona.
Ja som pôvodne vychádzal z predpokladu, že Slovenská akadémia vied má tiež zo štátneho rozpočtu priamo nejakú položku ktorá, ktorá vych... z ktorého je financovaná ich učená spoločnosť, a preto som aj v čl. 2 potom vypúšťal ustanovenia, ktoré, ktoré súvisia s existenciou učenej spoločnosti pod Slovenskou akadémiou vied. No ale potom po overení som zistil, že Slovenská akadémia vied si to hradí vyslovene zo svoj, svojich vlastných peňazí, teda nemá na to konkrétnu položku a myslím si, že je správne, to avizujeme aj do druhého čítania, myslím si, že je správne, že ak Slovenská akadémia vied si chce nechať svoju učenú spoločnosť, a teda mám aj také informácie, že by ju veľmi rada mala pod sebou, tak nie je žiadny problém, aby sme potom v druhom čítaní ten celý čl. 2 vypustili a nechali učenú spoločnosť aj pod Slovenskou akadémiou vied. Jednoducho ak si chcú v rámci vnútornej organizačnej štruktúry vytvoriť taký, tak, takú, takú organizačnú jednotku, nech si ju vytvoria. Pre mňa za mňa nech je aj desať určených spoločností, nebude to síce úplne systémové, ale je to v poriadku, nech ju má aj Slovenská akadémia vied, čiže avizujem dopredu, že pre všetkých, ktorí by mali nejaké pochybnosti, že by sme teraz stoj čo stoj museli presadiť aj ten čl. 2 vo vzťahu k Slovenskej akadémii vied, tak hovorím, že vôbec nie, ten môže v druhom čítaní komplet celý vypadnúť a nám zostane to jadro, ten kľúč, ktorý je tu nastavený.
A už len avízo, lebo tu vidím jediného iného poslanca ako poslanca OĽANO, teda ak si odmyslím pani poslankyňu Tabák, pána poslanca Benčíka. Prosba na vás, pán Gröhling tu nie je, ja som s ním už o tom rozprával, myslím, že škoda že tu nie je, pretože tento návrh zákona bol skôr, ako bol prekovaný s poslancami OĽANO, prerokovaný s poslancami SaS, konkrétne s pánom bývalým štátnym tajomníkom Pavlisom. Máte ho, SaS ho má znova na kandidátke ako dôveryhodného človeka, on tento projekt podporuje, takže prosba na vás, skúste sa o tom ešte raz porozprávať, bola by škoda, keby tento návrh zákona neprešiel do druhého čítania. Nie je to politická agenda OĽANO, je to naozaj v prospech vedy a výskumu, je to v prospech aj akademického sektora, vychádza ten návrh priamo z akademického sektora, nechceme ublížiť SAV-ke, článok vám môže kľudne vypadnúť. Hovorím to už po stý raz pomaly, čiže toľko na vysvetlenie. Skúsme dať tomu šancu aj v druhom čítaní a ak treba niečo upraviť okrem toho vypustenia čl. 2, poďme...
Ďakujem pekne. (Potlesk.)