Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Úlohou štátu je zaručiť kvalitu života pre všetkých občanov bez ohľadu na vierovyznanie, sexualitu alebo etnicitu. A práve o tom je debata pri registrovaných partnerstvách.
My sme jednou z mála krajín, čo takýto inštitút v Európskej únii nepozná. Keď sa pozrieme na juh, tak to má napríklad aj také konzervatívne Maďarsko, ktoré tu mnohí dávajú za príklad. Má to aj konzervatívne Taliansko a naozaj patríme k výraznej menšine, ktorá nijakým spôsobom neupravuje vzťah dvoch mužov alebo dvoch žien.
Častokrát tu zazneli rôzne invektívy na adresu homosexuálov alebo transgender osôb, alebo iných menšín, a to jednoznačne nám ukazuje, že kultúra v parlamente je naozaj na veľmi nízkom bode a kolegovia z opozície a niektorí možno aj z koalície nerobia nič preto, aby ju zvýšili. Je takým zvykom, že každý cituje pápeža tak, ako sa mu to hodí. Keď niektorí hovoria o tom, že pápež podporuje očkovanie, iný hovoria o tom, že pápež vyzýva na nediskrimináciu homosexuálov a chcem len podotknúť jednu zásadnú, jeden zásadný rozdiel. Ja nie som katolík, nie som kresťan. Keď hovorím, že pápež podporuje očkovanie, tak tým chcem zdôrazniť, že to je široký konsenzus. Pre mňa pápež nie je záväznou autoritou, pretože nie som katolík. Keď ale niekto katolíkom je a vyberá si, čo povie pápež s ohľadom na to, v čo verí, je to trošku iná vec a je to trošku také malé pokrytectvo. Takže pre mňa neni úplne záväzné, čo povie pápež na adresu registrovaných partnerstiev alebo manželstiev homosexuálov.
Zaznela tu, ale pre mňa jeden silný prednes, a to bol Ján Mičovský, ktorý sa na vec pozrel z úplne iného uhla pohľadu. Hovoril tu o tolerancii, hovoril tu o ľudskosti, hovoril tu o empatii. Ako liberál verím, že človek by mal rešpektovať iné názory, aj keď s nimi nemusí súhlasiť. Plne rešpektujem, že tento parlament je viac konzervatívny ako liberálny. Plne rešpektujem, že niektorí moji kolegovia sa na túto vec pozerajú inak ako ja a kvôli tomu ich nebudem haniť. To je podľa mňa cesta do pekla, pretože to len prispieva k špine a nenávisti a k polarizovaniu spoločnosti. A práve aspoň s takýmto rešpektom by sme mali pristupovať k tejto debate. Nemali by sme tu hovoriť o buznách, nemali by sme tu hovoriť o deviantoch a mentálne chorých. Mohli by sme sa na nich pozrieť aspoň s elementárnym rešpektom.
Viete, niekedy mám pocit, ako keby registrované partnerstvo alebo manželstvá, o ktorých vôbec nie je reč, v politickej realite Slovenska ani najbližšiu dobu nebude, nejako zasahovali do života heterosexuálnych párov alebo heterosexuálnych rodín. Môj vzťah s mojou priateľkou nijako neovplyvní to, že dvaja muži alebo dve ženy majú registrované partnerstvo alebo manželstvo. Takisto heterosexuálne rodiny nerozvracajú homosexuáli. Ja mám niekedy pocit, že sa tu robí slamený panák a pride môžu za rozvody, pride môžu zničiť aj rodiny, nie alkoholizmus, nie domáce násilie a nie socioekonomické faktory, a preto nemám problém podporiť takýto návrh, nemám problém podporiť registrované partnerstvá, dokonca aj možno viac, pretože to nijako neovplyvní mňa, môj vzťah, moju budúcnosť a moju eventuálnu rodinu.
Zaznela tu ešte taká zaujímavá vec, že konzervatívna vláda sa zmenila na liberálnu vládu Eduarda Hegera. Ja som sa trochu pousmial aj som sa trochu potešil. Som sa trochu potešil, že sa už možno nebude musieť báť, keď príde nejaký uletený orbánovský zákon z opozície, že či náhodou neprejde týmto parlamentom, ktorý je konzervatívny, je oveľa konzervatívnejší, ako by som si prial a dokonca oveľa konzervatívnejší, ako je konzervatívna slovenská spoločnosť. To je iba typické kreslenie nejakých slamených panákov a tých zlých, zlých, zlých liberálov, čo tu všetko kontrolujú, čo kontrolujú médiá, čo majú moc v štáte, napriek tomu, že tu nedokáže prejsť ani jemne liberálne uznesenie. Tak ja sa pýtam, že kde sú títo mocní liberáli, táto kabala, ktorá kontroluje slovenskú spoločnosť, keď slovenská spoločnosť a zákony sú stále veľmi a veľmi konzervatívne. A dovolím si povedať, že tých tisíc hlasov, ktoré Progresívne Slovensko nezíska vo voľbách, sú veľkou škodou. Sú veľkou škodou, pretože ten balans, ten pomer liberálov a konzervatívcov by bol v tomto parlamente oveľa priaznivejší a debata o týchto témach by bola oveľa racionálnejšia, to už, žiaľ, nezmeníme.
Poďme, ale teraz späť k politickej realite. Ako som povedal, s týmto návrhom nemám problém, napriek tomu je tu istá koalícia, je tu istá opozícia a sú tu isté pravidlá. Ak teraz o piatej budeme hlasovať o tomto zákone, tak neprejde. Bude mať možno 30, 40 hlasov za, väčšina bude proti. Na pol roka sa zablokuje akákoľvek téma pomoci homosexuálnym párom, či už upravenie spoločnej domácnosti, alebo drobné legislatívne zmeny.
Tomáš Valášek ako nezaradený poslanec opozície má plné právo predkladať takéto návrhy, je to v súlade s ideológiou aj jeho, aj jeho strany a ako opozícia na to majú právo, len by som chcel apelovať na pragmatizmus a na kalkulačku parlamentu. Tento návrh ako je, neprejde. Napriek tomu máme v programovom vyhlásení vlády takú zmienku o tom, že zlepšíme podmienky ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti. To, samozrejme, neznamená registrované partnerstvá, to neznamená nejaké ultra liberálne reformy liberálnej vlády Eduarda Hegera, to znamená možno taký malý krok vpred, ktorý možno nie je to, čo by sme si mnohí priali, ale môže to situáciu zlepšiť.
Viem, že naša koalícia je veľmi pestrá a tých konzervatívcov je tam viac. No viem si predstaviť, že by sme dokázali prísť s niečím možno minimálnym a niečím, čo by aspoň trošku zlepšilo situáciu homosexuálnych párov na Slovensku a čo by malo šancu prejsť týmto parlamentom. A preto spravím všetko pre to, aby sme našli cestu ako tento scenár umožniť a verím, Tomáš, že mi pomôžeš a verím aj koaličným partnerom, že spolu nájdeme niečo, čo možno nebude najambicióznejšie a čo bude priechodné a čo zlepší kvalitu života homosexuálnych párov žijúcich v spoločnej domácnosti, pretože úlohou štátu je zaručiť kvalitu života občanov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Aj pri tejto diskusii, keď vidíme, že v pléne sedí len približne 22 poslancov zo 150, vidno, že nie je to prioritná téma v súčasnosti v čase pandémie, keď ľudia prichádzajú o prácu, o živobytie a mnohí o svojich blízkych. To načasovanie považujem za vhodné a je úplne jasné, že táto agenda v súčasnom zložení parlamentu nemá najmenšiu šancu prejsť. Skôr sa len otvára nejaká politická diskusia k týmto partnerstvám.
S čím ale nemôžem ja súhlasiť, je to, že v dôvodovej správe predkladateľ uvádza, že týmto párom rovnakého pohlavia a lesbám a homosexuálom chýba spoločenské uznanie a prijatie. Ale vy všetci veľmi dobre viete, že nie je to tak. O týchto témach sa síce veľmi nediskutuje, ale veľmi dobre vieme, že homosexuáli a lesby sú dnes na Slovensku veľmi úspešní, či už v šoubiznise, v umení, no v kultúre, ale aj v politike, takže nie je to pravda.

Ďakujem za slovo. No, najskôr by som reagoval na tie obvinenia, ktoré tu zazneli na Kresťanskú úniu.
My v programovom vyhlásení vlády máme, že preskúmame možnosť zjednodušenia spolužitia ľudí spolu. A tam, by som povedal, že často aj teraz sa používa argument, keď prídu na rad napríklad životné partnerstvá, veci, ktoré kopírujú manželstvo, že nepotrebujeme to riešiť zákonom o registrovaných partnerstvách, zákonom o životných partnerstvách, pretože vieme tieto problémy poriešiť samostatnými zákonmi a nemusíme to spolužitie dávať na úroveň manželstva. A myslím, že to by aj stačilo k tomu.
Vrátime sa k tomu prejednávaniu zákona. Novelou Ústavy Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1 bol posilnený inštitút manželstva ako jedinečný zväzok muža a ženy. Slovenská republika si prijatou novelou dala za cieľ tento inštitút všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru. Potreba zvýšenej ochrany a posilnenia inštitútu manželstva bola a naďalej je daná nežiadúcim tlakom na tradičné usporiadanie rodinných vzťahov. Zvýšenie ochrany manželstva naďalej predpokladá pozitívny vplyv na sociálnu súdržnosť a stabilitu spoločnosti cez prizmu ochrany tradičnej rodiny a zabezpečenia riadnej výchovy maloletých detí v harmonickom a stabilnom prostredí, ktorému osobitným spôsobom má poskytovať ochranu a podporu štát.
V dôvodovej správe k tejto novele Ústavy Slovenskej republiky čítame, platný text k čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom sa zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Uvedené znenie sa navrhuje doplniť definíciou manželstva obsiahnutom v zákone o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy. Manželstvo teda nemôže vzniknúť medzi osobami rovnakého pohlavia. Priamo v ústave sa vymedzí, že sa jedná o jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.
Nakoľko je manželstvo základný inštitút rodinnoprávnych vzťahov, navrhuje sa zakotviť jeho ochranu Slovenskou republikou. Súčasne sa navrhuje, aby Slovenská republika napomáhala jeho dobru, t. j. aby ho ochrana a podpora boli súčasťou verejného záujmu. Navrhovaný zákon o životnom partnerstve stojí v priamom rozpore s vyššie uvedenými princípmi. V rozpore s Ústavou Slovenskej republiky garantujúcou jedinečnosť inštitútu manželstva a prináša úpravu, ktorá z gramatického ako aj logického výkladu jednotlivých ustanovení kopíruje Ústavou Slovenskej republiky chránený inštitút manželstva, ktorý skrýva za pomenovanie životné partnerstvo.
Jednotlivé ustanovenia navrhovaného zákona o životnom partnerstve sa pod zásterkou iného pomenovania spoločného spolužitia dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie, snažia obsiahnuť práva a povinnosti prislúchajúce jedinečnej podstate inštitútu manželstva bez ohľadu na najlepší záujem ďalšieho rozvoja v sociálnej a rodinnej politike, či vytvorenia stabilného a harmonického prostredia pre výchovu detí.
Navrhovaná právna úprava je ďalej v rozpore so zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine, ako aj v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a tým, čo tieto majú chrániť s podporou garantovanou štátom.
Možnosť zaregistrovania sa a odregistrovania sa súhlasným vyhlásením životných partnerov je v priamom rozpore s potrebou vytvárania stabilného rodinného zázemia a odníma možnosť postupu v najlepšom záujme maloletých detí, ako je to napríklad pri rozvode manželstva, ktoré dôvody rozpadu skúma nezávislý a nestranný súd, ktorý sa má snažiť o jeho zachovanie prihliadajúc na najlepší záujem maloletých detí. Uznanie voľného spolužitia osôb, ktoré sa podľa mnohých dát vyznačuje vysokou mierou zmeny životných partnerov, vystavujeme dieťa riziku výraznej premenlivosti domáceho prostredia. Dieťa potrebuje cítiť lásku a podporu rodičov, ako aj istotu a teplo domova od narodenia cez všedné starosti a radosti až po dospelosť. Lebo príklady, vzory a prostredie ho formujú od útleho detstva a sú základnou výbavou do jeho samostatného života.
Takýto návrh zákona mi príde, ako by sme pozerali na ľad, ktorý pláva na vode, a chceli sme riešiť to, čo vidíme. Ale neberieme vôbec ohľad na to všetko, čo je schované pod vodou. Poznáme problémy spolužitia v riadnych rodinách, ako sa niektoré patologické javy prejavujú do života detí, ale my riešime iba to, čo je na prvý pohľad vidno, spolužitie osôb rovnakého pohlavia.
Dotkol som sa iba niektorých, no pre mňa a myslím, že aj pre spoločnosť, zásadných bodov. Preto tento návrh kolegu Valáška nepodporím.
Ďakujem.

Čepo, čítal si predchádzajúceho pápeža, ja ti chcem povedať, čo povedal tento pápež. Tento pápež podporil partnerstvá homosexuálov. Partnerstvá. Nie manželstvá. Tu si rozprával o tom, že pán, teda že pápež predchádzajúci mal rozum. Tento nemá rozum? Tento pápež je čo? Podľa teba pápež bez rozumu?
Ja si naopak myslím, že toto je pápež, ktorý je v prvom rade človek. Ja nepodporím, Čepo, tento Valášekov produkt, pretože on sám povedal, že bude sa tváriť opozične, ale keď naši poslanci, niektorí z našich poslancov predloží takýto návrh, tak ho podporím, tak ako podporím aj Záborskej návrh, pretože ja nie som liberál, nie som sociálny demokrat, nie som pravičiar, nie som konzervatívny, ja som človek, Čepo.
Ja keď som s tebou robil pred niekoľkým, nejakým časom rozhovor, tak ty si mi úplne iné veci rozprával, ako rozprávaš teraz. Ty si sa tam pridal k tej skupinke odídencov od fašistov, ktorí už nie sú fašisti, už sú život, ale oni majú človeka v rodine, ktorý je kňaz. A naozaj sa hovorí o tom, že miluj blížneho svojho ako seba samého. Ja ako človek a vo svojom živote som sa stretol s veľmi veľa homosexuálmi, ktorí sú slušní, inteligentní ľudia, ale oni si zaslúžia Božiu pomoc.

Tak boli sme obvinení, že ideme vydierať, ale ja keď som to teraz počúval, tak sa cítim vydieraný, pretože tu už nejde o to, že či pomôžeme tehotným ženám, alebo nepomôžeme tehotným ženám, ale či obchodujeme, alebo neobchodujeme. My, berte to tak, že obraz je taký, že 47 ľudí z koalície zahlasovalo. Keď si myslíte, že to bolo zlé, nehlasujte s nimi. Ale keď si myslíte, že ten zákon mohol pomôcť alebo môže pomôcť, tak hlasujte za neho. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, pán poslanec Taraba, že nie je to cesta, ak konzervatívci politici, politici v tejto rokovacej sále budú viac-menej na seba útočiť a vyčítať si, kto je väčší pro-lifer a kto je väčší konzervatívny politik. Toto nie je cesta.
Vrátim sa aj k tomu zákonu o pomoci tehotným ženám. Viackrát ste vo svojom prejave zdôraznil, že je to bezvýznamný zákon. Ak tento zákon zachráni čo i len jeden ľudský život, a ja verím tomu, že ich zachráni oveľa viac tých nenarodených detí, tak splnil svoj účel. Pri tomto zákone o pomoci tehotným ženám nie je to o tom, že či sú víťazi v tomto zákone konzervatívne krídlo a liberáli prehrali, vyhrali tehotné ženy a deti, ktoré sa narodia. Tí sú víťazi tohto zákona.
Môžem s vami súhlasiť v tom, že konzervatívni politici v tejto sále možno menej presadzujú niektoré hodnotové témy a otázky a mohlo by to byť radikálnejšie, ako ste vy to sám povedal, ale už to spomenul aj pán poslanec Goga, ľudia vo voľbách rozhodli, aké je zloženie tohto parlamentu a my sa musíme pohybovať v určitých mantineloch, ktoré nám dovolia niektoré témy presadiť. Samozrejme, aj ja by som si to predstavoval, aby to bolo ideálnejšie, lepšie, ale situácia je taká, aká je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že dnes žijeme vo svete, kedy zrejme každý jeden človek aj v tejto miestnosti, ale všeobecne má v tom širšom kruhu rodiny človeka, ktorý má inú orientáciu. A ja by som vyzval naozaj týchto ľudí, aby si, aby sa pozreli na toho svojho člena rodiny a zrejme prehodnotili svoj názor na, na týchto ľudí.
Sú menšiny, samozrejme, kde dodnes je iná orientácia tabu téma, kde sa o nich nerozpráva, kde ľudia, ktorí sú inej orientácie, zvyknú utekať z komunít, z rodín a jednoducho vedú život ďaleko za hranicami, kde nemusia byť konfrontovaní inými názormi, ktoré im ubližujú. A nechcem žiť v tomto svete, kde ľudia inou, s inou orientáciou budú vlastne šikanovaní, odsudzovaní, odstrkovaní, či z rodín, čo sa aj deje. A pri komunikácii s ľuďmi LGBT komunitou, tak ja som neprichádzal do kontaktu s ľuďmi, ktorí tak silno bažili po adopcii, skôr túžili po tolerancii.
Tak ako som bol vlastne za predchádzajúcu, za zákon, ktorý predkladala pani kolegyňa Záborská, za pomoc ženám, tak budem, samozrejme, za veškerú pomoc aj pri iných hlasovaniach. V tomto prípade, pán kolega Valášek, ak teda dovolíte, nevznikla nejaká politická dohoda pri tomto bode, avšak do budúcna určite budem rád s vami komunikovať v tejto téme s tým, že ak príde nabudúce nejaká politická dohoda pri tomto zákone, tak určite budem za.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja ďakujem všetkým, ktorí ste zareagovali. Tým, ktorí ústretovo, súhlasne, ale aj tým, ktorí ste sa na to pozreli kriticky. Ono všetko sa vyvíja, to panta rhei, to platí aj pre naše myslenie. Ja si myslím, že aj táto diskusia, čo ako nevyvážená bude viesť k tomu, aby sme našli riešenia. To, že dneska by sa dalo povedať biblickým tým, že majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú a myslím, že tie oči otvorím a lepšie aj uši nastavíme lepšie a budeme lepšie rozumieť tým, ktorým vlastne porozumieť by sme mali a chceli a o čom to všetko tu dnes je.
Ozaj vám ďakujem všetkým. Verím, že vývoj nám umožní pochopiť, že tí ľudia, o ktorých dneska rozprávame, si zaslúžia tú našu empatiu, porozumenie a podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, alebo ďakujem, Janko, za naozaj kultivovaný, slušný a veľmi ľudský príspevok. To je asi niečo, čo sme v tejto rozprave potrebovali.
Keď si hovoril, že si si to nepripravil a o to lepšie to plne vyznelo, lebo bolo vidieť, že hovoríš zo srdca, nemáš nič na papieri, a to len dokresľuje to, aký si človek.
Ešte k tej otázke, že či by si akceptoval svoje deti, tu aj niečo zaznelo, na čo nemôžem reagovať. Ale to, že či je niekto heterosexuál alebo homosexuál, to si nevolí. Ja nepoznám človeka, ktorý by sa dneska zobudil a povedal si, že ja budem taký alebo onaký. Tým sa jednoducho rodí. A to by mal každý milujúci rodič akceptovať.
Čo si ale človek nevolí alebo teda pardon, čo si človek volí, s čím sa nerodí, je nenávisť, je extrémizmus, je odsudzovanie, sú to ideológie, ktoré potláčajú ľudské práva, ktoré potláčajú slobody. A to je niečo, čo by som ja u svojich detí netoleroval. Takže toľko k otázke tolerancii.
A ešte tu znova zaznieva stále, že či môžu byť dve ženy alebo dvaja muži rodičia. Že keď ich dáme na ostrov, tak dieťa asi nesplodia. Čo je áno, samozrejme, fyzicky a biologicky správne, ale potom sa rovnako môžeme pýtať, či je napríklad slobodná matka, či môže byť rodičom. Pretože keď necháme slobodnú ženu na ostrove a prídeme za rok, tak tam to dieťa nebude jednoducho. A takisto ani slobodný muž, ktorý vychováva dieťa. A to sú jednoducho životné situácie, ktoré nastávajú, a práve preto si myslím, že by sme sa nad tým mali zamyslieť. A znova by som vyzval k tomu, čo si hovoril, že skúsme túto tému uchopiť s empatiou, so súcitom a s porozumením. A skúsme pochopiť, že jedná sa naozaj o lásku.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, slová, ktoré k tomuto návrhu zákona zaznievajú v tejto sieni zákonnosti, naozaj nie sú mnohokrát vhodné. Poviem to tak veľmi odľahčene a jemne. Buzeranti, úchyláci a to, čo ste tu všetko pospomínali, myslím si, že teraz, dá sa povedať, v tretej dekáde 21. storočia by sme už mohli byť niekde ďalej a keď aj viem, že parlamenty sveta vynikajú takouto niekedy terminológiou, možno by sme mohli sa pokúsiť byť lepší, ako je niekedy nejaký priemer. Ja už nechcem povedať či ázijský, či americký, ale rozhodne, keď sme hrdí na to, že sme Slováci, mali by sme byť hrdí aj na to, že sme kultivovaní občania.
Ja sa chytím toho takto v tomto mojom ozaj relatívne len veľmi ľahkom príhovore, práve tej myšlienky, či by sme si mali zobrať za vzor to, čo pán poslanec Kéry pred chvíľočkou povedal, že teda musíme si vybrať nejakého, nejakého športového, nejaký športový vzor, nejaký klub, nejaký futbalový manšaft a rozhodnúť sa, pre koho budeme fandiť a potom už nemôžeme fandiť pre tých druhých. V podstate je to celkom logické, čo povedal, až na jednu zásadnú vec, ktorá ma na tom upútala a tá vec je spojená s takou otázkou – my si naozaj svoju sexuálnu orientáciu volíme? My si volíme Spartu alebo Sláviu, my si volíme Slovan alebo Bohemians. Ja som presvedčený, že v tejto otázke, resp. v odpovedi na ňu je zakliata celá tá polemika, ktorá sa tu tak často vedie na úkor iných možno vážnejších tém, ale prosím.
Ja si myslím, že sa rodíme nejakým spôsobom. Určite je to dané, podľa môjho presvedčenia a nikdy som sa nestretol s niečím, čo by vyvracalo takýto názor, s tým, že máme nejaké predispozície a okrem nejakých vyhranených extrémnych prípadov, nejakých dlhodobých väzňov alebo niečo podobné, jednoducho ja sa nedokážem prinútiť a predpokladám, že to je mienka asi väčšiny z nás, že by sa mi začali od tejto chvíli viacej sexuálne páčiť proste chlapi.
A tak si myslím, že, a takisto je to aj s našimi jemnejšími kolegyňami, asi sa tiež nerozhodujú spôsobom, že no, dneska ráno som sa zobudila a ja si myslím, že večer sa pôjdem radšej milovať s nejakou kamarátkou, proste nejde to. Je to v nás, je to istá prirodzenosť, na túto prirodzenosť sú už stáročiami ak nie tisícročiami rôzne názory a ja si myslím, že je čas, aby sme túto prirodzenosť rešpektovali. Nevravím, že tento zákon je výborný, len si myslím, že odpovedá na tú základnú dilemu istej ľudskosti, úcty k realite, slušnosti nielen kvôli tým slovám, ktoré tu tak nenáležite padajú, ale aj kvôli tomu, že mali by sme sa vedieť vcítiť do postavenia ľudí, ktorí celé desaťročia ak nie stáročia boli kritizovaní, boli pod tlakom verejnosti, bola to choroba, bola to hanba, bolo to treba utajiť. Možno aj rodičia niektorí zavrhli svoje deti, lebo to bolo niečo neprirodzené.
Ja dám otázku, my, keby prišiel môj syn za mnou alebo moja vnučka, povedala by úprimne s dobrým úmyslom zdôveriť sa kvôli dobrému vzťahu so svojimi rodičmi – otec, mami, ja to cítim inak. To by sme tie svoje deti v tej chvíli začali označovať ako devianti? Ako nenormálni? Ako chorí? Kto z nás by si dovolil alebo nieže dovolil, by ho napadlo, aby takýmto spôsobom reagoval na úprimné vyjadrenie sexuálnej orientácii svojich najbližších.
Ja nemám túto skúsenosť, tak sa mi možno hovorí ľahšie, ale aj zase ťažšie, lebo nemám možno celkom všetky informácie, ale som presvedčený, že v takomto ohľade sa každý z nás by zachoval ľudsky. Tu už dám otázku – a prečo my v sieni zákonnosti by sme sa mali chovať inakšie ako ľudsky, chápavo, ústretovo? Nielen kvôli tým slovám, ktoré tak zle tu režú uši, ale to aj kvôli tomu, že sme ľudia, sme poslanci, máme tu rôzne spektrum názorov, však je to správne. Túžili sme po tom, aby v diskusii vznikali riešenia, ktoré sú dobré, aj keď nie všetci ich príjmu. Ale v tomto prípade sa mi zdá, že by sme sa mohli zhodnúť na tom, že tu naozaj nie je dôvod na osočovanie, pretože sexuálnu orientáciu si podľa môjho názoru nikto nevyberá.
Treba to rešpektovať a treba dopriať aj také slovíčko do tohto celého procesu, ako je láska. Láska k druhej osobe, príťažlivosť medzi pohlaviami rovnakými i nerovnakými a aj láska k deťom. To kto si dovolí povedať, že dvaja chlapi alebo dve ženy by dieťaťu nemohli dať to, po čom všetky deti, deti nie že túžia, ale na čo majú nárok, rodičovskú lásku?! To skadiaľ berieme presvedčenie, že je v tom niečo zvrhlé, nenormálne, že by takýto ľudia vychovali deti k ničomu zlému?! A to kopu heterosexuálnych manželstiev alebo partnerstiev máme istotu, že vychovávajú len k niečomu dobrému? Nie sú tu vyššie princípy, ktoré určujú to, čo vštepíme do našich detí, do našich potomkov? Naozaj si myslíme, že tu niet niečo silnejšie?
Kolegyne, kolegovia, myslím, že vás nemusím presviedčať. Sú tu iné motívy ľudskosti, lásky, pomoci, empatie, obetavosti, odvahy, ktoré rodičia môžu vkladať do svojich detí, a nie to, či sú to dvaja chlapi, alebo dve ženy.
Viete, život je veľmi dobrý režisér a mne vlastne nahral majster život, lebo on je vlastne nie veľmi dobrý, on je najlepší režisér. A dnes sme mali dve hlasovania, teda jedno máme za sebou a druhé možno ešte príde. Jedno bolo k pomoci tehotnými ženám sťaby teda rýdzo nejaký konzervatívny návrh a druhé je odsúhlasenie registrovaných partnerstiev ako nejaký liberálny návrh. Poprosím, ja som človek, ktorý tu stojí pred vami bez toho, aby som to nejak konzultoval s niekým iným len so svojim svedomím, tak ako mi to napokon aj ústava prikazuje a umožňuje. Veľmi rád som podporil návrh svojej kolegyne Záborskej, dokonca som predkladateľom toho návrhu o pomoci tehotným ženám, aj keď sa teda hlásim k tomu, že ako taký letmý luterán nie som teda veľmi za konzervatívne pohľady do týchto vecí.
Ale keď som sa s tým zoznámil, tak si hovorím, no a prečo by sme nemohli prvok osvety pridať jeden deň navyše, lebo som pochopil, že tam je najväčší problém do tohto zákona dať. Veď osveta je niečo, čo by sme mali povýšiť na piedestál jeden z najvyšších skoro pri každej téme. Nám chýba osveta, výchova, viacej sa zamýšľať nad postojmi druhých. Prečo by sme tej žene nedopriali deň navyše, lebo naozaj je v situácii, ktorá neni jednoduchá.
Dobre, nebudem o tom hovoriť. To máme za sebou, posunuli sme to do druhého čítania. No, ale toto je zase z opačného spektra. Zase bije sa to navzájom? Nie. Opäť podporujem tento návrh zákona, lebo hovorím si, že aj toto je osveta. Osveta nás ľudí, aby sme pokročili vo svojom myslení, aby sme si uvedomili, že sú tu naozaj princípy, ktoré by sme mali ctiť na prvom mieste, a neoháňať sa nejakými vecami, ktoré zaváňajú až niekedy vulgarizmami, nejakým zhnusením, nejakým odpudením.
Áno, ono viete ten princíp kyvadla je taký, že táto komunita bola dlho zatláčaná, kyvadlo bolo v jednej extrémnej polohe. Takže sa za to hanbili, báli, boli doslova utláčaní. A teraz kyvadlo sa vyrovnalo do druhej polohy, robia tie pride, ktoré naozaj nie sú nič oslnivé, ale je to také ako uvoľnenie. A viete, čo robí kyvadlo, keď mu umožníme teda nejakým spôsobom sa ustáliť? No nájdeme stredovú hodnotu, extrémy škrtneme a nebudú ani pride, nebude ani vulgárne osočovanie.
Verím, že k tomu smerujeme a verím, že aj táto sieň zákonnosti k tomuto určite prispeje týmto rokovaním.
Nemal som nejak premyslené, čo všetko vám poviem, ale hovorím vám to úprimne a som vďačný aj v tomto prípade, že mám možnosť z tejto vysokej tribúny povedať nie to, čo si myslím, ale to, čo si myslím, že si myslí veľká väčšina občanov a ja im v tomto ohľadu budem slúžiť, tak ako som to teraz povedal.
A dovoľte, aby som to zakončil, už keď som povedal ako letmý luterán, tým čo sa mi páči na pánovi Františkovi, toho času pápežovi, že, alebo teda do smrti zrejme pápežovi. Tá veta je silná a už tu zaznela myslím a aj ja sa k nej hlásim, lebo pápež František vlastne povýšil ľudskosť nad svoju funkciu. A to je úžasné. A to by sme možno mali aj my. A kto som ja, aby som vydával verdikty o tom, že či títo ľudia sú takí alebo hentakí. Ľudskosť je to, čo by nás malo spájať a verím, že aj v tomto prípade sa tak stane.
Ďakujem. (Potlesk.)