Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ako som už uviedol na začiatku, tak tým ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým bola zmenená Ústava Slovenskej republiky, bola vykonaná novelizácia všetkých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkali Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá mala za cieľ zohľadniť zaradenie Najvyššieho správneho súdu do sústavy súdov. Hierarchické postavenie Najvyššieho správneho súdu je rovnocenné s postavením Najvyššieho súdu. Zaradenie Najvyššieho správneho súdu do sústavy súdov teda vznikla ďalšia najvyššia súdna inštancia, ktorej pôsobnosť je vymedzená odlišne od pôsobnosti Najvyššieho súdu, čo je napokon aj rozlišujúcim kritériom medzi oboma súdmi.
S poukazom na tú všeobecnú časť dôvodovej správy k ústavnému zákonu č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústava, Najvyšší súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí, zatiaľ čo Najvyšší správny súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva. Preskúmanie rozhodnutí výboru podľa čl. 5 tohto ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. je výkonom správneho súdnictva, a teda výkladom novej úpravy v Ústave Slovenskej republiky možno dospieť k záveru, že táto agenda patrí do pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu. Uvedené je podporené aj tou skutočnosťou, že procesná úprava v Správnom súdnom poriadku neumožňuje aplikovať tento procesný predpis Najvyššiemu súdu. Na podporenie jednoznačnosti tohto výkladu, ako aj na zamedzenie vzniku prípadných kompetenčných sporov medzi Najvyšším súdom a Najvyšším správnym súdom, sa javí ako vhodné riešenie precizovanie znenia dotknutého článku.
Momentálny stav je taký, že podľa § 11a Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Najvyšší správny súd rozhoduje o správnej žalobe proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Predmetný ústavný zákon, ktorý novelizujeme, v čl. 5 hovorí, že rozhodnutie výboru je preskúmateľné súdom, na preskúmanie rozhodnutí je príslušný Najvyšší súd SR. Podľa rozlišovania sily právnych predpisov má ústavný zákon prednosť pred zákonom. Ústavný zákon však hovorí o preskúmaní rozhodnutia Najvyšším súdom, ktorý však už nemá správne súdnictvo. Zmocnenie na rozhodovanie vo veci správnej žaloby má Najvyšší správny súd, ten však musí rešpektovať silu prednostného právneho predpisu, teda prednosť litery ústavného zákona, tým sa vlastne dostávame do vákua.
A právo na súdnu ochranu je ústavné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Z tohto dôvodu teda už sa vyskytol jeden konkrétny prípad, v ktorom vlastne Najvyšší správny súd pod spisovou značkou 2SNR-1/2020 dňa 19. 11. 2021 podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Ďakujem, skončil som.
A ešte na záver chcem povedať, že aj keď je to ústavný zákon, je tam potrebná tá 90. Neviem, ako bude hlasovať opozícia, ale toto naozaj nie je politická vec, to je otázka toho, že každý má právo na súdnu ochranu, a tu sa dostávame do vákua, že zákon vyššej sily, teda ústavný zákon hovorí, že to preskúmavanie patrí Najvyššiemu súdu, ale Najvyšší súd už nemá správne súdnictvo, toto správne súdnictvo má už len Najvyšší správny súd, ktorý to aj v kompetencii má, ale má to len v zákone, takže je to oprava chyby, že to musí ísť pod Najvyšší správny súd, a... a to je všetko.
Ďakujem.