Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu kolegu Valáška. Rád by som sa vyjadril ako dlhoročný predseda jednej z registrovaných cirkví a podpredseda Ekumenickej rady cirkví. Mám niekoľko vážnych výhrad, ktoré by som rád v krátkosti predniesol a vyjadril svoj názor na tento návrh.
Po prvé, poslanecký návrh kolegu Valáška nemá oporu v...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu kolegu Valáška. Rád by som sa vyjadril ako dlhoročný predseda jednej z registrovaných cirkví a podpredseda Ekumenickej rady cirkví. Mám niekoľko vážnych výhrad, ktoré by som rád v krátkosti predniesol a vyjadril svoj názor na tento návrh.
Po prvé, poslanecký návrh kolegu Valáška nemá oporu v programovom vyhlásení vlády ani v súčasných zámeroch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Takýto závažný návrh zákona by mal byť skôr ako vládny zákon, nie poslanecký, keďže zmeny v zákone by znamenali zmenu paradigmy a uvádza to aj sám predkladateľ, citujem: "V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. Bolo by vhodnejšie prispieť k celospoločenskému diskurzu a pripraviť vládny návrh zákona, ktorý by bol podrobený riadnym prípravným prácam." Takisto ide o rozsiahly zásah do základného predpisu, upravujúceho postavenie a registráciu cirkví, takže by bolo nevyhnutné pripraviť nový zákon nielen jeho novelu. V tomto návrhu preto ide o nevhodné legislatívno-technické riešenie. Ústavnosť súčasného systému registrácie cirkví už posudzoval Ústavný súd v roku 2010. Konštatoval, že je v súlade s ústavou, citujem: "Náboženská sloboda garantovaná článkom 24 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 9 európskeho dohovoru o ľudských právach je ponímaná ako individuálna sloboda a preto nie je dôvod namietať rozpor označených ustanovení zákona a článku 24 Ústavy Slovenskej republiky a článku 9 európskeho dohovoru o ľudských právach tam, kde zákon č. 308/1991 Zb. upravuje právo cirkví alebo náboženských spoločností ako kolektívnych entít."
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci týchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania, a to v jeho prejave. Tým, že určitá cirkev nie je zaregistrovaná, sa podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nijako nezasiahlo do výkonu základných práv alebo slobôd osôb hlásiacich sa k tejto cirkvi, ktoré sa môžu realizovať aj prostredníctvom iného právneho subjektu. Neregistrované náboženské subjekty v praxi bežne využívajú možnosť registrácie ako občianske združenia a nadácie alebo ako združenia osôb bez právnej subjektivity.
Uznávam, že je tu ten problém, že tam podľa zákona o občianskych združeniach by to nemali byť cirkvi.
Návrh by zásadne upravoval aj postavenie už registrovaných cirkví. Neprebehla žiadna diskusia či dialóg na túto tému v odbornej ani širokej verejnosti. Pán poslanec chce o téme hovoriť až priamo v pléne parlamentu, čo je v poriadku, ale asi by tá diskusia mala byť najprv inde.
Poukazujem na skutočnosť, že príprava právneho predpisu nevyhnutne vyžaduje odborný dialóg, a to zvlášť pri takejto citlivej téme. V prípade diskusie k financovaniu cirkví bola napríklad zriadená expertná komisia, kde mali svojich zástupcov cirkvi aj štát, ktorá pracovala niekoľko rokov. Expertná komisia mala viacero analytických výstupov a na jej rokovaniach boli prerokované otvorené témy. Výsledkom bol legislatívny návrh zákona, ktorý parlament schválil v roku 2019.
Za veľmi diskutabilné až nebezpečné považujem aj požiadavku v zákone, podľa ktorej by cirkvi museli podávať správu o činnosti štátu, dokonca návrh zákona zmocňuje exekutívu, to je napríklad Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby určilo náležitosti správy o činnosti, resp. jej štruktúru. To by znamenalo, že ak by exekutívna moc chcela šikanovať subjekty podľa zákona, vloží do vykonávacieho predpisu náležitosti, ktoré presahujú rámec zákonného splnomocnenia. V návrhu už chýba len ustanovenie cirkevných tajomníkov, ktorí budú dohliadať na činnosť cirkví a správnosť predkladaných správ. Návrh zákona potenciálne vytvára priestor pre kontrolu cirkví a obmedzenie cirkví, čo sa týka ich učenia z dôvodu neobmedzovania práv osôb bez náboženského vyznania. Podľa práve prebiehajúceho procesu vo Fínsku s poslankyňou Päivi Räsänen za to, že citovala Bibliu, by predložený návrh zákona vytváral možnosť aj na obmedzenie náboženskej slobody a slobody vyjadrovania. Cirkevní predstavitelia, ale aj bežní veriaci by minimálne boli nútení nevyjadrovať sa k niektorým otázkam a cirkvi by verejne nemohli prezentovať niektoré časti svojho učenia založené na Písme Svätom.
Návrh zákona zachádza aj do konštituovania práv, ktoré zasahujú do právnych predpisov, ktoré sú v gescii iných ministerstiev, napríklad ministerstva školstva, ministerstva obrany, ministerstva kultúry, ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, a tieto rezorty by nemali možnosť na patričnú analýzu legislatívnych dopadov, napríklad v oblasti práv, teda nemám vedomosť, že by to bolo s nimi konzultované, a tie práva sa týkajú vyučovať náboženstvo na školách, podľa osobitného právneho predpisu poveriť osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť, výkonu duchovenskej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, zriaďovať školy podľa osobitného právneho predpisu, prevádzkovať tlač nakladateľstva a vydavateľstva a tlačiarne, zakladať a prevádzkovať vlastné kultúrne inštitúcie a zariadenia, zriaďovať a prevádzkovať vlastné zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb a zúčastňovať sa na poskytovaní týchto služieb aj v štátnych zariadeniach a podobne. Toto všetko tento návrh zákona zasahuje a je potrebné prediskutovať dopad takéhoto zákona na všetky tieto oblasti.
To také špecifikum ešte, ktoré sa tu opakuje aj v iných súvislostiach, že návrh zákona zavádza okrem všetkých a ustálených kritérií nediskriminácie aj nové kritérium - rodová identita, ktorá, ako vieme, je pre niektorých z nás citlivým termínom a je okolo toho rozsiahla diskusia. A podľa ministerstva financií chýba aj kvantifikácia vplyvu a podrobný dopad na rozpočet na ďalšie roky.
Upozorňujem na zásadné ustanovenie § 4 ods. 2, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie. Toto ustanovenie bolo hlavným cieľom novely zákona v roku 2000 a zásadne ho žiadali nekatolícke cirkvi. Deklarovalo sa ním rovnaké postavenie cirkví a umožnilo sa okrem iného uzatváranie vzájomných zmlúv podľa § 3 ods. 5 medzi štátom a registrovanými cirkvami ako reakciu na medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Predkladaná novela poslanca Valášeka § 4 ods. 2 nerieši, ale v praxi by to znamenalo, že všetky cirkvi aj v prvom, aj v druhom stupni by mali rovnaké postavenie, čo vzhľadom na rozsah zachovaných práv a možností cirkví v druhom stupni nebude pravda.
Podobne zastávam názor, že súčasný 50-tisícový cenzus je neprimeraný, zaviedla ho politicky účelová novela poslancov Slovenskej národnej strany v roku 2017. Dvojstupňová registrácia je síce možné riešenie, ale fakticky zavedie až tri kategórie cirkví, pretože tu stále bude veľká skupina cirkevných spoločenstiev, ktoré nebudú schopné splniť ani podmienky na registráciu v prvom stupni. Podľa údajov Štatistického úradu je podľa sčítania obyvateľstva viac ako 150 identifikovaných neregistrovaných náboženských skupín, ktoré často majú desiatky a menej členov. Zavedenie dvojstupňovej registrácie by znamenalo úplné prepracovanie a schválenie nového zákona upravujúceho vzťahu štátu a cirkvi, kde by bolo potrebné definovať presný rozdiel v uvedených dvoch stupňoch registrácie, ktoré by bolo potrebné premietnuť aj do značného počtu právnych predpisov upravujúcich súčasné postavenie cirkví v Slovenskej republike.
Táto legislatívna zmena by si vyžadovala primeranú dobu na jej prípravu, ako som uviedol, celospoločenskú diskusiu a konsenzus, pričom jej schválenie v parlamente považujem v súčasnom volebnom období za problematické. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti považujú súčasný stav za vyhovujúci a nežiadajú jeho zmenu. Pri príprave by bolo nevyhnutné zohľadniť aj jeho ľudsko-právny rozmer a záujem medzinárodných ľudsko-právnych inštitúcií a naše záväzky.
Vyriešenie otázky registrácie vnímam ako najzložitejší problém vo vzťahu k štátu a cirkvi, a to aj v porovnaní s otázkou ich financovania. Problémom totiž nie je cenzus a úprava neregistrovaných náboženských skupín, ale nové definovanie a spoločenské postavenie osemnástich už registrovaných cirkví, ktoré by nový zákon priamo či nepriamo priniesol. Teda uznávam, že je tu problém s registráciou a ja som tiež v konzultácii so všetkými tými skupinami, ktoré pôsobia a sú registrované podľa iného zákonu. Uvedomujem si, že je tu ten problém, preberáme ho aj na ekumenickej rade cirkvi, hľadáme možné riešenia aj v konzultácii s ministerstvom kultúry, ale nemyslím si, že tento zákon takto predložený pánom poslancom Valášekom je riešením tohto problému, pretože, ako som uviedol, má to oveľa širšie súvislosti, ktoré nie je možné takýmto návrhom zákona riešiť.
Preto, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vyzývam vás, aby ste nepodporili predkladanú novelu zákona, ktorá nepomôže súčasnému postaveniu cirkví na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
