Videokanál klubu

Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom. Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom.

Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom. Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom.

Ďakujem. Len minútku. Chcem povedať na záver, že je to mimoriadne dôležitá otázka, ja viem, áno, sme politici, aj v parlamente je ten politický boj viazaný, koaličné návrhy, opozičné návrhy, názory a tak ďalej a tak ďalej. Toto je vec, ktorú popisuje pán Drgonec napríklad jednoznačne v jednej publikácii. Na začiatku stojí kreácia orgánov verejnej moci a vymedzenie ich kompetencie. Tá by mala byť výslovná, jednoznačná, nevzbudzujúca pochybnosť o tom, čo orgán verejnej moci smie. Takže tu ide o to, aby sme aj týmto ústavným zákonom zmenili, jednoznačne určili, kto má v danej veci ako súd konať. Takže by som poprosil, aby sa z tohto nerobila politika. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako určený spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1223 z 2. februára 2022 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktorý nebol podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku uznášaniaschopný.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 139 zo 14. marca 2022 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 142 na jej 62. schôdzi.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni poslanci, poslankyne nie, pani poslankyňa a páni poslanci, k tomuto návrhu zákona som povedal vlastne skoro hlavnú podstatu už pri prvom čítaní.
Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je podporiť jednoznačnosť výkladu v čl. V ústavného zákona č. 254/2006 o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vo vzťahu k určeniu súdu príslušného na preskúmanie rozhodnutia výboru.
V jednoduchosti. Pokiaľ NBÚ rozhodne, že niekomu tú previerku berie, odníme, tak má možnosť sa odvolať na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí NBÚ. Ak NBÚ rozhodne, tak každý má právo na súdnu ochranu a podľa ústavného zákona 254/2006 je tam uvedené, že táto kompetencia patrí Najvyššiemu súdu. Avšak v roku 2020 sme zmenili a doplnili niektoré zákony v súvislosti s reformou súdnictva ako zákon 423/2020. Prišlo s účinnosťou od 1. augusta 2021 aj k zmene § 11 písm. a) SSP-čka, Správneho súdneho poriadku. Podľa tejto zmeny o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného rozhoduje Najvyšší správny súd. Toto ustanovenie je však v rozpore s čl. V druhou vetou ústavného zákona č. 254/2006, podľa ktorej je na preskúmanie rozhodnutí príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, teda Najvyšší správny súd sa dostáva do situácie, v ktorej mu zákonná právna norma prikazuje konať, avšak právna norma vyššej právnej sily zveruje pôsobnosť na dané konanie úplne inému súdu. Najvyšší súd a Najvyšší správny súd sú tzv. v jednej, v tej istej rovine. Najvyšší súd má občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu, trestnoprávnu a Najvyššiemu správnemu súdu bola zverená kompetencia správneho súdnictva.
Ako je uvedené aj v tom § 11a SSP-čka, Najvyšší správny súd rozhoduje o správnej žalobe proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a v tom čl. V ústavného zákona 254 je uvedené, že aj príslušný Najvyšší súd.
Keď si to uvedomíme, tak právna úprava prijatá zákonom č. 423/2020 je novšia v porovnaní s právnou úpravou prijatou ústavným zákonom 254/2006. Napriek tomu sa nemôže aplikovať novšia právna úprava, nakoľko by to konanie bolo v rozpore s právnou normou vyššej právnej sily. Takisto Najvyšší správny súd nemôže postúpiť vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, nakoľko podľa § 11 písm. a) SSP-čka je povinný konať, pričom v právnom štáte aj napriek zjavnému rozporu s predpisom vyššej právnej sily je viazaný prezumpciou správnosti účinnej zákonnej úpravy. Právne záväzným spôsobom konštatovať nesúlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily patrí podľa Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavnému súdu.
Takže takéto prípady už nastali a išli podania na Ústavný súd na výklad zákona, ale v zmysle tých zákonov, ktoré boli poschvaľované, aj charakteru tohto súdnictva ako správneho by toto mal robiť Najvyšší správny súd, takže z toho dôvodu precizujeme aj tento ústavný zákon a vkladáme tam toto jedno slovíčko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani ministerka, páni poslanci, poslankyne, takže v krátkosti vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku upravuje relatívne samostatný proces smerujúci k odvráteniu hroziaceho úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka. Verejný záujem na úprave vzťahov týkajúcich sa odvrátenia hroziaceho úpadku dlžníka, je tu premietnutý ako ustanovení práva a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov v štádiu skoršom, ako je to pri zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Pričom však zákonom chránené záujmy spolu veľmi úzko súvisia, resp. sú v mnohom totožné. Preto bolo potrebné do jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktoré najdôležitejšie z pohľadu trestného, ktoré sú najdôležitejšie z pohľadu trestného práva z týchto záujmov, ktoré chránia, zahrnúť aj záujmy upravené aj týmto návrhom zákona.
Takže z toho dôvodu som tento proces z hroziaceho úpadku ako samostatného konania premietol aj do paragrafov Trestného zákona do 241, ktoré sa týkajú machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním. Ďalej do 242 - marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania do skresľovania údajov hospodárskej obchodnej evidencie do 259.
Takže ešte môžem k tomu povedať, do tej 241, tak tam ide o to, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vyplýva z predpisov konkurzného práva, ale okrem toho sa v § 242 ods. 1 písm. a) zameriava aj na porušovanie iných povinností, nielen na povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy je dobrovoľným inštitútom.
Preto nie je možné sankcionovať ich nevyužitie, tak ako nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nevylučuje sa však situácia, že reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy nesplní svoj účel a podnik sa nepodarí zachrániť, a teda je potrebné začať konkurzné konanie.
Ale to už sme v konkurznom konaní, kde sa aktivujú povinnosti podať za podmienok ustanovených zákonom dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Takže to bolo také odôvodnenie, tak si dovolím prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej, Miloša Svrčka, Michala Luciaka a Tomáša Lehotského k vládnemu návrhu zákona o riešení hroziaceho
úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 821.
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 228/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z. a zákona č. 357/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 241 ods. 1 sa za slovo "plánu" vkladajú slová "alebo verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu".
2. V § 242 ods. 1 sa v úvodnej vete za slovo "marí" vkladajú slová "verejnú preventívnu reštrukturalizáciu,".
3. V § 259 ods. 1 písmeno f) znie:
"f) riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo".".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Navrhovaný článok nadobudne účinnosť 17. júla 2022, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
Ďakujem, skončil som.

Budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uvedené sú pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor zároveň odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 69 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 298 z 15. marca 2022.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu, mňa, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS a SME RODINA žiadam, aby sme, aby ste dali hlasovať, aby sme zákon č. 575/2001 z. z., tlač 781, preložili na aprílovú schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem, Rado, za výklad správny a chcel by som k tomu povedať toľko, že doteraz tu možno bola využívaná podpora infraštruktúry športovej ako nejaká predvolebná korupcia väčšinou a podobne, nebol v tom systém a konečne tu máme teda Fond na podporu šprotu, ktorý rieši už systematickejšie, samozrejme, financovanie infraštruktúry, a treba tam rozlišovať naozaj tú infraštruktúru, by som povedal, tak tú regionálnu a infraštruktúru národného významu, na ktorý, teda na tú infraregionálnu je tam vyčlenených dvadsať miliónov ročne pravidelne a ďalšie peniaze, samozrejme, sú vyčlenené len na infraštruktúru národného významu, takže toľko k tomu.
A vieme ešte dobre, že veľa klubov je nespokojných, presne tie športoviská sú zanedbané, chátrali dlhé roky, to tu bolo x-krát povedané a túto, túto prácu si mylne, mylne myslia kluby, že by mali znášať zväzy, ale nie je v silách zväzov jednoducho utiahnuť financovanie infraštruktúry. To je absolútne mylné si myslieť.
Čiže to je odkaz týmto smerom ku klubom. A, naopak, by sa mali zapájať do týchto výziev, pripravovať si projekty a možno konzultovať to práve so svojimi zväzmi a tie zväzy by ich mali pripravovať vlastne na tieto projekty, aby mohli čo najlepšie uspieť.
Takže toľko k tomu a ďakujem, ďakujem za úpravu tohto zákona.