Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ja len chcem nadviazať na kolegov a tiež sa ti, Dominik, poďakovať za túto legislatívnu iniciatívu, lebo akákoľvek, akékoľvek uľahčenie pre osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce je cestou k integrácii a to je spôsob, ako budeme tu asi všetci a celá spoločnosť lepšie fungovať. Takže vďaka.

Ďakujem pekne. Obom kolegom ďakujem za podporu.
Naozaj je mojím úmyslom odstraňovať byrokratické a iné nezmysly, ktoré máme napriek našim právnym poriadkom, ktoré možno boli prijaté v dobrej viere, ja o tom nepochybujem, ale v konečnom dôsledku vypálili, tak ako povedal Ondrej, absolútne opačne. A toto jednoznačne sleduje aj táto moja legislatívna iniciatíva, kde som nechcel na jednej strane spôsobiť, že bude ľahké vyhadzovať osoby so zdravotným postihnutím, a na strane druhej som chcel znížiť byrokratickú záťaž spojenú s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou, keďže naozaj mám za to, že ten súčasný právny stav vytvára príliš komplikovanú procedúru. A preto ešte raz ďakujem veľmi pekne za podporu a teším sa na hlasovanie a na to, že pomôžeme osobám so zdravotným postihnutím, aby boli konkurencieschopnejšie na otvorenom trhu práce.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Napriek tomu, že sme ešte len v prvom čítaní, tak mám potrebu sa v krátkosti vyjadriť ku duchu zákona, tak ako tomu má byť v prvom čítaní.
V podstate právo na prácu je u nás koncipované tým spôsobom, že predpokladá tak aktívnu snahu toho, kto sa uchádza o prácu, o to, aby si tú prácu našiel a udržal, a ako je tam aj úloha štátu ako regulátora, ktorý má vytvárať podmienky na to, aby bolo čo najľahšie si nájsť prácu, ale zároveň aby ten trh alebo ekonomika ako taká, ktorá je závislá od trhu práce, fungovala zdravo a vyvážene a efektívne. No a preto si myslím, a nie som sám, vyplýva to aj z toho množstva ľudí, ktorí boli ochotní podpísať sa pod návrh zákona, že prehnaná ingerencia štátu do zmluvnej autonómie subjektov pracovnoprávnych vzťahov, teda zamestnanca, zamestnávateľa, nie je zdravá, nie je zdravým prvkom, ani keď je v istej intenzite realizovaná za účelom akejsi ochrany slabšieho účastníka pracovnoprávneho vzťahu.
Ja, samozrejme, nebudem spochybňovať, že osoba so zdravotným postihnutím je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie alebo teda má v pracovnoprávnom vzťahu, keď už sa do neho dostane, slabšie postavenie. To určite nie. Len hovorím, že ak je tá ingerencia príliš silná, a ja si myslím, že 30- až 90-dňová lehota je veľmi silná ingerencia štátu, keď navyše ten zamestnávateľ nemá isté, či môže skončiť pracovný pomer s takouto osobou, tak môže pôsobiť kontraproduktívne.
V podstate prax ukazuje, vyplýva to aj z toho, koľko máme osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú nezamestnané alebo koľko z nich pracuje na dohodu alebo na inú formu pracovnoprávneho vzťahu, že teda takto intenzívna ochrana skôr znižuje konkurencieschopnosť, pretože ten zamestnávateľ zo strachu, že nebude vedieť prepustiť takéhoto zamestnanca, ho radšej na pracovný pomer ani nezoberie. To, že ho nezoberie na pracovný pomer, má, samozrejme, celý rad negatívnych dôsledkov. Jednak sa nám veľmi veľa osôb so zdravotným postihnutím pohybuje na prahu chudoby alebo rovno spadlo do, dovolím si tvrdiť, generačnej chudoby. A chudoba je veľmi rozšírený a častý jav, ktorý sa vyskytuje medzi osobami so zdravotným postihnutím, čo by sa dalo odstrániť, keby bola väčšia časť osôb so zdravotným postihnutím uplatniteľná a uplatnená na trhu práce.
Preto si myslím, že tento druh ochrany pri tejto intenzite tej ochrany pôsobí skôr ako ochrana pred pracovným pomerom, nie ochrana pred výpoveďou. A možno bude so mnou niekto nesúhlasiť, ale ja som naozaj hlboko presvedčený o tom, a mám k tomu aj dáta, realizoval sa prieskum cez portál Profesia.sk, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že zamestnávatelia práve kvôli § 66 v jeho platnom a účinnom súčasnom znení nezamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. A práve preto som presvedčený, že takúto zmenu potrebujeme a že práve táto zmena má potenciál prispieť ku vyššej konkurencieschopnosti osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce, keďže nebude síce tak intenzívne chránený pred výpoveďou, ale na druhú stranu zamestnávateľ nebude môcť hovoriť, že ho nezamestná alebo nebude ho môcť dostať z hry, ako sa povie, cez to, že je príliš ťažké potom s ním skončiť pracovný pomer.
Jednoducho považujem túto zmenu za dobrú a účinnú a dovoľujem si vás touto formou požiadať o podporu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 777. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 807 z 8. novembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na čele so mnou predkladá na rokovanie Národnej rady veľmi krátku novelu Zákonníka práce, § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný úrad práce, ktorý má na rozhodnutie o tom, či dá, alebo nedá súhlas, 30 až 90 dní. A, samozrejme, nemusí súhlas udeliť a v praxi táto povinnosť v podstate spôsobuje skôr prekážku osobám so zdravotným postihnutím k tomu, aby sa dostali do pracovného pomeru... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Vstup predsedajúceho.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Dajte ešte čas pánovi poslancovi, aby mohol z miesta ďalej hovoriť. Ďakujem.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Skôr predstavuje teda prekážku, nieže nejakú pomoc alebo záruku toho, že budú mať prácu v pracovnom pomere, pretože ak má celý ten pracovný pomer trvať, resp. tá procedúra ukončovania pracovného pomeru, pardon, trvať možno aj pol roka alebo viac, tak jednoducho tomu zamestnávateľovi sa neoplatí takýto pracovný pomer nadviazať. A preto sme teda názoru, že týmto návrhom zákona by bolo dobré skrátiť lehotu, ktorú má úrad práce na rozhodnutie, na sedem dní. Pre prípad, že nerozhodne do siedmich dní, tak nastáva fikcia súhlasu s výpoveďou. A aby sme nevyhodili tých, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní na pracovný pomer, tak sme tam dali prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že táto nová právna úprava sa bude vzťahovať až na pracovné pomery založené po účinnosti zákona.
Sekundu, pardon.
Zámerom zákonodarcov, samozrejme, nie je poškodzovanie osôb so zdravotným postihnutím, práve naopak, vďaka tomu, že, paradoxne, zjednodušíme procedúru skončenia pracovného pomeru, tak zvýšime konkurencieschopnosť týchto zamestnancov, pretože zamestnávateľ nebude mať dôvod, pre ktorý by sa mal báť uzatvoriť pracovný pomer, ktorý by vyplýval priamo zo Zákonníka práce, hej? Tento dôvod proste odpadne, pretože tá administratívna záťaž spojená s týmto ustanovením a s touto povinnosťou sa zníži na minimum.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana. Má pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu.

Ja len veľmi krátko. Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, keďže prioritou vlády je prinášať kvalitné zákony, tak sme si dovolili aj tento zákon o niečo upraviť a pripraviť spolu s kolegami v koalícii kvalitný pozmeňovák, aby sme vychytali všetky chybičky, ktoré tam v úvode boli.
Teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Šudíka, Anny Zemanovej a Jaromíra Šíbla k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 690).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
I. V čl. I 9. bode § 3 ods. 9 sa vypúšťa slovo "nástrojom".
2. V čl. I sa za bod 10 vkladajú nové body 11 a 12, ktoré znejú:
"11. § 4 ods. 1 posledná veta znie: "Vodovodná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis."
12. V § 4 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "Opravy a údržbu vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve, 2a), vrátane projektovej činnosti, 2c), zabezpečuje a náklady znáša vlastník verejného vodovodu, na ktorý sa vodovodná prípojka pripája. Náklady na opravu a údržbu vrátane projektovej činnosti sú ekonomicky oprávnený náklad."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2c znie:
"2c) § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
3. V čl. I 16. bode § 4 odsek 8 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) písomne oznámiť vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie odpojenie odvádzania vôd z povrchového odtoku z jeho pozemku kanalizačnou prípojkou do verejnej kanalizácie a spôsob ich zadržania na pozemku alebo ich využitia producentom."
4. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
"30. V § 15 ods. 1 písm. f) sa za slovo "vodovod" vkladajú slová "a opravy a údržbu vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve vrátane projektovej činnosti"."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 32 znie:
"32. V § 15 ods. 4 sa slová "1 písm. c) až g), odseku 6 a odseku 7 písm. b) a h)" nahrádzajú slovami "1 písm. a), c) až g), odseku 5, odseku 6 a odseku 7 písm. b), h), k) a l)", slová "§ 4 ods. 3, § 12 ods. 4" sa nahrádzajú slovami "§ 4 ods. 1 a 3, § 12 ods. 3" a vypúšťajú sa slová "§ 27 ods. 3 a 6" a slová "§ 29 ods. 3,"."
6. V čl. I 46. bode § 16a ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie splní povinnosti podľa predchádzajúcej vety prvýkrát do 31. júla 2023 za kalendárny rok 2022."
7. V čl. I 56. bode § 19 odseky 5 a 6 znejú:
"(5) V pásme ochrany okrem výkonu oprávnení správcu vodného toku podľa osobitného predpisu, 11b), je zakázané
a) vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo k verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav,
b) vysádzať trvalé porasty,
c) umiestňovať skládky,
d) vykonávať terénne úpravy.
(6) Pásmo ochrany, ktoré je umiestňované v cestnom telese pozemných komunikácií, sa nevymedzuje."
8. V čl. I 61. bod znie:
"61. V § 20 odsek 4 znie:
"(4) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniu podľa odseku 1 na pozemku mimo zastavaného územia obce a povinnosti vlastníka pozemku vyplývajúce z rozhodnutia o určení pásma ochrany sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom pozemku; 12a), ak je vlastník pozemku v dôsledku výkonu týchto oprávnení obmedzený v užívaní pozemku, má vlastník pozemku za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú náhradu. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:
"12a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka."
9. V čl. I 62. bode § 20 ods. 5 sa vypúšťajú slová: "a zmluva o zriadení vecného bremena" a za druhú vetu sa vkladá táto veta: "Vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností je vlastník stavby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku do 60 dní od jeho vykonania."
10. V čl. I 62. bode § 20 odseky 7 a 8 znejú:
"(7) Vlastník pozemku má za zriadenie vecného bremena z titulu oprávnenia stavebníka uskutočniť na jeho pozemku mimo zastavaného územia obce stavbu vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete nárok na primeranú náhradu. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia vecného bremena. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je povinný písomne vyzvať vlastníka pozemku na uplatnenie si náhrady spolu s oznámením o vykonaní zápisu vecného bremena podľa odseku 5. Náhradu si vlastník pozemku musí uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa doručenia výzvy, najneskôr však do troch rokov odo dňa vzniku vecného bremena, inak právo na náhradu za uplatnenie vecného bremena zanikne. Na základe dohody medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie možno náhradu podľa odseku 4 a náhradu podľa tohto odseku vyplatiť súčasne. Ak sa stavebník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a vlastník pozemku na výške náhrady nedohodnú, v sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(8) Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní pozemku v určenom pásme ochrany vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete v zastavanom území obce, má nárok na primeranú náhradu z titulu vecného bremena v dôsledku určeného núteného obmedzenia užívania tejto časti pozemku. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je povinný písomne vyzvať vlastníka pozemku na uplatnenie si náhrady spolu s oznámením o vykonaní zápisu vecného bremena podľa odseku 5. Náhradu si vlastník pozemku musí uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa doručenia výzvy, najneskôr však do troch rokov odo dňa vzniku vecného bremena, inak právo na náhradu zanikne. Na základe dohody medzi vlastníkom nehnuteľnosti a vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie možno náhradu podľa odseku 4 a náhradu podľa tohto odseku vyplatiť súčasne. Ak sa vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a vlastník pozemku na výške náhrady nedohodnú, v sporoch o náhradu rozhoduje súd."
11. V čl. I 85. bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
12. V čl. I 91. bode § 39 ods. 1 písm. c) sa slová "§ 16a ods. 1 až 4 a 7" nahrádzajú slovami "§ 16 ods. 1 až 4 a 6".
13. V čl. I sa za bod 91 sa vkladá nový bod 92, ktorý znie:
"92. V § 39 ods. 1 písm. d) sa slová "§ 4 ods. 7, 8 a 10" nahrádzajú slovami "§ 4 ods. 7 až 9"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobudne účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
14. V čl. I sa bod 93 vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I 95. bode sa slová "§ 19 ods. 6, § 19a ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 19 ods. 6, § 19a ods. 4, § 20 ods. 5, 7 a 8".
16. V čl. I 101. bode § 40 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "a d)".
17. V čl. I 107. bode § 41 ods. 1 sa slová "§ 3 ods. 5 a 8" nahrádzajú slovami "§ 3 ods. 6 a 10".
18. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 5 sa slová "po dobu 15 dní" nahrádzajú slovami "a súčasne na webovom sídle ministerstva po dobu 30 dní".
19. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová "a súčasne na webovom sídle ministerstva".
20. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 8 sa za slová "na webovom sídle orgánu štátnej vodnej správy" vkladajú slová "alebo na webovom sídle ministerstva".
21. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 11 sa slová "zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle po dobu 15 dní" nahrádzajú slovami "trvalo zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle a na webovom sídle ministerstva".
22. V čl. II 6. bod znie:
"6. V § 26 ods. 8 druhá veta znie: "K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu, 37a), na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia." a pripája sa tretia veta, ktorá znie: "Vodná stavba a pásmo ochrany vodnej stavby podľa tohto odseku a povinnosti s nimi súvisiace, 37a), sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku."."
23. Článok III nadobúda účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
24. V čl. IV sa slová "15. decembra" nahrádzajú slovami "30. decembra".
A zároveň vynímam bod 3 z informácie na osobitné hlasovanie.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1083 z 11. novembra 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 690), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny zákon, návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 393 z 18. novembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 162 zo 16. novembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predmetnom vládnom návrhu dňa 18. novembra 2021 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 690a), nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky podľa §... 350/1996 Z. z. o rokovaniach... poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Uznesením výboru č. 155 zo 14. októbra 2021 som bol poverený v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predloží predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Keďže fakt mám len minútku, tak mi dovoľte, aby som sa poďakoval pánovi poslancovi Dostálovi, pani poslankyni Pleštinskej a ostatným predkladateľom, ktorí umožnili v rámci tejto novely zvýšiť podiel finančných prostriedkov, ktoré má KULT MINOR k dispozícii, z piatich percent na šesť, čo im umožní efektívnejšie fungovanie.
Ja som sa akurát teraz dozvedel správu, a preto som sa vlastne prihlásil do tejto rozpravy, že práve prebehli voľby do jednotlivých rád. Čaká ich strašne veľa roboty, je tam vyše 1 300 nevybavených žiadostí, z ktorých sa podarilo zadministrovať asi 700, keď ma pamäť neklame. Čiže túto novelu, ktorú teraz práve prijímame, je, prijímame ju v hodine dvanástej.
Ja budem veľmi rád, ak si splníme aj našu povinnosť vo vzťahu k ostatným národnostným komunitám, pokiaľ ide o zvýšenie aj príspevku na samotné projekty, pretože takáto bola dohoda v rámci koalície. A chcem upozorniť, že táto novela sa tohoto ešte netýka, že musí prísť ešte ďalšia novela, ktorá zvýši finančné prostriedky.
Čiže ešte raz, ďakujem vám veľmi pekne a ďakujem aj za možnosť vystúpiť.

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Ďakujem, kolega Dostál, za tvoje vystúpenie. Ako jedna z predkladateľov tohto návrhu plne sa stotožňujem s predstavením tohto návrhu zákona potrieb fondu na podporu národnostných menšín. Som starostkou v nemeckej obci Chmeľnica, kde veľmi aktívne pracuje karpatskonemecký spolok. V našej obci sa konajú dni nemeckej kultúry, na budúci rok to už bude 29. ročník, a na tomto podujatí sa zúčastňujú členovia karpatskonemeckého spolku z celého Slovenska. Je to medzinárodné podujatie, ktoré predstavuje kultúru nemeckej menšiny na Slovensku. Rovnako v okrese Stará Ľubovňa sú aktívne aj iné národnostné menšiny, ktoré čerpajú z tohto fondu, a preto je potrebné urýchlene zabezpečiť funkčnosť tohto fondu, ktorý zabezpečuje prezentáciu kultúry a života národnostných menšín na Slovensku.
Ďakujem pekne.