Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

4.11.2021 o 11:06 hod.

Mgr.

Marek Šefčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.11.2021 11:06 - 11:06 hod.

Šefčík Marek
Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre zápis a pre technikov, znova pomocou mojej karty som sa iba zaprezentoval, skúšal som to aj vedľa v zariadení a moja karta, tak ako minule, aj teraz mi nefungovala. Chcel som hlasovať proti.
Skryt prepis
 

4.11.2021 10:45 - 11:00 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
krajiny v národných parkoch vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie ich prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie ich efektívnej správy prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Prechod správy na organizácie o ochrane prírody, čiže po novom zriadené správy národných parkov, umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov tak ako fungujú v prevažnej väčšine európskych krajín. V týchto národných parkoch konečne budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, bohaté na biodiverzitu a v okolí národných parkov začneme mať prosperujúce regióny.
V encyklike Svätého Otca Františka Laudato si sa pri starostlivosti o náš spoločný domov uvádza, citujem: "Bod 36. Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje pohľad, ktorý ide ponad to, čo je bezprostredné, lebo ak sa dosiahnuť iba rýchly a ľahký ekonomický profit, nikoho ich ochrana nezaujíma. Avšak výška škôd spôsobených egoistickou nedbalosťou je omnoho vyššia ako dosiahnuteľný ekonomický zisk. V prípade zániku, alebo vážneho poškodenia niektorých druhov, hovoríme o hodnotách, ktoré presahujú každý výpočet, preto sa môžeme stať nemými svedkami závažných nerovností, keď sa chcú dosiahnuť vysoké zisky, pričom zaplatenie vysokých účtov za poškodenie životného prostredia sa prenechá zvyšku ľudstva súčasného i budúceho.
Bod 37. Niektoré krajiny dosiahli pokrok v účinnej ochrane určitých miest a zón na zemi a v oceánoch, kde je zakázaný každý ľudský zásah, ktorý by modifikoval ich fyziognómiu, alebo menil ich pôvodnú konštitúciu. V starostlivosti o biodiverzitu odborníci naliehajú na nevyhnutnosť venovať osobitnú pozornosť zónam, ktoré sú najbohatšie na rozmanité, ohrozené, vzácne a menej chránené druhy. Sú miesta, ktoré si vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť svetovú ekosystému vyžadujú osobitnú starostlivosť, alebo, ktoré sú dôležitými rezervoármi vody, a tak zabezpečujú iné formy života.", koniec citácie. Vzorovým príkladom ako je možné skĺbiť ochranu prírody so záujmami spoločnosťami, netreba chodiť ďaleko. Príkladom pre nás môže byť napr., môžu byť napr. Národné parky Šumava v Českej republike a Národný park Bavorský les v Nemecku. Národný park Šumava prevádzkuje osem informačných stredísk, stredisko environmentálnej výchovy, dve návštevnícke centrá, porovnajme si to s možnosťami, kapacitami a technicky vybavení našich národných parkov .... Majú tu v týchto návštevníckych centrách výbehy pre vlkov, rysov, jeleňov, ku ktorým vedú náučné chodníky, poskytujú lektorované sprievody, ponúkajú osemdesiat výučbových programov pre školy, škôlky, laickú verejnosť i rodiny s deťmi. Tento národný park spolu zamestnáva približne 300 ľudí, vrátane lesníkov. Systémom atraktívnych ponúk pre školy dosahujú to, že o ponúkané programy, ktoré ponúkajú v oblasti environmentálnej výchovy, majú celoročný záujem, pričom partnerským prevádzkam v regióne ide o najmä o ubytovacie a reštauračné služby a dopravcov. Týmto spôsobom zabezpečujú klientov.
Niektoré programy majú obsadené aj na vyše rok dopredu vopred a záujem stále rastie o tieto programy. Ponuku programov neustále dopĺňajú a región v oblasti Národného parku Šumava neustále buduje ďalšie kapacity v spolupráci so samosprávami a obcami na pokrytie služieb a nevyhnutnej infraštruktúry. V prípade týchto dvoch národných parkov, Národného parku Šumava a Národného parku Bavorský les, žiadosť na vznik národného parku prišla zdola, opakujem zdola, od miestnych ľudí a samospráv, ktorí si toto všetko uvedomili vopred, vydobyli si to a už by sa nikdy nechceli vrátiť späť do obdobia pred vznikom týchto národných parkov. Ako príklad napr. obec Kvilda v Národnom parku Šumava má 135 obyvateľov, no ročná návštevnosť je vyše milión ľudí. Neviem, či až takto ďaleko by sme sa chceli dostať v niektorých lokalitách Slovenska, ale môžem upokojiť kolegov, ktorí by s tým mohli mať problém, že v moderných národných parkoch a chránených územiach vo svete existujú aj pomerne osvedčené a praxou preverené mechanizmy na reguláciu návštevnosti v prípade, že návštevnosť by mohla presahovať, alebo začala dosahovať hodnoty, kde by mohlo dochádzať ku konfliktom so záujmami ochrany prírody. Takže zatiaľ si myslím, že s niektorými výnimkami, okrem niektorých lokalít netreba sa toho v tejto chvíli nejako obávať.
Obec spolu s národným parkom Šumava poskytuje návštevníkom spoplatnené parkoviská, náučné programy, návštevnícke centrá. Majú tam upravovanú vychýrenú bežkársku trasu, ktorá je známa v celej Českej republike, za ktorou sem prichádza množstvo turistov a športov z celej krajiny. Miestni ľudia v okolí národného parku chovajú hospodárske zvieratá, poskytujú návštevníkom ubytovanie, stravovanie, starajú sa o udržiavanie biotopov, varia miestne pivo, prevádzkujú požičovne výstroje pre športové aktivity. V informačných centrách realizujú, vykonávajú svoje praxe študenti pedagogiky, lesníctva, zdôrazňujem aj lesníctva, ekológie, iných prírodných vied. Mnohí tu po skončení svojich štúdií sa sem vracajú, ostávajú tu pracovať, alebo sa do týchto aktivít ďalej zapájajú ako brigádnici, či dobrovoľníci.
Všetci títo ľudia sú na značku svojho národného parku hrdí. Považujú to za svoj národný park, nie ako národný park, ktorým vnútila nejaká vyššia moc nejaký zlý štart zhora. Nie, oni si ho vydobyli. Nemusíme chodiť ani na Šumavu, v tesnom susedstve hlavného mesta, keď sa dobre vykloníte z terasy parlamentu v jedálni, tak dovidíte na hranicu Národného parku Donau-Auen. Tento národný park, trochu odbočím od Šumavy, ale je to dôležité si to pripomenúť pri tejto príležitosti. Tento národný park má veľmi poučnú históriu, ktorá v mnohom nám môže byť inšpiráciou. V tom období, keď na slovenskom úseku Dunaja v lužných lesoch, po podpise medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, v tom čase pardon, medzi Československom a Maďarskou republikou v tom čase, v roku 1977 sa začala výstavba tzv. sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a bezprecedentná devastácia nášho prírodného bohatstva lužných lesov na území tzv. vnútrozemskej delty na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja. V tom istom čase, kedy v našich lužných lesoch, mimochodom v tom čase, jedných z najkrajších v Európe, sa pohybovali čaty lesných robotníkov, vykonávali tzv. mimoriadnu ťažbu, to znamená totálne odlesnenie na ploche vyše 5 tis. hektárov. Pohybovali sa tu ťažké mechanizmy, buldozéry, nákladné autá.
Ukážte aj mne, pán poslanec, nech si prečítam ako hodnotne. Ďakujem za toto ocenenie od vás.
(Potlesk.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Karahuta, aby ste si sadli naspäť na miesto.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Od vás, pán poslanec, ma to, ma to osobne teší, lebo ako hovoria, ako hovoria ...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to všetci videli, už to môžte zvesiť. Ako, ako hovoria ...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, prerušujem schôdzu do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať hlasovaním.
(Hlasy z pléna.)
Áno, v poriadku. Dobre, máme prerušenú schôdzu, takže nech sa páči. Ešte raz, pán poslanec. Neviedol som vtedy schôdzu, pán poslanec, asi si to pamätáte.
=====
Skryt prepis
 

4.11.2021 10:30 - 10:45 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Je na to pomerne zložitý systém ako Európska komisia kontroluje dodržiavanie týchto smerníc na Slovensku, ako Slovenská republika preukazuje, či tieto smernice dodržiavame alebo nedodržiavame, nejdem vás tu s tým teraz zaťažovať, ale jedna skutočnosť je teda, je potrebné ju zdôrazniť, že naozaj Európska komisia na základe informácií, ktoré jej poskytuje či už Slovenská republika priamo alebo z iných zdrojov vie pomerne presne zhodnotiť, či tieto záväzky v prípade týchto dvoch smerníc plníme alebo neplníme. A tak isto je to aj v prípade všetkých ostatných smerníc, ktoré sú pre nás záväzné.
Takže prechod správy pozemku na organizáciu ochrany prírody je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa uskutočnili zonácie národných parkov. Preto možno len ťažko akceptovať, aby prechod správy pozemkov národných parkov bol podmienený zonáciou. Možno bude pre vás prekvapivá alebo nová skutočnosť, pre niekoho možno nie, že so zonáciami v národných parkov meškáme už vyše 20 rokov a hlavnou príčinou tohoto meškania je práve neschopnosť či skôr neochota dohodnúť sa medzi jednotlivými štátnymi organizáciami, ktorých sa to najviac týka. V tomto prípade ide teda o organizácie, ktoré zastupujú organizáciu, ktorá zastupuje záujmy ochrany prírody, čiže je to Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody a na druhej strane je teda rezort pôdohospodárstva a organizácie Štátnych lesov, ktorých sa to dotýka.
Podmienka častokrát tuná diskutovaná uskutočnenia zonácie, ktorá by mala teda najprv sa uskutočniť zonácia podľa týchto predstáv a potom až previesť pozemky, by znamenala len toľko, že už teraz meškajúce zonácie by sa ešte viacej pribrzdili a tým pádom vlastne by sa pribrzdil alebo úplne zastavil prechod správy týchto pozemkov, respektíve došlo by k jeho odkladu na bližšie nešpecifikované obdobie. Opakujem, v prípade našich národných parkov jeden z primárnych problémov prečo sa tie zonácie nedaria, je to neochota, neschopnosť, nemožnosť dosiahnuť zhodu so správcom štátnych pozemkov. Čiže či už sú to Lesy Slovenskej republiky alebo Štátne lesy Tatranského národného parku. Tieto lesohospodárske subjekty v prvom rade vychádzajú zo svojich podnikateľských záujmov. Čiže maximalizovať zisky, minimalizovať náklady. Tento prístup ale, aby som sa ich zastal, hej, kolegov, zase však oni robia čo robia, lebo im je to určené priamou právnou formou tejto organizácie, to znamená je to štátny podnik ako podnikateľský subjekt, čiže oni sú tu na to, aby dosahovali zisk a nie na to, aby chránili prírodu. Pričom zvyčajne donedávna ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiek Slovenskej republiky sa stavalo rovnako ako štátny podnik, ktorý je v jeho pôsobnosti. No pokiaľ pretrvávajú tieto spory medzi štátnymi subjektami, tak ťažko si viem predstaviť, že zabezpečíme dohodu s dotknutými obcami, ktorých sa to dotýka a samozrejme aj dotknutými neštátnymi vlastníkmi pozemkov. Tieto subjekty neštátne logicky očakávajú, že štát sa najprv dohodne sám so sebou a potom sa bude usilovať a bude mať podstatne lepšiu východiskovú pozíciu pri dohode s neštátnymi vlastníkmi. Čiže ak by sme to zhrnuli, je veľmi pravdepodobné, nehovorím že isté, ale veľmi pravdepodobné, že ak to nespravíme v opačnom poradí, že bez prechodu správy pozemkov vo vlastníctve štátu tie zonácie národných parkov sa ich tak skoro nedočkáme.
Realizácia zonácií národných parkov, ktorá by sa vedela pomerne veľmi v krátkom časom horizonte, ktorá by sa dala v krátkom časovom horizonte zrealizovať po odstránení súčasnej dvojkoľajnosti správy na štátnych pozemkov, potom môže umožniť, že prípadné obmedzenia vyplývajúce z dôvodov ochrany prírody by sa mohli realizovať primárne na štátnych pozemkoch, čo by samozrejme následne odbremenilo od týchto obmedzení pozemky neštátnych vlastníkov. Aspoň do značnej miery. Štát v prvom rade by si mal vedieť stanoviť priority na svojich pozemkoch, chránených územiach, v tomto prípade národných parkoch a postarať sa o ich naplnenie. Tu by som chcel povedať naozaj, že je tu dosť veľký rozdiel medzi literou zákona a implementačnou praxou, lebo tá priorita ako som už spomínal a budeme ešte asi viackrát spomínať, tá priorita v národných parkoch je zákonom jasne stanovená. Je to ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. V praxi zatiaľ táto priorita v našich národných parkoch nebola naplnená.
Takže pokiaľ príde k schváleniu novely zákona a prechodu, následnému prechodu správy pozemkov v národných parkoch, tak isto sa uvažuje so zriadením rady národného parku, v každom národnom parku bude vlastná rada národného parku, ktorá bude poradným orgánom pre spravovanie a rozvoj národného parku, v tejto rade budú zastúpené aj mestá a obce z regiónu národného parku ako aj zástupcovia miestnych podnikateľských subjektov či záujmových združení, prípadne podľa potreby aj ďalšie dotknuté subjekty. Zriadenie národných parkov je súčasťou reformy národných parkov a cez tieto rady si budú môcť dotknuté subjekty presadzovať svoje predstavy o rozvoji a spolupráci na území jednotlivých národných parkov.
Teraz trochu štatistiky, aby sme teda si uvedomili vlastne o akých, akých plochách sa vyprávame. Výmera Slovenskej republiky približne 4,9 milióna ha. Výmera lesných pozemkov je 2,02 milióna ha, výmera štátnych lesných pozemkov je 764 tisíc ha a výmera národných parkov 317 tisíc ha a z toho výmera preberaných štátnych lesných pozemkov v národných parkoch je 162 tisíc ha. Čiže tie čísla, ktoré tu rôzne zaznievali či už v rozprave alebo mimo rozpravy, mimo parlamentu, by som chcel naozaj uviesť na pravú mieru , opakujem ešte raz, výmera preberaných štátnych pozemkov, ktorých sa táto novela zákona dotýka v národných parkoch je 162 tisíc ha zaokrúhlene. Štátnych nelesných pozemkov pritom v národných parkoch je približne 9 tisíc ha, čiže podiel preberaných pozemkov z celkovej výmery Slovenskej republiky je 3,7 % a z výmery lesných pozemkov Slovenskej republiky je to 8 % a z výmery kmeňových lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je to 21 %. V posledných desaťročiach sa významne zmenilo vnímanie chránených území vo verejnosti a očakávania od nich. Hlavným pricipiálnym cieľom ostáva ochrana biodiverzity, ale čoraz viac sú zvýrazňované aj ďalšie benefity od plnenia mnohých ekosystémových služieb. Pri tých ekosystémových službách v lesníckej terminológii sa tomu, sa to nazýva aj mimoprodukčné funkcie, ale ide svojím spôsobom o to isté. Sú to najmä zdroje pitnej vody, ochrana pred rôznymi živelnými pohromami, najmä prívalové dažde, povodne z dlhotrvajúcich dažďov, sucho, víchrice, potom podpora opeľovačov a vlastne benefitov, ktoré spôsobujú svojou činnosťou opeľovaním, v neposlednom rade samozrejme zachytávanie uhlíka, potenciál pre rekreáciu a poskytovanie zdravého prostredia pre život. A popri tom samozrejme tieto ekosystémové služby majú aj svoj ekonomický rozmer, vytváranie pracovných miest, podpora turizmu a regionálneho rozvoja napríklad.
Stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030 zvýrazňuje spoločensko ekonomický význam zachovania biodiverzity a uvádza napríklad tieto konštatovania, čo v kontexte toho, čo sa na Slovensku v tomto období deje, myslím si, že zaslúži si istú pozornosť. Čiže opakujem, konštatovania zo stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, citujem. Investovanie do ochrany a obnovy prírody bude mať zásadný význam aj pre hospodárske zotavenie Európy z krízy spôsobenej pandémiou Covid 19. Preto povinne každý plán obnovy a odolnosti musí obsahovať aj časť venovanú biodiverzite. Ďalej ekonomický záujem na ochrane biodiverzity sa stáva čoraz naliehavejším. Ochrana biodiverzity môže predstavovať pre mnohé ekonomické odvetvia priame ekonomické prínosy. Napríklad biodiverzita má okrem iného zásadný význam aj pre zaistenie potravinovej bezpečnosti. Príroda je naším životne dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy. A rozširovanie chránených území je aj z tohoto hľadiska ekonomickou nevyhnutnosťou. Kolegovia opakujem, rozširovanie chránených území je ekonomickou nevyhnutnosťou. Ja samozrejme rozumiem tomu, že môžte spochybňovať aj stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, ale minimálne by som sa na vašom mieste nad tým trochu zamyslel, že nie sú tam asi úplne hlúpi ľudia, čo takéto stratégie pripravujú. Ďalej táto stratégia obsahuje aj tézu, že strata biodiverzity a kolaps ekosystémov patria medzi najväčšie hrozby, ktorým ľudstvo ako celok bude v nasledujúcom desaťročí čeliť. Ohrozujú aj základy našej ekonomiky a náklady, ktoré vznikajú v dôsledku nečinnosti, sú vysoké a podľa všetkých očakávaní a reálnych predpovedí budú tieto náklady ešte ďalej narastať.
V návrhu zákona sa v súlade Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020- 2024 zabezpečí jednotná správa chránených území pod ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a počíta sa s prevodom správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch. Z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia. Organizácia ochrany prírody musí v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Toto poslanie bude možné naplniť len vtedy, ak bude v chránených územiach spravovať a užívať štátne pozemky a to lesné aj nelesné a súčasne zabezpečovať ochranu prírody na národnej ako aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti funkcia určenia jednotlivých organizácií v území národných parkov, ktoré sú často protichodné, plynú konflikty, pričom ochrana prírody zvyčajne musí ustupovať iným záujmom najmä už spomenutých hospodárskych organizácií. Návrhom zákona sa teda sleduje prijatie takej právnej úpravy, ktorou sa zabezpečí účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v národných parkoch vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie ich prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie ich efektívnej správy prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 10:15 - 10:30 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
A napríklad pre porovnanie v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odpôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si, Šumava 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
že výhradne (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
V dôsledku prijatia tejto reformy nedôjde k žiadnemu obmedzeniu ani zastaveniu ťažobnej činnosti. Tá sa tohto netýka. Ak sa budeme tuná baviť o obmedzení ťažbovej činnosti v národných parkoch, je to striktne naviazané na prípadné prebiehajúce alebo v budúcnosti prebiehajúce procesy zonácie týchto národných parkov, čiže ešte raz a budem to ešte veľakrát opakovať, tento návrh novely zákona 543/2002 nijako neovplyvní aktuálnu výšku ťažby v národných parkoch, či už ide o ťažbu úmyselnú, čiže plánovanú alebo náhodnú, kalamitnú. Výška úmyselnej ťažby je daná predpisom v programe starostlivosti o les, výška náhodnej ťažby je daná pôsobením tzv. škodlivých činiteľov a následnými procesmi, ktoré kolegovia lesníci poznajú, kolegovia ochranári tiež a môžem sa im neskôr detailnejšie venovať v prípade, že vznikne takáto potreba v tejto rozprave.
Čiže nedôjde k úplnému zataveniu ťažbovej činnosti následne, ale bude aj naďalej vykonávaná, pričom jej objem odhadujeme dnes, že môže byť znížený na území národných parkov približne o 30 % prednostne na štátnych pozemkoch, podčiarkujem.
Na vykonávanie všetkých lesníckych činností bude potrebný, nevyhnutne potrebný všetok lesnícky personál, čiže všetok lesnícky personál zo štátnych lesov, ktoré, ktorí v súčasnosti títo ľudia na tomto území národných parkov pracujú, budú potrební na to, aby mohli naďalej túto činnosť vykonávať pod novou hlavičkou Správy národného parku, pod novým zamestnávateľom.
Títo pracovníci sa nepochybne po schválení tejto novely stanú cennou súčasťou správ národných parkov. Budú plniť množstvo úloh, ktoré súvisia s manažmentom zameraným na ochranu prírody a krajiny. Lesníci budú realizovať ochranné činnosti, okrem iného budú zrejme aj sprevádzať a vzdelávať návštevníkov národných parkov, tak ako je to bežné, bežné v zahraničí. Určite ste mnohí navštívili národné parky či už v blízkom zahraničí, alebo vzdialenejšom zahraničí a videli ste, že veľa strážcov, v zahraničí to volajú ´rangeri´ v národných parkoch sú svojím odborným vzdelaním lesníci, niektorí sú biológovia, niektorí zoológovia, ale mnohí sú lesníci a plnia si svoje úlohy v súvislosti so správou národného parku s hrdosťou, hrdo nosia označenie na svojich rovnošatách a zvyčajne sú aj primerane tomu rešpektovaní širokou verejnosťou aj návštevníkmi. Majú autoritu, ktorá, o ktorej sa, žiaľ, v súčasnosti pri súčasných nevyhovujúcich podmienkach môže mnohým profesionálnym alebo profesionálnym štátnym ochranárom alebo dobrovoľnej stráži prírody len snívať.
Takisto títo lesníci môžu byť plnohodnotne zapojení do vykonávania monitoringu druhov, ktoré sú predmetom ochrany, ako aj pri sledovaní stavu a hodnotení priaznivého stavu vzácnych a chránených biotopov. Takisto externí dodávatelia prác v pestovnej a ťažobnej činnosti budú môcť aj naďalej vykonávať svoje služby, pričom je tu predpoklad zamestnania všetkých, čo sú týmto spôsobom v týchto činnostiach zamestnaní aj v súčasnosti.
Hlavným dôvodom je zavedenie princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov na celej výmere národných parkov ihneď po prevzatí ich správy, pričom je všeobecne známe a akceptované, že tieto postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov sú podstatne náročnejšie na pracnosť, ale aj na kvalifikáciu, zručnosť a skúsenosti. Čiže šikovných lesníkov a lesných robotníkov budeme potrebovať kvalifikovaných, ak minimálne v rovnakej miere ako v súčasnosti, ak nie vo väčšej.
Súčasná legislatíva predpisuje ako povinný tento spôsob hospodárenia, prírode blízkeho hospodárenia v národných parkoch, ale ráta s jeho postupným zavádzaním v priebehu rokov 2020 a 2030. Opakujem, ambícia rezortu životného prostredia je okamžite po prevzatí správy týchto pozemkov, ak sa nedá okamžite, tak v najkratšom možnom termíne, čiže dá sa predpokladať, že to zavedenie do praxe prírode blízkeho obhospodarovania lesov v národných parkov dosiahneme podstatne skôr ako časový horizont 2030.
Financovanie tohto spôsobu hospodárenia by malo byť podporené z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rozsahu, ktorý v súčasnosti pri súčasnom nastavení pravidiel je pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nedosiahnuteľný. Na druhej strane prínosom pre tento štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je to, že im tak ostane viac prostriedkov zo spoločnej pôdohospodárskej politiky.
Organizácie ochranu prírody, organizácie ochrany prírody, to znamená správy jednotlivých národných parkov budú príspevkové organizácie a pre tieto príspevkové organizácie je podstatne jednoduchšie využívať tieto prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Takisto sa budú podstatne viacej zameriavať títo zamestnanci na svojich nových pracoviskách, správach národných parkov, na podstatne väčší rozsah odkôrňovania napadnutých stromov, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom, ako aj citlivejším spôsobom spracovania náhodnej ťažby, na čo bude zase potrebný značný počet externých dodávateľov prác. Takisto je prísľubom a ambíciou pána ministra Budaja vyťažené drevo primárne ponúkať na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia aj menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Pokiaľ ide o poľovné právo, opakujem, bolo to tu už viackrát povedané, prijatím tohto poslaneckého návrhu, tejto novely zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny sa na výkone práva poľovníctva nič nezmení na území národných parkov. Poľovné právo bude pokračovať tak, ako je nastavené, podľa platných zmlúv a tieto automaticky prejdú na nového správcu pozemkov.
Čiže je mi ľúto, že aj mnohí poľovníci sa obávajú toho, že štátna ochrana prírody alebo rezort životného prostredia, alebo neviem, orgány ochrany prírody, kto im bude zakazovať poľovať v národných parkoch, vyháňať ich z lesov. Ja si myslím, že každý, koho sa to týka, vie čítať s porozumením, pozná platnú legislatívu, vie, že výkon práva poľovníctva na území chránených území od druhého po štvrtý stupeň ochrany nie je nejako ovplyvňovaný touto ochranou prírody, právo poľovníctva sa nevykonáva len na územiach, chránených územiach s piatym stupňom ochrany a v prípade, že je tam nejaký záujem, napríklad môže byť záujem aj z dôvodov ochrany prírody toto právo poľovníctva istým spôsobom v istom rozsahu vykonávať, tak rieši sa to štandardne výnimkami a môžeme otvoriť aj túto diskusiu, samozrejme. Ja verím tomu, že ešte v tomto volebnom období príde do tohto parlamentu aj návrh nového zákona o poľovníctve, ale skutočnosť všeobecne známa je, že viaceré druhy raticovej zveri, tuto na juhozápadnom Slovensku je to najmä daniel a sčasti muflón, ale aj ďalšie druhy, diviak samozrejme, sú natoľko premnožené aj vďaka nevhodnému spôsobu poľovného obhospodarovania, že spôsobujú závažné škody na lesných porastoch a v niektorých regiónoch, nie je to našťastie úplne, úplne rovnomerne na celom Slovensku, ale v niektorých regiónoch je to premnoženie tak, tak závažné, teraz hovorím o danielej zveri, napríklad neďaleko Bratislavy v úseku zhruba od Stupavy po Rohožník, že spôsobujú škody aj na lesných porastoch priamo v prírodných rezerváciách. Čiže v takýchto prípadoch naozaj je odôvodnená diskusia o tom, že či sa umožní výnimka z výkonu práv poľovníctva aj na území s najvyšším stupňom ochrany. Ale nechcem túto diskusiu teraz otvárať, lebo naozaj zase nechcem až toľko zdržiavať.
Takže zopakujem, výkon práva poľovníctva sa prijatím tejto novely nijako nezmení na území národných parkov a poľovné právo bude pokračovať v rozsahu podľa platných zmlúv, tak ako sú nastavené teraz.
Ďalej. Prechodom správy štátnych pozemkov na organizáciu ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody na zachovanie, resp. dosiahnutie priaznivého stavu predmetov ochrany území sústavy NATURA 2000. Tu by som sa opäť trochu krátko pristavil, keďže naozaj niektorí kolegovia tu pomerne účelovo a nesprávne, čo mi je veľmi ľúto, interpretujú spôsob, aký vzťah má Brusel, resp. európska legislatíva, k tomu, čo sa bude diať alebo malo by sa diať na území Slovenska v oblasti ochrany prírody alebo v oblasti vzťahu medzi lesným hospodárstvom a ochrany prírody. Ja napriek tomu, že predpokladám, že všetci sme si toho vedomí, ale predsa len cítim potrebu to tu pripomenúť, že od tej chvíle, kedy sa Slovenská republika dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia v súlade so všetkými pravidlami hry stala platnou členskou krajinou Európskej únie, začala na našom území platiť aj európska legislatíva, či sa to niekomu ľúbi alebo neľúbi. Samozrejme, ak niektorí kolegovia majú názor, že by nemala platiť tá legislatíva, asi vedia, ako to chcú dosiahnuť, však dá sa to, neboli by sme prví, ale zatiaľ, zatiaľ platí a tie smernice v oblasti ochrany prírody, je ich viacero, ale najviac relevantné vo vzťahu k téme, ktorú tu dnes diskutujeme, sú dve, a to je tzv. smernica o biotopoch a druhá tzv. smernica o vtákoch.
Keď to veľmi stručne zhrniem, predmetom smernice o vtákoch sú všetky druhy vtákov európskeho významu uvedené v prílohách a ich ochrana a zachovanie, prípadne dosiahnutie priaznivého stavu v ich populácii, voľne žijúcich, ktoré sa na území členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky vyskytujú a v prípade tej druhej smernice, smernice o biotopoch, to je taká zrkadlová smernica, ktorá vznikla o niečo neskôr, a jej predmetom je ochrana druhov európskeho významu všetkých ostatných taxonomických skupín s výnimkou vtákov, ktoré už mali skôr svoju vlastnú smernicu, a biotopov európskeho významu, ktoré takisto sú uvedené v prílohách tejto smernice.
Čiže je to pomerne, pomerne zložitý systém, ako Európska komisia kontroluje dodržiavanie týchto smerníc na Slovensku, ako Slovenská republika preukazuje, či tieto smernice dodržiavame alebo
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 10:00 - 10:15 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
...náboženské orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo, pôdohospodárstva vtedy sa to tuším ešte volalo inak alebo, že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje pán Boh, lebo nikto nevie kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde Lykožrút. No a bola samozrejme aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho či to bol veriaci študent alebo ateista. Vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes a povedal, tá správna odpoveď znela: "Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali."
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr. Najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle. O borovicových monokultúrach takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž. O bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru, alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor, nebodaj keď je ešte pred tým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra a na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo sa vám poskladá ako domček z karát alebo keď hráte kolky, tak tie kolky keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte. Ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: "No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to." V smrečinách je to inač sakumprask to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie. Tam chodím ako veľmi často. Do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne, a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch? Trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky. Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré samozrejme hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú samozrejme známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor samozrejme tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného Lykožrúta. Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi s malými korunami, tak samozrejme vedia vypestovať alebo keď to nechajú bez zásahu sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie ako vedeli a na základe spoločenskej objednávky. Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty, a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal ktoré ja považujem za správne a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným nechcem povedať, že škodlivým činiteľom by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území Slovenských lesov je doterajšia spoločenská objednávka a svojim spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku. Lebo viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020, bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše milióna metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 % pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše milióna metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov. Presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov, možno dnes tvrdiť, že spôsobom spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže takzvaných holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, sčiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to samozrejme aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy. Tak takisto nie všetko čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obvolá si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky. Čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbov, topole porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to samozrejme nerozlišuje, takže nakoniec či sa tam spraví holorub alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to, ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsobom spracovania náhodného ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonalé zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie akceptujete spôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park aspoň tú časť ktorej sa to dotýka s dominanciou smreka zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí, vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak napĺňa tie hlavné ciele pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona 543/2002, ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže samozrejme v národných parkoch budú aj územia v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené takzvané nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov. Čiže lesov neštátnych vlastníkov.
Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov. V minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad pre porovnanie v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava 97-tisíc metrov...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 4.11.2021 9:37 - 10:55 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu. Dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike. Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií, až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí, vrátane dobrovoľných strážcov prírody. Všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne. A nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktoré je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktoré napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy. Na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie. A čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, čím chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu. Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví, či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo na iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa. V týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné. Pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumrierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému kto ho navštívi poskytne priestor pre relax, poskytne mu priestor pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu. Miesto, kde sa dá slobodne dýchať. Miesto, kde sa dá emočne relaxovať. Miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov, aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti, aj exkurzie odborníkov, aj laikov zo Slovenska, aj zo zahraničia. A pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo. No nie ako jediný. A v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytujú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí. Či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti. Alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska. Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miesto, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky. Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo
==== ...nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy, či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia. Táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácii ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike laudatosi, kde zdôrazňuje, citujem: " Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom. Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov. Aktivity verejnosti by som tento citát dal do hlbokej pozornosti. Našim príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021-2024 a to vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho dvojcestného manažmentu.
Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy a tou je aj v zmysle zákona 543/2002 ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva. A to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku. Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000-2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom "V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná". Opakujem dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata v "len 6,4 %" .
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel. Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj, ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že lajtská verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy a nie len stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a naopak čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017-2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte samozrejme namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracoveniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012-2019 tvorila až 77 percentný podiel. Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý samozrejme kolegom alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre lajtskú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem. Keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal lesný hospodársky plán a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícií náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia. Čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu. A používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa. Takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal, okrem iného samozrejme bola aj ochrana prírody a v kontexte samozrejme vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva. Keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve. Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že: akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá program starostlivosti o les alebo plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená? Čierna? Biela? Tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy. A druhá moja obľúbená otázka bola, že: kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo, pôdohospodárstva vtedy sa to tuším ešte volalo inak alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 4.11.2021 9:37 - 10:55 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu. Dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike. Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií, až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí, vrátane dobrovoľných strážcov prírody. Všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne. A nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktoré je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktoré napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy. Na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie. A čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, čím chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu. Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví, či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo na iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa. V týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné. Pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumrierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému kto ho navštívi poskytne priestor pre relax, poskytne mu priestor pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu. Miesto, kde sa dá slobodne dýchať. Miesto, kde sa dá emočne relaxovať. Miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov, aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti, aj exkurzie odborníkov, aj laikov zo Slovenska, aj zo zahraničia. A pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo. No nie ako jediný. A v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytujú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí. Či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti. Alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska. Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miesto, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky. Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo
==== ...nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy, či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia. Táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácii ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike laudatosi, kde zdôrazňuje, citujem: " Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom. Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov. Aktivity verejnosti by som tento citát dal do hlbokej pozornosti. Našim príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021-2024 a to vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho dvojcestného manažmentu.
Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy a tou je aj v zmysle zákona 543/2002 ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva. A to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku. Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000-2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom "V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná". Opakujem dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata v "len 6,4 %" .
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel. Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj, ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že lajtská verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy a nie len stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a naopak čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017-2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte samozrejme namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracoveniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012-2019 tvorila až 77 percentný podiel. Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý samozrejme kolegom alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre lajtskú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem. Keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal lesný hospodársky plán a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícií náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia. Čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu. A používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa. Takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal, okrem iného samozrejme bola aj ochrana prírody a v kontexte samozrejme vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva. Keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve. Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že: akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá program starostlivosti o les alebo plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená? Čierna? Biela? Tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy. A druhá moja obľúbená otázka bola, že: kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo, pôdohospodárstva vtedy sa to tuším ešte volalo inak alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 19:15 - 19:16 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, je zaujímavé že práve poslanci, ktorí kritizovali nedostatočnú pomoc počas pandémie vás dnes kritizujú a odvolávajú. Tí poslanci, ktorí chceli pomôcť veľmi rýchlo, dokonca sa hovorilo o helikoptérových peniazoch, kričali že málo dávame na pomoc počas pandémie a zároveň krajinu zadlžujeme.
Pán minister, zhrnuli ste čo všetko vaše ministerstvo urobilo. Samozrejme, že v systéme sa nájdu nezodpovední, ktorí majú pohnútky systém zneužiť. Vy ste na to poukázali a na váš podnet konajú orgány činné v trestnom konaní. Vec sa vyšetruje. Prežívame zložitú dobu keď na svete zúri COVID pandémia. Samozrejme, že nikto s ňou nepočítal a dotačné systémy sa generovali rýchlo, takmer na kolene. Samozrejme že sú v systéme chyby. Vážim si však prácu pracovníkov na úradoch práce, ktorí pracujú s obrovským nasadením a mnohokrát sú v nebezpečenstve a atakovaní. Pán minister, vážim si vašu prácu a máte moju podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2021 18:22 - 18:24 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 756) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 782 z 28. októbra 2021 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 756) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem vymedzených výborov, a to určené, to do určeného termínu konania schôdze.
Určil zároveň, aby výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali, jednotlivé výbory v určenom termíne. Výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre sociálne veci o návrhu nerokovali, keďže neboli uznášaniaschopné. Ostatné určené výbory neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný počet, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Gestorský, gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci dňa 3. novembra 2021 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a určil poslancov Katarínu Hatrákovú, Vladimíra Ledeckého a Jána Kerekrétiho, aby plnili úlohy spravodajcov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je, je uvedený v prílohe informácií, v prílohe informácie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.11.2021 17:35 - 17:36 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Hovorí sa mi to ťažko, ale vyjadrujem isté poľutovanie a zároveň aj poďakovanie aj vám, aj vedeniu parlamentu, že sa snažíte, aby sme my ako poslanci Národnej rady boli vzorom pre túto krajinu, ktorú máme teraz v zodpovednosti zastupovať v tomto, v tejto sieni zákonnosti a stále mi veľmi vadí, že kolegovia niektorí nedokážu to najzákladnejšie, čo tu chceme urobiť pre zdravie tejto krajiny, mať tie obyčajné rúška, vy ich upozorňujete, oni to ignorujú, ako my chcem v tejto krajine poriadok, keď nedokážeme tu medzi sebou byť ľuďmi. Ja viem že asi vyčerpávate svoje možnosti a navrhujem, ak dokážeme robiť v urýchlenom legislatívnom procese nejaké kroky, no urobme nejaký urýchlený, ktorý umožní aj dosiahnuť nariadenie predsedu Národnej rady, keď ráz povie, že vás vykazujem, tak by som bol veľmi rád keby ľudia, ktorí sú neschopní poslúchnuť takéto jednoduché veci .... (potlesk.)
Skryt prepis