Videokanál klubu

Ďakujem. Mňa iba stále zaráža, kolega Mirko Žiak, že znova si uzatvoril, že my niečo zakazujeme. Nikto tu nič nezakazuje. Povedala to aj tvoja kolegyňa. Šírite strach a klamete. Chcete obalamutiť ľudí, ktorí tento zákon možno nečítali a dôverujú vám, nám poslancom, že sa rozhodneme správne. Neviem, zatiaľ som tu videl tri vystúpenia kolegov, ktorí čítali len nejaké príbehy. Samozrejme, že ja ich nespochybňujem a je mi ľúto aj tejto dievčiny, ktorá zažila to, čo zažila. Samozrejme, že sa s tým väčšina z nás, resp. nikto nestotožňuje, že sa to takto riešilo. Ale to neznamená, že to robia všetci.
Rovnako by sme tu mohli čítať príbehy opačné, hej, boli by sme tu možno do večera. Ale čo je najdôležitejšie, nehovorte, že niečo zakazujeme. Chceme len pomôcť. Kto sa rozhodne, že chce, tak ju bude mať. Tuná sa iba umožňuje, čo najviac možností sa správne rozhodnúť preto, že aký život bude mať, či bude mať život to dieťa a aký bude mať život aj tá žena, ktorá sa nakoniec rozhodne. To je to najdôležitejšie a tento zákon tomu chce pomôcť. Takže, prosím vás, už prestaňte klamať.

Ďakujem za slovo. Ďakujem vám všetkým, vzácne kolegyne, kolegovia. Ja si myslím, že ten proces je presne taký, ako mal v takejto sieni zákonnosti prebiehať. Hľadáme riešenia, ktoré vieme dopredu, že nebudú viesť k dokonalému zákonu, ale hľadáme riešenia, ktoré by mohli ten zákon urobiť prístupný a použiteľný pre čo najviac ľudí, tých žien, tých dvojíc, ktoré potrebujú tú podporu a tú pomoc.
Opäť zdôrazňujem, aspekt pomoci tehotným ženám alebo môžme to aj rozšíriť, pomoci rodinám, kde očakávajú dieťatko, aby sa rozhodli správne, ich vnímam a veľmi úctivo a pokorne problematiku a jej vážnosť a verím, že týmto zákonom v tej podobe, ako bude napokon schválený, naplníme očakávania nielen 150-ky v tejto sieni, ale napokon spoločnosti, ktorá je síce rozdelená, ale ktorú dokážeme možno správne vyprecizovaným takýmto zákonom spojiť, a to by bol veľmi pekný moment, ktorý by bol takou pridanou hodnotou, že k problematike, ktorá rozdeľuje spoločnosť, napokon dokážeme nájsť motívy, ktoré ich budú spájať, a to by bol teda ťah, ktorý nám slúžil ku cti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, v podstate Marek Šefčík povedal skoro všetko, čo som chcel povedať ja. Vidím, že máme rovnaké zmýšľanie v tejto otázke. Ale v prvom rade, samozrejme, chcem oceniť aj kolegu Janka Mičovského, ktorý sa k tejto problematike vyjadril tak, ako sa on vyjadruje aj k ostatným veciam. Cíti to tak v srdci, že chce, aby všetko bolo v poriadku a dobré. A takisto by som povedal, cíti, že možno niektoré veci by mali byť inak a myslím si, že ešte kým možno budeme hlasovať, niektoré veci mu bude vedieť Anka Záborská alebo kolegyne, kolegovia dovysvetľovať, v ktorých má možno nejaký taký ako ešte nesúlad alebo nie si je istý, či je to dobré.
Ale v zásade som vycítil to, že ako vadia mu možno niektoré veci, ktoré by mohli pôsobiť, akože tej žene prikazujú niečo a že jej dávajú úlohy. Ale myslím si, že sú to všetko riešiteľné veci, ktoré majú len napomôcť k tomu, čo povedala aj Anka Andrejuvová, aby sa vlastne vedelo z toho potom do budúcnosti aj analyzovať, čo vlastne je problém, ako ho riešiť. To znamená, to sú veci, ktoré možno predlžujú ten čas.
Ale jedna je pravda, čo povedal pred chvíľou Marek, keď si predstavíte to 12-týždňové dieťatko, ktorému bije srdiečko, a čaká, čo s ním bude, ako sa rozhodne, tak za to rozmyslenie, za ten čas to určite stojí, pretože ide o budúci život. A častokrát možno, keď len jedna žena o ten čas, ktorý bude predĺžený, sa rozhodne mať dieťatko, aj to je vhodné toho času.
Čiže pri tom živote rozhodovať sa, že či 24 hodín viac alebo menej a či vypisovať o dve A4 viac alebo menej, je úplne, si myslím, bezpredmetné. Áno, v tom čase to tej žene nie je nejaké milé, ale za to dieťatko, ktoré nosí pod srdcom, sa rozhoduje o jeho živote alebo neživote... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak mnohé už bolo povedané vo faktických. Nebudem to opakovať, ale sústredím sa na jeden bod, ktorý si tam, Janko, spomínal, že 72 hodín, že na čo to naťahovať, keď žena nechce. Takže ja by som povedal toľko, že sú aj ženy, ktoré majú teraz trápenia. Hovoria o tom, že keby mali viac času, keby mali k dispozícii ľudí-odborníkov, ktorí by im pomohli, a tak ďalej a tak ďalej. Sú ale v situácii, kedy sa to už nedá zvrátiť. Takže ženy si môžme rozdeliť z tohto pohľadu na ženy, ktorú chcú ísť na interrupciu a tá žena, keď je rozhodnutá, tak to spraví tak či tak bez ohľadu na to, či tam tých 24 hodín možno bude navyše alebo nie.
Potom sú ženy, ktoré váhajú a im to môže pomôcť. A potom sú ženy, ktoré sa trápia a ľutujú, čo spravili. Takže ja si myslím, že či 24 hodín alebo 48 hodín navyše len pomôže. Len stále hovoríme len o ženách, ženách, ženách, ale predsa je tu aj dieťa. Je tu aj to dieťa, ktorého sa nikto nepýta. Nikto sa ho nepýta, že či, že či ono chce, alebo nechce prísť na tento svet.
No, Janko, ja som si pozrel, však ty si aj spolupredkladateľom toho zákona. A keď mám čas, tak ešte zareagujem na takú vec, že si povedal, že podporíš niektoré iné dobré pozmeňovacie návrhy, lenže zákony sa tvoria tak, pripravujú sa v spolupráci s ministerstvami, vykonzultujú sa s ministerstvami, napríklad s ministerstvom financií. A pán Cmorej tu len šplechne niečo, neviem, či to máte s ministerstvom financií dohodnuté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, Janko, ďakujem pekne, že si sa pozrel na tento návrh zákona z viacerých uhlov pohľadu. Určite by sme mohli o tom hovoriť, aj o tých témach, ktoré si otvoril, ktoré možno nie na všetko by sme našli celkom rovnaký názor. Ja sa, chcem len podčiarknuť a myslím, že si tomu venoval dosť pozornosti a to je, a to je poučenie tej ženy tehotnej predtým, ako sa rozhodne ísť alebo neísť na potrat, na umelé ukončenie tehotenstva. A aj my venujeme tomu pozornosť. Chceme, aby tieto informácie ona dostala ústne od lekára, ale aby to dostala aj písomne, aby sa mohla k tomu potom doma vrátiť.
Spomenul si otázku antikoncepcie. Samozrejme, že ja považujem informáciu o antikoncepcii a o prirodzených metódach plánovania rodičovstva za veľmi dôležité, ale keď si prestavíme situáciu, že príde žena, ktorá je tehotná, a rozhoduje sa o tom, či pôjde na potrat, ja si myslím, že vtedy ona vôbec nie je disponovaná preto, aby jej rozprával ten lekár, aké sú metódy antikoncepcie alebo čo by mala robiť, aby neotehotnela. Ja teda keby som bola na jej mieste, tak poviem, pán doktor to ste mi mali povedať predtým, ako som otehotnela.
Každá žena po interrupcii alebo po pôrode príde k lekárovi na kontrolu a vtedy, si myslím, že je ten moment, kedy by jej mal povedať, ako by sa mala potom správať, keď chce alebo nechce ďalšie dieťa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som možno k tomu uviedla, Janko, len tri poznámky krátke. To, čo si povedal, že na konkrétnej pomoci tehotným ženám by sme sa mali vedieť zhodnúť, súhlasím. Mnohé si z nich vymenoval. A k niektorým si mal nejakú poznámku, ktorá možno, pretože niektoré veci sú ti dosť nejasné, myslím si, že Anka Záborská ti ich ešte objasní. Ale ja by som ti chcela povedať iba tri veci.
Tie podporné a ochranné opatrenia pre deti, rodiny, tie sociálne a ochranné opatrenia a technicko-administratívne, z ktorých si povedal, že prečo by žena mala niečo vypisovať alebo sa zdôverovať v tom dotazníku. V mnohých krajinách na základe toho sa nastavuje politika štátu ako pomôcť ženám, ktoré sú v zložitej finančnej situácii. A uznáš, že ak máme na vodíkový autobus, tak musíme vedieť pomôcť ženám ktoré sa ocitnú v zložitej finančnej situácii. Toto by štát mal vedieť odstrániť. Lenže my dneska ani nevieme, aký percentuálny podiel alebo koľko z tých žien ide práve, je v takej zložitej situácii, že nemá financie. My to nevieme, my to nemáme ako zistiť.
A myslím si, že tá informácia, ktorá sa potom bude spracovávať a na základe toho vieme tým ženám viac pomôcť, je správna. My nejdeme teraz zisťovať všetky dôsledky. Dokonca ona to ani nemusí uviesť, ak nebude chcieť. Môže tam napísať aj nepravdu techniky. Ide o to, že na základe toho vieme pomôcť efektívnejšie tým ženám.
A iba krátko, tie práva dieťaťa narodiť sa a ženy rozhodnúť sa, by mali byť nejakým spôsobom vyvážené. A 24 hodín pre nás by nemal byť až taký problém tomu, tej žene aj tomu dieťaťu dať, ak je v zložitej situácii.
Ďakujem.

Dobré popoludnie, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, poslanci, možno by som ani nemal vstupovať do tejto ťažkej témy, len je veľmi ľudská, veľmi citlivá a domnievam sa, že asi ani neexistuje veľa iných tém, ak vôbec nejaká, ktorá by mohla byť tak citlivá, závažná, a tak často diskutovaná, ako je otázka práve prerušenia tehotenstva alebo teda potratov, alebo práva, nepráva na život.
Naozaj nájsť mieru medzi právom malého ešte celkom nevyvinutého človiečika na jeho ukončenie vývoja, narodenie a právom tehotnej ženy rozhodnúť za istých okolností o svojom materstve či už v prvom, druhom, alebo ixtom je asi nemožné. Asi nájsť tú správnu mieru, myslím si, že je a svedčí o tom aj táto diskusia, je skoro vylúčené a nám neostane nič iné, len s istou pokorou si povedať, že zatiaľ spoločnosť nedospela do toho štádia, aby sme mali dostatok informácií, ktoré by nám umožnili správne stanoviť mieru. Lebo ja som presvedčený, že naozaj ten človiečik je človiečik od toho počatia a celý ten jeho nasledovný vývoj, už nech ho pomenujeme akokoľvek medicínskymi slovami, je len zákonitou etapizáciou toho, aby človek dospel do štádia, ktoré môže prísť na svet.
Ale možno nám v tejto diskusii tak trocha uniká zmysel zákona pani poslankyne Záborskej, ktorej zámer si vážim a ktorý je vlastne daný názvom tohto zákona - pomoc tehotným ženám. Môže niekto oponovať voči takémuto zámeru? Určite nie. Určite je to správny zámer a pomáhať tehotným ženám na to, aby teda mohli sa rozhodnúť pre svoje tehotenstvo, absolvovať ho a úspešne dokončiť, už to tu zaznelo, nikto proti takémuto niečomu nemôže namietať, bolo by to neľudské a nepochopiteľné a vlastne aj neekonomické, pretože počet ľudí, ktorý nám prichádzajú na svet, je obohatením našej krajiny aj našej ekonomiky, aj šťastia našich rodín. Asi nič krajšie, ja to hovorím rád z vlastnej skúsenosti, ako mať vlastné deti, pokiaľ sme obdarení takouto možnosťou, ani neexistuje. Je veľa krás, ktoré nám ponúka svet, ale tešiť sa z detí, ich vyrastania a z ich absolvovania tých vývojových štádií, ktorými nás nasledujú alebo túžime, aby nás nasledovali, alebo nás ešte prekonávajú, tak je vo všetkom dobré.
Takže hľadanie miery je ťažkým problémom a ja by som na konto toho vlastne ťažkého problému chcel povedať, že keďže nedisponujeme dostatočným množstvom kvalitných presvedčivých informácií, ktoré by nám umožnili tú mieru stanoviť, áno, priznal som sa, na jednej strane toho rozpätia je hneď od prvej sekundy ten človiečik, ktorý sa začína vyvíjať, na druhom konci je to právo ženy, ktorá by chcela nejakým spôsobom na základe svojich rozhodnutí možno zvažovať svoje tehotenstvo, nuž naša spoločnosť tu na Slovensku v roku 2021, v tejto dobe, sa uzhodla na tom, že dvanásty týždeň tehotenstva je tá hranica, ktorá určite nemá žiadne medicínske, logické alebo ak aj áno, tak neni podstatné, uzákonenie, je to proste vec istej spoločenskej dohody vo veľmi mimoriadne citlivej oblasti. A ja si myslím, že už akokoľvek bola táto hranica stanovená a akokoľvek z obidvoch strán do nej sa argumentuje rôznymi zoskupeniami, ktoré sa nevedia zhodnúť, je potrebné, aby sme si túto hranicu ctili ako hranicu, ktorá je vecou dohody, ktorá dnes platí. A všetky rozhodnutia, ktoré sú pred touto hranicou, by sme mali vnímať ako nielen legitímne, lebo to sa mi zdá ako nedostatočné, ale ako oprávnené. Ako rozhodnutia, ktoré majú z pohľadu tej ženy alebo toho manželského páru, ktorý sa na tom zhodol, nielen legitimitu, ale aj spoločenskú podporu a nemajú žiadny dôvod na to, aby boli priamo alebo nepriamo podprahovo odsudzované.
No a na druhej strane, za touto hranicou platí, že sa jedná o niečo, čo nemá ani zákonnú, ani spoločenskú, ani ľudskú podporu, lebo jednoducho v tej chvíli už tá hranica bola prekonaná. Ako bola tá hranica stanovená, ja presne neviem, ale si myslím, že ju musíme ctiť aj s týmito dôsledkami, ktoré som sa pokúsil naznačiť, teda s tými eticko-spoločenskými, s tými vnútornými, s tými rozhodnúť sa neodsudzovať, nekritizovať, nedávať tam nejaké znamienka zahanbujúce, dehonestujúce alebo potupujúce.
Som rád, že pani predkladateľka nazvala ten zákon zákonom o pomoci tehotným ženám a ja vlastne som jeden z podporovateľov, ktorý sa podpísal pod tento zákon, a tie veci, ktoré možno nebolo moje štúdium úplne dôsledné, ale to ma nemôže ospravedlniť, sa mi páčili, tie ktoré tam vedú k tejto oprávnenosti takéhoto názvu zákona.
Naozaj nedať príspevok aj na štvrté dieťa? Veľmi správne, napriek tomu, že viem, že aké asociácie to môže vzbudzovať, minimálne na to štvrté, ak nie aj na ďalšie, prečo nie? Zvýšiť príspevok pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré sa majú takto narodiť? Veľmi správne. Je to oprávnené a logické. Dať tam možnosť ísť na péenku, na práceneschopnosť od 21. týždňa tehotenstva, a teda tým pádom tej matke, ktorá chce porodiť utajeným spôsobom, umožniť, aby nebola vystavená tlaku svojho okolia, odišla na takúto práceneschopnosť, opäť veľmi dobré a jednoznačne vychádzajúceho z toho názvu podpora tehotným ženám, podpora aby sa rozhodli svoj plod donosiť a porodiť.
Takisto je tam ešte prvok, ak si dobre pamätám, ohľadom poskytnutia núdzového bývanie pre mnohé matky, ktoré sa ocitnú v takomto stave ešte aj v spoločensky nevýhodnom postavení, keď zrejme nevedia, kde by hlavu sklonili. Opäť veľmi správny a potrebný návrh a budem ho podporovať v tomto zmysle. No ale keďže táto problematika je veľmi citlivá, zrejme mohli by sme tu diskutovať celé dni a asi k zmiereniu spoločenskému, vieme, ako správne na to nedôjdeme. Je to vec citu, vec cítenia, vec presvedčenia, vec hodnôt, ktoré uznávame. Každý má ten rebríček možno trocha inde, aj keď na tej základnej, na úcte k životu, sa musíme zhodnúť a myslím, že sa aj zhodujeme.
Tak je tu potom otázka práve pre mňa, tá, ktorá ma vedie k tomu, aby som, a tak som aj urobil, podporil pozmeňujúci návrh, ktorý ešte len zrejme zaznie, ktorý má hovoriť o tom, že momenty, ktoré v tomto zákone nie sú celkom v súlade s tou jednoznačnou podporou tehotným ženám, by mohli z tohto zákona, v záujme toho, aby sme tu pomoc naozaj dostali na tú úroveň, aká je správna, podľa môjho názoru, aby sme zbytočne nepolemizovali a nerozdeľovali sa v tejto ušľachtilej veci, v tomto ušľachtilom zámere. Ak je problém, že ten jeden deň navyše, aj keď ja som sa nad tým zamýšľal, ale jeden deň navyše na rozmyslenie, že by tam teda istá časť ľudí, ktorí by to inak podporili, mala nebyť, naozaj 24 hodín a teraz to hovorím z toho pohľadu človeka, ktorý hovorí, no a prečo tej žene ešte ten jeden deň pridávať. Áno, vyhovoríte, preto to tu zaznievalo, že aby mala viacej času. Možno ona už ten čas nechce, možno sa cíti v tom stave veľmi stresujúcom, akože najradšej by to už mala za sebou. A nechce už rozmýšľať, dva dni jej možno stačili. Prečo ju ešte týmto jedným dňom zaťažiť? Nedokážem argumentovať naozaj tak, ako by sa možno patrilo od tohto pultu v sieni zákonnosti, ale myslím si, že ak by toto malo byť moment, ktorý neumožní podporiť tento zákon, mohol by stadiaľ pokojne odísť a nemusíme sa oháňať štátmi, ktoré sú nad týmto limitom 48 hodín a ktoré sú pod tým, lebo to neni podstata pomoci tehotným ženám, tak ako zákon o tom aj vo svojom nadpise hovorí.
Takisto otázka možno aj tej reklamy. No je absurdné, aby zaznievala niekde v televízii reklama, že, vážení milujúci sa ľudia, pokojne sa milujte bez nejakých zábran a poviete, ak sa vám prihodí niečo nečakané, nechcené tak príďte, naša klinika v exkluzívnom prevedení a za dobré ceny vám pomôže zbaviť sa tohto problému. Však určite takýto nezmysel, takúto reklamu, ak by takého niečo malo byť predmetom úvahy, absurdné však, si neviem ani predstaviť. Ale dávať tam nejaké motívy, ktoré by mali sťažiť prístup tej ženy, ktorá do toho zákonného odsúhlaseného limitu 12 týždňov sa rozhodla svoje tehotenstvo ukončiť, aby ona mala tam problém dostať informáciu presne takú, ako keď, prepáčte teraz mi to možno budete mať za zlé, ako keď niekto má problém s kolenom a rozmýšľa, ortopéda kde si vyberať, tak si môže zrejme vybrať aj cez primerané informačné zdroje, také isté právo musí mať žena aj v prípade, že sa rozhodne pre ukončenie svojho tehotenstva.
Inak to ukončenie osobne považujem za, z hľadiska slovenčiny, ktorá je krásna a presná, za správne, nie je to prerušenie, je to naozaj ukončenie.
No tak, takisto tá povinnosť, keď sa tak raz rozhodla táto žena, ktorá si zasluhuje plnú úctu, a ona sa tak rozhodla na základe svojich úvah, zrejme zvážila, aj keď je to ťažké uvažovanie, v zákonnej lehote. A prečo by ona mala dávať informáciu o tom, že čo je dôvodom. Možno minimálne teda ponechať právo odmietnuť hovoriť o dôvodoch, pretože, myslím si, že v tejto oblasti ten lekár má pomôcť a nemá robiť vyšetrovateľa, čo vás k tomu vedie. A myslím si, že je to zbytočné. Nie je to zlé, ale je to zbytočné.
A potom neviem, pani poslankyňa Záborská, či som to prečítal správne, tam aj možno nejaká zmienka o tom, že nejaká časť poučenia ako keby, a dokonca poučenia a možných dôsledkoch prerušenia, teda ukončenia tehotenstva, ako keby mala vypadnúť. Možno to nevnímam úplne presne, ale ak je to tak, považoval by som za absurdné, aby práve v tej fáze toho poučenia, v súvislosti s prijatím takého zákona, sa opomenulo povedať tehotnej žene, aké to môže mať dôsledky.
Všeobecne sa vie, že to môže mať aj veľmi závažné. Už nikdy možno nemusí otehotnieť, ale môžu byť iné problémy, ale určite by sa o tom mala dozvedieť z úst odborníka. A takisto, myslím v tej súvislosti, ako keby tam mala vypadnúť aj oblasť poučenia o možnej antikoncepcii. Považujem tiež, ak máme teda zámer pomáhať ženám v tom, aby sa nedostali do nechcenej tehotnosti, ktorá ich vedie k takejto úlohe, že potom musíme takto rozprávať o ukončení tehotenstva, aby ten lekár v tejto súvislosti jednoznačne mal povinnosť odborne povedať aj o tom, že teda aby ste v budúcnosti tieto problémy nemali, tak viem vám odporučiť vhodnú antikoncepciu, lebo to je určite správne.
Veď ja si dovolím možno v závere povedať len takú poznámku. Veď určite sex neni to, čo je určené len na zabezpečenie, zachovanie ľudského rodu. Je to aj istým obohatením ľudských životov a myslím, že či už príroda, či pán Boh, alebo aké by sme chceli tomu dať prívlastky, možno keď nás takto vybavila aj touto radosťou zo sexu, tak je asi dobré, keď dokážeme tým problémom, ktoré môžu byť s tým spojené, teda s nechcením tehotenstvom, postaviť hranicu, a to poučenie od toho lekára by mohlo a malo taj takto zaznieť.
Je to tak letom svetom. Nepatrí mi veľmi do tejto témy zasahovať, lebo vážim si všetky názory, ktoré tu zazneli, a nemám jasno kedy a kde tá hranica medzi tým, čo je správne a čo nie je správne v tejto oblasti, bude nájdená. Zrejme to nebude ani v tomto parlamente, ani v tom budúcom. Ešte asi bude veľmi veľa potrebné, aby spoločnosť sa vyvíjala a možno našla aj rozumné, účinné postupy, spôsoby ako zabrániť tomu, aby vôbec takýto problém existoval, ako je ukončenie tehotenstva.
Verím, že aj v tejto oblasti aj osveta, aj veda prinesú mnohé ešte odpovede, ktoré dnes nemáme, ktoré nám pomôžu. Možno ten trend, že počet ukončení tehotenstiev za posledné desaťročia klesá, je nielen nádejný ale aj zákonitý. A verím, že dokážeme v tomto smere urobiť kroky aj tu v tejto sieni, aby sme aj pomocou tohto zákona, ktorý by som rád podporil práve v tej časti pomoci žien, a nerád podporil v tej časti, ktorá podľa mňa tou pomocou už celkom nie je, aby sme dokázali sa zhodnúť na tých základných motívoch, že ak pomáhame tehotným ženám, tak im pomôžme, ale nenarušujme tú pohodu tých žien, ktoré sa rozhodnú z akýchkoľvek dôvodov, ktoré nám nemusia oznámiť, svoje tehotenstvo ukončiť a priznajme im toto právo bez toho, aby sme vnútorne nad nimi akýmkoľvek spôsobom cítili akési odmietnutie či dokonca nejaké opovrhnutia alebo niečo podobné.
Viem, že to tak nie je, ale podprahovo sa to ponúka. Ctíme si to, na čom sa spoločnosť dohodla. Ten stav, ktorý tu dnes platí, síce nie je ideálny, ale platí. Už ako hovorili starí Rimania, zákon možno prísny a nedobrý, ale zákon kým je v tomto štádiu, ctime si ho.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem za túto možnosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem za faktické, možno iba krátko k pánu Cmorejovi.
Možno čítam s porozumením texty, ktoré ste vy tu predniesli asi inak ako vy, pretože tie texty vôbec nereagujú na návrh zákona. Ten návrh zákona hovorí o konkrétnych podporných opatreniach pre deti a rodiny, o sociálnych a ochranných opatreniach a možno o nejakých technicko-administratívnych opatreniach. Ten návrh nezakazuje interrupcie, kde všetky tieto organizácie vystupovali k niečomu úplne inému, ako máme v návrhu zákona a opäť opakujem, treba si prečítať návrh zákona s porozumením a reagovať na to, čo tam je. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ďakujem aj Aničke Andrejuvovej za jej vystúpenie. Keď tu zaznelo to, že my nemáme, sme nie tolerantní, tak nech si niekto pozorne prečíta alebo počúva to, čo kolegyňa Andrejuvová povedala. Nie každý život je rovnaký, nie každý životný osud je rovnaký. A keď hovoríme o možnosti voľby, tak tá možnosť voľby je dvojaká. Tá možnosť voľby je rozhodnúť sa pre ukončenie života toho nenarodeného dieťaťa alebo rozhodnúť sa pre to, že to dieťa donosím a porodím.
A práve, keď vy si myslíte, že je dobré a myslím si, že pani Andrejuvová to podčiarkla, je dobré podporovať tých, ktorí sú za potraty, v poriadku, my to, my to rešpektujeme, ale na druhej strane rešpektovať treba aj to, keď chceme, pomôže nám, ktoré chcú donosiť a porodiť svoje deti, ale sú v takej životnej situácii, že to samé nezvládnu. Čiže buďme, skutočne rešpektujme, rešpektujme a obidva tie póly toho života, oba tie ľudské osudy rešpektujme rovnako.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle článku 73 našej ústavy vykonávame náš mandát osobne a podľa svojho svedomia. Preto sa dnes nebudem prihovárať pani poslankyni Cigánikovej, pánu poslancovi Cmorejovi, ani niekoľkým ďalším koaličným poslancom, ktorým ich svedomie umožňuje odmietnuť návrh zákona o konkrétnej pomoci tehotným ženám. Prosím, je to vec vášho svedomia. Neprihováram sa ani tým kolegom z opozície, pre ktorých je téma konkrétnej pomoci tehotným ženám príliš hlasno horúca na to, aby si ňou pálili prsty. Naopak, chcem sa poďakovať všetkým kolegom z koalície i z opozície, ktorí považujú tému ochrany života matky a jej dieťaťa za dôležitejšiu než hocijaké koalično-opozičné spory.
Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za vaše hlasovanie v prvom čítaní a prosím o vašu podporu predloženého návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Dovoľte, aby som sa dnes prihovorila k tým z vás, ktorí sú vystrašení a zneistení po nátlakových akciách propotratovej loby. Lebo je to tak.
Za organizovanou a zdanlivo hlučnou kampaňou sú lobistické propotratové organizácie. V tomto konkrétnom prípade ide lobistkám a lobistom o to, aby sme im nesiahali na ich totem. Za komunizmu ich predchodkyne a predchodcovia dobyli potratovú kótu a oni sa teraz cítia viazaní ju brániť za každú cenu. Šermujú pri tom slovami ako bezprecedentný, stigmatizácia, medzinárodné dohovory. Ak potrebujú väčšie kalibre, uchýlia sa ku klamstvám. Za všetky uvediem to, ktoré sa týkalo poskytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti so spontánnymi potratmi. Podľa môjho presvedčenia nemáme, dokonca nesmieme vedome klamať. Ani v politike, ani v našom civilnom živote. Nezvyknem byť expresívna, ale v tejto súvislosti budem. Klamať, keď ide o život, považujem za obzvlášť nechutné. A aj keď toto klamstvo je chránené slobodou prejavu, aj tak je nechutné. Nechutná bodka. Ani v politike nemáme používať hocijaké prostriedky. Ale aj vedome klamať zrejme niektorým umožňuje ich svedomie.
Vážené kolegyne a kolegovia z koalície aj z opozície, ktorí považujete ochranu života a konkrétnu pomoc tehotným za vec svojho svedomia, nenechajte sa pomýliť tými, ktorí kričia. Nenechajte sa pomýliť tými, ktorí sa vám vyhrážajú. Nenechajte sa pomýliť tými, ktorí klamú. Znejú akože premúdrelo, ale väčšinou sú to len táraniny.
Dovoľte dva príklady. Vo svojej výzve tvrdia propotratové lobistky a lobisti, že povinnosť podrobovať sa akejkoľvek čakacej dobe pred vykonaním interrupcie je v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. To je bomba. A čo teraz? Teraz si stačí len v kľude a v pokoji prečítať, aké čakacie lehoty majú nepochybne demokratické krajiny západnej Európy. Prečítam ich v dňoch a pre lepšie porovnanie so Slovenskom aj v hodinách. Belgicko 6 dní - 144 hodín, Holandsko 5 dní - 120 hodín, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko 3 dni - 72 hodín. Taliansko 7 dní - 168 hodín. A my na Slovensku sme v hystérii z predĺženia zo 48 hodín na 72 hodín po predložení pozmeňujúceho návrhu. V ultraliberálnom Holandsku majú čakaciu lehotu 120 hodín a žiadna hystéria sa nekoná. Žiadny rozpor s medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi, žiadne vyhrážanie, žiadna stigmatizácia.
Druhá moja obľúbená téza týchto lobistiek a lobistov je, že lekári a lekárky by v rámci procesu poučenia mohli ženám poskytovať zaujaté, medicínsky nepresné a stigmatizujúce informácie. Slobodou slova a prejavu sú chránené všetky hlúposti, ktoré vo verejnom priestore zaznejú a aj ich pôvodcovia. Tak je to v demokracii, a tak je to správne, ale to neznamená, že sa s každou blbosťou, ktorú niekto vysloví alebo položí na papier, máme nechať vystrašiť. Strašenie lobistov a lobistiek, že lekári a lekárky by v rámci procesu poučenia mohli ženám poskytovať zaujaté, medicínsky nepresné a stigmatizujúce informácie je ničím nepodložené. Je to jednoducho blbosť. V nemocnici už dnes pred operáciou podpisujete informovaný súhlas. V lepších nemocniciach, ale vás lekári dôkladne informujú o tom, aké riziká môžu v súvislosti s operáciou podstúpiť alebo liečbou podstupujete. Tak je to v poriadku, a tak to má byť aj v súvislosti s každým vážnejším lekárskym zákrokom, vrátane umelého potratu.
Vážené dámy a páni, dovolila som si opustiť môj obvykle vecný a pokojný tón, aby som sa priblížila tomu, čo sa na nás za posledné týždne valilo z každej strany propotratových lobistov zo sociálnych i tradičných médií, lebo toto je ich agenda, ich spôsob, ich problém. Ja sa vrátim k vecnému, pokojnému tónu a budem sa usilovať apelovať na vás, milé kolegyne a kolegovia, ktorí máte obavu podporiť zákon o pomoci tehotným ženám kvôli stigmatizujúcemu nátlaku lobistov.
Prihováram sa vám a chcem vám povedať, že napriek kriku niekoľko desiatok ľudí, nemôže tento zákon, môžete tento zákon podporiť a pomôcť tisíckam ľudí. Veď ak by sme mali strach, ako by sme mohli bojovať proti mafii? Ak by sme mali strach z krikľúňov a z mediálneho lynču v dezinformačných médiách, ako by sme mohli mať jasný postoj k očkovaniu a protipandemickým opatreniam. Ak by sme mali strach, ako by sme mohli kandidovať na verejnú funkciu. Mimochodom, všimli ste si, že strach je aj v knihách a filmoch častým spôsobom, ako zlo korumpuje dobrých? Strachom z vydierania, strachom z odmietnutia najbližšími, strachom z výsmechu. Ale nenechajte sa tým strachom pomýliť, máme svoje svedomie, máme aj rozum, aby sme posúdili, kto hovorí pravdu a kto o predloženom návrhu klame. Hovorím to nahlas a hovorím to jasne. Tento zákon zakazuje jednu jedinú vec, a to je reklamu na umelé potraty, inak nezakazuje nič. Opakujem, predložený návrh zákona zakazuje jednu jedinú vec, a to reklamu na umelé potraty, inak nezakazuje nič. Naopak, tento návrh zákona veľa dovoľuje. Dovoľuje dať žene viac informácií, viac času na rozmyslenie, viac peňazí v prípade, že ich potrebuje. Jednoducho dáva tehotnej žene viac možností a najmä nenecháva ju v ťažkej situácii samú, ponúka jej pomoc.
Milí kolegovia a kolegyne, aj hlas vášho svedomia môže dnes, môže dnes konkrétne pomôcť. Aj váš hlas dnes môže pomôcť naplniť ďalší záväzok z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa hovorí, citujem: "Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín." Aj váš hlas môže pomôcť zmeniť veci k lepšiemu a vy môžete prispieť k tomu, že budeme lepšou, vyspelejšou spoločnosťou, lebo veď vyspelosť spoločnosti sa meria podľa toho, ako dokáže chrániť a pomáhať tým najzraniteľnejším. Nebuďme ľahostajní, pomôžme tehotným ženám v ťažkej situácii, pomôžme ich nenarodeným deťom. Urobme Slovensko opäť lepším miestom pre život. Aj pre život tehotných žien a detí.
Ďakujem všetkým vám, ktorí dáte hlas konkrétnej pomoci tehotným ženám. Ďakujem.