Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán špeciálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja do tejto diskusie, do rozpravy vstúpim menej odborne a viac tak osobne, ľudsky. Možno to nie je celkom správna póza, ale mám na ňu dobrý dôvod a som veľmi rád, že môžem túto chvíľu využiť práve na to, aby som si tak trocha zaspomínal na tento priestor.
Je to už veľa rokov dozadu, keď som mal tiež tú česť byť poslancom a mal som vtedy jeden problém. Problém s korupciou, na ktorú som poukázal v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, a dostalo sa mi za to vtedy taká odmena v podobe žaloby, keď som sa mal verejne ospravedlniť vo všetkých médiách na Slovensku a zaplatiť za poškodenie dobrého mena tohto podniku 100-tisíc eur. A vtedy prišiel za mnou kolega, s ktorým neviem, či som dovtedy vôbec prehovoril nejakých viacej slov, bol to pán poslanec vtedajší Daniel Lipšic, a povedal mi, že ak by som mal záujem, tak že by ma mohol zastupovať v tomto spore. Keďže som v živote nebol nikým žalovaný a nikdy som nestál pred súdom, tak som s vďakou prijal túto ponuku a tým sa začalo pre mňa asi dvaapolročné obdobie veľmi zaujímavé, veľmi zvláštne, veľmi aj možno ťaživé, ale v konečnom dôsledku pekné, lebo spoznal som mimoriadne dôležitého človeka. Človeka, ktorý vstúpil do môjho života s ponukou, ktorá bola veľkorysá, a ktorý mi, subjektívne to musím vyhodnotiť, veľmi pomohol, ale ktorý odhalil nielen svoju vysokú profesionalitu, ktorú dokumentuje aj svojou činnosťou, aj svojou diskusiou v týchto chvíľach tu v Národnej rade, ale ktorý mi odhalil niečo možno ešte o niečo dôležitejšie, to, čo som dovtedy nevnímal a nepoznal, pretože som ho vnímal ako odborníka, ktorý tu vystupoval, ale nemal som možnosť poznať jeho ľudskosť.
A bolo to naozaj zaujímavé, že počas tých dva a pol roka som mal možnosť a česť rozprávať s pánom Lipšicom na mnoho tém, spoznať kus z jeho osobného života, z jeho životnej filozofie a spoznať aj jeho brilantné vystupovanie, keď na súde v Humennom vystupoval a ja som cítil obrovskú hrdosť na to, že mám práve takého advokáta, ktorý dokázal celú tú procedúru, ktorá bola od začiatku nečestná a vedená zlým úmyslom, ktorý prišiel kedysi z toho ministerstva pôdohospodárstva, kde povedali, a pekne na toho Mičovského teraz zaútočíme, nebude ten vykladať o našich mnohomiliónových stratách. A ono sa to vďaka advokátovi Lipšicovi, poslancovi, zmenilo a zrazu som bol svedkom toho, ako nielen súd, ale aj samotný podnik, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky za jeho prítomnosti musel uznať, že pravda je jednoznačne na strane toho občana poslanca Mičovského. Ale nebola to moja zásluha, ja sa to nehanbím aj teraz povedať, bola to zásluha práve pána terajšieho špeciálneho prokurátora, ktorý dokázal tú pravdu nielen popísať, ale aj presvedčivo presadiť. A to je dôležité.
A dovolil som si tento osobný úvod kvôli tomu, že my vôbec nie sme teraz v nejakej etape, keď dačo končí. Ja sa obávam, že ešte len začína, a hoci my tak často sme tu aj dnes hovorili o tom, aká je potreba presadiť pravdivý pohľad na to, akých dvanásť rokov sme tu žili a že už to viacej nepripustíme, ale to ešte vôbec nie je isté, že máme nejaké záruky, že recidíva sa nedostaví a že my nebudeme svedkami opäť úpadku, ktorý sme tu žili. A čo je tu dôležité, práve konkrétna osoba, konkrétni ľudia a ono sa to vždycky v tej histórii, v tom boji o lepšie zajtrajšky alebo v tom dobrom boji, lebo Daniel Lipšic bojoval z môjho ponímania vždy dobré boje, vždy potom prejaví v tej podobe, že potrebujeme konkrétneho človeka.
A ja chcem ti, Daniel, z tohto miesta nie poďakovať za to, že si mi vtedy tak veľmi, mimoriadne pomohol, to je osobné, asi to sem ani nepatrí, tak sa ospravedlňujem, ale poďakovať za to, že táto krajina má v tejto chvíli na tak dôležitom mieste takého človeka, ako si ty, kde sa skĺbi nesmierna pracovitosť, vedomosti, odvaha a statočnosť. To sú veci, ktoré špeciálnemu prokurátorovi nemôže nikto uprieť.
Ja viem, o čom hovorím, každý ho poznáte rôznym spôsobom, niekto lepšie, niekto horšie. Pre mňa je dva a pol roka, keď som mal česť byť jeho pro bono klientom, boli nesmierne dôležité.
A zakončím toto poďakovanie a túto nádej do budúcna, že práve Daniel Lipšic je človek, ktorý v tejto krajine, keby sme ho tu nemali, tak by nesmierne chýbal, spomienkou na to, keď pri jednej diskusii v tom Humennom moja manželka hovorí: "No, bolo ti to, bolo vám to vôbec treba, pustiť sa do takého sporu s takým podnikom a teraz chodiť po súdoch a celé mesiace sa pripravovať a vypisovať." A hoci viete, že máte stokrát pravdu, aj tak nie ste si istí, že či ju presadíte, lebo bere vám to spánok, bere vám kľud, bere vám to čas, až sa niekedy človek možno hanbí, že či naozaj neprehrám, či nebudem napokon ten zlý, aj keď viete, že máte tú pravdu.
A Daniel Lipšic vtedy tej mojej manželke povedal: "Viete, pani Mičovská, ak by sme všetci mlčali, ak by sme všetci skláňali zrak, ak by sme všetci si povedali, že je to zbytočné, že sa to nevyhrá, tak tá druhá strana, tí zlí, tí práve na to čakajú a tí by práve z toho ťažili, že hoci vedia o nich ostatní, že sú zlí, ale nedokážu im to do očí povedať."
A, Daniel, ja ti ďakujem, že ty dokážeš tak fundovane a tak silne rečou človeka, ktorý má na to plné právo, bojovať tieto dobré boje. A ja chcem aj z tohto miesta sľúbiť za seba, za svojich kolegov, že pri týchto dobrých bojoch budeme stáť pri tebe úplne v každej situácii. Do budúcnosti nevidíme, ale vieme jedno, že sme veľmi vďační, že môžeme spolupracovať s takým špeciálnym prokurátorom, ako si ty, a že môžme sa domnievať úplne presvedčivo, že keď napriek tejto reči, ktorú tu vediem, spácham ja čosi zlé, že to bude určite aj v takom prípade posúdené. Mičovský, Nemičovský, z hrušky dole. A práve toto potrebujeme, aby sme mali túto istotu, a myslím si, že ju v tebe máme.
Ďakujem pekne.