Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tento zákon, ktorý sa predkladá do parlamentu, my ako predstavitelia samospráv veľmi vítame, pretože cestná infraštruktúra je veľmi dôležitá aj z pohľadu toho regionálneho postavenia alebo už toho konkrétneho komunitného postavenia v jednotlivých mestách a obciach, kde tie obštrukcie pri výstavbe jednotlivých miestnych komunikácií alebo ciest I., II. triedy spôsobujú to, že v podstate na základe jednej obštrukcie sa nám odďaľujú na roky, možno desaťročia tieto dôležité súčasti infraštruktúry. A ak ten proces sa naozaj zjednoduší v tom zmysle, že po komunikáciách a dohode s tými jednotlivými účastníkmi konania sa odstránia tieto obštrukcie a budeme mať právny akt v rukách, aby sme došli k spoločnému konsenzu bez toho, aby sme niekomu upreli jeho práva a následné vykompenzovanie vlastne ich nejakých tých proste záujmov, ale tých reálnych, nie tých, ktoré poznáme z minulosti tie lobistické skupiny, ktoré naozaj s tým doslova obchodovali a občania trpeli.
Takže ja vítam takúto legislatívu a takéto vlastne kroky, ktoré sa dejú v dnešnej dobe, a dúfame, že to naozaj zlepší postavenie samospráv ako jedných, ktorí budujú vlastne tieto cesty aj na tej miestnej úrovni, pretože v tých malých obciach je veľký problém potom s infraštruktúrou, keď, poviem to tak otvorene, jeden občan si postaví hlavu a trpí celá obec.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Úplne s vami súhlasím, pán poslanec Borguľa. Výstavba diaľnic je kľúčová pre rozvoj regiónov. Koniec koncov aj pán minister pred pár týždňami prijal zástupcov občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín, ktorí aj týmto spôsobom deklarovali, že rozvoj regiónov sa nepohne bez dokonalej cestnej infraštruktúry, a preto vítam každý krok, ktorý umožní vlastne rýchlejšiu výstavbu týchto diaľnic. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákony, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač 364.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že v navrhovanom zákona prerokuje, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pán Šeliga, vy ste sa tu ospravedlňovali pánovi Suskovi, ale to netreba, pretože naozaj už som to povedal, čokoľvek predložíme, čokoľvek predložíme, tak je to protiústavné, je to zlé, siahame na práva občanov. A keď poviem, že je to vaša populistická reklama, tak začnú rozprávať. Áno, ale vy siahate, vidíte, vy ste proti ústave. Oni sú, to je neskutočný marketing. To je, tieto ich mantry, ktoré tu používajú, ktoré jednoznačne masírujú hlavy svojim voličom cez takéto klamstvá a rozprávanie, že idete proti, proti národu, proti, proti ľuďom.
Jednoduchý zákon, ktorý ide pomôcť, ktorý si vyžiadali naozaj, ktorý si vyžiadali odborníci z Notárskej komory a on ide rozprávať o tom, že to je, že to je mantra, že to je, že idete proti, proti ľudskosti, idete proti právam.
Nemusíte sa ospravedlňovať, pán Šeliga, za nič, pretože toto je ich politický marketing, ktorý používajú na to, jednoznačne spraviť z tejto vládnej koalície koalíciu, ktorá tento národ zotročuje. A nie je to pravda. Aj tento zákon, čo predkladá pani ministerka, jednoznačne je pre dobrú vec, pre dobrú vec.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No ja som tiež pozorne počúval a musím povedať, že naozaj pán Susko, to, čo ste povedali, že je to nad rámec osobných práv a slobôd, vy tieto vaše mantry dávate do všetkého. Všetko čo urobí táto vládna koalícia, je nad rámec práv a slobôd a je to už nieže trápne, ale je to veľmi nekorektné, pretože neskutočne zavádzate. Chcem použiť slušné slovo, veľmi zlým a odporným spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, v pohode.

Marcinčin, Radovan, poslanec NR SR
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k Správe o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov v Slovenskej republike.
Ako už tu bolo povedané, prerokovanie tejto správy nepovažujem ani ja za prerokovanie petície Klíma ťa potrebuje, ktorú podporuje viac ako 120-tisíc ľudí. Na rozdiel od kolegu Kazdu oceňujem iniciatívu organizátorov petície. Našou úlohou ako politikov je reagovať a vyžadovať od iniciátorov petície kvantitatívnu nákladovú analýzu považujem za nefér. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dopadov na Slovenskú republiku, ako aj informáciu o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. A preto vítam iniciatívu ministerstva životného prostredia pri vypracovaní tejto správy, ktorá skutočne ponúka veľmi kvalitný prehľad toho, ako môže legislatíva intenzívnejšie reagovať na potreby ochrany klímy na Slovensku.
Správa uvádza základnú charakteristiku problému zmeny klímy, strategický a legislatívny rámec a z neho vyplývajúce medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky. Charakterizuje kľúčové legislatívne a nelegislatívne opatrenia na národnej úrovni v systéme Organizácie Spojených národov a predovšetkým Európskej únie.
Ako globálna, ale aj slovenská populácia stojíme pred veľkými výzvami súvisiacimi so zmenou klímy. Je dôležité, aby sa verejnosť a inštitúcie zapojili do diskusie a hľadania riešení. Privítam otvorenú, slušnú a odbornú diskusiu k tejto problematike. Mojou snahou, a to priznávam, je zvýšiť klimatické ambície tejto vlády a parlamentu s dôrazom na konkrétne záväzky, zodpovedné a realistické, ale konkrétne.
Ďakujem pánovi ministrovi, že má také ambície. My môžeme na Slovensku prijať prísnejšiu redukciu skleníkových plynov a stanoviť dosiahnutie klimatickej neutrality na skorší termín. Bez prijatia ambicióznych cieľov a vízie zelenej a spravodlivej transformácie budú ľudia na Slovensku, ktorí už teraz pociťujú dopady klimatickej krízy, zasiahnutí čoraz viac. Bez ráznych krokov nás totiž čakajú niekoľkoročné suchá, nedostatok vodných zdrojov či zdraviu nebezpečné horúčavy, ktoré vedú napríklad aj k lesným požiarom.
Ako vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied ma zaujímajú fakty a najmä názory fundovaných odborníkov. Sledujem túto problematiku už od začiatku 90. rokov minulého storočia, najmä prácu medzinárodného panelu vedcov pre zmeny klímy, ktorej cieľom je vyhodnocovať riziká zmeny klímy a publikovať špeciálne správy o stave klímy na základe vedeckých dát a dostupných analýz. Počas tohto obdobia sa to postupne zvyšovalo. Najprv varovanie, ak neprijmeme opatrenia, rastie to 0,5 stupňa, potom to bol 1 stupeň, teraz sme už na 1,5 až 2 stupňoch. Rozdiel medzi zvýšením priemernej teploty o 1,5 až 2 stupne podľa vedcov a odborníkov z tohto panelu predstavuje niekoľkonásobne vyššie ohrozenie života ľudí a nenapraviteľných zmien v ekosystémoch, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Tých 0,5 stupňa Celzia, ten rozdiel spôsobí ohrozenie až trojnásobne väčšej populácie extrémnymi horúčavami či dvakrát väčší úbytok živočíšnych a rastlinných druhov, pričom súčasné opatrenie nás smerujú k viac ako 2 stupňom.
Pokiaľ má byť Slovensko schopné zodpovednej a kontinuálnej transformácie na bezuhlíkovú ekonomiku, musí prijať konkrétne strategické, časové a legislatívne opatrenia, ktoré sú súčasťou predkladanej správy. Oceňujem snahu ministerstva životného prostredia, ktoré sa v predkladanej správe zaviazalo v priebehu roka 2021 vypracovať vlastný klimatický predpis, zákon, aktualizovať nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska do roku 2030, pripraviť akčný plán adaptácie Slovenska na zmenu klímy, ktoré bude implementačným dokumentom Národnej adaptačnej stratégie, návrh koncepcie vodnej politiky a legislatívne zmeny v stavebných predpisoch. Je potrebné možno doplniť niektoré strategické dokumenty schválené na úrovni Európskej únie v rámci balíčka Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý tvorí bázu energetickej politiky Európskej únie.
V tejto súvislosti nemôžem opomenúť síce obsahovo platnú, avšak koncepčne zastaralú energetickú politiku Slovenska z roku 2014, ktorú je potrebné nanovo vypracovať v kontexte uvedenej energetickej politiky Európskej únie.
Považujem za dôležité, aby ministerstvo hospodárstva podobne ako ďalšie rezorty boli do tohto úsilia pri príprave legislatívnych opatrení na zmiernenie klimatických zmien plne zapojené. A oceňujem snahu ministerstva životného prostredia urobiť to prierezovo v rade vlády pre zelenú dohodu. Vzhľadom na potrebu zvýšiť ambície v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v Parížskej zmluve, Európska rada prijala ten nový cieľ. Dohodli sa lídri EÚ, aby do roku 2030 bolo to zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %.
Európska únia bude svoje ambície v oblasti klímy zvyšovať tak, aby sa podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, zabezpečili zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ presadzovaním inovácie v oblasti zelených technológií, aby sa prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti v hospodárstve Európskej únie.
Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva a tak ďalej bude vyžadovať veľké investície. A prostriedky z plánu obnovy môžu byť injekciou, no nie komplexným riešením. A vlastne v porovnaní s tým financie pri odstraňovaní škôd v budúcnosti budú však omnoho väčšie. Preto je potrebné prijať opatrenia a začať čím skôr. Získame náskok, pri ktorom môžeme len získať. Tie náklady, výdavky na dôsledky klimatických zmien a odstraňovanie následkov povodní, požiarov a podobne sú veľké už aj teraz.
Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Čiže už teraz sa ukazuje, že celý tento biznis ohľadne klimatických zmien môže priniesť aj veľké zisky.
Na záver by som chcel vyzvať všetkých kolegov, aby predkladanú správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov zobrali na vedomie, teraz nejde o politickú nomináciu, ale o životné prostredie, v ktorom žijeme všetci spoločne a ktoré zanecháme svojim potomkom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja ďakujem mojim predrečníkom, obidvom pánom poslancom, lebo ja s tým súhlasím. A pravda je taká, že hlavne Bratislava teda dopláca na to, že skutočne tá, tá poddimenzovanosť tu je taká, aká je, a otázne je, či by sme nevedeli, neviem, či v tomto, alebo v nejakom ďalšom nastavení nejakým spôsobom narábať aj s informáciou, že v Bratislave reálne žije možno o 150-tisíc ľudí viac, ako tu má trvalé bydlisko, čím, samozrejme, Bratislava prichádza o podielové dane. Tí ľudia tu žijú celoročne, ale nahlásené svoje trvalé bydliská majú niekde inde. Čiže možno by prišlo vhod nejakým spôsobom snažiť sa narábať aj s týmto údajom, pretože to práve, to práve Bratislave spôsobuje poddimenzovanosť finančnú. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 406. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ja nadviažem na to, čo povedal môj, môj, jeden z mojich najmladších kolegov, ja jedna z najstarších.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte reagovať na rečníka.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja jedna z najstarších budem nadväzovať a súhlasím so všetkým, čo môj kolega povedal, a pevne verím aj ja, že celý materiál prerokujeme, skutočne prerokujeme a veľmi dôsledne v pléne, pretože tá situácia je z roka na rok horšia a horšia.
A ja som naozaj rada, že máme takého ministra životného prostredia, akého máme, a že sa nepozerá cez prsty, ale vidí, kde naozaj problémy sú.
Ja nemôžem zabudnúť na rok 2016, keď na Štrbskom plese vyhynula posledná ryba Sih maréna. To bola jedinečná, to bol jedinečný živočích, ktorý žil iba na Štrbskom plese. Došli sme o celú populáciu a došli sme preto, že úradníci nekonali, nechali pokojne rozrastať sa stavbám okolo celého Štrbského plesa, nechali pokojne ľudí hrať si konské pólo na Štrbskom plese a výsledok sme pocítili v roku 2016 nielen my, ale všetci, ktorí sa o zvieratá zaujímajú. Ja dúfam, že to bol posledný druh, ktorý na Slovensku vyhynul, a že aj prístupom k tomuto materiálu tomu zabránime.
Takže ďakujem veľmi pekne, že naozaj stojíte aj jeden, aj druhý za tým, čo ste povedali, a ja som na to hrdá.
Ďakujem.