Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverená poslankyňa návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverená poslankyňa návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vzhľadom k tomu, že zákon dostal pomerne silnú podporu v prvom čítaní - 123 hlasov, tak cítim takú celkom veľkú zodpovednosť vás informovať o legislatívnom procese a o diskusiách, ktoré v rámci neho zazneli, a, samozrejme, za tie veľmi ďakujem a nielen v mene svojom, ale aj v mene všetkých tých zranených osôb, pre ktoré, verím, že tento zákon prinesie zmeny.
Návrh zákona prispieva aj k implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osôb so zdravotným postihnutím, napríklad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Súčasná platná legislatíva komisárovi neumožňuje za účelom posudzovania práv osôb so zdravotným postihnutím v predmetnej oblasti nahliadať do zdravotnej dokumentácie týchto osôb, pričom považujeme prístup komisára do zdravotnej dokumentácie nielen v prípade posudzovania podnetov, ale aj v prípade monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím za kľúčový. Je kľúčovým nástrojom pre overenie, či u osoby so zdravotným postihnutím nedochádza k porušovaniu jej práv.
Návrh zákona prispieva aj k posilneniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv a slobôd ľudí so zdravotným postihnutím, najmä práv garantovaných v čl. 12 ods. 25, v čl. 16 ods. 1, a zároveň napĺňa aj jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Prejdem ale k základnej otázke, a síce prečo je vôbec dôležité v tejto dobe prijať takýto návrh zákona. Potreba posilnenia oprávnenia komisára vyplýva z dvoch hlavných negatívnych trendov našej spoločnosti, a to je v prvom rade vývoj zdravotného stavu obyvateľstva a vývoj odkázanosti obyvateľov v oblasti sociálnych služieb. Zdravotnícke štatistiky poukazujú na zvyšujúci sa počet ľudí s duševnou poruchou. V roku 2014 to na Slovensku bolo približne 400-tisíc ľudí. Medziročne vzrástol ten počet o nových pacientov a, samozrejme, nevieme, že čo s nami urobí korona.
Druhým dôvodom je vývoj odkázanosti obyvateľov v oblasti sociálnych služieb. Toto je tiež dôvod, prečo je potrebné posilniť právo komisára. Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2019, ktorá bola schválená Výborom Národnej rady pre sociálne veci 11. septembra 2020, vyplýva stúpajúci počet klientov v zariadeniach pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb.
Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorú komisár vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby skúma, je to, či klienti zariadení absolvovali preventívne prehliadky, a aj to, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Z posledných zistení komisára, vychádzajúcich z monitoringov zariadení sociálnych služieb vykonaných komisárom, vyplynulo, že zariadenia sa nijakým spôsobom nezaujímajú o to, či klienti absolvovali preventívnu prehliadku všeobecného lekára alebo preventívnu prehliadku u stomatológa. Riešia zdravotné ťažkosti klientov ad hoc, teda až v momente, keď nastanú.
Taktiež vyplynulo, že zamestnanci zariadení poskytujúcich sociálne služby zaznamenávajú realizáciu jednotlivých ošetrovateľských úkonov, napríklad polohovanie klienta, v čase aj deň dopredu. To znamená, že akoby prejudikujú, že sa tak stane. Aj záznamy o týchto komisárom skúmaných skutočnostiach v oblastiach vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby sú súčasťou zdravotnej dokumentácie klientov a pri súčasnom nastavení právnej úpravy nahliadania do zdravotnej dokumentácie má komisár problém sa k nim v rámci výkonu svojich oprávnení dostať.
Vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby vykonáva komisár nielen monitoringy dodržiavania ľudských práv, ale skúma aj konkrétne podnety, s ktorými sa naňho podávatelia obracajú. V súčasnosti možno konštatovať, že počet individuálnych podnetov, v ktorých podávatelia namietajú zanedbávanie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, porušovania ľudskej dôstojnosti klientov zo strany zamestnancov zariadenia a neprimerané využívanie obmedzovacích prostriedkov voči klientom, podstatne narástol v porovnaní s predošlými rokmi.
Dovoľte mi ešte zhrnúť diskusiu, ktorú sme absolvovali k danému návrhu zákona. Budem reagovať predovšetkým na otázniky, ktoré v rámci tej diskusie vznikli, a poukazovať na to, ako sme na ne reagovali v predloženom pozmeňujúcom návrhu.
Prvá a základná otázka, ktorá vznikala, bolo, že či sa komisárka bude takpovediac že miešať do kompetencie lekárov a bude spochybňovať kvalitu liečby. To určite nie. V dôvodovej správe sme prízvukovali, že cieľom navrhovanej úpravy nie je nahliadať do zdravotnej dokumentácie dotknutých osôb za účelom posudzovania správnosti postupu lekára pri stanovení liečby, ale je to z dôvodu, že zdravotná dokumentácia obsahuje aj všetky údaje relevantné pre posudzovanie podnetov týkajúcich sa kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že komisárka bude kontrolovať súhlas osoby s hospitalizáciou, súhlas osoby s liečbou, záznamy o použití obmedzovacích prostriedkov, o evidencii pádov, úrazov, nútenú hospitalizáciu osoby, podmienky v zariadení. Čiže nebude kontrolovať konkrétne úkony vykonané lekárom, ako napríklad stanovenie diagnózy alebo liečby. Bude sledovať len právne otázky spojené s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím.
Možno to bude znieť tak nejako tvrdo, ale aj my by sme mali sa otočiť tvárou k realite niektorých, niektorých, na niektorých klinikách a DSS a keby sme si spoločne prešli tie vybrané nálezy Európskeho výboru pre zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, ten Výbor CPT, tak verte mi, že väčšina z nás by si želala mať v situáciách, keby sme sa náhodou na tých klinikách ocitli, mať pri sebe komisára.
Takže napríklad v jednom bratislavskom psychiatrickom oddelení bolo zistené, že pacientom neboli vypracovávané liečebné plány, že čas trávili absolútne nečinne, pozerajúc televíziu, celá psychiatrická liečba sa obmedzovala len na farmakoterapiu. Napríklad aj úloha psychológa sa v zásade obmedzovala iba na spoluprácu so službukonajúcim lekárom pri príjme pacienta, na účel stanovenia diagnózy nebola poskytovaná žiadna psychoterapia ani vedenie klienta pacienta.
Výbor podrobne zhodnotil aj podávanie elektrokonvulzívnej terapie a vyzval slovenské orgány, aby prijali potrebné kroky s cieľom zabezpečiť a v prípade potreby aj vydať potrebné písomné pokyny, aby elektrokonvulzívna terapia nebola nikdy používaná výlučne ako prostriedok na rýchle zvládanie podráždených psychiatrických pacientov. Bolo zistené, že nie je vedený žiaden register o zákrokoch EKT a pacienti zjavne neboli žiadaní o súhlas s týmto druhom liečby. A navyše boli často len rutinne informovaní o tom, že ide o nejakú spánkovú terapiu a neboli, neboli oboznámení s obsahom tohto zákroku.
Výbor sa venoval aj umiestňovaniu pacientov do sieťových postelí, kde bolo tiež zistené rutinné, rutinné umiestňovanie. Rovnako sa venoval nedobrovoľnej hospitalizácii a všetko to, čo Výbor CPT zistil, v podstate potvrdzovala pani komisárka vo svojich správach, z ktorých vyplýva, že starostlivosť o pacientov je organizovaná s dôrazom na lekárske ošetrenie a malý dôraz sa kladie na prevenciu a sociálnu starostlivosť. Je podceňovaný a nežiadaný súhlas s poskytovaním terapie. Je bežnou praxou využívanie ochranných postelí, že v zariadeniach chýbajú terapeutické miestnosti, miestnosti pre individuálnu prácu s klientom pre psychiatra alebo psychológa, nie sú zabezpečené podmienky ochrany života a zdravia a ešte mnoho iných, ktorými vás teraz nebudem zaťažovať, ako je súkromie pacienta, intimita pacienta, rovnako vzdelávanie zamestnancov a podobne.
Takže ak by ešte stále vznikali otázky, že komisárka bude rozpínavo realizovať svoju kompetenciu, tak mi, prosím, dovoľte uviesť, že som si vypočula výhrady niektorých kolegov na výbore pre zdravotníctvo, a preto, preto aj vznikol pozmeňujúci návrh, kde je v prvej vete ods. 8 § 25 špecifikovaný rozsah vykonávania nahliadania do zdravotnej dokumentácie a ten sa zúžil na rozsah nevyhnutný na posudzovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a rozsah nevyhnutný na monitorovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu.
Ďalej niektorí kolegovia žiadali, aby musel komisár pred nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie informovať dotknutú osobu. Toto sme zvážili a vyhoveli sme požiadavke, kde v druhej vete ods. 8 je zavedená informačná povinnosť vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím.
Vznikali tiež otázky, že čo ak daná osoba nebude spôsobilá na právne úkony. Tu sme tiež vyhoveli v rámci toho pozmeňovacieho návrhu a v tretej vete ods. 8 sa pamätá na situácie, že ak osoba so zdravotným postihnutím je nespôsobilá dať informovaný súhlas, tak sa nadväzuje na platné znenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona.
Rovnako sme vyhoveli aj v štvrtej vete v ods. 8, aj v piatej vete, kde návrh nadväzuje už na platné znenie ustanovenia § 6, v tomto prípade teda sa dá zakázať nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a osobe poverenej je, teda osobou poverenou je zákonný zástupca osoby so zdravotným postihnutím.
Čiže ak už chceme podporovať autonómiu dotknutej osoby, rozhodla som sa podporiť tie, tie požiadavky, ktoré v rámci diskusie vznikali. A teda nebudem ich v tejto chvíli rozvádzať, lebo sú podrobnejšie v tom, v tom pozmeňovacom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
