Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa veľmi pekne poďakovať kolegom a hlavne kolegyniam, vám dámam, to je úžasné, dneska to tu ženy valcujú, ktoré predkladajú tento zákon.

Laurenčík, Milan podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte sa vyjadrovať k príspevku pani Cigánikovej.

Tabák, Romana, poslankyňa NR SR
No tak potom výborné, výborné vystúpenie. Ja sa veľmi teším, že ženy sa venujú tomuto zákonu, a určite to podporím.

Ďakujem veľmi pekne. Však ja som už hlavnú ideu tohto zákona uviedla. Chcem sa týmto poďakovať všetkým spolupredkladateľom, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, a osobitne aj poslancom zo strany SaS, ktorí tento návrh zákona pripomienkovali ešte pred tým, ako bol daný do Národnej rady, a síce namietali možnosť eventuálneho možného zneužitia, resp. možnosti, že pacient, ktorý náhle je v stave, keď už nevie takýto súhlas dať, napríklad je v kóme, že by si neprial, aby niekto videl jeho dokumentáciu.
Na základe tohto sa v tomto zákone vlastne nachádza aj možnosť zakázať nahliadanie do zdravotnej dokumentácie. To znamená, ak niekto za života si nepraje, aby nejaká jeho blízka osoba, matka, otec alebo nejaký, teda môže to byť aj dieťa napríklad starších rodičov, keď si neželá za života, aby pozeral do dokumentácie, môže takýto zákaz písomne dať. V podstate aj doteraz to bolo možné, ale nebolo to explicitne v zákone uvedené. Takže zavádzame tam takýto nový inštitút, to znamená, že ktokoľvek si nebude priať za celý svoj život, aby mu niekto pozeral do dokumentácie, bude to môcť písomne zakázať. Z toho vynímame vlastne len stavy, kedy je to nevyhnutné na záchranu toho pacienta, alebo sú to nejaké orgány činné v trestnom konaní, ktoré musia tú dokumentáciu vidieť podľa iných platných zákonov. Čiže týmto chceme chrániť nedotknuteľnosť osoby, lebo údaje zo zdravotnej dokumentácie sú jedny, ktoré sú z tých najcitlivejších, my tomu rozumieme, takže sme chceli, aby vlastne čo najviac bola táto ochrana pacienta zabezpečená.
Teraz bol nedávno smutný prípad aj pána Lučanského, ktorý takisto upadol do kómy, rodina sa chcela dostať ku jeho dokumentácii a v podstate mala overený súhlas, čo je doteraz v zákone možné, k tomu, aby vlastne, teda mala súhlas od neho, ale nemala overený podpis a nemohli sa dostať k jeho dokumentácii. Čiže to bol tiež taký prípad toho, že rodina síce súhlas mala, a nemohla sa k tomu dostať. Čiže my teraz zavádzame, že aj bez súhlasu, keď pacient náhle upadne do kómy, nedal za života zákaz, tak jeho najbližšia rodina sa môže dostať k dokumentácii.
Vychádzame v ústrety aj lekárom, ktorí sú často v situácii, že aj chcú tie informácie dať, ale zo zákona nemôžu, takže aby aj oni boli právne chránení.
Vyjadrovali sa vlastne k tomu medializovanému prípadu chlapca aj renomovaní právnici, ktorí poukazovali na to, že je s tým naozaj v tej zákonnej úprave problém a že by sa mal takýto nedostatok odstrániť. Takže my sme sa o toto pokúsili.
V treťom článku vlastne, sú tam tri články a v treťom článku vlastne upravujeme to isté, čo sa deje s písomnou dokumentáciou, len s elektronickou zdravotnou knižkou, čo bol trošku problém, úplne aby to bolo čisto právne upravené, pretože do elektronickej zdravotnej knižky má prístup pacient na základe svojej zdravotnej, teda kartičky poistenca alebo občianskeho preukazu a potom ich môže sprístupniť len lekár. Čiže ten lekár, ktorý sa stará o pacienta, na základe aj tohto zákona potom bude môcť sprístupniť nahliadnutie vlastne do zdravotnej, elektronickej zdravotnej knižky v takýchto prípadoch.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladáme skupina poslancov v prvom čítaní a je to zmena zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Hlavným cieľom návrhu zákona je umožniť sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie žijúceho pacienta s úplnou spôsobilosťou na právne úkony jeho najbližšej rodine, ak pacient nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav, napríklad je v kóme, schopný splnomocniť na sprístupňovanie údajov zo svojej písomnej zdravotnej dokumentácie ním vybranú osobu ani zvolenej osobe udeliť súhlas na prístup k týmto údajom.
Tento môj návrh zákona reaguje na medializovaný prípad 19-ročného chlapca, ktorý náhle z neznámych príčin upadol do kómy a jeho najbližšia rodina chcela konzultovať jeho prípad s inými odborníkmi aj v inej krajine. A lekár zo zákona im nemohol vydať túto dokumentáciu, pretože dokumentáciu zdravotnú podľa súčasne platného zákona môžete vydať len človeku, ktorý je explicitne uvedený vlastne v zákone. Lekár neurobil nič zlé. Bežne sa stáva, že niektorí lekári tie informácie dávajú v odôvodnených prípadoch, samozrejme, aj keď v podstate konajú protizákonne.
Čiže táto, táto novela má reagovať na prípad, ktorý sa stal. Po smrti tohto chlapca, ktorý zomrel asi dva týždne nato, matka tento prípad medializovala a upozornila na túto takú, by som povedala, nedokonalosť tohto zákona.
My sme sa pozreli, ako je v Čechách upravená zákonná, takáto zákonná norma podobná, a v Čechách takýto, takéto plnomocenstvo alebo takúto možnosť sprístupniť zdravotnú dokumentáciu osobe, žijúcej osoby, ktorá dopredu nesplnomocnila iného človeka, aj keď sa predpokladá jej možný súhlas. (Zaznievanie gongu.)
Takže toľko na úvod, viac vysvetlím potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem stručný a určite stručnejší ako dôvodová správa, ktorá má 16 strán.
Každopádne začnem tým, že v kybernetickom priestore sú vlastne spojené aj hrozby. Sme svedkami v podstate rastúceho fenoménu, čím je aj kyberšikana. Dá sa povedať, že ide o časovanú bombu internetu. Podľa štatistík ešte z rok 2018 necelých 52 % detí v škole sa stretlo so šikanou v kybernetickom priestore. Odhadom je to asi ďalších 13 % prípadov, ktoré sa zamlčiavajú.
Problém šikany sa ale netýka len našich detí, ale aj dospelej populácie, veď čím viac ľudí, samozrejme, využíva internet, sociálne siete. A tu nám chýbajú, samozrejme, nejaké relevantné štatistiky na Slovensku. Každopádne opierame sa o štatistiku v Nemecku, kde je tá štatistika taká, že zhruba každý piaty dospelý sa bežne stretáva s kyberšikanou. Predpoklad je, že teda tá situácia u nás nebude o nič lepšia. Mnoho obetí kyberšikany túto vníma horšie ako v podstate niekedy ako tú šikanu v reálnom živote. Následkami sú často depresie, strata sebavedomia, čo u mladistvých vedie k prerušeniu sociálnych kontaktov, vyhýbaniu sa škole a v extrémnych prípadoch aj k sebapoškodzovaniu, bezradnosti alebo až dokonca samovražedným sklonom. (Zaznievanie gongu.)
V súčasnosti chýba jasná právna úprava zameraná na boj proti šikane v kybernetickom priestore. V praxi to teda funguje tak, že sa obete šikanózneho správania agresora vedia svojich práv domôcť len v prípade, ak sa jeho správanie podarí podradiť pod niektorú z už existujúcich skutkových podstát trestného činu alebo priestupku. Ako príklad uvedieme nebezpečné prenasledovanie, vydieranie, sexuálne zneužívanie, ohováranie, výroba detskej pornografie, priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo proti majetku a ďalšie.
Žiaľ, trend kyberšikany je aj u nás na Slovensku rastúci, preto je potrebné začať konať razantne a chrániť nielen seba, ale hlavne naše deti a psychický vývoj aj v týchto náročných časoch. Preto sme sa rozhodli podať návrh novely Trestného zákona, ktorý definuje kyberšikanu ako trestný čin, respektíve prečin, ktorý môže vinníkov trestať až do výšky odňatia slobody do troch rokov.
Širokej verejnosti známy pojem kyberšikany sa terminologicky prekrýva s označením kybernetické obťažovanie, ktoré sa niekedy považuje za širší pojem, a kybernetická šikana sa potom používa ako pojem užší, výlučne vo vzťahu k šikane v podmienkach školstva a vzdelávania. V tomto prípade ide o vnímanie v širšom zmysle a znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie a prenasledovanie.
Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek a kdekoľvek. Kybernetické obťažovanie sa týka teda aj dospelých, plnoletých osôb a vo všeobecnosti sa vyznačuje znakom opakovaného a trvajúceho konania s úmyslom škodiť druhému ponižovaním alebo vystupovaním v mene poškodeného. Čiže je to reakcia na trestnoprávne nepostihovanie spoločensky nebezpečného konania.
Je najvyšší čas konať a chrániť naše deti a zraniteľných pred tzv. hrdinami spoza počítačovej obrazovky. Samozrejme, zámerom je odstrašiť a nie trestať reálnymi trestami odňatia slobody. V podstate ide o to, aby tí ľudia, ktorí toto konajú, aby si boli vedomí možných následkov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, Milanko.
Pani poslankyňa Marcinková, ja vám ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie a ako ste spomínali, policajtky, hasičky, vojačky majú veľmi dôležitú, dôležité postavenie v našej spoločnosti a ja ako aj mladá matka, odkedy mám malé dieťa, tak s týmto veľmi súcitím a my matky musíme mať podporu v štáte. Takže tento zákon určite podporím a myslím si, že to je veľmi pozitívna správa.
Ďakujem vám.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem.

Tak ako na prvú by som reagoval na faktickú poznámku pána poslanca Suju. To, o čom hovoríš, už je viac-menej vyriešené tým, čo som hovoril, že sú benchmarky. Čiže nejaké, proste je to nejaký rámec, do ktorého sa musí zmestiť, a tie sú nastavované tak, aby k tomuto už viac nemohlo dochádzať, k čomu, žiaľ, fakt dochádzalo. Čiže toto je svätá pravda. Ale viac-menej je toto vyriešené a podľa mojich skúseností a znalostí sa kontroluje položkový rozpočet skutočne po položkách a keď sa tam čosi také objaví, tak to ide do neoprávnených výdavkov alebo ten celý projekt ide do koša. Túto časť máme vyriešenú.
Ja by som snáď ešte doplnil aj to, či by sme sa nemohli vybrať tou cestou alebo uvažovať o tom, aby tie obce skutočne mali menší rozsah tých povinností, ktoré musia splniť tým, tak ako sme to urobili pri verejných obstarávateľoch, že sa zrušila tam tá podmienka, že musí byť verejný obstarávateľ osobou oprávnenou. Tak takisto či by sme nemohli tie výzvy písať jednoduchšie, aby sme, aby nemuseli spĺňať tak náročné kritériá, že ich vie urobiť alebo tú projektovú dokumentáciu nakresliť plne v súlade s výzvou len zopár firiem na Slovensku, ktoré majú, v úvodzovkách, exkluzivitu. Čiže toto sú takéto námety, kde skutočne vieme reálne pomôcť obciam a vieme reálne zrýchliť čerpanie eurofondov, za čo sme permanentne kritizovaní Európskou úniou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s tebou, Juraj, že naozaj od tej samotnej, podania žiadosti o nenávratný finančný proces, prostriedky až po to samotné schvaľovanie a verejné obstarávanie, ten proces je častokrát neúmerne dlhý a trvá viac ako dva roky a mnohé samosprávy, menšie obce odradzuje vôbec vstupovať do týchto projektov.
Ale na druhej strane vidím tu aj také svetlo na konci tunela. Vidím, že pani ministerka sa snaží v tomto smere zvýšiť transparentnosť a odbúravať tú byrokraciu, administratívnu záťaž. Veď vlastne dôkazom je toho aj tento predkladaný zákon, kde vlastne sa snažíte zverejňovať aj tie audity jednotlivých samospráv, kde vlastne ostatné samosprávy si môžu potom pozrieť, kde sa stali nejaké chyby, aby sa vyvarovali pri tom schvaľovacom procese, aj to zverejňovanie samotných vypracovateľov projektu, aby nedochádzalo k tým konfliktom záujmov.
Ale, samozrejme, kameňom úrazu je to, znížiť celý ten proces schvaľovania nenávratných finančných prostriedkov pre samosprávy, znížiť tú administratívnu záťaž a celý ten byrokratický proces, aby tie obce a mestá získavali tie finančné prostriedky oveľa jednoduchším spôsobom. To je, myslím, že naša priorita.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, tiež by som chcela podporiť vystúpenie môjho kolegu Gyimesiho a možno povedať, že niekedy ten proces prípravy projektu netrvá len jeden a pol roka, ale trvá niekedy možno aj tri-štyri roky. My sme v obci robili taký veľký projekt Suchý polder, ktorý vlastne zabraňuje povodniam, a tá celá príprava bola veľmi, veľmi zložitá, tie administratívne procesy. A keď zoberieme, že v malej obci do tisíc obyvateľov je väčšinou starosta sám a jeden pracovník na obecnom úrade, tak tento proces je veľmi, veľmi, veľmi zložitý.
A možno taký vzor kolegov z Poľska. Oni vlastne majú dvojkolové podávanie tých žiadostí. A to je veľmi dobré, pretože v prvom kole dá len návrh vlastne starosta a na základe určitých kritérií sa povie, či ten projekt bude dobrý, alebo či vlastne podporíme finančné prostriedky na tento projekt. A potom v druhom kole, keď už má jasné ten starosta, že tento projekt bude úspešný, potom už pripravuje všetky tie náležitosti. Takže myslím si, že aj toto by bol taký dobrý krok, aby tie obce nemuseli ten celý proces prípravy projektov absolvovať pred realizáciou.
My sme pripravovali projekt štyri a pol roka. Potom sme mali na teda realizáciu celého projektu nejaké tri mesiace, čo, a celá hodnota projektu bola milión 200-tisíc. Čiže tá suma bola obrovská. Bol obrovský strach, že či dokážeme ten projekt zrealizovať. Keby neprialo počasie, tak by to bolo veľmi zložité. Takže každá jedna legislatíva, ktorá upraví a zjemní vlastne tie administratívne požiadavky a zjednoduší ten celý proces, potom ani starostovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, som veľmi rád, že je tu prvý zo zákonov, ktorý by mal urýchliť alebo zjednodušiť proces eurofondových výziev a aj jeho čerpania.
Dovoľte mi, prosím vás, aby som v rámci diskusie, ak sa už teda bavíme o zjednodušovaní procesov a o urýchľovaní čerpania eurofondov, dal niekoľko podnetov, ktoré reálne vedia pomôcť nielen prijímateľom týchto eurofondových výziev, ale napríklad aj samotným dodávateľom.
Príklad budem ilustrovať na základe jednej často sa opakujúcej výzvy v minulosti, napríklad zatepľovania verejných budov, kde sa čas od vypísania výzvy, podania žiadosti až po jeho vyhodnotenie niekedy predĺži na rok a pol. Tu musím uviesť, že prijímateľ tej výzvy alebo žiadateľ musí si vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá má určité parametre, určité hodnoty, ktoré nemôže prekročiť, to sú tie tzv. benchmarky z určitého obdobia, dajme tomu z roku 2016. Od vypísania výzvy až po jej vyhodnotenie, ako som už spomenul, prejde niekedy rok a pol, máte už rok a pol starý rozpočet. V prípade, že ten žiadateľ je úspešný, tak si musí, samozrejme, spraviť na tú zákazku verejné obstarávanie. A toto je proces, ktorý neuveriteľným spôsobom predlžuje a byrokratizuje proces, pretože musí prejsť to verejné obstarávanie tzv. prvou ex ante kontrolou, ktorá trvá tiež minimálne pol roka vtedy, ak sa nenájdu žiadne, žiadne nedostatky, prípadne tá výzva na predloženie cenových ponúk je v poriadku. Samotný proces verejného obstarávania tiež trvá určitú dobu. Sú tam zákonné limity, ak nedôjde k nejakým námietkam, predlžovaniu umelému toho verejného obstarávania, tak tiež to trvá nejaké tri mesiace. A celé toto verejné obstarávanie musí ísť na ďalšiu kontrolu, čo trvá tiež pol roka. Čiže sme sa dostali zhruba, od vypracovania projektovej dokumentácie po samotnú realizáciu diela prebehnú tri roky. Za tri roky stúpa minimálna mzda, stúpa cena práce, stúpajú ceny tých výrobkov, ale vy s cenou nemôžte robiť už nič.
A tu sa dostávame ku kameňu úrazu, prečo sú niektoré eurofondové zákazky cenovo takto poddimenzované a prečo dochádza k tomu, že niektoré, niektoré tieto zákazky sú doslova likvidačné, nie pre dodávateľa, možno pre ich subdodávateľov, pretože jednoducho neostanú peniaze na to, aby boli vyplatení. A toto súvisí najmä s tým, že tento proces je tak strašne byrokratický a trvá tak strašne dlho, že to jednoducho mnohé obce radšej vzdajú a tieto eurofondové výzvy ani nereflektujú, prípadne majú záujem o niečo jednoduchšie, ako je napríklad envirofond. Ten je veľmi populárny, pokiaľ ide o obce.
Čiže ja by som ctenému plénu a, pani ministerka, aj vám, odporučil, aby sme sa začali venovať aj tomuto. Pretože rozumiem, že na jednej strane je potrebné tie kontrolné mechanizmy nejaké mať a, samozrejme, nemôže sa z týchto eurofondových zdrojov plytvať, ale nemôže to ísť na úkor toho, že jednoducho tu budú likvidovaní, likvidovaní živnostníci, prípadne budú likvidované firmy len preto, lebo nemajú dostatok peňazí.
A s týmto súvisí aj moja ďalšia takáto pripomienka alebo návrh na verejnú diskusiu. A to je to, že najnovšie sú eurofondové výzvy tzv. predfinancované, čo však neznamená, že tie obce majú peniaze dopredu na účte a môžu ich platiť. Ale tiež po určitej dobe, určitých odfaktúrovaných prácach môžu si podávať žiadosti o platbu, ktorých administratívna kontrola tiež trvá niekoľko mesiacov. Čiže stáva sa to, že ak firma začne pracovať a kým prvýkrát uvidí peniaze z prvej faktúry, prebehnú niekedy tri-štyri-päť-šesť mesiacov. A verte mi, že v tejto situácii, v ktorej sme, máloktorá firma dokáže preklenúť takéto obdobie.
Čiže toto sú námety na diskusiu. Keď chceme skutočne pomáhať tým obciam, chceme skutočne zrýchliť čerpanie eurofondov, tak poďme sa, prosím, venovať tomuto.
Ďakujem pekne.