Videokanál klubu

Ja by som tvrdil, že zver patrí celému národu, ktorý tu žije, resp. ideme... a povedal by som jednu vec ešte, že vlastník pozemku, ktorý, či už má lesný, alebo poľnohospodársku pôdu, tak prakticky mal by mať z toho aj úžitok, a nieže poľovné právo sa bude cez zmluvy delegovať na niekoho iného. A preto my chceme dať aj to ľudové poľovníctvo, ktoré sme momentálne dali do zákona, aby to bolo v zákone o poľovníctve.
Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne.
Takže, ako som sľúbil, ideme to trošku rozobrať, ale na začiatok musím povedať, nie som poľovník, ale poľovnícke skúšky mám urobené. Žiaľ, trošku skôr, ešte na vysokej škole. Ja skôr lovím s fotoaparátom a so sieťami vtáctvo, ktoré krúžkujem, takže do poľovníctva sa už teraz nepriberám, a preto mám tu aj kolegu Pročka ako predkladateľa, ktorý je poľovníkom, a myslím si, že máme to takto zladené, aby sme to nejakým spôsobom zvládli.
Takže ako som už spomínal, veľkým problémom je, veľkým problémom, áno, mnohých poľovníkov je aj poľovnícka komora, ktorá, áno, v našom zákone je zadefinovaná ako povinná. Pokiaľ nie ste jeho, jej členmi, nebudete mať poľovný lístok, nebudete mať možnosť poľovať v revíri a máte problém. Hovorím jednu vec, že toto by malo stáť na dobrovoľnosti, pretože nútiť niekoho, aby celý ten výkon svojho poľovníckeho práva mohol iba cez účasť aktívnu, resp. potrebnú v nejakej organizácii, ktorá momentálne vznikla v roku 2009 podľa všetkého, prakticky je trošku podľa mňa za čiarou.
Tento zákon sme už tu mali. Aj pán Lebocký bol poslancom Národnej rady, momentálny predseda poľovníckej komory, a sme si na našom výbore poľnohospodárskom a životnom prostredí veľmi o tom diskutovali. A musím povedať, že neboli vypočuté tieto snahy, ktoré som aj ja inicioval, resp. aj ďalší poslanci, aby tá poľovnícka komora bola dobrovoľná, nakoľko jeden z dôvodov je aj to, že prakticky ten prísun peňazí, ktorý tam ide z tých poplatkov, ktoré musia dávať títo poľovníci, predstavuje sumu okolo 2,5 mil. ročne a ani Najvyšší kontrolný úrad nemôže ísť odkontrolovať tieto financie, pretože Najvyšší kontrolný úrad sleduje a môže kontrolovať v prvom rade financie, ktoré prichádzajú zo štátneho rozpočtu, ktoré prichádzajú z eurofondov a ktoré sú verejnými financiami, a pokiaľ tam komora nedostane z týchto eurofondov, tak NKÚ tam nemá čo robiť. A to je niečo neskutočné. Takže berme tak, že áno, to sme upozorňovali už tých desať rokov, rok čo rok, čo to dávame v parlamente, a zatiaľ sa ešte náprava neurobila, takže v takomto duchu to vnímam, že je to trošku nefér, aby sme nevedeli, kam a čo sa s tými peniazmi robí, pokiaľ, teda na úrovni štátu ako takého, ktorý má tie všetky financie akože spravovať.
Samozrejme, že sú tu v tom mojom pozmeňujúcom, teda našom pozmeňujúcom návrhu sú tu ešte aj ďalšie veci, napríklad že poľovný hospodár má rozšírenú právomoc, že nebude označovať zver tými štítkami iba raticovú a veľké šelmy, ale všetku zver, ktorá sa akože uloví.
Ďalej máme tu, čo má robiť užívateľ poľovného revíru ohľadom škôd, ktoré by sme mali eliminovať, resp. znižovať na minimum, aby sme nemali škody zverou, a to jednak či v poľnohospodárstve, alebo v lesnom hospodárstve.
Vážení, tvrdím jedno, nemôže mi hobby koníček, ešte raz hovorím, hobby koníček určovať môj hospodársky výsledok môjho podnikania. No nemôže, pretože my sme v oblasti pôdohospodárstva a tu máme aj lesné hospodárstvo, aj poľnohospodárstvo a mal by tam byť hospodársky výsledok. A ten výsledok nemôže byť eliminovaný hobby koníčkom určitých ľudí, ktorí si povedia, že áno, my ideme poľovať, my budeme všetko možné, ale náhrady škody, to už sorry, toto už je ako mimo nášho obliga.
Tak, vážení, sa spamätajme! Lebo keby sme toto spôsobili nejakej automobilke alebo nejakým ďalším podnikateľom, tak neviem, jaký by tu bol povyk. Keby nejaký hobby koníček, nejakí veteráni by prišli zabrániť výrobe najnovších áut, lebo oni sú iba tí, ktorí chcú iba staré autá a bránili by vo výrobe nových áut, no ďakujem pekne.
Takže, vážení, nie, a hovorím jedno, že musíme aj tie škody zverou, ktoré sú spôsobené jednoznačne či už v lesnom, alebo poľnohospodárskom hospodárstve, musíme eliminovať, takže dávame tu to, v tomto pozmeňujúcom návrhu, že pokiaľ sa preukáže počas dvoch obdobiach po sebe, že užívateľ poľovného revíru si neplní svoje povinnosti, ako má, tak bude musieť v treťom roku uhradiť tieto škody a v ďalších.
Ja hovorím jedno, že malo by sa strieľať dovtedy, pokiaľ tie škody nebudú hlásené. Asi aj registrujete, že momentálne aj ministerstvo má rozpracovaný zákon o poľovníctve, uvidíme, či príde do nejakého čítania, alebo nepríde, pokiaľ, samozrejme, by prišiel a stihli by sme ho ešte v tomto volebnom období, tak, samozrejme, budeme aj apelovať na to, aby sme to nejako zosúladili, resp. stiahneme náš a bude ministerský. Ale pokiaľ nebude, tak tento budeme predkladať až do konca, aby uzrel svetlo sveta, aj jeho nejaká vykonateľnosť, takže to je jedna vec k týmto škodám. Nebudem sa rozširovať, aby ste mali aj vy, kolegovia, lebo jedenásta hodina sa blíži a chcem, aby ste aj vy mohli vystúpiť, aby sme mohli na vás reagovať.
Ďalej máme tu poľovnícke skúšky. Poľovníckymi skúškami sú skúška o... poľovný lístok, skúška poľovníckeho hospodára a skúška z poľovníctva, vyššia skúška z poľovníctva. Zavádzame tu vyššiu skúšku z poľovníctva, že bude robiť technická univerzita, pretože tak ako je Zvolen mekka lesníctva a poľovníctva, tak takisto je aj Nitra mekkou poľnohospodárstva, takže dávame právomoc, že Technická univerzita vo Zvolene bude robiť tú skúšobnú komisiu na vyššie skúšky z poľovníctva.
Všetky kompetencie, ktoré má komora momentálne teraz v tomto zákone pôvodnom ustanovené, samozrejme, budú prechádzať či už na okresné úrady, resp. na ministerstvo a vlastne príjem za poľovné lístky, ktorý bol teraz príjem komory, budú príjmom štátneho rozpočtu. Nerobíme nič nové, takýto model sme tu už mali pred niekoľkými rokmi. A musím povedať, že v súčasnosti sa to bude pohybovať, ten príjem do štátneho rozpočtu, okolo 500-tisíc eur.
Ďalej čo tu máme, hovorím aj o nejakých kontrolných streľbách a pri kontrolných streľbách tam hovoríme, že musí byť nejaké osvedčenie o kontrolnej streľbe nie staršej ako tri roky. V pôvodnom návrhu sme mali dvanásť. Áno, mali sme pripomienky, tak sme dali tri roky. Myslím, že je to dosť dlhá doba na to, aby si tie skúšky mohol absolvovať, pretože môže sa stať, samozrejme, je to v prvom rade o bezpečnosti občanov na tých poľovačkách, a nie iba poľovníkov, ale aj tej verejnosti, ktorá sa tam môže nachádzať v tom lese, aby ten poľovník, ktorý tam príde, aby nemal problémy, že je to sviatočný poľovník, nebol desať rokov na skúškach a zrazu ide strieľať, lebo on si zmyslel, že ideme na poľovačku, tak to nie. Takže v takomto duchu sú tam tie tri roky, ktoré myslím, že majú svoju hlavu a pätu.
Samozrejme, sú aj prechodné ustanovenia, ktoré budú hovoriť o tom, že dokedy čo sa má urobiť, a, samozrejme, aj tie kompetencie, ktoré majú prejsť na jednotlivé orgány štátnej správy, či už na okrese, alebo na opravných prostriedkoch, ktoré budú vykonávať tie skúšky, resp. budú riadiť činnosť poľovníkov v zmysle zákona o poľovníctve.
Toľko z mojej strany, aby ste mohli ísť ešte aj do rozpravy, takže ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1386). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som na sklonku tejto schôdze Národnej rady uviedol možnože posledný zákon, o ktorom sa možnože ešte bude hlasovať, uvidíme, ako to stihneme, a je to novela zákona o poľovníctve.
V každom volebnom období, čo som tu, tento zákon išiel. Tak chcem, aby aj teraz zaznel, pretože problémy, ktoré sme dávali 12 rokov, sa stále neriešili. A najväčší z nich, v kocke poviem, je ohľadom poľovníckej komory, konkrétne dobrovoľnosť, nedobrovoľnosť, takže riešime v tejto novele. Ako, to poviem nasledovne v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďalej tu riešime, aké sú povinnosti užívateľa poľovného pozemku, aké sú užívatelia... aké sú povinnosti užívateľa poľovného revíru, škody zverou sčasti, riešime poľovnícke skúšky, riešim aj spôsobilosť, akú musia mať určití pracovníci štátnej správy, ak budú kontrolným orgánom alebo rozhodujúcim orgánom na úseku poľovníctva. Takže v kocke toľko, podrobnejšie v rozprave.
A myslím si, že tak ako stále, pokiaľ by to išlo do druhého čítania, samozrejme, so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú prijat... teda podané a budú mať zmysluplnosť, aby sme tento zákon vyprofilovali do, by som povedal, čo najväčšej kvality, tak, samozrejme, bude aj on vítaný.
Toľko zatiaľ z mojej strany.
Ďakujem.

Ja ďakujem veľmi pekne. Ja to veľmi vítam, naozaj, človek, ktorý miluje zvieratá, musí milovať aj ľudí. A keď niekto rozpráva, že ochraňujeme len zvieratá, neochraňuje ľudí, tak naozaj to je úbohé. Žiaľbohu, aj tu v tomto pléne sú ľudia, ktorí, ktorí sa tvária, že majú radi človeka, ale ku zvieratám sa správajú neskutočne arogantne. A láska človeka k zvieraťu je, je vyjadrením lásky k prírode.
Ja tento zákon veľmi vítam, lebo naozaj to, čo predkladatelia hovoria, je veľká pravda a deje sa to. A my ako ľudia svoju ľudskosť máme prejavovať práve tým, že tým nevinným tvorom, ktorým ubližujú a ktoré samy seba nevedia chrániť, pretože človek, tvor ľudstva, im robí zle, ja to veľmi vítam. A kto za tento zákon nezahlasuje, kto tu rozpráva, že nebude za zákon hlasovať, tak len deklaruje to, že nemá v sebe žiadnu ľudskosť, pretože opak je pravdou. Tento parlament koaličný, ktorý aj zostal, nerobí nič iné, len pomáha ľuďom a pomáhať ľuďom bude, ale treba pomáhať tým, ktorí sa o seba nevedia postarať.
Takže ďakujem predkladateľom a myslím, že drvivá väčšina mojich kolegov z OĽANO to podporí.

Vážení kolegovia, ďakujem za vašu reakciu. A nič iné, len chytám vás za slovo, aby sme to ešte v tomto volebnom období stihli. Ďakujem.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu, pretože ja hovorím, že pred vodou neutečieš, ale voda je základ, lebo keď ju nebudeš mať, tak, tak ako jedlo, skončíš. A myslím, že nechceme skončiť na Slovensku bez vody, keďže v súčasnej dobe patríme medzi krajiny, ktoré sa môžu hrdiť tými prírodnými vodnými danosťami, ktoré tu máme, a tu už nemusím hovoriť o iba prírodných tokoch, ale aj o tých liečivých minerálnych a ďalších.
Takže áno, bol tu, je tu zákon teda pozmeňujúci, ktorý hovorí o zákone o vodách a ja ako pozemkár musím povedať, že v prvom rade ma, samozrejme, bude zaujímať, akým spôsobom sa vysporiada to vlastníctvo k týmto pozemkom, a tomu sa budem venovať v druhej časti môjho vystúpenia. Ale v prvej by som chcel povedať, že áno, tie pripomienky, ktoré sme povedali či už na výbore, alebo tu v pléne Národnej rady v prvom čítaní, ako tu už, myslím, že kolega Čepček aj Kuffa spomínal, že padli na úrodnú pôdu, a veci, ktoré sa tu povedali, boli aj uskutočnené. Konkrétne napríklad to, že v prípade, že ak ohlási sa, ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie, zmenu vodnej stavby nespĺňa podmienky podľa určitých odsekov, tak musí stavebnú úpravu uskutočniť na základe povolenia. Áno, to znamená, aby tam bolo celé to stavebné konanie, ktoré musí prebiehať.
Som veľmi rád, že dostalo sa aj do toho pôvodného znenia, ktoré tu už bolo v prvom čítaní, že prílohou, ak chceme robiť revitalizáciu, tak prílohou toho ohlásenia musí v prvom rade byť doklad preukazujúci majetkovoprávne usporiadanie dotknutých pozemkov, vlastnícke alebo iné právo. A hovorím, že zákon a usmernenie sa majú čítať od prvého riadka až po posledný a ten prvý je ten najzaväzujúcejší a ostatné sa majú ako dopĺňať, takže verím, že tak to budú chcieť aj pracovníci, ktorí budú mať v kompetencii túto revitalizáciu vodných stavieb a revitalizáciu ako takej ako krajiny.
Ja ju vítam, pretože momentálne asi ideme naprávať chyby, resp. chybné kroky minulého režimu, ktorý sa volal socializmus a socialistické zriadenie, ktoré, asi viete, tí, čo ste postarší, že sme tu mali tzv. Štátnu melioračnú správu, ktorá mala za účelom, by som povedal, zúrodňovať poľnohospodársku pôdu a maximálne sa snažiť z nej vyťažiť, tak jak to bolo na vzor Sovietskeho zväzu, aby sme tu mali. Takže Štátna melioračná správa bola v 90. rokoch zrušená a odvtedy aj tie jej, by som povedal, že majetky, ktoré ostali v teréne, a hovorím teraz o odvodňovacích detailoch a závlahových systémoch, ktoré tam máme, prakticky sa dostávali do rôznych rúk. Áno, máme teraz podnik Hydromeliorácie, štátny podnik, ktorý ale nezdedil, resp. nedostal do svojho vienka celú túto plejádu odvodňovacích a závlahových systémov. A napríklad aj Slovenský pozemkový fond, to len aby ste vedeli, má zhruba 60-tisíc hektárov odvodňovacích plôch na svojom... vo svojom majetku, ktoré boli, tieto detaily odvodňovacie zahrnuté z titulu, že Slovenský pozemkový fond v prípade privatizácie štátnych majetkov vlastne preberal ten majetok, či už budovy, alebo odvodnené a závlahové nejaké tie systémy, do svojho majetku.
Kolega Marosz, riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, sa snaží s týmto majetkom nejakým spôsobom naložiť, aby mu nezaťažoval jeho konanie a jeho hospodársky výsledok, a zatiaľ sa mu to nedarí, tak verím, že aj túto vec dáme tomu do správy, ktorý to má v svojej kompetencii, a myslím, že Hydromeliorácie, štátny podnik, by to mali prevziať. To, že financie ani v Hydromelioráciach sa nejako veľmi logicky až tak neinvestovali a niektoré investičné dobré zámery ostávali tam niekoľko rokov, by som povedal, akože mŕtvy chrobák, to je druhá vec, ale nechcem to rozoberať, to je asi na inú tému.
Samozrejme, že pokiaľ udržíte vodu v krajine spôsobom meandrov, tak prakticky dáte šancu tej vode, aby jednak vsiakla a jednak aby sa mohla vyparovať, a tým pádom vymeníte mikroklímu daného územia, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Najväčším chladičom teploty je rastlina a voda. Pokiaľ ju tu budeme mať, tak budeme mať aj tie klimatické zmeny, ktoré sa na nás rútia z každej strany, ako každý vníma, na celom svete a na celej planéte, prakticky budeme mať o to miernejšie. Žiaľ, ktorá generácia to skôr pochopí a bude robiť príslušné opatrenia, tak tejto sa tie klimatické zmeny v príslušnej váhe o to menej ako prejavia, a pokiaľ my si toto neuvedomíme, tak budeme asi veľmi ťažko zdôvodňovať našim ďalším generáciám, čo sme im to pripravili pre ich život.
Takže nechcem tu filozofovať, ale chcem povedať, že tú vodu musíme brať, ja ju beriem, akože je to priateľ a mali by sme ju zadržať hlavne tam, kde padne. Keď padne v horných partiách lesa, tak tam nech sú tie lesy a to je... a ten mach, ktorý ju tam zadrží. Keď padnú na poľnohospodársku pôdu, aby to nepadalo na ornicu, ale nech to padá na nejaký ten porast, ktorý na nej je, pretože najhoršie je, keď sa pôda dostane pod vodnú eróziu, a myslím si, že u nás máme oblasti cez úrad, geologický ústav Dionýza Štúra vyprofilované a cez naše výskumné ústavy pôdnej úrodnosti a ochrany pôdy máme vyšpecifikované územia vodnej erózii, ako je to náchylné, a myslím si, že tomu sa budem musieť tiež pri tej revitalizácii venovať, aby sme prakticky aj túto, by som povedal, vodnú eróziu zabránili... jej zabránili.
Teraz čo ma najviac... Ale keďže... takto, každý počin a každý nejaký úkon, mám za to, že by mal mať začiatok a koniec. Mal by tam byť ucelený celok určitých činností a súčinností určitých organizácií, jak to má byť, alebo odvetví, ktoré by mali ten daný cieľ napĺňať. Aj v tomto tu musím povedať, v tomto zákone sa budú stretávať asi viaceré aj odvetvia či už poľnohospodárske, lesnícke alebo ďalšie, aj kataster a ostatní, a pokiaľ sme rozbehli tú prvú etapu, to znamená, sme zadefinovali, čo je to revitalizácia, ako sa má robiť, kde sa máme ohlásiť, aké je tam povolenie alebo ohlásenie a ďalšie veci, tak mali by sme to zavŕšiť čím? No predsa zápisom do katastra nehnuteľností, aby skutkový stav, ktorý je v teréne, zodpovedal aj skutkovému právnemu stavu na listoch vlastníctva alebo užívacích listoch alebo správcovských listoch, ktoré sa tam potom ako užívajú, resp. ťarchy, ktoré sa na týchto listoch vlastníctva zavádzajú, a to by malo byť. Žiaľ, neviem prečo, ale na túto anomáliu, že my momentálne v súčasnosti ani nevieme povedať, že kto to má robiť, že aký proces by tam mal nastať, a prakticky vyzerá, že si prehadzujeme asi horúci zemiak z jedného rezortu, teraz hovorím konkrétne rezort pôdohospodárstva, rezort životného prostredia, úrad geodézie a kartografie, a ja som tiež inicioval počas môjho pobytu na ministerstve pôdohospodárstva, aby sme tento, takýto svízelný balík a to klbko, ktoré nikto doteraz nechcel rozmotávať, aby sme ho rozmotali.
Áno, určite veci sa pohli, ale neni to až tak, ako som si to predstavoval, a v súčasnosti musím povedať, že mám prísľub, a ten prísľub teraz hovorím verejne, že ešte v tomto volebnom období dopracujeme túto verziu toho, ja hovorím tomu špagát, že kto má dať podnet, kto má ísť na prešetrenie, kto má dať rozhodnutie, kto sa môže odvolať, kto to má zapísať, kto to má vrátiť, kto to môže verejnosti dať na predloženie, aby sme mali jasno, že to bude takéto ministerstvo, takýto úrad, takéto... takíto úradníci a nakoniec to skončí v katastri, pretože robiť ďalej nesúlad druhov pozemkov, a ideme teraz, asi registrujete, že idem aj do pozemkových úprav, lebo toto má veľa aj s pozemkovými úpravami, kde budeme robiť tú revitalizáciu krajiny. A tam sa to môže hlavne, by som povedal, využiť v súčasnosti aj tento, by som povedal, pozmeňujúci návrh, ktorý dávate do zákona o vodách. Tým pádom otvoríme trošku ruky, aby sme tú krajinu aj... urobili aj krajinotvornú časť v pozemkových úpravách, nie iba tu komasačnú.
Takže chcem apelovať, že aby ste aj do budúcna mysleli na tú bodku, keď budete robiť nejaké zákony. A u mňa tá bodka bude to, že do katastra zavedieme stav, ktorý bude hovoriť, že keď je tam vodná plocha, tak je vodná plocha. A pokiaľ je tam iba orná pôda, tak nemôže tam byť vodná plocha. Žiaľ, aj v súčasnosti, a to musím povedať, máme aj niektoré vodné nádrže, ktoré nie sú vôbec vysporiadané. A z tých veľkých spomeniem napríklad Oravu alebo Hričov, kde časť vodnej nádrže, ktorá spadá pod Slovenský vodohospodársky podnik, nie je majetkoprávne vysporiadaná. To znamená, nemáme ju zapísanú. A pritom vykazuje E-čkový stav, tam vykazuje, že je orná pôda alebo pasienok, a je to zaliate vodou. Vlastníci do dneska neboli odškodnení, takže to tiež apelujem aj na ministra z tejto pozície. Občania, hláste sa o svoj majetok, aby ste boli odškodnení, pretože vyzerá, že zatiaľ sme v tomto asi veľmi nepokročili. A veľa tých vodných plôch, ja viem o 97 takýchto vodných plochách, ktoré vôbec neboli vysporiadané, nie iba z titulu štátu, ani z titulu možnože nejakých obcí, samospráv a iných, by som povedal, užívateľov tejto vodnej plochy, ktorej majú v jednotlivých katastrálnych územiach.
Takže v takomto duchu, ale podporím a budem rád, ak to dotiahneme do konca v tom, ešte v tých troch schôdzach, ktoré ešte pred nami v tomto volebnom období majú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne.

Fecko, Martin, poslanec NR SR40.
Takže ďakujem. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za podporu, kolegovia.
Pani poslankyňa Zemanová. Pani poslankyňa Zemanová, no viete, ja nie som lobista, ja som predseda hospodárskeho výboru, čiže moja, moja úloha, ale aj moje srdce je pri tom, aby tá ekonomika fungovala, a keď tu vidím ohrozenie pre ekonomiku, tak jednoducho s tým nemôžem súhlasiť. Keď vidím ohrozenie pre firmu, ktorá je jedna z najvýznamnejších na Slovensku, a v ťažkých časoch by ju mal štát zaťažiť neprimeraným odvodom, tak jednoducho s tým nebudem súhlasiť. A nesúhlasil som s tým od začiatku. Môj, môj hlas pod týmto návrhom zákona nenájdete, čiže skúste sa na to pozrieť a nehovoriť, že robím tu piruety, ja som konzistentný od začiatku a takisto som mal názor na túto zmenu správnych poplatkov (ruch v sále a zaznieva nie gongu) a zmenu koncesionárskych poplatkov. Čiže viete, za koho ja teraz mám lobovať?
Ako ja naozaj som tu preto, že ma to baví byť predsedom hospodárskeho výboru a že pokladám tú ekonomiku za veľmi dôležitú pre Slovensko, takže to, že ste si to nevšimli a nenaštudovali, neznamená, že ja robím piruety, ale vy si to musíte lepšie pozrieť.
K tým koncesionárskym poplatkom, no ja si myslím, že so tých nákladov tam vstupujú také nezmyselné veci, že sa to vyberá cez SIPO a podobné veci, však to sa dá robiť úplne inak, dá sa to poslať každému tomu koncesionárovi a môže to zaplatiť cez banku alebo cez mobil, tak ako to platím ja, nie sú s tým asi žiadne poplatky okrem vedenia účtu, ale má RTVS tak či tak.
Čiže ja som ochotný diskutovať o zrušení alebo znížení poplatkov pre firmy, pretože tie sa mi naozaj zdajú nezmyselné, ale si myslím, že je úplne v pohode, aby 50 euro ročne, ako ja platím za celú rodinu, si občania Slovenska zaplatili za verejnoprávnu televíziu a rozhlas.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni, ctená snemovňa, chcel by som povedať pár slov k tomuto zákonu, vrátenému pani prezidentkou.
Ako som už spomínal, úplne súhlasím s pani prezidentkou v tom, že, že zdanenie tranzitného plynovodu v tejto situácii je neprimerané. Keď v podstate kvôli ruskej agresii na Ukrajine a výraznému zníženiu dodávok ruského plynu do Európy v podstate tento tranzitný plynovod je naplnený iba z malej časti svojej kapacity. Je v podstate veľké šťastie alebo veľkým prínosom, musím tak povedať, že jeho prevádzkovateľ, spoločnosť Eustream v posledných rokoch výrazne investoval vlastne do diverzifikácie jeho využitia, najmä do spätného chodu. Vidíme, že dnes veľká časť plynu prúdi na Slovensko zo západu, čiže z Českej republiky a z Nemecka, často, samozrejme, ide tiež o ruský plyn, ale, ale vlastne prúdi smerom väčšinou na východ, na juh. Pomerne veľká, veľké objemy teraz prúdia na Ukrajinu, do Maďarska a tak ďalej, čiže v podstate tento plynovod sa využíva akoby nie už ako tranzit z východu na západ, ale vlastne taká plynárenská križovatka, kde prúdi plyn z rôznych častí Európy a smeruje zase do iných, kde je potrebnejší. To čiastočne, samozrejme, nahrádza tento výpadok, ale vidíme, že už minulý rok znamenal pomerne veľký výpadok zisku prevádzkového zatiaľ pre túto spoločnosť, čo sa pravdepodobne dosť bolestivo odrazí na jej celoročných výsledkoch, čiže, čiže v takejto situácii ju zaťažiť v podstate daňou zo stavby, čiže bez ohľadu koľko plynu potečie cez túto rúru, bude platiť výrazné dane len za to, že vlastne má túto stavbu, túto rúru, to sa mi zdá naozaj veľmi neprimerané. Nie som proti tomu, aby vlastne sa zdanila takáto, takáto energetická stavba, ale myslím si, že tá primeranosť je úplne, úplne niekde inde, ako to, čo bolo v tom pôvodnom návrhu. Čiže súhlasím s tým, aby, aby, alebo súhlasím s postojom prezidentskej kancelárie v tom zmysle, aby takýto, takýto návrh zákona neprešiel, aby, a odporúčam, aby sme vlastne ani takéto veto neprelamovali.
Na druhej strane som veľmi prekvapený, že pani prezidentku vôbec nejak netrápi, netrápia dva veľmi, veľmi nápadné prílepky k tomuto zákonu, ktoré s ním, samozrejme, nemajú absolútne nič spoločné, a to je, to je zmena správnych poplatkov, a to registračných poplatkov pri autách, a zmena v koncesionárskych poplatkoch, ktoré občania a najmä firmy platia vlastne na prevádzku... (ruch v sále) Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky. Poprosím vás, páni kolegovia, dosť je to rušivé, keď sa tu rozprávate vedľa mňa.
Čiže k týmto dvom zákonom len toľko, že sú to, sú to akože pre mňa pomerne nehanebné prílepky, keď tu diskutujeme teda o nejakých prílepkoch a nepriamych novelách, tak toto je skutočne matka všetkých prílepkov a som prekvapený (povedané so smiechom), že v prezidentskej kancelárii toto nikoho nejak neoslovilo a netrápilo, pretože tu dostávame teda vrátené zákony za podstatne menej vážne previnenia oproti transparentnosti a plynulosti legislatívneho procesu.
No čiže to je procesná vec. A pokiaľ ide o ich náplň, tak, samozrejme, tam ja mám tiež pomerne vážne výhrady, k správnym poplatkom, tam vlastne je pomerne negatívny teda dôsledok toho, čo sa tu prijalo v decembri, to, že síce pri nových autách a zánovných autách tie poplatky klesnú, ale pri starších autách sa pomerne výrazne zvýšia, najmä pri autách s vyšším výkonom. Tam dokonca tie registračné poplatky presiahnu hodnotu toho auta na trhu, čo teda v lepšom prípade a čo bolo asi aj zámerom predkladateľov, by malo viesť k tomu, že sa tieto autá budú vyraďovať a budú sa používať len dovtedy, kedy, kým ich teda nebude musieť ten pôvodný majiteľ predať, a potom ich dá vlastne zošrotovať, lenže ako to už na Slovensku býva, my Slováci sme veľmi kreatívni, vynájdeme sa a dopadne to tak, že tieto autá sa budú síce predávať, ale nebudú sa preregistrovávať, budú ostať zaregistrované na pôvodného majiteľa a takto to pôjde od jedného k druhému, tretiemu, štvrtému, piatemu a po pár rokoch už nikto nebude vedieť, kde ten reálny majiteľ je, a ani ten reálny majiteľ nebude vedieť, kto bol ten pôvodný majiteľ, nebude mať na neho kontakt, no, samozrejme, môže ho nájsť podľa adresy, ale v prípade nejakého priestupku alebo havárie tam bude veľký problém, ako vypátrať toho skutočného páchateľa.
Čiže vznikne veľmi veľká právna neistota a budú s tým problémy. My vlastne teraz spolu aj s kolegom Marošom Viskupičom rokujeme s ministerstvom financií, ministerstvom dopravy o tom, ako by sme túto situáciu vyriešili, máme návrh lepšej tabuľky a tak ďalej a tak isto ja tam navrhujem určité, určité zvýhodnenie vlastne majiteľov aj týchto starších vozidiel, takže tam si myslím, že máme lepšie riešenie, a odporúčal by som tiež vlastne za... alebo nehlasovať za to, aby takéto ustanovenie ostalo v platnosti.
Pokiaľ ide o koncesionárske poplatky, myslím si, že je to veľmi výrazný výpadok štátneho rozpočtu, pretože štátny rozpočet by vlastne musel túto televíziu sanovať prostriedkami zo štátneho rozpočtu, čo, si myslím, že je fiškálne teda pomerne nehospodárne a nezodpovedné, a navyše je tam ďalšia vec, že televízia by sa tým stala finančne priamo závislá na štáte, na vláde, čo, si myslím, že nie je zdravé a z hľadiska demokracie aj jej budúcnosti na Slovensku môže byť až ohrozujúce. Čiže len toľko k tomu. Odporúčam teda nehlasovať ani za prelomenie veta pani prezidentky, ani za tento zákon ako celkovo, aj keď by teda sa veto neprelomilo.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za prijatie týchto mojich odporúčaní.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja už som sa počas legislatívneho procesu, myslím, že jasne vyjadroval, že nesúhlasím s takýmto výrazným zdanením vlastne tranzitného plynovodu aj z dôvodu, že v podstate na rozdiel od spoločností, o ktorých sme tu hovorili doteraz, ktoré ťažia z vojny na Ukrajine, táto spoločnosť vojnou na Ukrajine, naopak, trpí. A medzitým v podstate aj počas tohto roku od začiatku januára sa objem prepravovaného plynu z Ukrajiny, alebo teda z Ruska cez Ukrajinu, znížil na zhruba polovicu, čiže dnes je ten tranzitný plynovod naozaj ešte menej vyťažený, ako bol v minulom roku, čiže hrozí výrazné zníženie ziskovosti, a čo je horšie, vlastne táto spoločnosť by mala problémy s ratingmi, s prefinancovaním svojich dlhopisov a tým by bola vlastne aj onedlho ohrozená jej existencia. Keďže ide o čiastočne štátnu firmu, tak, samozrejme, štát by to musel sanovať a je možné, že by ho to stálo ešte vysoké prostriedky, ktoré by do toho musel vkladať.
Čiže myslím si, že je lepšie vlastne potešiť sa z dividendy, ktorú takáto spoločnosť prináša, ako čakať od nej nejaké obrovské prínosy do štátneho rozpočtu v čase, keď v podstate sa ocitla akoby v ohnisku tej vojny a energetickej krízy v Európe a v podstate je ohrozená jej ziskovosť a existencia.
K tým ďalším otázkam, myslím, že ešte tam bude možnosť sa vyjadriť, ale v tomto teda úplne súhlasím s pani prezidentkou, že by to bolo neprimerané, a... a staviam sa za to, aby vlastne sme naozaj toto veto neprelomili.