Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, som veľmi rád, že sa táto diskusia rozbehla. Mnohí síce hovoria, že je zbytočná, aj dnes sme to tu počuli, ľudia nemajú prácu, zúri pandémia a tak ďalej a tak ďalej, a súhlasím s tým, že je to bolestná téma. Ak niekto siahne po ukončení tehotenstva, tak je to niečo, čo neurobí len tak, a nezabúda na to veľmi rýchlo. Ľudia by radi zabudli, boli by radi, aby sa o tom nerozprávalo, je to bolestné.
Ale napriek tomu chcem ukázať, prečo je to dôležitá téma. Diskusia o potratoch je veľmi o tom, akými očami sa na to pozeráme. Poviem to na príklade. Všetci si vieme predstaviť taký gaštan, ktorých je tu napadaných kopa na tej cestičke hore na Západnú terasu. Nemohol som si ho tu priniesť, lebo máme zakázané názorné pomôcky, ale vieme si ho každý predstaviť. Môžeme sa na to pozerať rôznymi očami. Gaštan môže byť len taký plod, ktorý je na strome, vietor ho zhodí a dole ho ľudia rozšliapu. Ale je rozdiel v tom, či vidíme len to, čo je zjavné očami, očiam, alebo chceme vidieť aj súvislosti a perspektívu, budúcnosť, lebo to najdôležitejšie je očiam neviditeľné. A keď sa takto pozrieme na ten gaštan, tak je to zárodok stromu, ktorý vyrastie, desiatky rokov bude vytvárať kyslík, tieň, vtáci si na ňom budú robiť hniezda, prináša krásu, potešenie, úžitok pre svoje okolie. Taký gaštan rozdupaný na ceste je nič, ale gaštan zasadený do zeme, keď ho pestujeme a chránime, vyrastie nám mocný strom.
A presne tak je to aj s nenarodenými deťmi. Pre niekoho je to plod, ktorý odíde, nikto si naň už nikdy nespomenie. Ale pre niekoho je to človek, ktorý je budúcnosťou rodiny, krajiny, celého sveta. Poviem vám jeden príklad, Peter Sagan, niekoľkonásobný majster sveta, trojnásobný, naša veľká hviezda. Bol štvrté dieťa v rodine. A takisto jeho mama zvažovala, či nepôjde na potrat. Som rád, že nešla. Ja mám troch bratov a neviem si predstaviť, že ten môj najmladší brat, ktorý bol 4. dieťa v rodine, by tu nebol.
Nie som človek, ktorý sa k tejto téme často vyjadruje, aj keď mám k tomu jasný postoj, že nemôžeme rozhodovať o živote človeka, myslím si, že tak o 50-100 rokov sa naši potomkovia budú veľmi hanbiť, že niekedy sme niečo také dovolili, možno tak, ako my sa hanbíme za našich predkov, možno nie my, ale v iných krajinách, že dovolili otrokárstvo. Ale chcem sa teraz na to pozrieť nie z pohľadu morálky, ale z pohľadu budúcnosti Slovenska tak ako možno na ten gaštan.
Na Slovensku sa dnes rodí 50 - 60-tisíc detí ročne, iba zhruba polovica toho ako v 80. rokoch. Prináša to hrozivý demografický vývoj a starnutie obyvateľstva. Je to jedno z najväčších rizík budúcnosti Slovenska. To som nepovedal ja, to povedala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. V roku 2018 počet seniorov nad 65 rokov prvý raz prevýšil počet detí do 14 rokov na Slovensku. Počet úmrtí bol prvý raz vyšší ako počet narodených. Výsledok? Počet obyvateľov Slovenska už prestal prirodzene stúpať, zvyšuje sa len vďaka migrácii, postupne bude klesať. Priemerný vek sa z terajších 40 aj niečo rokov zvýši za 30-40 rokov na 50 rokov, namiesto 5 produktívnych ľudí na jedného seniora budeme mať zhruba 1,5 produktívneho na jedného seniora. Čo to bude znamenať pre našu krajinu? Obyvateľstvo bude rýchlo starnúť, dôchodcov pribúdať, školy sa budú vyprázdňovať, bude málo ľudí na trhu práce, hoci nároky na sociálne služby a zdravotníctvo budú stále väčšie. Krajina, kde je stále menej detí, nemá budúcnosť, navyše ak takmer tretina detí v dospelosti odíde z krajiny do zahraničia natrvalo. Toto je budúcnosť Slovenska, ak nepodporí rodiny, tehotné ženy. My chceme zmeniť túto budúcnosť. O to nám ide, o to hráme, aby z tých gaštanov vyrástli stromy. Aby z toho, čo niekto nazýva plody, vyrástli veľkí, skvelí ľudia, budúcnosť tejto krajiny.
Táto novela nezavádza zákazy ani sankcie, jej cieľom je chrániť budúcnosť tejto krajiny, aj keď mnohí ju ešte nevidia, vidia iba problém vo svojom živote alebo v živote niekoho iného, ktorý treba vyriešiť aj za cenu likvidácie. Ponúkla týmto ľuďom pomoc a viac času na rozmyslenie, aby namiesto problému dokázali vidieť budúcnosť. Nie tým, možno, čo sú si istí, ale tým, čo váhajú, ako tu už bolo povedané. Myslím, že je to výborná príležitosť, ako zlepšiť podmienky budúcich matiek a dať deťom šancu narodiť sa, vyrásť a budovať túto krajinu. Skúsme sa na to pozrieť nie očami týmito našimi fyzickými, štyrmi ako ja možno, skúsme sa na to pozrieť očami svojho srdca.
Nesmieme však skončiť pri tom, že novelizujeme tento zákon. Treba zlepšovať finančnú podporu viacdetných rodín, možnosti bývania, starostlivosť o rodiny, zaujímať sa o to, prečo mladí ľudia odchádzajú. Takže ja považujem túto novelu za malý krok pre Slovensko, ale v tejto oblasti určite nie posledný. A budem sa o to snažiť, aby sme v tom pokračovali.
Ďakujem.
Skryt prepis
