Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Gyimesiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov, tlač 218, podáva Národnej rady v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 281 z 22. septembra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona a v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 119 zo 14. októbra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 43 z 20. októbra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 44 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a za možnosť predniesť tento návrh v druhom čítaní.
Ešte predtým mi však dovoľte, aby som pripomenul každému, že v tejto mojej úvodnej reči sa nechcem dotknúť nikoho z vás, nechcem sa dotknúť ani jedného poctivého starostu, primátora alebo župana. To, čo mňa vedie k predloženiu tohto zákona alebo tohto oskalpovaného zákona, ktorý ostal z toho pôvodného návrhu, je to, čo sme si už veľakrát povedali a o čom sme už diskutovali niekoľko hodín. A to je to, že v radoch starostov a županov sú aj takí, ktorí jednoducho zneužívajú svoju funkciu, zneužívajú svoju moc, zneužívajú zákonom dané kompetencie, ktoré sú absolútne nejasné a ktoré umožňujú takéto konania. Medzi takéto konanie patrí aj to, akým spôsobom vedia doslova držať na uzde hlavného kontrolóra či už samosprávneho kraja, alebo hlavného kontrolóra obce.
A ja som s hrôzou zistil, že akú paniku vyvolal tento návrh, keď som prišiel s tým, že ideme pomôcť hlavným kontrolórom, poctivým slušným ľuďom, aby si mohli svoj mandát uplatňovať absolútne transparentne, nezávisle od výkonnej moci a aby si ho mohli vykonávať tak, ako to predpokladá tento deravý zákon o obecnom zriadení alebo zákon o samosprávnych krajoch.
Tá panika, ktorá sa tu rozprúdila a nielen u vás, ale aj v Združení miest a obcí Slovenska alebo v Únii miest, bola citeľná, bola, bola veľmi silná, tá reakcia bola veľmi silná a vtedy som si vlastne uvedomil, že to, čo sa hovorí pred voľbami, že akí chceme byť transparentní, a to, čo je potom, sú dve diametrálne odlišné veci. A ja som veľmi nerád, že, že vôbec takú sme pripustili, takúto diskusiu o tom, že či je potrebné posilňovať hlavného kontrolóra v obciach a samosprávnych krajoch alebo ho nie je, alebo ho nechajme tak, akým je.
Napadli ma aj dve vety také, no dosť okrídlené. Jedna je, že: Je po voľbách, zvykajte si! A druhá, ktorá ma napadla, je to, že: Košeľa je bližšia ako kabát. Čo je, samozrejme, pravda. Ale zároveň, som absolútne stotožnený aj s tým názorom odbornej obce, že treba transformovať alebo pretransformovať celý systém vnútornej kontroly vo vzťahu k obciam a samosprávnym krajom, a to prijatím zákona o kontrole v územnej samospráve alebo podriadením kontroly samosprávy Najvyššiemu kontrolnému úradu.
Áno som úplne za. Ale dovtedy, kým toto nie je, dovtedy kým takýto dosť ťažký zákon nie je na svete, tak si myslím, že bolo namieste to, aby sme hlavným kontrolórom, umožnili kontrolovať obce a samosprávne kraje tak, aby sme minimalizovali dopady rozhodnutí starostu alebo župana na jeho prácu.
Za všetky spomeniem napríklad aj to, aby si v útvare hlavného kontrolóra mohol svojich zamestnancov vyberať sám hlavný kontrolór. No veď aký to je útvar, keď si doňho nemôžte navoliť tých ľudí, ktorých považujete za tých správnych? Zodpovedáte za ich prácu, ale nemôžte ich prijať, nemôžte im dať odmenu, nemôžte nič. Aký je to zodpovedný výkon kontroly, ak nemôžte ísť kontrolovať na základe svojho vlastného zistenia, poznatku alebo nejakého podnetu to, čo chcete, pretože vám to nepoctivý starosta neumožní a odvoláva sa pritom na nejednoznačnosť zákona. Aký je to nezávislý výkon kontroly, ak sa obecné zastupiteľstvo rozhodne, že ocení prácu hlavného kontrolóra odmenou, ktorú mu vetuje starosta. Takýto hlavný kontrolór je alebo visí doslova a dopísmena na šnúrkach od gatí starostu alebo župana pokiaľ ide o vyššie územné celky.
Som trošku rozčarovaný aj z toho, že práve my, ktorí by sme skutočne mali byť na strane transparentnosti a na strane čestných a poctivých ľudí, sme túto možnosť odmietli a z týchto všetkých návrhov, ktoré, ktoré som teraz predniesol alebo z tej časti, ostal tu vlastne iba jeden, a to, že odvolanie hlavného kontrolóra musí byť odôvodnené, čo si myslím, že už je fakt toto absolútne minimum, čo z tohto mohlo prejsť. A ja si myslím, že hlavný kontrolór, ktorý je odvolávaný, má právo dozvedieť sa, že z akých dôvodov je odvolávaný, pretože doteraz ešte ani toto nebolo zákonnou normou.
Čiže ďakujem pekne a, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy, pretože chcem predniesť pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne.

Tak len pár slov na to, čo som bola nútená, si tu vypočuť. Som veľmi rada, že mal rúško, rečník, pretože tie jedovaté sliny, ktoré púšťal, tak tie ozaj boli strašne silné. Chcela som mu niečo povedať, ale vzhľadom na to, že utiekol, tak dokážem povedať asi len toľko. Pripomenul mi Mečiara, ktorý predo mnou utekal tri roky a aj tak som ho dobehla.
Ak si myslí, že Igor a táto vláda a my všetci slušní ľudia, ktorí sa k sebe správame s úctou a s rešpektom, budeme tolerovať, keď nám taká nula bude tu vykrikovať, že sme nikto, tak sa veľmi mýli. Ja som niekto. To je za druhé.
A za tretie, myslím si, že COVID síce nám skrížil plány, pretože už tie lavice by boli dávno preriedené, ale vyrovnáme sa s tým. Zvládneme ho, pretože COVID je síce vírus, ale nie je až tak silne zažratý v Slovákoch, ako bol komunizmus. A to je oveľa horší vírus. A je mi ľúto, že tí paraziti a pohrobkovia minulého režimu, ktorí tak strašne ublížili ľuďom vtedy, v tom období žijúcim, a ja a Vlado Zajačik sme dôkazmi, my sme to prežili. Tak nech mi tu nevyskakuje niekto jako pajác a robí hrdinu zo seba a o nás bude hovoriť, že sme nikto. To nech si hovorí u nich na klube. (Potlesk.) A že ja mám problém hovoriť, pretože mám poškodené hlasivky, aj to majú na vine, sú za to zodpovední práve predchádzajúca vláda.
Takže, chcela som vlastne vám všetkým poďakovať, ktorí ste vydržali so mnou počúvať tie hrozné reči, tie, tie drísty, ja nemám námietky voči jeho názoru, ale aby tu niekoho urážal, na to nemá právo. Pretože ja si vás všetkých veľmi vážim. (Potlesk.) Ďakujem.
Pán predsedajúci, chcela by som vás požiadať o hlasovanie v najbližšom termíne, to znamená zajtra.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
To znamená, zajtra o jedenástej?

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
Zajtra o jedenástej.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, beriem na vedomie, pani spravodajkyňa.

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ťažko sa hľadajú slová po tom, čo povedal, pán Blaha, tak na začiatku iba poďakujem kolegom, ktorí ma doplnili, a k pánu Blahovi. Pán Blaha, vy ani sám tomu neveríte, čo hovoríte. To... (Potlesk.) Je neuveriteľné, že vy tu spomínate starých rodičov. Tak moji starí rodičia, nikdy nevstúpili do žiadnej komunistickej strany, celý život verili v Boha, takto vychovali mojich rodičov a ja som im za to vďačná, že nikdy nepodľahli nejakej ilúzii, úplne nejakého izmu, ktorý bol chybný a nesprávny.
Hovorili ste, že treba rozlišovať, kedy akí komunisti boli. To snáď tiež nemyslíte vážne. Od päťdesiatych, šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov, všetky tieto desiatky rokov zomierali ľudia, pretože komunizmus porušoval ľudské práva a slobody týchto ľudí. Či pre vieru, alebo pre to, čo si mysleli. A keď vy ste hovorili, že rozumiete disidentom. To snáď tiež nemyslíte vážne. Lebo oni by dneska za tento návrh hlasovali. Je mi ľúto, že tu nie ste, že to nepočujete, ale ak to počujete, veľmi sa mýlite v názore v tom, čo ste tu rozprávali.
A kriminalizovanie slobody? To snáď tiež nemyslíte vážne. Veď vy máte slobodu slova a vyjadrovania sa dneska takú, ktorá v komunizme neexistovala, a ja som veľký zástanca prívržencov, prívrženec slobody slova, samozrejme, pokiaľ nepodnecuje násilie a vy tvrdíte, že my vás kriminalizujeme. To tiež snáď nemyslíte vážne.
A už iba krátko, žiaľ, nie som profesor histórie, mám len obyčajnú politológiu a právo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Blaha, potešilo ma, že vyšlo aj z vašich úst, že odsudzujete a priznávate, že komunisti prenasledovali kresťanov. Potešilo ma, že ste priznali, že komunistický režim nebol až taký ideálny, ako ste sa ho snažili doteraz prezentovať. Ako, áno, komunisti doslova besneli pri prenasledovaní kresťanov, ničili im životy, ničili životy ľudí za vieru. A tých ľudí boli tisíce. Osobne som poznal dvoch kňazov, ktorých komunisti mučili za vieru, za názor a za šírenie a hlásanie viery ďalej ľuďom. Nebolo na tom nič zlé, ale vytrpeli si vo väzení neskutočné ponižovanie a prenasledovanie a aj mučenie.
Jedným z týchto kňazov bol profesor Štefan Šmálik, ktorý, ktorého komunisti odsúdili za, na 13 rokov väzenia. Vysvetlite mi, že, prečo, hej? Nič nerobil zlé. Za to že pomáhal ľuďom, tak dostal 13 rokov väzenia v siedmich väzniciach.
Druhým takýmto kňazom bol mons. Viktor Trstenský, ktorý sa narodil na Orave. Jemu komunisti dali napr. 15 rokov väzenia len za to, že navštevoval pána biskupa Vojtaššáka vo väzení. Neviem, je to normálne? Keď takto dokážete obhajovať komunizmus. Nehovorím, že bolo úplne všetko zlé za komunizmu. Vyrastal som v tej dobe s ôsmimi súrodencami bez otca. Tak, čo môžem vyzdvihnúť, tak bol sociálny systém v tomto režime, že naozaj komunisti na tie rodiny hľadeli. A toto je taká asi jediná vec, ktorú by som dokázal vyzdvihnúť, že rodina bola základ a dokázali rodinám pomôcť. Máme tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo. To bola, je to naozaj teda zaujímavá debata. Popravde neviem, koho mentálne príčetného by napadlo stavať na Slovensku sochu Dzeržinského, tak napadlo to vás, dobre. Každopádne je mi síce trochu ľúto, že tu asi nebudeme mať sochu Ondreja Dostála, ale je to viac ako akceptovateľná cena za to, že tu nikdy nebude socha súdruha - birmovaného komunistu pána Fica. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som sa aj tešil na vás, pán Blaha, keď ste prišli vlastne pred ten kecpult a ja som si zavrel oči a pozeral, no teda počúval vás a bolo to celkom príjemné. Potom som otvoril oči, bolo to zábavné a mne stále pred očami potom, keď som sa na vás tak pozrel, kolovalo to video, ktoré behá internetom, jak mydlíte toho barana a, a zároveň, ako to som teraz som sa dotkol ako formy vášho vystúpenia a rád by som sa dotkol teda aj obsahu, kde ste rozprávali, že komu teda my máme postaviť sochy. Ja by som postavil najradšej alebo teda dal vyrobiť sochu vám s vašou podobizňou, ale tak maximálne z tekvice. Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja znovu len veľmi normálne bez emócií sa chcem opýtať, aký by podľa vášho názoru mali názor na komunistický režim Slánský, Žingor, Horáková a iní, ktorí boli popravení v 50. rokoch v monsterprocesoch? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, zjavne po dnešnom dni je jasné, že je zbytočne s vami diskutovať o komunizme. Ja to zoberiem z iného uhla. Nikto z vašich kolegov zo SMER-u vás v pléne nepočúval. Keď sa pred časom odlepil HLAS SMER-u od SMER-u, Pellegrini na tlačovke povedal, že každý zo SMER-u má k nim dvere otvorené a na otázku novinárov, či aj pán Blaha, odpovedal s úsmevom: "Tak zas nie každý." Vlastní vaše nezmysli nepočúvajú a dištancujú sa od vás. To svedčí o váhe vašich argumentov. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Kolega Blaha, vy ste hovorili, že komunizmus sa menil na fašizmus. Ja vám dokážem, že je to pravda a komunizmus je, je ešte horší jak fašizmus.
Tak Adolf Hitler zabil 17 mil. ľudí, Josif Vissarionovič Stalin 23 mil. ľudí, Mao Ce-tung 70 mil., a to ešte nepočítam Pol Pota a tých ďalších. Spolu sa predpokladá, že zabili okolo 110 mil. ľudí, to sú komunisti. To nie sú fašisti ani nacisti, to sú komunisti.
V Československu bolo popravených 248 ľudí od roku 1948 do roku 1953 a vyše, okolo 200 alebo 300 ľudí zomrelo na hraniciach, keď chceli odísť do zlého kapitalizmu. Takže tu vidíme jasne v dôkazoch, že komunizmus je ešte horší, ako je, ako je fašizmus.
Ďakujem. (Potlesk.)