Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení prítomní, veľa sme tu počuli o téme životného prostredia a o ochrane jeho jednotlivých zložiek. Vidíme, že táto ochrana nie je len záležitosťou jedného štátu, ale celej zemegule či celého ľudského spoločenstva. Keďže máme rezervy, treba začať na miestnej úrovni či už od seba, alebo cez jednotlivé obce, mestá, kraje. V rámci Slovenskej republiky máme environmentálne záťaže definované v informačnom systéme environmentálnych záťaží, ktoré môžme vyhľadať, môžme sa s nimi zoznámiť, pokiaľ to nepoznáme. Je tam názov, je tam register, identifikátor, obec, okres, kraj.
Treba pracovať na vzdelávacích projektoch v školách a na širokej osvete k občanovi. Poukazovať na čierne miesta na mape Slovenska. V neposlednom rade treba priebežne postupným odstraňovaním týchto záťaží v území začať a neskrývať pravdu. To sme tu už počuli a veľmi to oceňujem, čo sme počuli od pána ministra.
Triedenie, separácia komunálneho odpadu, ako aj nájdenie koncovky pre plasty. Treba zintenzívniť spoluprácu s výskumnými ústavmi a školami. Životné prostredie a jeho jednotlivé zložky, ktoré tu hodnotíme, je veľmi široká téma aj na úrovni Európskej únie, ako sú klimatické zmeny či zelená Európa a podobne.
Ja chcem poďakovať, pán poslanec, za vystúpenie, takisto pani ombudsmanke aj pánovi ministrovi, pretože toto sú nielen prírodovedné témy, ale životné prostredie súvisí aj s celým hospodárstvom krajiny. Je to veľmi široká téma, o ktorej budeme ešte veľa diskutovať, ale je to aj téma veľmi vážna.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s vami, pán poslanec Kazda, že treba sa sústrediť na tie najväčšie a najnebezpečnejšie environmentálne záťaže a konečne ich reálne riešiť v rámci finančných možností. Pristúpiť k reálnym krokom, pretože za vlády SMER-u a predchádzajúcich vlád bolo bežné, že milióny eur sa vylievali do rôznych koncepcií, stratégií, štúdií a rôznych analýz, ale reálne pri likvidácii týchto nebezpečných environmentálnych záťaží sa neurobilo vôbec nič. Ďakujem.

Ďakujem. Ja úplne kratulinko. Ja som o tom presvedčený, že poslanci tu majú sedieť a nevyhovárať sa, že body idú veľmi rýchlo. Mne to príde veľmi neúctivé, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán presedajúci. Ja už len v krátkosti zareagujem na svojich predrečníkov. Tak, ako to už uviedol aj pán poslanec Miloš Svrček a pán Jílek, netýka sa tento problém len regiónu Zemplína, pretože aj odborníci potvrdili, že tie sedimenty, ktoré sa nachádzajú v rieke Laborec, ale aj z Kyjovského potoka, z odkaliska Poša prenikajú do Kyjovského potoka a následne do rieky Ondava, tým pádom je tomu zamorená aj južná časť východného Slovenska.
Na záver chcem ešte poďakovať pani verejnej ochrankyni práv, že túto tému otvorila aj na pôde parlamentu, pretože dodáva to vážnosť tejto téme a naozaj som rád, že ste sa postavili na stranu obyvateľov východného Slovenska, ktorý tento problém vnímajú ako veľmi vážny a akútny.
Ešte raz ďakujem.

Situácia v tejto oblasti je tak vážna, že asi nemôžeme hovoriť, že je o päť minút dvanásť, ale zrejme už je päť minút po dvanástej. Bohužiaľ, v minulosti to bolo spôsobené naozaj tým, že sa buď nekonalo, alebo sa nechcelo teda konať v týchto veciach. Obyvateľstvo je ohrozené nielen priamo v okresoch, kde je zdroj týchto PCB látok, ale už to preniká aj vlastne do okresu Trebišov a do južnejších častí. Takisto je zrejmé, že to ide aj na sever viacej, takže jedine cestou vzájomnej spolupráce všetkých kompetentných orgánov a poctivou prácou je možné túto situáciu ešte možnože nejak to zvrátiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja som taktiež veľmi rád, že pani verejná ochrankyňa prišla s touto správou. Považujem to za veľmi dôležité, že práve s touto správou vystúpila aj v pléne Národnej rady. Bohužiaľ ma mrzí, že je tu takto málo poslancov. Teda ich táto situácia veľmi netrápi a je im jedno, že ľudia na Východnom Slovensku a na celom Slovensku musia častokrát aj zomierať na rôzne choroby. Aspoň vidíme, aký majú prístup naši kolegovia k týmto témam, ale veď dobre.
Veľa informácii nám už stihol povedať aj môj kolega Potocký a chcel by som taktiež upriamiť pozornosť, že náklady sú oveľa vyššie, ako spomínala pani Patakyová, lebo sú oveľa vyššie. Som bol aj s pánom Mičovským, ktorý túto tému rozoberal, a mohli by sme siahať až do niekoľko x miliónov možno aj k štátnemu rozpočtu, ak by sme chceli vlastne tieto environmentálne záťaže odstrániť na celom Slovensku.
Prejdem aj k tej svalovine zvierat, ktorú spomínal kolega. Tam cudzorodé látky boli prekročené 750-násobne. Ak sa robil posledný prieskum, ak by som povedal, že na tom Východnom Slovensku sú v areály alebo v blízkosti Chemka Strážske trpí najviac ľudí rakovinou, sú tam častokrát problémy s chrupom a len zem, teda tá pôda, ktorá sa nachádza v areály Strážske, sú tie normy prekročené 1 300-násobne. Teda je to katastrofálny stav a odkalisko Poša je najnebezpečnejšia skládka svojho druhu na celom svete. Tak to sú obrovské problémy, ktoré by sme mali čím skôr začať riešiť a prejaviť im oveľa, oveľa väčšiu pozornosť a zároveň, samozrejme, vítam aj aktivitu pána ministra Budaja, pána Mičovského a pána Mikulca, ktorí sa tejto téme venujú, a konečne po tých x rokoch chcú pomôcť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená ochrankyňa práv, vážený pán minister životného prostredia, som veľmi rád, pani ochrankyňa, že ste otvorili túto mimoriadnu tému, lebo naozaj situácia je vážna. Ja sa tu chcem vyjadriť za obyvateľov regiónu Zemplína, odkiaľ pochádzam - z Východného Slovenska, kde tento región je doslova zamorený polychlórovanými bifenylmi - tzv. PCB látkami.
V podstate náš región - okresy Michalovce, Trebišov, Vranou nad Topľou, ale aj Humenné nazývajú trojuholníkom smrti. Závažný problém je v tom, uviedli ste to aj vy vo svojej práci a už to načrtol aj pán minister životného prostredia, 30 rokov sa v podstate o tento problém nezaujímali. Fatálne zlyhávali štátne úrady, ktoré vlastne si neplnili svoju kontrolnú činnosť, a zatiaľ nám v našom regióne, žiaľ, pribúdajú vážne onkologické ochorenia. Máme tu rôzne vrodené poruchy novorodencov, ochorenia štítnej žľazy, ale nie je to už len problém, ktorý sa týka zdravia ľudí a obyvateľov, ale dokonca aj zvierat. Vieme o tom, že práve kvôli polychlórovaných bifenylom na Zemplínskej šírave už niekoľko rokov platí systém - chyť a pusť, pretože konzumácia, dlhodobá konzumácia rýb zo Zemplínskej šíravy vlastne spôsobuje závažné onkologické ochorenia, pretože, ako vieme, tieto polychlórované bifenyly - PCB látky sa usadzujú v tuku ľudí a dostávajú sa do krvného obehu a ich dlhodobá konzumácia je nebezpečná.
Najnovšie dokonca sa potvrdili aj ďalšie výskumy, že tieto PCB látky obsahuje aj poľovná zver. Teraz nedávno, poznám osobne človeka, ktorý je poľovník a dlhodobo konzumoval zver, ktorá vlastne sa napájala alebo vlastne konzumovala rastliny v blízkosti týchto PCB látok, kde sú rozptýlené, a tento človek má stonásobne zvýšenú hranicu PCB látok vo svojom tele. Nie je to problém len u poľovníkov, ale je to dokonca problém aj malých farmárov a hospodárov, pretože sa nachádzajú tieto PCB látky nebezpečné aj v telách domácich zvierat, hydiny a živočíchov.
Ja som minulý týždeň, záverom uplynulého týždňa absolvoval stretnutie aj s poslancami, niekoľkými poslancami Národnej rady aj s predsedom výboru pre životné prostredie pánom Karahutom práve v tomto regióne, kde sme sa stretli so starostami dotknutých obcí, ktoré sú vlastne postihnuté týmito PCB látkami, ale zároveň, ktoré aj sa nachádzajú v katastri v blízkosti odkaliska Poša. Títo starostovia naozaj konštatujú, že 30 rokov boli vodení za nos. Nikto tento problém neriešil, dlhodobo sa odsúva, sú z toho frustrovaní. Cítia vlastne nezáujem štátu už roky, a preto a aj napriek tomu, že táto situácia je vážne, ako už spomenul aj pán minister životného prostredia, bavíme sa o stovkách miliónov eur pri likvidácii každej záťaži.
Aj vy ste myslím, pán minister, vyčíslili, že likvidácia PCB látok z bývalého štátneho podniku Chemko Strážske bude stáť možno 300 miliónov eur. A ako ste povedali, žiaľ, situácia je taká, že peniaze v tom rozpočte nie sú. Tieto peniaze bude problém získať aj z fondu obnovy, ale naozaj také malé svetielko vidím v tom, že, ako ste už spomínali, z Európskych štrukturálnych a investičných fondov tam určitá nádej je.
Podstatné ale je, čo kvitujem a to vďaka vám, pán minister, aj vďaka ministrovi vnútra pánovi Mikulcovi, aj vďaka ministrovi pôdohospodárstva Jánovi Mičovskému, vidím, že začínate tento problém naozaj riešiť, že hovoríte o týchto environmentálnych záťažiach otvorene. Veľmi kvitujem to, že už v najbližších týždňoch, mesiacoch dôjde k zabezpečeniu tých známych sudov, ktoré sa nachádzajú v areály bývalého Chemka Strážske, z ktorých vlastne sa tieto PCB dostávajú do podzemných vôd, dostávajú sa do potravinového reťazca, že vlastne tieto sudy, ktoré viac ako 30 rokov ležali ľadom sa konečne dostanú do tých kaziet, z kadiaľ bude zabránené ich úniku do podzemných vôd. To veľmi, veľmi kvitujem.
Ďalej oceňujem aj to, že veľké kroky v tomto smere robí aj pán minister Ján Mičovský, ktorý práve týmto starostom predstavil dve technológie, ktoré vlastne umožnia, aby sa PCB látky nedostávali z pôdy do potravinového reťazca a následne do tiel živočíchov. Predstavil tzv. metódu huminových kyselín a zeolitu, ktorá vlastne je schopná naviazať tieto PCB látky na seba a tým pádom sa zabráni, aby sa dostali do potravinového reťazca. Samozrejme, je to metóda, ktorá je v tzv. experimentálnom štádiu, že jej výsledky ešte nie sú úplne známe. Určité výskumy robil oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach, ktorý potvrdil, že vlastne táto metóda by mohla vyjsť. Aj keď to ešte nie je úplne definitívne, oceňujem to, že konečne sa začínajú diať prvé reálne kroky po rokoch stagnácie, ktoré vlastne pomôžu obyvateľom zamoreného regiónu Zemplína žiť zdravšie a lepšie.
Nemám čo dodať. Ďakujem pekne. Ďakujem za tú správu. (Potlesk.)

Ja by som chcela najskôr poďakovať pani ombudsmanke, že s touto témou prišla. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za to, že ste spomenuli aj pamiatky, pretože sú na tom skoro rovnako ako životné prostredie, ale snáď sa k nim dostaneme nabudúce.
Ale za čo chcem hlavne poďakovať, chcem poďakovať pánovi ministrovi Budajovi. Chcem mu poďakovať za to, že sa konečne na pôde tohto parlamentu začína hovoriť pravda o životnom prostredí, že sa tu nezahmlieva, že sa tu nezaťahujú závesy, rolety a že sa tu naozaj pomenováva problém, tak ako je. Že sa konečne dozvedáme, v akom katastrofálnom stave naše životné prostredie je, že konečne viem, čo nás to bude stáť, že vieme pripraviť možno deti tejto krajiny na to, že ešte oni budú dávať dokopy to, čo my sme zanedbali.
Takže ešte raz ďakujem za to, že sa hovorí pravda. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o situácii v riešení environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 273 z 5. októbra 2020 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú správu 14. októbra 2020. Uznesením č. 42 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 53 z 20. októbra 2020 schválil túto správu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady uvedenú správu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh uznesenia je súčasťou prerokovaného materiálu.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 337.
Vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenom termíne, vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 337, vyjadrených v uzneseniach a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 337, schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 66 z 25. novembra 2020, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.