Videokanál klubu

Ďakujem. Milá kolegyňa, naozaj to bolo výborné a...
===== Ďakujem milá kolegyňa, naozaj to bolo výborné a je tam ešte jeden taký aspekt, ktorý by som chcel vypichnúť. To je to, že pri tom územnom plánovaní keď je starosta a primátor a poslanci keď sú kriví, tak potom ten verejný záujem nie je verejným záujmom ale je to záujem tých ľudí. Pán Holý, teraz roztvoril tými rukami ale ten zákon by mal byť taký, aby toto nemohlo byť, aby sme zabránili, aby sme zabránili tomu čo tu bolo dlhé roky keď si naozaj verejná správa robila čo chcela a bola krytá zvrchu zprava zľava, korumpovala sa tu, kradlo sa tu, podplácalo sa tu a občan jednoducho doma šúchal nohami a mohol písať všade kde písal nohami. Takže tento zákon by podľa mňa mal v prvom rade zabrániť tomu, aby si územný plán robil kto chcel a ako chcel a verejný záujem pre mňa je super ale nesmie byť nad záujmom občana. Nesmie, ďakujem.

aby boli akceptované pre väčšinu. V každom prípade miestna regionálna samospráva tu mala svoje miesto a určite aj v budúcnosti bude mať prioritné miesto, ktoré jej z tohto zákona vyplýva. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja ti chcem tiež vyjadriť uznanie pani poslankyňa Zita Pleštinská. Ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme sa tomuto problému systematicky venovali a vidím, že koľko otázok je stále otvorených napriek tomu, že sme mali už niekoľko sedení aj s predkladateľom pánom ministrom. Myslím si, že proces zmeny zákona o územnom plánovaní a následne stavebného poriadku je veľmi zložitý proces a všetkých sa nás viac alebo menej týka. Každý niekde žijeme v nejakej obci, v nejakom meste a táto obec a mesto nám ponúka potenciál svojho územia. Je na nás ako rozumne dokážeme múdro a rozvážne využívať tento priestor s rešpektovaním prírodného, kultúrneho, spoločenského prostredia jednotlivých prvkov krajiny s cieľom, aby sme ich využívali aj tieto danosti, ktoré nám táto obec alebo mesto ponúka. Boli sme spolu účastní s pánom predsedom výboru aj na prijatí členov ZMOS-u. Z poverenia predsedu Národnej rady chcem povedať, že tam sme prevzali po diskusii od predstaviteľov ZMOS-u pripomienky, ktoré uvidíme po vyhodnotení, ktoré sa dajú, ktoré sa nedajú pripomienkovať, aby boli akceptované pre väčšinu. V každom prípade miestna regionálna samospráva tu mala svoje miesto a určite aj v budúcnosti bude mať prioritné miesto, ktoré jej z tohto zákona vyplýva. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme, čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická, či
===== ... musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status kvo. Samozrejme s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu alebo chceme zachovať status kvo. V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať. Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om a boli podané otázky a pripomienky tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnou plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Už od roku 1985 takmer 20 rokov som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne. Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá a je z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem. Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť myslím si, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá. Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené nakoniec roku 2030 dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa. Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme, čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická, či
===== ... musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status kvo. Samozrejme s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu alebo chceme zachovať status kvo. V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať. Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om a boli podané otázky a pripomienky tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnou plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Už od roku 1985 takmer 20 rokov som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne. Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá a je z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem. Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť myslím si, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá. Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené nakoniec roku 2030 dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa. Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Muňko, ten generálny prokurátor samozrejme to bolo len také prirovnanie. Chcel som tým naznačiť, že naozaj predseda novovytvoreného centrálneho úradu bude menovaný vládou na päť rokov, čiže nebude volený a bude prakticky neodvolateľný počas toho obdobia, alebo len veľmi ťažko odvolateľný. Takže sú tam isté paralely so súčasnou pozíciou generálneho prokurátora, len toľko.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, zákon, ktorý máme pred sebou, podľa môjho názoru, to nie naozaj nie je zákon pre občanov, to je zákon pre developerov a žiaľ, musím skonštatovať, že aspoň v mojom okruhu, viete, že som z Bratislavy, developer to je jedna z tých najhorších nadávok, čo môžete niekomu povedať. Ja samozrejme pripúšťam, že určite možno sú aj slušní a seriózni developeri, ale ja za celý svoj praktický život som sa s takými nestretol, takže by som poprosil, pokiaľ počúvajú, alebo pokiaľ takých poznáte, nech sa mi hlásia, ja sa každému osobitne verejne ospravedlním, ale naozaj väčšinu svojho odborného života sa snažím bojovať za ochranu prírody, s tým súvisí samozrejme aj územné plánovanie a väčšinou tí najhorší a najväčší nepriatelia, ktorí stáli na druhej strane proti tej ochrane prírody a proti verejnému záujmu, mali spoločný názov developeri, aspoň tak sme ich volali. Takže predkladaný zákon o územnom plánovaní má z môjho pohľadu viacero závažných nedostatkov. Pre krátkosť času naozaj vás tu nemienim nejako dlho zdržiavať, obmedzím sa len na stručné okomentovanie tých najzávažnejších.
Jedným z prvých nedostatkov závažných je, že na rozdiel od súčasného stavu zákona, ktorý v žiadnom prípade neobhajujem, súhlasím so všetkými, ktorí tu vraveli, že súčasnú stavebnú legislatívu treba zmeniť k lepšiemu, ale asi nie takýmto spôsobom ako tu máme predložené. Takže podľa, na rozdiel od súčasného stavu po novom v novom návrhu zákona, obce už nebudú mať posledné slovo pri vyjadrení sa k súladu s územným plánom. No, tak to zatiaľ, tak to zatiaľ vyzerá podľa toho, čo so mi podarilo naštudovať, takže posledné slovo bude mať centrálny novo vytvorený úrad, ktorého predseda bude menovaný vládou na päť rokov a ktorý bude prakticky neodvolateľný, podobne ako je dnes prakticky neodvolateľný generálny prokurátor. Teda ak by sme použili túto paralelu s generálnym prokurátorom, tak zavádzame akýsi § 363 pre oblasť stavebnej činnosti a zavádzame nový úrad, ktorý môžme pracovne pomenovať úrad generálneho stavebného prokurátora.
V § 24 zákona o územnom plánovaní sa ustanovuje akým spôsobom dáva obec záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe a na konci § 24 v ods. 10 sa skrýva ten povestný trójsky kôň, podľa § 24 ods. 10 citujem: "Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s ustanoveniami ods. 2 až 7, upozorní na to orgán územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko vydal a do 21 dní od upozornenia vydá nové záväzné stanovisko, ktorým nahradí rozporné záväzné stanovisko orgánu územného plánovania.
Súčasne upovedomí stavebníka, alebo stavebný úrad, ktorý podal podnet. Ak to preložíme do zrozumiteľnejšej reči, tak inými slovami, pokiaľ novovzniknutý centrálny úrad s neodvolateľným predsedom na obdobie piatich rokov, vyhodnotí, že sa mu záväzné stanovisko obce nepozdáva, tak vydá nové záväzné stanovisko, ktoré vlastne prebije to pôvodné a voči tomuto novému stanovisku úradu neexistujú opravné prostriedky s výnimkou súdu. Avšak ani v prípade, že by, viete ako u nás dlho trvajú tie súdne konania, že by obec vyhrala súd, nemôže odstrániť stavby, ktoré by boli postavené na základe záväzného stanoviska úradu. Čiže týmto sa radikálne zasiahne do kompetencie obcí a definitívna neprebiteľná kompetencia a posledné slovo pri výstavbe vloží do rúk nevolenému a neodvolateľnému predsedovi úradu.
Druhým takým závažným nedostatkom zákona je spôsob akým sa vysporadúva so stavebnou uzáverou. Inštitút stavebnej uzávery sa podľa nového návrhu zákona stáva prakticky nepoužiteľný, pretože obec síce bude mať možnosť na dva roky, čo tí čo ste niekedy niečo takéto riešili, viete, že to je zúfalo málo, ale dobre, na dva roky bude mať možnosť vyhlásiť územnú stavebnú uzáveru, avšak súčasne zákon dodáva, že v takomto prípade musí majiteľa pozemku finančne kompenzovať. Tak naozaj by som rád videl, ktorá obec bude riskovať bankrot a následnú nútenú správu a využívať inštitút stavebnej uzávery potom.
No pre prípad, že by obec predsa len z nejakých kritických dôvodov využila túto možnosť vyhlásiť stavebnú uzáveru, tak opäť sa tu objavuje tá postava vedúceho nového stavebného úradu, ktorého sme pracovne nazvali stavebný generálny prokurátor, ktorý bude rozhodovať aj o odvolaní voči stavebnej uzávere. Čiže kruh sa opäť uzatvára a naozaj tento inštitút sa prakticky znefunkčňuje, inštitút stavebnej uzávery. Ďalším nedostatkom, keďže okrem iného, mal by som hájiť záujmy aj regiónu, v ktorom pôsobím. Pre metropolitiný územný plán, pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem metropolitný územný plán, no čo to vlastne znamená? Ak to správne čítam, znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napr. od Bratislavy až
====

Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Pán poslanec Borguľa, no ja keď som vás počúval, ja som mal pocit, že hovoríte o nejakom inom zákone ako tu máme pred sebou. Ale dobre, no, neberem vám právo na váš názor. Podľa môjho názoru tento zákon, jeho hlavných cieľom je uľahčiť život a výstavbu developerom a pre radových občanov to nejako veľmi neuľahčuje, skôr naopak. Takže beriem tento váš názor, vnímam to asi koho záujmy zastávate v tomto parlamente a viac poviem vo svojom riadnom vystúpení.