Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

8.2.2022 o 9:51 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

8.2.2022 9:51 - 10:04 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, zákon, ktorý máme pred sebou, podľa môjho názoru, to nie naozaj nie je zákon pre občanov, to je zákon pre developerov a žiaľ, musím skonštatovať, že aspoň v mojom okruhu, viete, že som z Bratislavy, developer to je jedna z tých najhorších nadávok, čo môžete niekomu povedať. Ja samozrejme pripúšťam, že určite možno sú aj slušní a seriózni developeri, ale ja za celý svoj praktický život som sa s takými nestretol, takže by som poprosil, pokiaľ počúvajú, alebo pokiaľ takých poznáte, nech sa mi hlásia, ja sa každému osobitne verejne ospravedlním, ale naozaj väčšinu svojho odborného života sa snažím bojovať za ochranu prírody, s tým súvisí samozrejme aj územné plánovanie a väčšinou tí najhorší a najväčší nepriatelia, ktorí stáli na druhej strane proti tej ochrane prírody a proti verejnému záujmu, mali spoločný názov developeri, aspoň tak sme ich volali. Takže predkladaný zákon o územnom plánovaní má z môjho pohľadu viacero závažných nedostatkov. Pre krátkosť času naozaj vás tu nemienim nejako dlho zdržiavať, obmedzím sa len na stručné okomentovanie tých najzávažnejších.
Jedným z prvých nedostatkov závažných je, že na rozdiel od súčasného stavu zákona, ktorý v žiadnom prípade neobhajujem, súhlasím so všetkými, ktorí tu vraveli, že súčasnú stavebnú legislatívu treba zmeniť k lepšiemu, ale asi nie takýmto spôsobom ako tu máme predložené. Takže podľa, na rozdiel od súčasného stavu po novom v novom návrhu zákona, obce už nebudú mať posledné slovo pri vyjadrení sa k súladu s územným plánom. No, tak to zatiaľ, tak to zatiaľ vyzerá podľa toho, čo so mi podarilo naštudovať, takže posledné slovo bude mať centrálny novo vytvorený úrad, ktorého predseda bude menovaný vládou na päť rokov a ktorý bude prakticky neodvolateľný, podobne ako je dnes prakticky neodvolateľný generálny prokurátor. Teda ak by sme použili túto paralelu s generálnym prokurátorom, tak zavádzame akýsi § 363 pre oblasť stavebnej činnosti a zavádzame nový úrad, ktorý môžme pracovne pomenovať úrad generálneho stavebného prokurátora.
V § 24 zákona o územnom plánovaní sa ustanovuje akým spôsobom dáva obec záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe a na konci § 24 v ods. 10 sa skrýva ten povestný trójsky kôň, podľa § 24 ods. 10 citujem: "Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s ustanoveniami ods. 2 až 7, upozorní na to orgán územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko vydal a do 21 dní od upozornenia vydá nové záväzné stanovisko, ktorým nahradí rozporné záväzné stanovisko orgánu územného plánovania.
Súčasne upovedomí stavebníka, alebo stavebný úrad, ktorý podal podnet. Ak to preložíme do zrozumiteľnejšej reči, tak inými slovami, pokiaľ novovzniknutý centrálny úrad s neodvolateľným predsedom na obdobie piatich rokov, vyhodnotí, že sa mu záväzné stanovisko obce nepozdáva, tak vydá nové záväzné stanovisko, ktoré vlastne prebije to pôvodné a voči tomuto novému stanovisku úradu neexistujú opravné prostriedky s výnimkou súdu. Avšak ani v prípade, že by, viete ako u nás dlho trvajú tie súdne konania, že by obec vyhrala súd, nemôže odstrániť stavby, ktoré by boli postavené na základe záväzného stanoviska úradu. Čiže týmto sa radikálne zasiahne do kompetencie obcí a definitívna neprebiteľná kompetencia a posledné slovo pri výstavbe vloží do rúk nevolenému a neodvolateľnému predsedovi úradu.
Druhým takým závažným nedostatkom zákona je spôsob akým sa vysporadúva so stavebnou uzáverou. Inštitút stavebnej uzávery sa podľa nového návrhu zákona stáva prakticky nepoužiteľný, pretože obec síce bude mať možnosť na dva roky, čo tí čo ste niekedy niečo takéto riešili, viete, že to je zúfalo málo, ale dobre, na dva roky bude mať možnosť vyhlásiť územnú stavebnú uzáveru, avšak súčasne zákon dodáva, že v takomto prípade musí majiteľa pozemku finančne kompenzovať. Tak naozaj by som rád videl, ktorá obec bude riskovať bankrot a následnú nútenú správu a využívať inštitút stavebnej uzávery potom.
No pre prípad, že by obec predsa len z nejakých kritických dôvodov využila túto možnosť vyhlásiť stavebnú uzáveru, tak opäť sa tu objavuje tá postava vedúceho nového stavebného úradu, ktorého sme pracovne nazvali stavebný generálny prokurátor, ktorý bude rozhodovať aj o odvolaní voči stavebnej uzávere. Čiže kruh sa opäť uzatvára a naozaj tento inštitút sa prakticky znefunkčňuje, inštitút stavebnej uzávery. Ďalším nedostatkom, keďže okrem iného, mal by som hájiť záujmy aj regiónu, v ktorom pôsobím. Pre metropolitiný územný plán, pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem metropolitný územný plán, no čo to vlastne znamená? Ak to správne čítam, znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napr. od Bratislavy až
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2022 9:51 - 10:04 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2022 9:51 - 10:04 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 9:28 - 9:29 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Pán poslanec Borguľa, no ja keď som vás počúval, ja som mal pocit, že hovoríte o nejakom inom zákone ako tu máme pred sebou. Ale dobre, no, neberem vám právo na váš názor. Podľa môjho názoru tento zákon, jeho hlavných cieľom je uľahčiť život a výstavbu developerom a pre radových občanov to nejako veľmi neuľahčuje, skôr naopak. Takže beriem tento váš názor, vnímam to asi koho záujmy zastávate v tomto parlamente a viac poviem vo svojom riadnom vystúpení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.2.2022 19:26 - 19:26 hod.

Mihalik Marcel Zobrazit prepis
Možno na záver by som chcel uviesť hlasovanie, ktoré bude v utorok o desiatej.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
O desiatej?

Mihalik, Marcel, poslanec NR SR
O jedenástej, pardon.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
V poriadku, len som sa chcel uistiť. Mysleli ste o jedenástej, povedali ste o desiatej.

Mihalik, Marcel, poslanec NR SR
Áno, o jedenástej, Pardon.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2022 19:10 - 19:12 hod.

Mihalik Marcel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja nezdieľam tento názor, samozrejme, pretože ja som si tú zmluvu prečítal niekoľkokrát a spravil som takú analýzu, nie sám, ale spolu s právnikmi. Je to štandardná zmluva a nevidím na nej nič zlého. Samozrejme, tu si treba uvedomiť, že kde sme. Sme členmi NATO a podľa toho sa musíme asi aj správať.
Ďalšia vec je tá, že keď sa vrátim k meritu veci, k samotnému návrhu, hovoríte o referende, o tom, že nechcete, aby tu boli základne, vojenské základne Spojených štátov. Tak ako som spomenul, niekoľkokrát som prečítal tú zmluvu, ale ja som tam nič o základniach nevidel. Áno, z tých niektorých slov by si mohol niekto vyvodiť, že tuná základne budú, ale ja som to tam nevidel. Pokiaľ skutočne chcete robiť referendum o tom, že nechcete tu základne, tak minimálne by to tam malo byť spomenuté. Iné je, samozrejme, že budú používať naše letiská a ďalšie nejaké zariadenie, pretože uvedomujete si, že ešte teraz máme zmluvu s Rusmi ohľadne toho, že sú tu ruskí vojaci, špecialisti? Podobnú zmluvu máme s Českou republikou. V tej zmluve je napísané, že český vojak, ktorý letí na lietadle, na vojenskom bojovom lietadle, môže zostreliť nad naším územím ďalšie lietadlo. Prečítajte si to. Určite to možno viete. A potom ďalšie veci. Takže, a v tej so Spojenými štátmi toto nie je, i keď sú tam spomenuté niektoré veci. Takže nezavádzajte tuná, prosím vás pekne, ľudí.
A čo sa týka samotného referenda, ja si inštitút referenda veľmi vážim a určite za referendum by som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2022 18:52 - 18:55 hod.

Mihalik Marcel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Ďuricu na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 856 z 11. januára 2022 pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Ďuricu na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda týmto Výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia prerokovali 27. januára 2022 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a 31. januára 2022 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh správy o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na 55. schôdzi 31. januára 2022. Správa výboru nebola schválená, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Marcela Mihalika, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda vo výboroch NR SR, tiež, aby plnil úlohu spravodajcu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2022 18:43 - 18:45 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Tak ďakujem za všetky faktické poznámky (povedané so smiechom).
Nie, ja chápem ten zámer, jak ste tam aj vy napísali. Ja chápem, ale ja si myslím, že to je zbytočné. Pokiaľ je terajší stav takýto, tak to zmocnenie v zákone musí byť. Ale nemôže sa dať do zákona, že vyhláška bude platiť, až keď to schváli Národná rada. Zmocňovací je zákon. My môžme hlasovať za zákony. Vyhlášky idú, vyhláška je právny predpis nižšej právnej sily a nejde absolútne cez nás. Ale to je tá právna rovina.
Marek sa tu na mňa pozerá. Nie je to len medicínska stránka táto, ale aj právna. A Marek je šachista a vie, že musí pozerať tri kroky dopredu a takisto je to aj pri ústavnom práve, lebo plno ľudí sa nájde, ktorí dajú tie ústavné sťažnosti a dajú to aj na Európsky súd pre ľudské práva, nájde sa mnoho judikatúry a vždycky je to zložitá téma. Som za to, aby sa ľudia, pokiaľ to tak cítia, dali očkovať. Pokiaľ to bude nasilu, možno to u niektorých vyvolá úplne opačný efekt. Samotné povinné očkovanie je čo? Kto sa nechce, tak sa ani, aj tak nepôjde očkovať, dostane od regionálneho úradu verejného zdravia voľajakú pokutu, odvolá sa, tak ústredný orgán mu potvrdí tú pokutu a to je asi tak všetko. A nič to nevyrieši. Ale som za to, že z epidemiologického hľadiska je to najlepšia ochrana proti ťažkému ochoreniu, hlavne u tých rizikových skupín.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2022 18:41 - 18:43 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Ja som si pozorne pozeral tých, ktorým si to adresoval. Akýkoľvek argument by si použil, Lukáš, absolútne to je bezpredmetné, aj keď si si to pripravil, pretože tu nejde o to, aby počúvali argumenty. Tu ide o to, aby si urobili niečo, čo ich voliči budú brať ako smerodajné, že idú zachrániť Slovensko proti povinnému očkovaniu. Aj keď si to vysvetlil, nie je to pravda.
A mňa mrzí naozaj len to, že zneužívajú takéto citlivé témy na to, aby získavali populistické politické body, aby jednoducho túto ťažkú tému devalvovali. A tak ako tu povedali aj predrečníci, čo tu rozprávali, či už Tomáš alebo Žiak, že vlastne svojou činnosťou nerobia nič iné, len podsúvajú, že COVID je chripočka, a namiesto toho, aby naozaj povedali ľuďom, dobre, očkovanie nech je dobrovoľné, keď sa nechcete, neočkujte sa, ale očkovanie zachránilo veľmi veľa ľudí. A toto povedal aj pán Urban, predkladateľ, a ja si myslím, že toto je to, pán Urban, čo by ste mali aj vy rozprávať ľuďom a nerozprávate to. To, čo ste nám povedali tu, tak šíriť všade a svojim kolegom, ktorí agresívnou formou vnucujú ľuďom klamstvá, vysvetľovať pomaly, ale hlavne vedecky, že očkovanie zachránilo najviac ľudských životov na svete.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.2.2022 18:33 - 18:41 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem. Dočkal som sa (povedané so smiechom).
Viete čo? Nezvykám chodiť do debaty, do rozpravy, lebo koľko razy tu je veľa balastu a veľa figtu zbytočného, aj teraz som tu čakal pomaly hodinu a podstata veci tohto zákona čo hovorí? Že nemôže sa nariadiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID vybraným skupinám obyvateľstva bez predchádzajúceho súhlasu Národnej rady. Potom je tam ďalej, že všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa povinného očkovania proti COVID-u nadobúda účinnosť len po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán Mazurek chcel fakty alebo hovoril, že koalícia nemá fakty, tak napríklad tu je jeden fakt, keby to prešlo do druhého čítania, tak OLAF to zmetie zo stola, lebo je tu voľajaký zákon o tvorbe právnych predpisov a ten hovorí jasne, ak, proste toto je nezmysel. Vždycky musí byť zmocňovací, zmocňovacie ustanovenie v zákone a potom môže byť niečo nariadené vo vyhláške.
Teraz k tomu zámeru. Čo hovorí pán Urban, ten zámer, ja si myslím, že ten zákon, ktorý predkladáte, je zbytočný. Ja mám tiež taký istý názor, že povinné očkovanie voči COVID-u musí mať zmocnenie v zákone. Tu ide v prvom rade o to, že už teraz je v zákone povinné očkovanie zavedené vyslovene v § 51 ods. 1d) a 62 1a) v tomto zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ale vzhľadom na biomedicínske aspekty tohto preventívneho opatrenia samotný rozsah povinného očkovania nie je vymedzený už v zákone, ale stanovuje ho vykonávacia vyhláška 585, ktorou sa ustanovujú tie podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Teda na zmenu predmetnej vyhlášky nie je potrebné hlasovanie v parlamente. Len tu ide z toho biomedicínskeho hľadiska o to, že pokiaľ neprešla tá látka treťou fázou klinického testovania, majú len to podmienečné povolenie, tak z toho právneho hľadiska tu nevidím priestor na to, aby to bolo len vo vyhláške, ale to zmocnenie by muselo ísť do zákona. Najprv do zákona a potom do vyhlášky.
Teraz keď k tým argumentom. Kto čítal tú analýzu, ktorú vypracovalo ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom spravodlivosti? Tam je napísané, že inštitút povinného očkovania ako záver je legitímnym nástrojom štátu za účelom ochrany verejného zdravia, avšak je ho potrebné aplikovať len v takých prípadoch, kedy takýto zásah do osobnostných práv osôb používajúcich ústavnú, ústavnoprávnu ochranu je preukázateľne spôsobilý naplniť povahu, primeranosť a účel takéhoto opatrenia štátu. Pozitíva povinného očkovania, tam je tá všeobecná povinná, očkovacia povinnosť pre určité profesie a pre najzraniteľnejšie, prevážia negatíva, t. j. povinné očkovanie prejde testom proporcionality, avšak nie pri tých, ktorí sa nemôžu očkovať zo zdravotných dôvodov, tam preváži individuálna ochrana zdravia, a zrejme ani tých, ktorí majú dostatočnú imunitu, teda nie sú rizikom pre verejné zdravie a preváži opäť individuálna ochrana ich zdravia a telesnej integrity. Tam to je jasne napísané, že kedy má prednosť alebo kedy môže byť to povinné očkovanie a kedy nie.
Veľa sa tu rozpráva o tom medicínsku hľadisku, je to – nie je to, neviem, ja nie som doktor. Vy ste doktor, viac sa v tom vyznáte. Ale na druhej strane či už veľa antivaxerov alebo odmietačov alebo spochybňovačov alebo aj tých, ktorí chcú očkovanie, hovoria o svojich ústavných právach. Áno, je tu právo na súkromie. Áno, je to porušenie. Áno, ja to plne rešpektujem. Lenže ďalšie ústavné právo je tiež o ochrane verejného zdravie. To je ďalšie ústavné právo. A vždycky, keď aj na Európskom súde pre ľudské práva skúmali porušenie alebo nejaký konflikt dvoch práv ako v tomto prípade, vždycky sa robila takzvaná Alexyho vážiaca formulka. To je taký test proporcionality, že kedy ktoré právo preváži nad tým druhým, teda či ochrana jednotlivca alebo ochrana verejného zdravia, teda všetkých obyvateľov. A z ktorej, z ktorého ústavného práva možno zobrať a u ktorého pridať.
Už v minulosti bol prieskum na Ústavnom súde a v tom prípade tá Alexyho vážiaca formulka, to je intenzita zásahu a miery uspokojenia. Ten výsledok by v tomto prípade, pokiaľ to nie je po tretej fáze očkovania, tak v tomto prípade by ten výsledok na Ústavnom súde nemusel dopadnúť tak, ak by to povinné očkovanie bolo nariadené plošne. Aj závery tej analýzy hovoria niečo v tomto zmysle.
Aj Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že súčasťou práva na súkromný život je právo každého jednotlivca viesť život podľa svojich predstáv, okrem iného aj právo fyzickej osoby odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zároveň však toto právo nemož... možno obmedziť v prospech verejného záujmu na ochranu obyvateľstva pred šírením prenosných ochorení. Preto by sa musel Ústavný súd vysporiadať s mnohými faktormi, ktoré môžu nakloniť misky váh, na jednu stranu či už ochrany jednotlivca, alebo súkromný život a na druhej strane ochranu všetkých občanov pri ochrane verejného zdravia vo verejnom záujme. Takže zbytočne to tu budeme rozoberať, ja si myslím, iná situácia by bola, ak by prešla tá očkovacia látka všetkými fázami. Aj teraz máme očkovanie proti chrípke, tuším u vybraných skupín, tuším v domovoch seniorov, kde môžme očkovať osoby nad neviem koľko rokov. Je tam, je tam niečo také vo vyhláške.
Takže len toto v krátkosti, nechcem sa viacej rozkecať.
Skryt prepis