Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo. Medzi základné ľudské práva patrí aj sloboda náboženského vyznania a viery. Náboženská sloboda je v prvom rade vecou svedomia jednotlivca, ale zahŕňa aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo samostatne a súkromne alebo v spoločenstvách, teda...
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo. Medzi základné ľudské práva patrí aj sloboda náboženského vyznania a viery. Náboženská sloboda je v prvom rade vecou svedomia jednotlivca, ale zahŕňa aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo samostatne a súkromne alebo v spoločenstvách, teda kolektívne.
Ako som už uviedol na začiatku v tom odôvodnení, tým hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je práve sprístupnenie tohto kolektívne práva na slobodu náboženského presvedčenia, pretože sa deje v súkromí doma a deje sa v kolektíve, kde prebiehajú nejaké spoločné obrady, bohoslužby, zhromaždenia.
Tento návrh prešiel širokou verejnou aj odbornou niekoľkomesačnou diskusiou. Spolu sme diskutovali nad týmto návrhom, počnúc od cirkevného odboru ministerstva kultúry cez Ekumenickú radu cirkví, cez Úrad splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre ochranu slobody, vierovyznania alebo presvedčenia, ktorý prebral záštitu nad týmto návrhom. A tiež prebehli stretnutia so zástupcami nielen tých registrovaných cirkví, ale aj niekoľkých neregistrovaných spoločenstiev, ktoré vyslovili svoje pripomienky k tomuto návrhu, otázky a podieľali sa na jeho vzniku.
Súčasné platné registračné podmienky platia od marca 2017. Cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sa chcú na Slovensku zaregistrovať, musia spĺňať podmienku 50-tisíc plnoletých členov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Táto úprava bráni vzniku právnej subjektivity málopočetných cirkví a náboženských spoločností. Neregistrované cirkevné subjekty tak pôsobia často ako občianske združenia, alebo vôbec nie sú nijako registrované.
Návrh zákona tento stav ošetruje zavedením možnosti registrácie náboženského združenia, čím by aj menšie cirkvi a náboženské spoločnosti získali status registrovanej právnickej osoby, mohli by používať svoje oficiálne rozoznateľné pomenovanie a nemuseli by sa viac združovať pod hlavičkou občianskych združení, ktoré sú priamo v zákone o združovaní občanov za takýmto účelom vylúčené.
Predkladaná novela zákona plne ponecháva a nezasahuje do súčasného postavenia už registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Zavádza však novú kategóriu ´náboženské združenie´, ktoré by po splnení podmienok bolo zaregistrované na ministerstve kultúry. V rámci náboženského združenia by cirkevné subjekty získali najmä právnu subjektivitu, čo je základný argument a predmet kritiky súčasného stavu nemožnosť realizácie svojho náboženského presvedčenia pod hlavičkou právnickej osoby cirkevného charakteru. Pozícia registrujúceho orgánu, teda ministerstva kultúry, zostáva nezmenená a v rámci registračného konania by bolo posúdené, či žiadateľ o registráciu náboženského združenia neporušuje svojou činnosťou právny poriadok, zásady ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických alebo fyzických osôb, takzvané kvalitatívne podmienky a tieto kvalitatívne podmienky v tomto návrhu novely rozširujeme oproti súčasnému stavu, aby bolo postihnutie lepšie týmito kvantitatívnymi podmienkami. A potom sú, je tam kvantitatívna podmienka, ktorá v tomto prípade náboženského združenia by bola 150 členov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území.
Práve kvalitatívne podmienky sú dôležitým predpokladom, aby nedochádzalo k zneužívaniu postavenia statusu náboženskej organizácie a štát mal prehľad o náboženskej štruktúre. Navrhovaný stav by stabilizoval náboženskú scénu a štát by tak získal relevantných partnerov pri riešení spoločných problémov a predchádzaní konfliktov.
V diskusii na tých fórach, ktoré som zmienil aj tu s niekoľkými z vás, kolegami, boli vyjadrené obavy o to, že tento návrh pomôže sektám. Myslím si, že práve naopak, tento návrh pomôže štátu mať lepší prehľad o existujúcich cirkevných organizáciách alebo náboženských organizáciách, keďže im umožní registrovať sa na ministerstve kultúry. Neregistrované náboženské subjekty je možné, že aj niektoré také, ktoré majú znaky sekty, v súčasnosti pôsobia ako občianske združenia, čo je predmetom oprávnenej kritiky.
Jedným z dôležitých znakov sekty však je, že sa nechce registrovať, lebo nechce mať žiadnu formálnu kontrolu nad sebou, a teda ak sa subjekt, nazvime to sektárskeho charakteru, zaregistruje, tak je na ceste nebyť sektou alebo už nie je sekta. Som presvedčený, že tento zákon neovplyvní existenciu siekt. Tie tu budú a sú bez ohľadu na tento zákon. Určite však vytvára priestor, aby mal štát lepší prehľad o existencii subjektov cirkevného, náboženského charakteru.
Súčasťou novely zákona je aj rozšírenie kvalitatívnych kritérií na registráciu nielen náboženských združení, ale aj cirkví a náboženských spoločností. Chcem pripomenúť, že tieto náboženské združenia nebudú mať práva registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Napríklad nebudú mať právo sobášiť, nebudú mať právo na príspevok zo štátneho rozpočtu a viaceré ďalšie práva, ktoré sú vyhradené pre existujúce registrované náboženské spoločnosti a cirkvi.
Niektorým kolegom, ale aj tým subjektom, ktorí boli zapojení do diskusie, sa naopak zdal tento zákon nedostatočný, pretože vytvára vraj cirkevné subjekty druhej kategórie s menšími právami ako cirkevné subjekty, nazvime to, prvej kategórie. Chcem povedať, že tento zákon nevytvára ani cirkevné subjekty druhej kategórie, oni tu reálne existujú a fungujú, ale ako som povedal, pod hlavičkou občianskych združení. A teda vyvíjajú činnosť, len sú inak zaradené, nesprávne do občianskych združení a nie medzi cirkevné organizácie. Ich postavenie sa zlepší v tom, že budú registrované ako cirkevné subjekty v registri ministerstva kultúry.
Diskutovaná je aj možnosť zavedenia dvojstupňovej registrácie, ako je to napríklad v Českej republike alebo v Maďarsku, kde keď subjekt sa za nejaké časové obdobie, napríklad desať rokov, myslíme to v Českej republike, osvedčí, môže požiadať o registráciu plnú alebo v tej, v tom druhom stupni, kde sa už rozširujú tie práva. Ale my keď nemáme žiaden ten takýto stupeň, tak ťažko hovoriť o nejakom možnom prechode. Takýto prechod, dvojstupňová registrácia, môže nastať, keď je ten prvý stupeň alebo nejaký iný ako existujúci. A môže to byť napríklad takáto dvojstupňová registrácia predmetom pozmeňujúceho návrhu, keďže boli aj takéto úvahy zaviesť takýto systém u nás, ale je potrebné urobiť tento krok a mať tento prvý stupeň.
V diskusii sa vyskytol aj názor, že prečo teraz a neotvárajme radšej tento zákon a celú problematiku registrácie cirkví. Myslím si však, že dnešný stav nie je dobrý, lebo je obmedzená možnosť kolektívneho uplatnenia práva na náboženskú slobodu. Tento fakt je predmetom viacerých podnetov, ktoré smerovali na, jednak na Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd, ktorý tiež už o tom rozhoduje, vedie sa minimálne jeden súdny proces, týkajúci sa zamietnutia registrácie náboženského subjektu. Podnety prišli aj na Úrad splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia, aj na ministerstvo kultúry a ministerstvo vnútra, a tiež ako som zmienil, aj na Ekumenickú radu cirkvi. Strčiť hlavu do piesku a neriešiť situáciu ničomu a nikomu nepomôže.
Na druhej strane sú tu pokusy o registráciu všelijakých recesistických združení, ktoré chcú práve, nemôžu, nemohli by využiť tento, túto možnosť náboženského združenia, lebo nie je spojená s finančnou dotáciou zo strany štátu, ale chcú mať postavenie reálnej cirkvi a získavať finančné prostriedky od štátu, nebudem ich tu zmieňovať a propagovať ich, ale sú aj takéto pokusy, ale tam tá bariéra 50-tisíc registrovaných členov je dostatočne vysoká a zabraňuje takýmto recesistickým pokusom a zároveň pri týchto náboženských združeniach to z hľadiska nejakého finančného benefitu nemá význam a tiež, ako som zmienil, sú posilnené tie kvalitatívne kritériá k tomu, aby keď sa niekto chce registrovať, či už ako náboženské združenie, ale aj ako cirkev alebo náboženská spoločnosť, tak sa tieto kritériá vlastne rozširujú.
Aby som ich prípadne mohol povedať, že ktoré vlastne. Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi, náboženskej spoločnosti alebo náboženského združenia: a) nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti osôb a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických a fyzických osôb. Pridal sa aj para... bod, odsek b) neobmedzuje osobnú slobodu osôb najmä tým, že využíva psychický alebo fyzický nátlak, ktorý vedie k fyzickému, psychickému alebo ekonomickému poškodzovaniu týchto osôb alebo ich rodinných príslušníkov, k poškodzovaniu ich sociálnych väzieb vrátane obmedzovania psychického vývoja neplnoletých alebo obmedzovania ich práva na vzdelanie, alebo zabraňuje neplnoletým prijať zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu zdravotným potrebám. Tento odstavec b) bol pridaný do tých kvalitatívnych kritérií.
Čiže chcem na záver si dovoliť požiadať vás o podporu navrhovanej novely zákona pri hlasovaní v prvom čítaní. Som presvedčený, že zmena v registrácii cirkví zlepší situáciu v uplatňovaní náboženskej slobody na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
