Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.12.2022 o 9:25 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 6.12.2022 9:25 - 9:33 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Príjemné, dobré mikulášske ráno. Vážení kolegovia, dámy a páni, chcel by som povedať pár slov k tomuto zákonu a na konci môjho vystúpenia aj prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý sme podali s pánom predsedajúcim Petrom Pčolinským.
Možno začnem tým, že o čom je vlastne celý tento zákon. Z môjho pohľadu v podstate sa dotýka dvoch najdôležitejších vecí, najmä týchto dvoch. Prvá vec je, ako zdaniť nadmerné príjmy z elektriny. Dobre vieme, že ceny elektriny sa dostali často až na desaťnásobky cien, ktoré sme tu mali pred dvoma rokmi. A to, že sú na takýchto cenách, je pre celú ekonomiku a takisto aj obyvateľov obrovský šok. Samozrejme, že občania to zatiaľ nepocítili ani to nasledujúce dva roky nepocítia vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami, ktoré dohodli minister financií Igor Matovič a vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík. Je veľmi dôležité, že to boli títo dvaja, nielen Richard Sulík, ako SaS-ka rada pripomína. Treba povedať celú pravdu, lebo polovičná pravda je celá lož, ako sa hovorí. Takže vďaka tomuto naozaj občania nepocítia priamo, nepocítia to na cenách vo svojej zástrčke, ale pocítia to cez ceny tovarov. Pretože keď si, keď idete nakupovať, ja chodím skoro každý týždeň, a všímate si ceny potravín, tak vidíte, že najmä potraviny, ktoré si vyžadujú tepelné spracovanie, výrazne zdraželi. Je to až na dvojnásobok zvyčajne. Mlieko, chlieb, cukor, mliečne výrobky, mäsové výrobky, to sú všetko výrobky, ktoré si vyžadujú tepelné spracovanie. Napríklad vajcia, tie si vyžadujú veľmi veľa svetla, tepla pri chovaní hydiny. Čiže tam vidíte, že tie ceny sú na dvojnásobku, niekedy aj vyššie. A presne toto je dopad vysokých cien elektriny a vysokých cien energie, ktoré si všímame každý z nás a každý z občanov. A toto je niečo, čo, čomu veľa občanov nerozumie.
Voda je stále tá istá, ktorá tečie cez priehrady, cez vodné elektrárne. Jadrové palivo je stále to isté, ktoré vyrába elektrinu v jadrových elektrárňach, a naproti tomu tá elektrina je desaťkrát drahšia, ako je to možné?
Je to možné preto, že veľmi veľa týchto firiem má obrovské zisky. Často to ani nie sú výrobcovia elektriny, často sú to priekupníci alebo obchodníci s elektrinou, alebo dodávatelia, ktorí nakúpili možno v minulosti za veľmi nízke ceny a dnes to predávajú za násobné ceny. A práve to je dôvod, prečo prišlo nariadenie Európskej komisie a prečo prichádza aj tento zákon, ktorý je vlastne transpozíciou tohto nariadenia do slovenskej legislatívy, aby vlastne tieto nadmerné zisky sme zdanili a umožnili mať prospech z nich nie týmto niekoľkým firmám na energetickom trhu, ale všetkým občanom Slovenskej republiky, pretože tie ceny plynu, tie ceny tepla, ktoré boli nedávno ohlásené vládou, samozrejme, aj ceny elektriny veľmi nízke, ten plyn a teplo musí niekto zaplatiť. Jednoducho ten plyn je drahší ako ten, ktorý budete dostávať do svojich plynových kotlov alebo plynových ohrievačov, a ten rozdiel musí niekto zaplatiť. A ten rozdiel sa bude platiť práve aj z tohto výťažku z nadmerných cien elektriny.
Na druhej strane je veľmi dôležité povedať, že to musí byť spravodlivé. To znamená stanovenie tej ceny, nad ktorú sa bude ten výnos zdaňovať, je veľmi citlivá záležitosť. Ja poviem pravdu, že mne je ľúto, že to nie je priamo v tomto zákone. Myslím si, že by to tak malo byť. Nakoniec došlo k dohode, že to bude stanovovať vláda, aby to bolo flexibilnejšie, bude to stanovať vláda nariadením. Ja verím, že to naozaj bude férová, férová hodnota a spravodlivá.
Špeciálne takáto kategória sú napríklad bioplynové elektrárne, o ktorých bola aj diskusia včera na hospodárskom výbore. Bola to veľmi vecná diskusia. Ja si to veľmi vážim aj zo strany pána ministra a jeho úradníkov, aj zo strany Karola Galeka a takisto ďalšej zúčastnenej verejnosti. Mňa mrzí, že tie bioplynky v podstate sa akoby nedostali pod tú hranicu. Pokiaľ viem, práve tie bioplynky sú medzi tými 0,9 MW a 1 MW. Keby vlastne sme zvýšili tú hranicu na 1 MW, tak by vlastne z toho vypadli a takto tam bude naozaj veľmi citlivé, ako sa to celé nastaví, pretože ich náklady vzrástli veľmi vysoko tým, že vlastne aj potraviny zdraželi a vstupy, ich vstupom je v podstate silážna kukurica do veľkej miery. Čiže, čiže tam sa tá cena výrazne zvýšila. Čiže hovorím to len preto, aby som zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby sa táto hodnota, aby sa tieto hodnoty citlivo nastavili, pretože pri niektorých druhoch elektriny je naozaj výrobná cena možno niekde 40 – 50 eur za MWh, ale pri iných je možno 250. Čiže tam je veľmi dôležité, aby sa to podarilo. A ja tiež sa budem na to pýtať, ako sa to nastavuje, prečo tak, či je to spravodlivé, a diskutovať vlastne aj s verejnosťou.
Čiže to je prvý dôvod alebo teda prvá, prvý zmysel tohto zákona – zdaniť tieto nadmerné príjmy z elektriny.
Druhý zmysel zákona je vlastne stanoviť spravodlivé ceny tepla a kompenzovať zvýšené náklady na jeho výrobu. To je tiež veľmi dôležitý cieľ, pretože zhruba polovica domácností na Slovensku žije v bytových domoch s centrálnymi zdrojmi tepla. Ak by sme dobre nenastavili tento systém, mohlo by sa stať, že tieto, niektoré tieto centrálne zdroje tepla by začali vypínať či už z dôvodu, že by občania neplatili, ak by boli tieto ceny tepla veľmi vysoké, alebo z dôvodu, že tieto kotolne alebo tieto spoločnosti, často mestské, vykurovacie by neplatili dodávateľom plynu, pretože jednoducho by dostali málo peňazí od obyvateľov a plyn by bol predražený, a preto by vlastne sa im minuli peniaze, prestali by platiť a jednoducho dodávateľ plynu by ich vypol. Ja by som bol veľmi nerád, keby takýto scenár niekde nastal.
A je veľmi dôležité, aby vlastne vláda a parlament si boli toho vedomí, že človek, ktorému je zima a prípadne ešte hladný, je aj patrične nahnevaný a je pomerne nebezpečnou skupinou pre akúkoľvek vládu a nielen vládu, ale aj mestské autority a kohokoľvek, kto má nejakú zodpovednosť. Čiže je to naozaj také memento, že toto je veľmi výbušná oblasť, ktorú je veľmi dôležité dobre upraviť a tak, aby to bolo spravodlivé.
Na jednej strane vláda stanovila maximálne ceny tepla, dá sa povedať, alebo maximálnu cenu, o ktorú sa zvýši teplo. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby aj pripravila také podmienky pre výrobcov tepla, aby to boli schopní zvládnuť, aby za takéto ceny dokázali dodávať a na druhej strane aby dokázali zaplatiť svoje faktúry za plyn, štiepku alebo čokoľvek, čím vykurujú, niektorí dokonca elektrinu. Čiže vlastne zákon rieši aj tieto záležitosti.
Niektoré z nich z môjho pohľadu nie sú tam riešené úplne šťastne alebo nie sú doriešené, čo verím, že sa ešte podarí v ďalšej príprave tohto systému. Tam ešte možno spomeniem viac. Súvisí to s jednou veľmi dôležitou vecou a tou je, akým spôsobom bude štát riešiť ceny nielen pre domácnosti, pre obyvateľov, ktoré podľa mňa vyriešil veľmi dobre a veľmi elegantne, ale ako ich bude riešiť pre centrálne zdroje tepla, teda kotolne, takisto ako pre verejný sektor a takisto pre firmy. Samozrejme, pod firmami myslím aj akékoľvek občianske združenia, športoviská, proste každého, kto má IČO, ako sa hovorí. Každá z týchto firiem má s energiami veľké problémy. Ja som sa rozprával s mnohými podnikateľmi nielen z oblasti priemyslu a veľkými odberateľmi, ale napríklad prevádzkovateľmi škôl, súkromných športových hál a rôznych takýchto zariadení, ktorým sa napríklad náklady na vykurovanie zvýšili troj-štvornásobne už vlastne minulú zimu, čiže začiatkom tohto roka. A určite, ak hovoríte s nimi, tak viete, že sú to obrovské náklady, ktoré musia znášať. Samozrejme, len časť z toho mohli preniesť do cien a mnohí jednoducho sa rozhodli v zime neotvoriť a zavrieť svoje prevádzky práve preto, že to kúrenie a svietenie je extrémne drahé a jednoducho sa im to nevráti. Vytvárali by len obrovský zisk.
Čiže, čiže je to situácia, ktorú treba veľmi vážne riešiť, a ak takéto prevádzky sú výrobné prevádzky, ktoré zamestnávajú stovky ľudí, tak je to veľký problém. Ak naozaj budú zavierať, tak to bude veľký problém pre zamestnanosť, bude to problém pre sociálnu situáciu v regiónoch a bude to problém pre hrubý domáci produkt tohto štátu. Bude to problém pre daňový systém, pretože prestanú platiť dane. Mnohé z nich majú ešte ako-tak výhodné ceny plynu a elektriny do konca tohto roka. Čiže mnohí z nich uvažujú nad tým, že od budúceho roka jednoducho už neotvoria, že jednoducho po vianočnej dovolenke zavrú a budú čakať, ako sa to vyvinie, čo bude.
Vieme, že niektoré aj výrobné závody už na Slovensku skončili, zavreli a mnohé aj prepustili niekoľko ľudí. Bol som napríklad v závode v Humennom, kde prepustili asi 150 – 200 ľudí. Mnohí sú z tamojšej rómskej osady. Sú to ľudia, ktorí si veľmi ťažko nájdu prácu inde, pretože to je proste jednoduchá montážna práca, ktorú robili, a jednoducho sú v štátnom sociálnom systéme, namiesto priemyselnej firmy ich musí platiť štát, jednoducho povedané. A je to firma, ktorá v podstate možno 30 – 40 % ich nákladov je elektrina, a dôvod, prečo týchto ľudí prepustili, je proste to, že niektoré výrobky si nemôžu dovoliť vyrábať, pretože by ich vyrábali so stratou. Tak jednoducho výroba sa presunula niekde do Turecka, Srbska, kde je tá elektrina zatiaľ lacnejšia, a tí ľudia sedia doma.
A ja by som bol veľmi nerád, aby sa takéto niečo stalo aj v iných fabrikách, aby to začalo masovo takto sa diať, a práve preto chcem povedať pár slov k systému, akým spôsobom štát toto bude kompenzovať. Vieme, že existuje systém dotácií, ktorý sa uplatňuje pre tohtoročné náklady za mesiace august a september. Je to dotačný systém, kde si každá firma žiadosťou žiada na ministerstve hospodárstva vlastne dotáciu nad tú cenu 190 eur za MWh elektriny a 99 eur za MWh plynu. Myslím si, že spätne sa to ani nedalo inak robiť, pretože jednoducho to už je vyfakturované, zaplatené, teda dúfajme, zvyčajne a v takom prípade to môže štát vlastne len spätne, spätne zadotovať a spätne preplatiť. To sa už deje práve tento mesiac. Ešte tam chvíľu trvalo, kým to notifikovala Európska komisia. Takže chcel by som všetkých podnikateľov a teda všetkých, ktorí majú IČO, aj mestá, obce, pokiaľ viem a mestské spoločnosti, vyzvať, aby si uplatnili vlastne takúto vratku, sa dá povedať, tejto ceny nad túto hranicu, ak ju teda platili nad touto hranicou, čo teda mnohí v auguste a v septembri určite, pretože tam boli extrémne ceny elektriny špeciálne, ale myslím, že aj plynu. Tak chcel by som ich vyzvať, aby naozaj sa pozreli na stránku ministerstva hospodárstva, aby požiadali o takúto vratku. Samozrejme, je tam, je tam limit celkovej sumy, čo pre najmä veľké firmy je nedostačujúce, pretože im to nepokryje naozaj tie zvýšené náklady, ale je to aspoň niečo.
Ale keď sa pozreme do budúceho roka, myslím si, že takýto systém by nebol práve vhodný. Prečo? Ak vlastne každá firma, či už priemyselná, alebo iná, v službách si bude pýtať takúto dotáciu od ministerstva hospodárstva, bude to extrémne náročné. Tých firiem, ktoré mali tú cenu nad 200 a nad 100 v auguste a v septembri, bolo oveľa menej, ako ich bude v budúcom roku. Čiže bude to extrémne administratívne náročné. Ja som veľmi zvedavý, ako vlastne tento mesiac zvládne ten informačný systém ministerstva hospodárstva ten nápor. Ja verím, že áno, ale budúci rok by to bolo ešte oveľa náročnejšie.
Ďalšie riziko je možnosť podvodov. Čiže dohoda odberateľov s dodávateľom, že im dá vyššiu cenu, nejak si to rozdelia. Keď to veľmi zjednodušene poviem, slovenská kreativita je nesmierna a dobre vieme, že podobné podvody sa diali pri dotáciách na nájomné. Boli tam úplne vymyslené prevádzky, úplne vymyslené objekty dokonca. Ľudia žiadali na objekty, ku ktorým nemali žiadne vlastnícke právo ani užívateľské, dokonca objekty, ktoré roky sú spustnuté, tak zrazu boli prevádzkami, hej? Tá kreativita je nesmierna. Dokonca istý prevádzkovateľ žiadal dotáciu na strelnicu niekde v lesoch, ktorú že vraj nemôže využívať. No tak samozrejme, strieľalo sa tam naďalej, ale však dotácia od štátu je, tak prečo nepodojiť štát, keď sa to dá? Čiže toto je ďalšie riziko.
Takisto štát v takomto prípade nebude mať možnosť kontrolovať nákupné ceny dodávateľom. Dodávatelia si môžu v podstate vypýtať akúkoľvek cenu. Vieme, že dnes cena na burze stanovuje alebo určuje ceny medzi dodávateľmi, aj keď nejdú cez burzu. To je niečo, čo je vážna deformácia na európskom trhu, že cez burzu ide možno 5 % obchodov, ale aj dvojstranné obchody sa stanovujú podľa cien na burze, pretože jednoducho ten výrobca elektriny vám to nepredá lacnejšie, keď na burze je taká cena. Síce na burze by to nepredal, lebo tam za takú cenu jednoducho nie je dopyt, ale proste tak to stanoví.
Takisto v prípade odberateľov by to bolo veľmi náročné na cash flow, pretože museli by tú veľmi vysokú cenu najprv zaplatiť a potom si ju spätne žiadať od štátu a čakať neviem ako dlho, kým ju dostanú. Čo keby každý mesiac takto prebiehalo, tak by to ohrozilo jednoducho ich hotovostnú situáciu a veľa firiem by meškalo s úhradami a jednoducho by nemali na zaplatenie energií po čase. Čiže zase by došlo k zastavovaniu prevádzok, k vypínaniu a tak ďalej.
Takisto by to znamenalo vyššie výdavky štátu, pretože čím tie ceny budú vyššie, ktoré budú požadovať vlastne tí dodávatelia a štát to nebude mať možnosť kontrolovať, za koľko naozaj reálne nakúpili, tak tým väčšie budú tie štátne výdavky. Ja som to pri elektrine na celý rok odhadol na 3,5 mld. eur. To si myslím, že pre štát by bolo veľmi nebezpečné, takúto obrovskú sumu vydať len na elektrinu pre právnické subjekty a verejný sektor.
A posledná vec, vlastne pokiaľ viem, tak takáto pomoc by bola štátnou pomocou, čiže by si vyžadovala takisto notifikáciu od Európskej komisie.
Na druhej strane je tu možnosť, ktorú ja navrhujem už niekoľko týždňov, a to sú kompenzácie na strane dodávateľov, to znamená, dodávateľ plynu napríklad dodá plyn fabrike, štát stanoví maximálnu cenu 99 eur, dodávateľ tvrdí, že nakúpil za 150, to znamená, že ten rozdiel medzi 99 a 150 si bude žiadať ako kompenzáciu od štátu. Takáto kompenzácia, ako pán minister aj včera spomínal na výbore, je vlastne v ústave alebo teda ústava hovorí, že má nárok na ňu od štátu, pretože štát obmedzil jeho podnikanie, stanovil maximálnu cenu, za ktorú môže predávať, a vlastne ten rozdiel si môže žiadať od štátu a nevyžaduje si to ani súhlas Európskej komisie, keďže nejde o štátnu pomoc, ale ide vlastne o kompenzáciu vyplývajúcu zo zákona. Čiže takto by to malo fungovať, aby naozaj ten podnik alebo mesto, alebo mestský podnik, alebo tepláreň naozaj dostali maximálnu cenu, ktorú budú platiť, aby im to štát povedal, nebudeš platiť za plyn viac ako 99, nebudeš platiť za elektrinu viac ako 199, budeš to mať na faktúre, presne takú sumu, a čo ten dodávateľ potrebuje viac, to si on vybaví so štátom a nebude ti posielať vyššie faktúry. Toto by sa dalo robiť vlastne aj cez informačný systém dodávateľov, ktorý oni si pripravujú pre podobný spôsob kompenzácií pri domácnostiach.
Domácnosti budú takto fungovať od nového roka napríklad pri plyne, že dostanú maximálnu cenu plynu, ktorú štát stanovil, a čokoľvek dodávatelia majú náklady nad túto sumu, to si vlastne vyžiadajú zo štátu a budú to riešiť cez svoj vlastný informačný systém, ktorý pripravujú. Stačilo by ho rozšíriť vlastne aj na firmy a verejný sektor plus pridať doňho elektrinu a vlastne fungovalo by to bez zásahu štátu, bez toho, aby sme na ministerstve museli vytvárať nové pracovné miesta a obrovské náklady a prevádzkovať informačný systém.
Dobre. Čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skončil vám čas.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Dobre, čiže urobím to tak, že prihlásim sa ešte do ústnej rozpravy a tam prednesiem pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

6.12.2022 8:55 - 8:55 hod.

Kuriak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem. Dobrý deň vám prajem. Nebudem dlhšie ako pán minister, aj ja vám prajem bohatého Mikuláša. U nás na Orave bol už včera večer. Deti mi písali, že bol, tak verím tomu, že príde aj dnes tu do Bratislavy a inde.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1328), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1875 z 1. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote uznesením, určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 639 z 1. decembra 2022, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 392 z 5. decembra 2022. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 393 z 5. decembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

5.12.2022 16:25 - 16:25 hod.

Kuriak Milan
Ďakujem. Chcem iba oznámiť termín hlasovania, zajtra o jedenástej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2022 16:10 - 16:12 hod.

Pročko Jozef
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2022 15:55 - 15:57 hod.

Kuriak Milan
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2022 15:55 - 15:56 hod.

Drdul Dominik Zobrazit prepis
Ďakujem ti veľmi pekne za pozmeňujúci návrh, kolegyňa. Je mi cťou, že môžem byť spolupredkladateľom takéhoto návrhu zákona a rád by som ešte v krátkosti reagoval na isté výhrady, ktoré boli prednesené vo vzťahu k tomuto návrhu zákona, alebo možno ešte odznejú. Či náhodou niekoho nediskriminujeme alebo neberieme niekomu kompetencie, napríklad verejnému ochrancovi práv. Nie, nemyslím si.
Či už z pohľadu toho, ako máme v našom právnom poriadku definovanú diskrimináciu, lebo potom by nebolo možné vytvoriť ani orgány ako napríklad komisár deti.
Ale ďalšia vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je ešte tá, tá premisa, že oberáme verejného ochrancu práv o právomoci, ktorá je tiež nepravdivá, pretože žiadnym spôsobom do jeho právomoci v tomto zákone nevstupujeme. Vytvárame iba pluralitu možností, na ktoré sa daný človek pri svojej túžbe o ochranou svojich vlastných práv môže obrátiť a ku ktorej sa môže utiekať, ak má pocit, že bolo do jeho práv zasiahnuté.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2022 15:55 - 15:58 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kozelovej a Anny Remiášovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1259).
1. Slová „a pre seniorov" sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „a seniorov".
Odôvodnenie: Precizovanie názvu komisárov pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov a jeho Úradu.
2. V čl. I § 11 ods. 2 sa za slovo „komisár" vkladajú slová „pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov".
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava; precizovanie textu z dôvodu jednoznačnosti.
3. V čl. I sa § 30 dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch rozumie komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov."
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava.
4. V čl. V 1. bod znie:
„1. V poznámke pod čiarou k odkazu 39c sa citácia ,,Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene doplnení a doplnení niektorých zákonov." nahrádza citáciou „Zákon č. 176/2022 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov."."
V súvislosti s touto úpravou sa upraví úvodná veta čl. V (slová „sa dopĺňa" sa nahradia slovami „sa mení a dopĺňa") ako aj názov zákona (slová „o doplnení" sa nahradia slovami „o zmene a doplnení").
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava; zosúladenie s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov (oznámenie č. 19/1997 Z. z.).
Ďakujem. To je celé.
Skryt prepis
 

5.12.2022 15:40 - 15:40 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán predsedajúci, kolegyne, mám, kolegovia, aj keď je nás tu dnes tak málo, dovoľte, aby som do druhého čítania posunula zákon o komisárovi pre seniorov. Myslím si, že k nemu bol v prvom čítaní dosť príjemný, že k nemu bola dosť príjemná a konkrétna a konštruktívna diskusia. V podstate aby sme si to zopakovali, tak len základy.
Rozširujeme právomoci pani ombudsmanke Stavrovskej, to znamená, pani ombudsmanke pre ľudí so zdravotným postihnutím aj o kategóriu seniori. Rozširujeme ju preto, že to bol jednak najjednoduchší, jednak najrýchlejší variant, ako seniorom pomôcť aj v tejto oblasti a hlavne bol aj veľmi prijateľný vzhľadom k štátnemu rozpočtu a k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. To, že časť seniorov tak či onak s pani ombudsmankou riešila svoje problémy dlhodobo, je fakt. Nie všetci seniori majú akýkoľvek druh zdravotného postihnutia, tí nám ostali potom ako keby viať vo vetre. Takže, aby bolo všetko náležité, ako má byť a pomohli sme im vo veciach, v ktorých nikto iný pomôcť nedokáže, rozširujeme právomoci pani ombudsmanky Stavrovskej.
Čo je ešte plus a navyše pri pani ombudsmanke Stavrovskej a pri zriadení a rozšírení tohto úradu je fakt, že súhlasíme a budeme súhlasiť pri schvaľovaní aj s otvorením dvoch ďalších pobočiek, ktoré by mali byť regionálne. To znamená, pre otvorenie pobočky v Banskej Bystrici a otvorenie pobočky v Košiciach. Je to najmä kvôli tomu, že mnohokrát ľudia, ktorí potrebujú pomoc ombudsmanky, nech je akákoľvek, potrebujú tú pomoc rýchlo. Problém bol, že v podstate pani ombudsmanka a jej pracovníci operovali iba v Bratislave a tá, tá pomoc tým seniorom a aj tým ľuďom so zdravotným postihnutím mnohokrát vlastne stroskotala na diaľke a aj na vyťaženosti.
Čo sa týka úradu pani ombudsmanky, rozširujeme jej úrad o osem ďalších pracovníkov. Čo sa týka finančného, finančnej záťaže, tak tá tvorí v prvom roku, keďže ide aj o kapitálové výdavky, 435-tisíc na prvý rok činnosti a potom na každý ďalší rok 350-tisíc, a tá ráta tam aj so zriadením teda pobočiek a kancelárií v Banskej Bystrici a v Košiciach s tým, že obe tieto kancelárie budú mať troch pracovníkov a budú riešiť veľmi operatívne problémy seniorov v okolí, teda v okrese Banská Bystrica, teda v celom Stredoslovenskom kraji, respektíve v celom Východoslovenskom kraji.
Všetko ostatné, myslím, bolo povedané v prvom čítaní, ja som len zopakovala. Chcem ale upozorniť, že mám pripravený aj pozmeňovací návrh, ktorý je v podstate iba technický, kde reflektujeme na pripomienky OLAP-u, ale to potom v rozprave.
Takže ďakujem, toľko na úvod a (rečníčka sa obrátila na elektronickú tabuľu) potvrdil sa tam signál, ďakujem.
Skryt prepis
 

5.12.2022 15:40 - 15:40 hod.

Šefčík Marek
Termín hlasovania pri najbližšom možnom hlasovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2022 15:25 - 15:34 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vystupujem hlavne preto, že k danému zákonu alebo návrhu zákona podávam dva pozmeňujúce návrhy. A chcel by som ich aj predniesť, ale aj odôvodniť. Takže poďme k tomu prvému. Úplne priznám farbu, že na tomto pozmeňujúcom návrhu, týmto pozmeňujúcim návrhom sa zaoberal predovšetkým môj kolega zo zdravotníckeho výboru Marek Krajčí. A ten, keďže nemohol byť na rokovaní a dnes máme na pláne prerokovať tento návrh zákona, by nestihol podať tento pozmeňujúci návrh, čiže prednesiem najskôr aj odôvodnenie, ktoré mi poslal.
Úprava k odkazu na vzdelanie hlavného hygienika, ktorým môže byť osoba s kvalifikačnými predpokladmi na vedúceho odboru na orgáne verejného zdravotníctva. Aj na základe odbornej dobrej praxe v zahraničí si myslíme, že pozíciu hlavného hygienika môže vykonávať aj osoba s kvalifikačnými predpokladmi na vedúceho odboru na orgáne verejného zdravotníctva. Aj terajší hlavný hygienik Ján Mikas vykonával do 31. 7. 2016 funkciu vedúceho odboru epidemiológie. Vyjadrenie, že pozíciu hlavného hygienika môže vykonávať len lekár znevažuje odbornosť a praktické skúsenosti odborných pracovníkov vo verejnom zdravotníctvo. Súčasne upozorňujeme, že podobný návrh, ako je uvedený v pozmeňujúcom návrhu, ktorý práve predkladám na úpravu odkazu 73 v § 61 zákona č. 355, predložilo ÚVZ SR v ďalšej novele zákona 355/2007, aktuálne predloženej na rokovanie legislatívnej rade vlády. A v poznámke pod čiarou k odkazu 73 sa slová „Príloha č. 1 kategória "A" písm. d) body 4, 9, 11, 43 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006" nahrádzajú slovami „§ 4 alebo § 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov". Rozvoj absolútne nezávislého sektora zdravotníctva v rámci Slovenskej republiky predstavuje stále vážne výzvy pre tvorcov politík a odborníkov z praxe v oblasti verejného zdravia, ale aj pre samotné riadenie systému verejného zdravotníctva. Je dôležité priblížiť sa požiadavkám a aplikovať skúsenosti dobrej praxe zo zahraničia v oblasti verejného zdravotníctva a jeho riadenia.
V súčasnosti je v Slovenskej republike sedem škôl s akreditovaným študijným odborom verejné zdravotníctvo. Dostupné školenia v oblasti verejného zdravia sa približujú medzinárodným štandardom. Letné školy a zahraničné štipendiá výrazne prispeli k rastu novej generácie pracovníkov verejného zdravotníctva. Študijný odbor zahŕňa znalosti a z hľadiska skúmania determinantov zdravia a rôznych oblastí podpory zdravia, ochrany zdravia, organizácie zdravotníckeho systému a poskytovania zdravotnej starostlivosti. K hlavným oblastiam získania v študijnom programe verejné zdravotníctvo sú témy z hľadiska podpory zdravia v kontexte zdravia vo všetkých politikách ochrany zdravia vrátane bezpečnosti potravín, hygieny detí a mládeže, hygieny výživy a témy primárnej a sekundárnej, terciárnej a kvartérnej prevencii ochorení.
Ďalej odbor zahŕňa znalosti z oblasti ochrany zdravia pri práci, environmentálneho zdravia, znalosti o vplyve komplexu vlastnosti životného prostredia a spôsobu života a práce na zdravie populácie i jednotlivca. Environmentálne zdravie zahŕňa aj problematiku hygieny životného prostredia. K hlavným oblastiam vzdelávania v študijnom programe verejné zdravotníctvo je epidemiológia infekčných ochorení a chronických, teda neinfekčných ochorení, a to najmä prevencia a kontrola ochorení v populácii a súčasné poznatky z interdisciplinárnych oblastí psychológie, fyziky, chémie, biológie, biotechnológie, biológie, bioinformatiky a štatistiky, etiky, komunikácie a medicíny. Týmto pozmeňujúcim návrhom chceme podporiť význam odbornosti a praktických skúsenosti odborných pracovníkov vo verejnom zdravotníctve. Toľko k vysvetleniu.
A teraz, pán predsedajúci, prečítam ten prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. Za nový novelizačný bod 58 vkladá nový novelizačný bod 59, ktorý znie:
„V poznámke pod čiarou k odkazu 73) sa text „Príloha č. 1 kategória ,,A" písm. d) body 4, 9, 11, 43 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z." nahrádza textom „§ 4 alebo § 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností".
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú. Účinnosť bodu sa navrhuje dňom vyhlásenia.
V tejto súvislosti navrhujem vyňať bod 36 informácie na osobitné hlasovanie.
Pán predseda, predsedajúci, to bolo k prvému pozmeňujúcemu návrhu. A ešte je tu jeden pozmeňujúci návrh. Znova krátke odôvodnenie. Vychádza z ministerstva životného prostredia a boli nejaké spory k tomu, ktoré sa namietali aj zo strany koaličných poslancov na zdravotníckom výbore. Preto bol tento pozmeňujúci návrh vyprecizovaný a tie sporné body boli z neho vylúčené. Čiže predkladá sa v takejto podobe. Prečítam ho.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. II, 7. bod znie:
„7. V § 12 ods. 5 sa slovo ,,frekvenciu" nahrádza slovom „početnosť", slovo „parametre" sa nahrádza slovami „ukazovatele surovej vody, upravovanej vody a upravenej vody" a na konci sa pripájajú tieto slová „a manažment rizík pre vodárenský zdroj a úpravňu vody"."
2. V čl. II, 12. bode, § 15 ods. 11 sa slovo „Vlastník" nahrádza slovami „Ak odsek 14 neustanovuje inak, vlastník".
3. V čl. II 20. bod znie:
„20. V prílohe druhý bod znie:
,,2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23. 12. 2020)."."
4. V čl. III, 5. bode, § 7a ods. 3 v prvej vete sa slová „sa podľa potreby prijmú" nahrádza slovom „ministerstvo podľa potreby prijme".
5. V čl. III, 5. bode, § 7a ods. 3 poznámke pod čiarou k odkazu 17b sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú tieto slova „§ 12 ods. 2 písm. p) a § 17 ods. 7 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."
6. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 305/2018 Z. z. o ochranných, pardon, o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
V § 18 sa slová „do 31. decembra 2022" nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2023"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Tento článok nadobúda účinnosť 30. decembra 2022, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis