Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
No tak ja si myslím, Rišo, že je to veľmi dobrá myšlienka a toto tu ešte možno takto exaktne neodznelo, že v prípade, že tie, ten nedeľný predaj sa obmedzí, tak mnoho ľudí, tí, ktorí budú chcieť ísť aj mimo domu možno aj so svojimi blízkymi, tak práve budú napĺňať kultúrne podujatia, športoviská. Ja som za. Možno, možno to znova viac troška naštartuje tento sektor. Ja osobne hrávam šachy a ligu hrávame väčšinou v soboty a predovšetkým v nedele a počítam, že nedeľa, práve aj futbaly sa hrávajú, asi aj volejbal v nedele a tá nedeľa má byť takou, kde sa ľudia stretávajú, spoločensky vyžijú. Nie, nemusia pritom nakupovať, môžu, môžu ísť práve na kultúru a na šport. Tam sa stretnú. Čiže ja to aj tak beriem, ja takýmto spôsobom fungujem, možno je to také trošička proti mojej rodine, ale ja som k tomu šachu, ktorý ty až tak nepovažuješ za šport (povedané so smiechom) a sporíme sa na tom, šachy sú viac ako šport, tak by som povedal, tak ja som k tomu priviedol aj svoje deti a ďalšie deti, ktoré nemám v príbuzenstve, ale som trénoval a tie majú cez tie, cez ten šport, cez šachy, ale aj cez iné športy potom kamarátstva, rozvíjajú priateľstvá, rozvíjajú to, to sociálne, to spoločenské, čo v človeku je. Nedeľa má slúžiť aj na to.
Ďakujem za tvoj príspevok.

Ďakujem, pán predsedajúci. Aj sa vymieňajú predsedajúci, takže peknú výmenu a pekný víkend, pán Grendel.
Pohľad na nedele, už tu bolo povedané naozaj asi všetko. Ja chcem do toho trošku vniesť taký, taký iný nadhľad, nadhľad na to, ako by som sa na to pozeral a som aj pripísaný k tomuto zákonu. Necítim sa ani ako ultrakonzervatívny, ani ako ultraliberálny, som taký pragmatický, ktorý žije tu a teraz a chce, keď tu sedím, tak chcem predkladať zákony a schvaľovať zákony také, ktoré pomôžu naozaj ľuďom. Taký pohľad na nedeľu, čo sa týka, samozrejme, tým, že som športovec a pre športovca je veľmi dôležité oddychovať a mať kľud, tak, samozrejme, z tejto stránky tu už bolo povedané asi všetko, zo zdravotnej, z ekonomickej a všetky tieto nadhľady. Ale myslím si, že pre šport a kultúru nedeľa oddychu, keď ľudia môžu ísť naozaj na ten šport a vidíme to, samozrejme, veľa tu bolo povedané o športe, ako bol zatváraný, kultúra v covide a takéto. Takže, takže v tomto zmysle, v tomto zmysle ten šport a kultúra si myslím, že aj ekonomicky dostane veľkú vzpruhu a budem prvý vyzývať zväzy, aby všetky ligy dali na nedeľu, aby tí ľudia začali chodiť hlavne na šport, aby podporovali tento šport, lebo však aj strana SaS mala vo svojom rezorte ministra, pod ktorým patril aj šport. Takže, takže v tomto zmysle, v tomto zmysle aj by to malo byť trošku podporované tými liberálmi na to, aby tá kultúra a ten, hlavne ten šport dostal aj to, že tí ľudia začnú navštevovať šport, začnú viacej športovať a tým pádom nebudú sa musieť prechádzať po nákupných centrách.
Mám takú skúsenosť zo zahraničia, kde som pôsobil veľa rokov a Taliansko má, Taliansko zaviedlo nedeľný predaj alebo otvorenie obchodov takým trošku šalamúnskym spôsobom, že sa dohadujú tie mestá, ktoré budú mať otvorené, ktoré budú mať zatvorené a takto. Ale čo bolo taký, bol som pri zrode, keď Taliani vymysleli hrať 26. decembra ligu a prvý rok, keď to skúšali, tak boli tam rôzne polemiky, my športovci sme na to nadávali, lebo sme nemohli prestať trénovať, 24., 25. a 26. sme hrali ligu. Tie haly praskali, boli úplne naplnené a osvedčilo sa to a sme aj tým svedkami, že na to zareagoval aj slovenský hokej, 26. decembra sa hrá liga a sú štadióny plné.
Čiže my tých ľudí aj takýmto spôsobom vieme nieže pomôcť namotivovať, ale v tom zmysle, že pomôžeme tomu športu, tej kultúre a ja si myslím, že tá kultúra aj ten šport na to veľmi rýchlo vie zareagovať a veľmi sa prispôsobí a ekonomicky im to veľmi pomôže. To, že sme, samozrejme, v pandémii, štátny tajomník pán Husár zo strany SaS proste chodil na pandemické konzíliá a všetko sme museli zatvárať, samozrejme, ani nám sa to nepáčilo. Ale proste bol to fakt, tá pandémia tu bola, ja neviem, ako by opozícia reagovala, keby mala vládnuť a čo by robila v pandémii. Ja si myslím, že musela by robiť nepopulárne opatrenia.
Takže v tomto, v tomto rozsahu, v tomto rozsahu by som sa pozrel aj takýmto nadhľadom na to, že my obrovsky pomôžeme týmto, týmto subjektom, ktoré boli aj pandémiou skúšané, ale aj v tom zmysle, že my s tým športom za minulých vlád sme išli stále dole kopcom. My sme im tu nepomáhali a trošku taká ani nieže výtka, tiež ste mali rezort a, samozrejme, minulé vlády školský šport, vysokoškolský šport sme úplne pochovali. A to je aj vizitka toho, že študenti musia chodiť pracovať. Vtedy boli motivovaní, vtedy dostávali rôzne výhody na vysokých školách na ubytovanie, na štúdium. Aj v iných krajinách to všetci zdokonalizovali a my sme to všetko pochovali.
Takže aj takýto nadhľad na túto, na tieto nedele som chcel priniesť do tohto pléna, aby sa možno trošku niekto zamyslel nad tým rozhodovaním, či to pustiť cez prvé čítanie, či to nepustiť a potom sa, samozrejme, už sa nechcem opakovať, čo tu bolo, aj pán Vašečka deklaroval niekoľkokrát, že je ochotný meniť to, upravovať to.
Takže trošku iný náhľad na to a ďakujem a pekný víkend želám.

Dole schodmi zvládnem zbehnúť. Ďakujem za trpezlivosť.
Ďakujem pánu poslancovi a chcem teda zdôrazniť, že naozaj je to taký príklad tej spolupráce, že má výhrady, počuli ste, povedal ich na začiatku k tomu postupu, ako by to malo byť, ale, podľa neho, ale sme sa dohodli korektne a on posunul svoj návrh zákona, my sme posunuli a spolu sme podali, lebo nám ide o tú vec. Nejde nám o to, aby sme teraz, že akože kto, kto bude si to pripínať na hruď.
Ja by som povedal takú politickú poznámku k tomu, že ak sa s niekým dohodnem, a my sme si dohodli koaličnú dohodu, tak potom sa snažím byť jej verný, pokiaľ to naozaj neprekračuje určité rámce. Tam je otázka, kto to ako posudzuje, ale tak ako vnímam vernosť v manželstve, je to, samozrejme, iná, iná vernosť, ako vernosť koaličnej dohode alebo koalícii, tak pokiaľ platí, sa ju snažím dodržiavať. A tá koaličná dohoda platila, SaS bol partner, tak som sa, hovorím, tu som sa rozprával, presne si to pamätám, s Richardom Sulíkom tu sme stáli na boku, rozprávali sme sa a on hovorí, dúfam, že dodržíte koaličnú dohodu a nepredložíte ju, lebo naozaj v tom čase, keby sme tu boli, teraz to poviem tak ľudovo, praskli do parlamentu, keď, keď boli počas covidu zavreté tie obchody, bolo by to prešlo. Ale nám, my nemáme úplne len také simplicitné myslenie v tom slova zmysle, že ja mám nejakú svoju ideu, idem, podám. Ja si naozaj myslím, že je dobré, aby sme sa snažili o politickú stabilitu a mohli presadiť dobré veci. Niektoré z nich sa nám páčia viac, niektoré menej, ak absolútne nesúhlasíme, tak bola koaličná rada, kde sme vylúčili to, s čím sme absolútne nesúhlasili z jednej aj z druhej strany. Teraz je obdobie, ktoré je vlastne už krátko pred voľbami, navyše je situácia v koalícii taká, aká je, preto znova korektne využívame príležitosť a podávame ju.
A ešte raz ďakujem pánu poslancovi aj za jeho prístup k podávaniu zákona.

Ďakujem. V prvom rade sa vyjadrím k reakcii dvoch kolegov z SaS, ktorá bola korektná v obidvoch prípadoch, aj pán poslanec Viskupič, aj pán poslanec Oravec. Ďakujem. Nejde o to, aby sme sa tu teraz naťahovali osobne, tým by sme naozaj strácali čas.
Ale tak ako povedal pán poslanec Šefčík, že ak z pohľadu niekoho strácame čas tým, že niečo robíme, tak je to určite lepšie, ako keď sme strácali čas tým, že sme nič nerobili. Hoci uznávam, že aj obštrukcia je parlamentné právo. Ale ak je parlamentné právo obštruovať, napríklad brániť uznášaniaschopnosti parlamentu, tak takisto je právo teda predkladať a venovať sa nejakej téme.
Chcel by som zdôrazniť, už tu nie je pán predseda Viskupič, že ale chcem, aby to vyslovene exaktne zaznelo, ak, ak som vzbudil dojem, že tvrdím, že ja osobne alebo konzervatívci, že my máme radšej svoje rodiny alebo sme lepší rodičia, tak to absolútne popieram a hovorím nie. Ja si veľmi vážim každého jedného rodiča a vôbec sa nezaujímam o to, že čo aké on má presvedčenie. Som presvedčený, že rodičia od podstaty svoje deti majú radi, chcú im dobre a môžu mať rozličné názory, je úplne jedno, či majú konzervatívne alebo liberálne. Takže som presvedčený, že aj konkrétne pán poslanec Viskupič je dobrý otec a toto vôbec nie je predmetom tohto. Ak som poukazoval na starostlivosť o rodinu, tak hovorím preto, lebo je to súčasťou úmyslu zákonodarcu v tomto prípade a nie preto, že by som spochybňoval, že tí, ktorí nie sú za ten zákon, že to nechcú. To netvrdím, hej? My na to upozorňujeme, ja chápem aj vašu filozofiu, z ktorej vy teda vychádzate.
Ešte zopakujem reakciu na pána poslanca Oravca, že rozdiel, či reaguje ako zamestnanec, ako spotrebiteľ, no tak ako zamestnanci z 88 % odmietali tento alebo súhlasili so zákazom nedeľného predaja a ako spotrebitelia z 80 %. Čiže to nebolo protichodné. Len hovorím to, že je to veľmi podobné, ale zamestnanci ešte viac si prajú obmedzenie nedeľného predaja podľa toho priesku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Vašečka, krásnym spôsobom si vstúpil do rozpravy, pretože máš to umožnené a otvoril si naozaj aj tú možnosť nám reagovať prostredníctvom tvojej rozpravy na kolegov zo SaS, ktorí aj v predchádzajúcej, v predchádzajúcich minútach reagovali na to, čo môžeme a čo nemôžeme, zákazy a príkazy, a tak isto napríklad kolegyňa, ktorá rozprávala o tom, že je nekorektné sa rozprávať o nejakom kolegovi, ktorý tu nie je. No tak buď to majú kolegovia Alzheimera alebo retrográdnu amnéziu. Nejdem sa už ďalej ku tomu vyjadrovať, pretože ctím tu trošku aj kultúru.
Zákazy. Zákazy sú pozitívne a negatívne. Pozitívne zákazy sú zákazy, ktorými spôsobujeme pozitívne dopady, napríklad zákaz fajčenia. Keby sme nezakázali fajčiť, okolie, ktoré je v podstate nevinné, spôsobuje im rôzne ochorenie, tak v podstate dovoľme záka... dovoľme všetkým fajčiť, dovoľme aj malým deťom, dovoľme. Čo tým spôsobíme? Ochorenie, zánik spoločnosti, budem už expresívna naozaj, to nejdem do takýchto detailov. Sú zákazy, ktoré sú negatívne. Áno, ktoré zakazujú, napríklad obmedzujú slobodu, slobodu prejavu a tie vytvárajú odpor. Ale pozitívne zákazy sú na prospech celej spoločnosti a myslím si, že keď zakážeme nedeľný predaj, bude to mať pre spoločnosť len prospech. A preto sme tu. Pre občanov a pre prospech tejto spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Richard Vašečka, ty si vystúpil a v jednom momente si hovoril o mojich emóciách a racionalite a potom chvíľu na to si ty dal emócie do toho, keď si sa rozčúlil nad tým, že nám predsa alebo tebe nikto nebude diktovať, čo ty máš, čo ty nemáš predkladať. No ja by som sa tohto momentu chytil a upozornil na jednu vec. Zo strany liberálov zaznieva, že aj teraz to pred chvíľou jeden z nich povedal, treba rešpektovať náš názor. A ja hovorím, že my rešpektujeme ten názor. Nemusíme s ním za každú cenu súhlasiť predsa, ale na druhej strane si pamätáme, keď tu aj jeden z predrečníkov hovoril o tom, že by sme sa mali venovať iným veciam, lebo strácame čas.
My si pamätáme, ako strana SaS na istých veciach bola ochotná na niekoľko dní zablokovať parlament a nerokovali sme niekoľko dní. Nie niekoľko hodín, niekoľko dní sme nemohli rokovať, alebo museli sme rokovať až na ďalší deň, pretože spravodajkyňa odišla domov a takýmto spôsobom, nemyslím teraz vás, ale spravodajkyňa vtedy zablokovala takýmto spôsobom parlament. Takže ten argument neobstojí. Áno, zopakujem, nech zaznie váš názor, ale my nie sme povinní s ním za každú cenu súhlasiť. Nech sa páči. Rešpektujeme a my chceme, aby ste rešpektovali aj vy náš názor a keď bude väčšinový, tak chceme, aby ste rešpektovali aj to, keď prejde.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skutočne už bolo veľa, veľa tu povedaného ohľadom otvorenia alebo zatvorenia obchodov. Niekedy mi to pripadá, že sa tu naťahujeme ako pes a mačka, kto má pravdu, kto koho presvedčí. Nezaznelo alebo nepočul som, že možno do tohto procesu otvorenia obchodov má čo povedať aj miestna samospráva, či už je to ohľadom otváracích hodín, poriadku, všetko, čo súvisí s prevádzkou v obci, v meste. Častokrát vidíme okolo seba tvrdý marketing, tvrdú reklamu, kto koho presvedčí, aby prišiel do nákupného centra a takto aby prilákali zákazníkov, nových alebo staronových. Bavíme sa o Zákonníku práce. Nebavíme sa o cenách energie, koľko stojí osvetlenie alebo zákon o štátnych sviatkoch. Bolo to tu povedané. Niekedy bolo otvorené v sobotu do dvanástej hodiny. Aj to tu bolo povedané. Dnes môžte nakupovať v sobotu do večera. To len chcem podčiarknuť, že aj tí, čo majú smenu v sobotu a sú v takom zamestnaní, na takom pracovisku, kde musia ísť aj v sobotu do práce, tak skutočne tá možnosť nakupovať je tu do samého večera. Takže nie celkom obstojí, že preto musia byť otvorené tie obchody.
Pán kolega Vašečka, podporujem tento návrh takisto, keď sa dostatočne odôvodní, a myslím, že už sa dostatočne odôvodnil. Samozrejme, treba ho dopracovať, tak ako už bolo povedané. Sú tu výnimky a tiež sme to už počuli, že sú tu nepretržité prevádzky, bezpečnostné služby, polícia, zdravotníctvo, lekárne, ktoré majú službu aj cez soboty, nedele, záchranári na akomkoľvek úseku, alebo potom oblasť gastra, cestovného ruchu. Čiže je tu celá plejáda pracovísk, ktoré majú otvorené aj teraz, aj predtým a aj budú mať, keď by aj tento zákon bol, čerpacie stanice a podobne. Takže ešte raz, podporujem a želám si, aby bol takto dopracovaný a priechodný cez celé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja chcem vyzdvihnúť, Rišo, tie tvoje slová a o tom čase. Lebo to je, myslím si, že to, a už to je možno aj nejaké desaťročia, ešte keď som robila na Linke detskej istoty, tak čas bolo presne to, čo deťom chýbalo, čas s rodičmi. A tento zákon, ktorý prináša vlastne tu to nastavenie toho pravidelného sedemdenného cyklu, že vlastne tá nedeľa sa znovu vyzdvihne ako deň pokoja, si myslím, že to je dobrý krok k tomu, aby sme si aj my ako spotrebitelia, ako zamestnávatelia atď. nastavili nejaké limity. A myslím si, že nastaviť ich je treba aj takto zvonku, lebo môžme si tu hovoriť o tom, že kto nechce pracovať v nedeľu, nemusí, ale v tých prevádzkach obchodných to jednoducho sa tí zamestnávatelia veľmi nepýtajú, či tá mamička s tými deťmi chce v tú nedeľu pracovať. Buď pracuje, alebo ide preč. Čiže ja si myslím, že z hľadiska psycho-hygieny a z hľadiska aj umožnenia toho pravidelného kontaktu a pravidelného času a vôbec takého, takej nejakej predvídateľnosti tej práce a organizácie je pre tie rodiny naozaj takáto možnosť dobrá a preto tento zákon aj podporujem, aj som jeho spolupredkladateľkou.

Nechcem som byť nekorektný a reagovať vo faktickej na faktické, takže takto krátko.
Prvá vec, že rozprávame sa o faktoch. Pán poslanec Viskupič vo svojej poznámke povedal, že to svietenie je zanedbateľné. Tak práve pri dnešných cenách energií vysvietiť obrovský supermarket isto nie je zanedbateľné. Ja sa o tieto veci veľmi zaujímam. Neviem, z akého dôvodu majú médiá pocit, že nás zaujímajú len potraty, prípadne ešte neviem čo. Pochopiteľne zabíjanie nenarodených detí ma naozaj nenecháva chladným, ale drvivú väčšinu volebného obdobia sa venujeme iným veciam a napríklad som aj predsedom výboru, ktorý má na starosti nielen školstvo, aj vedu. A napríklad ak sa zaoberám kúrením v rodinnom dobe, tak si k tomu pozriem odborné štúdie. A napríklad zníženie vykurovacej teploty o jeden stupeň znamená úsporu 6 % na vykurovacích nákladoch. To znamená ak jeden deň, to je jedna sedmina, to je zhruba 14 %, ušetríte len na jednom stupni, ktorým znížite teplotu o 6 %, tak to nie je zanedbateľné pri vykurovaní. Tak isto chladenie. Ja chodím do obchodu a predpokladám, že aj vy. Keď sa stále otvárajú a zatvárajú tie dvierka, tak to chladenie beží ako blázon. To je to, čo hovoríme doma deťom, to neni lednice, to neni televize, to je lednice, hej, že sa stále nemajú otvárať tie dvierka. A to isté, keď je teda deň predajný, tak chladenie má úplne iné náklady ako, ako počas dňa, keď je to tam zatvorené. To len na margo toho, že to je úplne praktická, finančná, ekonomická vec a odborná záležitosť. Ale ako to povedali niektorí kolegovia, prečo si niekto, povedzme strana SaS, ale ktokoľvek, uzurpuje právo rozhodovať, že to, čo nás zaujíma v parlamente alebo v spoločnosti, sú číro ekonomické veci.
Ja vám poviem jeden citát. Venujem sa výchove mládeži, teda výchove v rámci rodiny, manželstva a, samozrejme, prezentujeme sa aj na sociálnych sieťach. Mňa samého prekvapilo, že jeden z najúspešnejších motivačných citátov, teda čo sa týka zdieľania a záujmu ľudí, bol citát od jednej, myslím, že to bola americká literátka, vôbec nebol nejaký náboženský, a znel takto: "Ak chcete dobre vychovať deti, venujte im raz toľko času a raz toľko menej peňazí." Čo to znamená? Ja hovorím, že je to citát nejakej literátky, ale mňa prekvapilo, že ľudia si to uvedomujú, že to, čo je najcennejšie, nie sú peniaze, ale čas. Peniaze sú dôležité, rodina potrebuje peniaze. Preto sme napríklad výrazne rodinám posilnili príjem. Ja s tým absolútne súhlasím. Ale peniaze nie sú to jediné a absolútne najhlavnejšie v živote. A my tu hovoríme o rodinách, hovoríme tu o matkách, o ženách, ktoré pracujú v tom maloobchode, a nehovoríme o tom, že to povedala nejaká pani Anna z takej obce a pani Mária z takého okresného mestečka.
Ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe. Drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov sa podľa medializovaného prieskumu vyjadrila, že maloobchodné predajne potravín môžu ostať zatvorené v nedeľu aj do budúcna, keď boli zatvorené počas covidu. Jednoznačne s tým súhlasilo 59 % a skôr s tým súhlasilo 21 % opýtaných, spolu teda súhlasilo s uzavretím predajní potravín v nedeľu až 80 % respondentov. Medzi pracovníkmi v maloobchodných predajniach bol tento pohľad zastúpený ešte výraznejšie, keď až 88 % z nich si prialo, aby ostali obchody v nedeľu zatvorené.
Ja toto nepokladám za sväté písmo. Je to nejaký prieskum, ale predpokladám, že to nebude úplne naopak, že 88 % zamestnancov si praje, že chcú do zamestnania chodiť. A v tom prípade ak rátame počty a znova matematika, krát ľudia pracujúci v maloobchode, hovoríme o desať tisícoch ľudí, ktorí si to prajú, ktorých sa to priamo týka. A my nemáme len zákony, ktoré riešia, ja neviem dane, ale máme aj Zákonník práce a toto je práve novela Zákonníka práce.
A poviem, poviem ešte jednu vec, že zo strany SaS tu sedeli včera pán poslanec Benčík, aj dneska od rána, jak sme prišli, o deviatej tu sedel. Tak isto bol veľmi dôsledne prítomný a vystupoval a musím povedať, že aj korektne, pán predseda finančného výboru Viskupič. Aj keď sme sa nezhodli na veciach, ale bola to debata. Objavili sa tu nejakí kolegovia, medzi tým už väčšinou odišli aj z SaS, ktorí asi si mysleli, že o jedenástej bude hlasovanie, a začali nám tu rozprávať, čo my máme predkladať alebo nemáme predkladať. Ja vám poviem, na to sú také slová, cudzím slovom je to arogancia a po slovensky je to drzosť. Vy si predkladajte, čo chcete a neopovažujte sa hovoriť, čo je dôležité, nám. Spokojne, vy keď prídete s nejakým návrhom, presaďte si ho. Ak chcete povedať nejaký konkrétny odborný argument, nech sa páči. Pokladám vás za odborne fundovaného na to, aby ste to povedali. Ale nie také, čo my máme, alebo nemáme predkladať. Lebo tým naozaj vyznievate veľmi arogantne.
Takže nech sa páči, povedzte, pán predseda Viskupič tu vystupoval. Ak chcete, ak vám táto, ak vám táto debata prekáža, nech sa páči, môžte ísť domov, hlasovanie nebude a môžme to skrátiť. Ale ja som rád, že tá debata prebieha. Rokovali sme tu alebo debatovali sme so sociálnou demokraciou, teraz SaS má nejaké návrhy. Len rozdiel je v tom, že tí, ktorí chceli, tak sme sa dohodli, že čo urobíme, čo im tam prekáža na tom zákone. Ale vy ho nechcete. No tak hlasujte proti a choďte domov. Ak chcete niečo vylepšiť, povedzte, čo konkrétne by sme mohli zlepšiť pre tých zamestnancov, pre tých zamestnávateľov, kde sme, na čo sme zabudli a to budem počúvať a napriek tomu, že by som mal možno iný názor. Som ochotný ustúpiť až úplne dozadu ku stene, ale nie počúvať, že mi tu bude niekto dirigovať ako poslancovi Národnej rady, čo ja mám predkladať a čo nemám predkladať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. No ja som spolupredkladateľom tohto zákona a preto chcem poďakovať aj Rišovi Vašečkovi, ktorý je hlavným predkladateľom, že prisľúbil, že sa bude venovať aj tým veciam, ktoré odzneli. Pretože ja vo faktickej nemám možnosť zareagovať na všetko. Ale v tomto sme s Richardom Vašečkom na jednej lodi, takže súhlasím s tým, s tými jeho rozpravami, ktoré tu boli. A tak preto iba krátko.
Pán Oravec, pán poslanec Oravec, hovoríte, že mali by sme sa venovať dôležitejším a podstatnejším veciam. No tento argument je taká podpásovka, pretože ho používajú vždy tí, ktorí chcú odmietnuť nejaký zákon. Veď tento parlament sa zaoberá všeličím možným a mohol by som tu menovať hocijaké zákony, ktoré nie sú prioritou, a aj vaši kolegovia zo SaS, pozrite si, čo všetko navrhovali počas tých troch rokov, takže tento argument ja vôbec neberiem. Nie vy určujete, čo je dôležité a čo nie.
Pán Baránik a ďalší, ktorí hovorili o tých krajinách, že my nie sme tam ako tie krajiny. No tých krajín je v podstate viac, ako len Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko, sú tam ďalšie Poľsko, Grécko, Malta, Španielsko, veď nebuďme takí, že sme úplne niekde na chvoste vyspelosti a my to nemôžme. Oni všetci môžu a my to nemôžme zaviesť.
Ostatným kolegom ďakujem za faktické poznámky.
A ešte keď stihnem, pani Zemanová, toto nie je žiaden ideologický zákon a vy ste použili nekorektnú vec, že nikto nenúti tú predavačku s pištoľou, aby tam sedela. Samozrejme, ale ona to zamestnanie má, chce si ho zachovať a ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)