Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela, som veľmi vďačná kolegovi Jankovi Szőllősovi za otvorenie témy efektívnej verejnej správy.
Poukážem tiež na jeden nepochopiteľný paradox, je to rozdelenie Spiša, kde časť Spiša patrí do Prešovského samosprávneho kraja a mesto Spišská Nová Ves do Košického samosprávneho kraja. Toto je vlastne také nepochopiteľné a pýtajú sa aj tí ľudia, ktorí poznajú celý Spiš, že prečo sa to tak udialo. A z tohto dôvodu je dôležité, aby sme sa vrátili k územnosprávnemu členeniu a Slovensko rozdelili tak, ako historicky je, teda ako nám to história vlastne ukazuje.
Chcela by som poukázať aj na fakt, že ako môže Národná rada veľmi efektívne pomôcť samospráve, ukázalo sa teraz v rámci mimoriadnej situácii, že sme vlastne prijali, že samospráva prostredníctvom videokonferencií môže uskutočniť svoje zastupiteľstvo. Včera sme mali prostredníctvom videokonferencie zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja a tam som videla, že je dôležité, tá spolupráca vlastne Národnej rady a samospráva na vyšších územných celkoch, na menších regiónoch, kde vlastne dokážeme samospráve pomôcť, a to je dôležité.
Čiže prijali sme zákon a neprešli ani tri týždne a zákon je v praxi. Takže chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí za tento zákon zahlasovali.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k časti programového vyhlásenia, ktoré je venované efektívnej verejnej správe.
Je dôležité, že aj táto časť spolu s vyrovnávaním regionálnych rozdielov je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Akékoľvek programy a opatrenia vlády týkajúce sa regionálneho rozvoja alebo iné opatrenia nebudú však úspešné, ak do ich implementácie nebude zapojená efektívnym spôsobom verejná správa a územná samospráva. Asi budete so mnou súhlasiť, že efektívna verejná správa a s ňou prepojená územná samospráva je jedným z dôležitých kľúčov dobrého spravovania štátu. Stav verejnej správy a územnej samosprávy, ich efektivita a vzájomné prepojenie a koordinácia, jemne povedané, nie sú v dobrom stave. Rozdrobenosť samosprávy na úrovni obcí, kompetencie prenesené bez zabezpečovania, zabezpečenia financovania, územné členenie urobené na základe subjektívnych politických záujmov, a nie odborných kritérií, volebný systém, ktorý neberie do úvahy zastúpenie regiónov.
Reforma je veľmi potrebná. Na Slovensku máme 2 890 samosprávnych obcí, z toho 141 miest, máme 79 okresov a 8 samosprávnych krajov. S veľkým počtom obcí je ťažké hýbať, nakoľko ukotvenie samostatnosti obcí a dôležitosť zachovania vlastnej samosprávy je v povedomí našich obyvateľov veľmi silné. Tu sa dá len rozumne nastaviť, ktoré samosprávne kompetencie, prípadne prenesené kompetencie verejnej správy sú schopné zvládnuť aj tie najmenšie obce, a vytvoriť pre to podmienky a zároveň vytvoriť motivačné mechanizmy, aby sa pri výkone ďalších kompetencií spájali.
Na úrovni okresov a krajov sa tu potýkame s nezmyselným územným členením, ktoré nám tu ostalo ešte z mečiarovských čias spolu s jedným volebným obvodom pre parlamentné voľby. Som presvedčený, že bez zmeny tohto nezmyselného členenia môžeme na efektívnu verejnú správu zabudnúť. Ako geograf môžem zodpovedne prehlásiť, že územné členenie na existujúce okresy ide proti všetkým princípom členenia na regióny, teda regionálnej taxonómie, a je pre pre študentov geografie exemplárnym príkladom, ako sa to nemá robiť. Základný princíp, že územné jednotky na jednej úrovni majú byť porovnateľné svojou veľkosťou, nebol rešpektovaný. Existujúce okresy boli ustanovené najmä kvôli flekom pre členov vtedajšieho HZDS na okresných úradoch a handlovalo sa, kde bude sídlo okresu a kde nie. Inak sa to totiž nedá si vysvetliť, že na juhu okresy, kde žije maďarská menšina, ostali nezmenené z roku 1960, kým tie severnejšie sa rozdelili.
Tak máme na jednej strane deväť okresov s menej ako 20 obcami a dva s vyše 100 obcami. Máme tri okresy, ktoré nedosahujú ani 20-tisíc obyvateľov, ako Medzilaborce s 12-tisíc obyvateľmi a 23 obcami, Banská Štiavnica so 16-tisíc obyvateľmi a 15 obcami a Turčianske Teplice so 16-tisíc obyvateľmi v 26 obciach, kým na druhej strane máme deväť okresov okrem okresov s krajskými mestami, ktoré majú nad 100-tisíc obyvateľov, napr. ako Nové Zámky, ktoré majú 138-tisíc obyvateľov, a Košice okolie so 130-tisíc obyvateľmi v 114 obciach a Dunajská Streda 123-tisíc obyvateľov. Sú to neporovnateľné jednotky. Verejná správa v týchto okresoch vytvára nespravodlivosť, lebo okresný úrad v malom okrese je vzdialenostne aj kapacitne dostupnejší ako vo veľkom.
Na druhej strane popri malých obciach, ktoré vznikli prirodzene, kde je problém udržať samosprávu, sme vytvorili umelo malé okresy, kde je problém zase efektívne uskutočňovať štátnu správu. Takto vytvorené okresy sú nepoužiteľné pre korektné štatistické porovnávanie a sú nepoužiteľné aj pre verejnú správu. O tom svedčí aj fakt, že sa v praxi vytvorili štyri kategórie okresných úradov. Tie v Bratislave a Košiciach, kde je viac mestských okresov, ale jeden okresný úrad, potom sú okresné úrady, na ktoré je prenesený výkon štátnej správy z iných okresov, tých je 20, okresné úrady, ktoré vykonávajú všetky svoje kompetencie, tých je 27 a okresné úrady, kde vlastne ostalo len sídlo, tých je 23, ale výkon väčšiny štátnej správy je prenesený inde, ako napríklad zo Žarnovice a Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom.
Potom sú okresy, ktoré napríklad museli zriadiť pracovisko okresného úradu v inom meste, ako napríklad Okresný úrad Nové Zámky v Štúrove či Okresný úrad Trebišov v Kráľovskom Chlmci, aby aspoň trochu napravili nespravodlivosť a priblížili úrad k ľuďom.
Súčasné samosprávne kraje, vyššie územné celky, ktoré aj tak väčšinou voláme župy, vznikli pôvodne tiež za Mečiara spolu s okresmi v roku 96 ako kraje pre štátnu správu a potom boli zmenené na samosprávne kraje. Kto z vás na otázku, odkiaľ si, hrdo odpovie, že som z Košického alebo Banskobystrického samosprávneho kraja? Zvyčajne odpovieme: pochádzam z Kysúc, Liptova alebo z Gemera, či Šariša. Pokusy o nápravu a návrhy na zmenu sa ani nedostali do parlamentu.
S územným členením súvisí aj ďalší mečiarovský pohrobok a tým je jeden volebný obvod vo voľbách do Národnej rady. Mnohým to možno vyhovuje, lebo posilňuje stranícky centralizmus a umožňuje, aby bol v každej strane jeden vodca, jeden spasiteľ pre celé Slovensko. Medzi nami 150 zástupcami ľudu uvádza trvalé bydlisko v Bratislave 45 poslancov a 7 ďalší v okresoch bratislavského kraja. Zo súčasných okresov nemá žiadneho zástupcu v parlamente 26 okresov, medzi nimi aj okresy s veľkým počtom obyvateľov, ako napr. Nové Zámky so 138-tisíc obyvateľmi či Komárno so 101-tisíc obyvateľmi. Okres s krajským mestom Trenčín má len jedného poslanca, pričom okres Kežmarok 5 poslancov, rovnako ako Košice či Žilina. Pýtam sa, je to spravodlivé? Ako k tomu prídu ľudia v tých okresoch, ktorí nemajú žiadneho zástupcu? Je potrebné to zmeniť.
Viem, že akýkoľvek zásah do územného členenia a volebného systému je citlivá otázka a vyvoláva veľké vášne. Je potrebné preto dôkladne premyslieť, čo a ako urobiť, ako reformovať verejnú správu a územnú samosprávu. Zvyčajne som skeptický, keď sa má vytvoriť komisia, ale v tomto prípade vítam, že je v programovom vyhlásení cieľ vytvoriť komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy a jej cieľ začať diskusiu o úprave volebného systému.
Ako vidíte, samospráva, štátna správa, volebný systém a nakoniec aj regionálny rozvoj úzko súvisia s územným členením. Ak je zlé, nastáva skrytá diskriminácia obyvateľov niektorých regiónov v ich správe a na iných práve na efektívne služby štátnej správy a v správe mať zastúpenie vo volebných celoštátnych orgánoch. Cieľ by mal byť vytvoriť efektívny, ľuďom blízky, spravodlivý, hierarchicky, logicky, územne aj funkčne vzájomne prepojený a historicky aj kultúrne ukotvený integrovaný systém verejnej správy a územnej samosprávy. Dúfam, že týmto príspevkom som začal nové kolo diskusie o týchto otázkach na pôde Národnej rady.
Je mi ľúto, že veľa času v tejto diskusii je premárneného na osobné útoky, chcel by som preto povzbudiť vás, kolegovia, ktorí sa hlásite ku kresťanstvu ako aj ja, ale aj ostatných, ktorí rešpektujete kresťanské princípy, aby sme pri našej práci v parlamente pamätali na výzvu využívajte čas, vaše slovo, nech je vždy láskavé a múdro povedané, aby ste vedeli, ako treba každému odpovedať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Blanár, ja síce nie som členom zahraničného výboru, ale bol som sa na tom poslednom zasadnutí pozrieť, vypočuť si, čo sa tam rozprávalo, a tie veci, ktoré ste tu nastolili, boli jasne vysvetlené aj pánom ministrom, aj ďalšími, keď tam boli proste rôzne otázky. A mal som taký dojem, že všetky tie veci jednoznačne, sa, sa mi zdalo, že ste pochopil, ale zdá sa mi, že asi nie. Alebo to je ďalší, taká, taký pokus o sebaprezentáciu sa a urobenie si ho, nejakého videjka, aby ste si mohli kopnúť do tejto vlády.
Zároveň, keď sa pozrieme trošku do minulosti, tak sa zamyslite nad tým, že ako vyzerala vaša zahraničná politika. Miestami bola až groteskná. Keď si pozrieme, že keď si spomenieme, ako ste vy útočili na vlastného ministra. Ľudia z vašej vlastnej strany naňho útočili. Ako sa chodili hlavní predstavitelia tohto štátu klaňať do akýchkoľvek Tatarstanov a kade. Ako to všetko vyzeralo celé rozhárané, ako ste sa hádali o zahraničnej politike, nikomu nebolo jasné, kam patríme, išli sme raz doprava, raz doľava. A vy nám vyčítate, že my nejakým spôsobom tu sme nejakí akože nejasní v našom zahraničnopolitickom orientovaní alebo že sú tam nejaké nejasnosti pre vás? Tak, prosím, najprv sa zamyslite nad sebou.
Zároveň, keď tu hovoríte o neja..., o nejakej servilite voči Spojeným štátom, tak mám dve otázky:
Prvá. Kto schválil nákup amerických F-16, ktoré nás budú stáť vyše dvoch miliárd? Ktoré nám teraz budú chýbať v čase korony a v tejto kríze. Kto to schválil? Kto to pretlačil?
A druhá je. Keď už sa tu bavíme o tej servilnosti voči Spojeným štátom. Ináč vy dobre viete, že opozícia to jasne kritizovala, je, že čo všetko ste boli ochotní urobiť pre všelijaké PR. Čo, čo spravila predošlá vláda alebo vláda ešte Fica zato, aby sa mohla odfotiť s Barackom Obamom? Koľko tých chlapcov z Guantánama... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blanár, ja sedím na tom zahraničnom výbore, sedím tu aj teraz, takže ja by som vám chcel trošku, na to vždycky budem, vždycky budem to merať, tie moje úvahy, to, čo som sa naučil, čo ma naučil šport, a to je disciplína, pokora a tvrdá robota. Takže toto si myslím, že minulá, minulá vláda nezvládla v tom, že tie vzory v športe nemáme, čiže v zahraničnej politike reprezentovať športom, si myslím, že je to tá najlepšia a najzdravšia reklama, ktorú tu máme. A za tie roky tu ubúdali a bude im dlho trvať, kým tie vzory zase dostaneme hore, a ktoré nám budú reprezentovať Slovenskú republiku, a tým pádom sa bude ľahšie prezentovať táto krajina.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Taká tá otázka, že kde je vláda? To už je taká trošku povinná jazda. Už sa trošku opakuje. Každopádne, ak by tu celá vláda naozaj bola celý ten čas, tak pravdepodobne by prišla kritika, že prečo neriešia koronakrízu. Takže myslím, že nikto nečaká, že vláda tu bude celých 70 vystúpení v rozprave.
Vy ste ešte hovoril teda, že, áno, vo voľbách sa niesol, nieslo sa heslo zmeny, ale že nevidíte zmenu politiky. Ja si nemyslím, že niekto z OĽANO alebo z iných strán tú zmenu chápal ako zmenu zahraničnej orientácie Slovenska, to myslím, že je každému jasné.
A o, o, vy ste teda citovali ten výrok súčasného pána premiéra, ktorý mimochodom citoval pán Blaha, takže to sa tiež v podstate už opakuje, ale nevadí. Každopádne myslím, že orientáciu a smerovanie zahraničnej politiky Slovenska jasne, a teda postoj pána premiéra, jasne odráža programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Blanár, vy hovoríte o tom, ja sa musím postaviť za túto vládu. Tu som, pán Blanár. Hľadali ste ma.
Takže postavím sa za túto vládu. Sú tu zástupcovia vlády. Ja tu vidím jedného, druhého ministra, ministerku. Bol tu pred chvíľou aj, aj pán Krajniak, myslím, takže sú tu ich zástupcovia vlády a ostatní zrejme pracujú, pretože máme takú situáciu, akú máme v čase koronakrízy.
No a vy to možno spájate s tým, že niekto vás predtým kritizoval, keď tu nesedel Fico a spol., tak ja vám poviem, kde boli. Podľa mňa usilovne pracovali na budúcich kauzách.
Ďakujem.

Ja počkám, kým si pán Blanár sadne, aby ho neodvalilo. Sedíte? Veľa zdravia k meninám, pán poslanec, veľa šťastia, veľa spokojnosti, nech vám Pán Boh dá všetko, čo v živote chcete, lebo je Juraja. A sedí tam ďalší Juraj, Juraj Krúpa, veľa zdravia, šťastia, nech nás, nech ukážeme tým... Aj Šeliga? Ježiš, Juraj, prepáčte. Všetkým Jurajom, ešte nejakému, takže to je len tak v úvode, veľa zdravia, páni.
No a chcem povedať, vy ste povedali v úvode, pán Blanár, že sme zalezení, že naši ľudia sú zalezení. Ja keď sa pozriem doprava, česť výnimkám, viete, kto je najviac zalezený? Jeden bývalý premiér, človek, ktorý tu 12 rokov drancoval túto republiku, ktorý je zalezený.
Včera mi jeden poslanec, teda nie poslanec, ale jeden kolega povedal, že mám naňho reagovať? Vybehne vonku, zabreše, zašteká. Mám na takého človeka reagovať? Súhlasil som s ním. A toto je vaša politika.
Ja chcem povedať, pozrite sa, koľko je tu nás z OĽANO, nezaliezli sme. Rozprávate tu o nás, že, že sme nekompetentní, že sme, že nemáme kompetencie, že sme amatéri, vyťahujú na nás videá 20-ročné, dehonestujú nás, ale nezaliezli sme. Práve naopak. Pozrite sa sem k nám.
Ja vám chcem povedať, že sa nebojíme. A chcem vás ubezpečiť, že vy určite, určite nebudete súhlasiť s PVV-čkom, ktoré tu je, ale my všetci, ktorí tu sedíme, plne podporujeme a chceme robiť a budeme robiť a nebudeme zalezení ako Robo Fico.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, rómsku tému kritizujete, rozumiem, vy nastoľujete témy v rómskej otázke, hovoríte o Rómoch ako o tom najhoršiom, najhoršom. No a kým vy budete o tom hovoriť, my budeme pracovať na tom, aby sme Rómov a tendenčne aj našu krajinu posunuli dopredu. Vy môžte byť radi vlastne, že existujeme, lebo asi by ste nemali inú tému, s čím predstúpiť tu pred ten kecpult.
Opisujete sa tu ako učiteľ, ktorý pomáhal mladým Rómom dostať sa do ďalších ročníkov. Vy ako učiteľ ste boli určitým vzorom pre tie deti. Ja radšej nechcem poznať a vidieť tie deti, ktorým ste boli vzorom a chceli sa vám v tom čase podobať.

Pán Mizík, v prvom rade sú to dezinformácie, nie deformácie. I keď, áno, ľudia dlhodobo vystavení dezinformáciám môžu byť určitým spôsobom aj deformovaní. Vy sa obávate sledovania a potom s láskou spomínate na Verejnú bezpečnosť. Ja žasnem. Ako som vám už vysvetľoval na výbore pre kultúru a médiá, boj proti defor..., boj proti, vidíte, je to, zaviedli ste to do slovníka, takže boj proti dezinformáciám môže mať viacero úrovní, od mediálnej výchovy na školách, ktorú spomíname v programovom vyhlásení vlády, až po reguláciu sociálnych sietí. Áno, to sú aj tie korporácie ako Facebook či YouTube, aby museli informovať o tom, odkiaľ dostávajú peniaze, kto si platí reklamu, napríklad počas predvolebnej kampane, veď to už poznáme aj dnes, je to tam zverejnené, ale aby tých informácií bolo viac, aby, aby ten systém na sociálnych sietiach bol transparentný.
A povedzme aj v konečnom dôsledku, aby sme vedeli, kto písal nejaký príspevok, nejaký status, ak následne tvrdí, že ho nepísal on. Takže toto všetko spočíva a obnáša boj proti dezinformáciám.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, ak by tu bol pán Štepka z Radošinského naivného divadla, myslím, že by vás tam určite prijal aj bez prijímacích pohovorov po tomto vašom výkone.
Spomínali ste aj stránku ZOMRI. Ja si myslím, že to stránka momentálne aj celkom odborne a vecne občas informuje ľudí. A ak by nebolo ZOMRI, tak ľudia ani nevedia, kto je Mizík.
Ďakujem krásne.