Videokanál klubu

Ďakujem. Pán poslanec Blanár, ja síce nie som členom zahraničného výboru, ale bol som sa na tom poslednom zasadnutí pozrieť, vypočuť si, čo sa tam rozprávalo, a tie veci, ktoré ste tu nastolili, boli jasne vysvetlené aj pánom ministrom, aj ďalšími, keď tam boli proste rôzne otázky. A mal som taký dojem, že všetky tie veci jednoznačne, sa, sa mi zdalo, že ste pochopil, ale zdá sa mi, že asi nie. Alebo to je ďalší, taká, taký pokus o sebaprezentáciu sa a urobenie si ho, nejakého videjka, aby ste si mohli kopnúť do tejto vlády.
Zároveň, keď sa pozrieme trošku do minulosti, tak sa zamyslite nad tým, že ako vyzerala vaša zahraničná politika. Miestami bola až groteskná. Keď si pozrieme, že keď si spomenieme, ako ste vy útočili na vlastného ministra. Ľudia z vašej vlastnej strany naňho útočili. Ako sa chodili hlavní predstavitelia tohto štátu klaňať do akýchkoľvek Tatarstanov a kade. Ako to všetko vyzeralo celé rozhárané, ako ste sa hádali o zahraničnej politike, nikomu nebolo jasné, kam patríme, išli sme raz doprava, raz doľava. A vy nám vyčítate, že my nejakým spôsobom tu sme nejakí akože nejasní v našom zahraničnopolitickom orientovaní alebo že sú tam nejaké nejasnosti pre vás? Tak, prosím, najprv sa zamyslite nad sebou.
Zároveň, keď tu hovoríte o neja..., o nejakej servilite voči Spojeným štátom, tak mám dve otázky:
Prvá. Kto schválil nákup amerických F-16, ktoré nás budú stáť vyše dvoch miliárd? Ktoré nám teraz budú chýbať v čase korony a v tejto kríze. Kto to schválil? Kto to pretlačil?
A druhá je. Keď už sa tu bavíme o tej servilnosti voči Spojeným štátom. Ináč vy dobre viete, že opozícia to jasne kritizovala, je, že čo všetko ste boli ochotní urobiť pre všelijaké PR. Čo, čo spravila predošlá vláda alebo vláda ešte Fica zato, aby sa mohla odfotiť s Barackom Obamom? Koľko tých chlapcov z Guantánama... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blanár, ja sedím na tom zahraničnom výbore, sedím tu aj teraz, takže ja by som vám chcel trošku, na to vždycky budem, vždycky budem to merať, tie moje úvahy, to, čo som sa naučil, čo ma naučil šport, a to je disciplína, pokora a tvrdá robota. Takže toto si myslím, že minulá, minulá vláda nezvládla v tom, že tie vzory v športe nemáme, čiže v zahraničnej politike reprezentovať športom, si myslím, že je to tá najlepšia a najzdravšia reklama, ktorú tu máme. A za tie roky tu ubúdali a bude im dlho trvať, kým tie vzory zase dostaneme hore, a ktoré nám budú reprezentovať Slovenskú republiku, a tým pádom sa bude ľahšie prezentovať táto krajina.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Taká tá otázka, že kde je vláda? To už je taká trošku povinná jazda. Už sa trošku opakuje. Každopádne, ak by tu celá vláda naozaj bola celý ten čas, tak pravdepodobne by prišla kritika, že prečo neriešia koronakrízu. Takže myslím, že nikto nečaká, že vláda tu bude celých 70 vystúpení v rozprave.
Vy ste ešte hovoril teda, že, áno, vo voľbách sa niesol, nieslo sa heslo zmeny, ale že nevidíte zmenu politiky. Ja si nemyslím, že niekto z OĽANO alebo z iných strán tú zmenu chápal ako zmenu zahraničnej orientácie Slovenska, to myslím, že je každému jasné.
A o, o, vy ste teda citovali ten výrok súčasného pána premiéra, ktorý mimochodom citoval pán Blaha, takže to sa tiež v podstate už opakuje, ale nevadí. Každopádne myslím, že orientáciu a smerovanie zahraničnej politiky Slovenska jasne, a teda postoj pána premiéra, jasne odráža programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Blanár, vy hovoríte o tom, ja sa musím postaviť za túto vládu. Tu som, pán Blanár. Hľadali ste ma.
Takže postavím sa za túto vládu. Sú tu zástupcovia vlády. Ja tu vidím jedného, druhého ministra, ministerku. Bol tu pred chvíľou aj, aj pán Krajniak, myslím, takže sú tu ich zástupcovia vlády a ostatní zrejme pracujú, pretože máme takú situáciu, akú máme v čase koronakrízy.
No a vy to možno spájate s tým, že niekto vás predtým kritizoval, keď tu nesedel Fico a spol., tak ja vám poviem, kde boli. Podľa mňa usilovne pracovali na budúcich kauzách.
Ďakujem.

Ja počkám, kým si pán Blanár sadne, aby ho neodvalilo. Sedíte? Veľa zdravia k meninám, pán poslanec, veľa šťastia, veľa spokojnosti, nech vám Pán Boh dá všetko, čo v živote chcete, lebo je Juraja. A sedí tam ďalší Juraj, Juraj Krúpa, veľa zdravia, šťastia, nech nás, nech ukážeme tým... Aj Šeliga? Ježiš, Juraj, prepáčte. Všetkým Jurajom, ešte nejakému, takže to je len tak v úvode, veľa zdravia, páni.
No a chcem povedať, vy ste povedali v úvode, pán Blanár, že sme zalezení, že naši ľudia sú zalezení. Ja keď sa pozriem doprava, česť výnimkám, viete, kto je najviac zalezený? Jeden bývalý premiér, človek, ktorý tu 12 rokov drancoval túto republiku, ktorý je zalezený.
Včera mi jeden poslanec, teda nie poslanec, ale jeden kolega povedal, že mám naňho reagovať? Vybehne vonku, zabreše, zašteká. Mám na takého človeka reagovať? Súhlasil som s ním. A toto je vaša politika.
Ja chcem povedať, pozrite sa, koľko je tu nás z OĽANO, nezaliezli sme. Rozprávate tu o nás, že, že sme nekompetentní, že sme, že nemáme kompetencie, že sme amatéri, vyťahujú na nás videá 20-ročné, dehonestujú nás, ale nezaliezli sme. Práve naopak. Pozrite sa sem k nám.
Ja vám chcem povedať, že sa nebojíme. A chcem vás ubezpečiť, že vy určite, určite nebudete súhlasiť s PVV-čkom, ktoré tu je, ale my všetci, ktorí tu sedíme, plne podporujeme a chceme robiť a budeme robiť a nebudeme zalezení ako Robo Fico.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, rómsku tému kritizujete, rozumiem, vy nastoľujete témy v rómskej otázke, hovoríte o Rómoch ako o tom najhoršiom, najhoršom. No a kým vy budete o tom hovoriť, my budeme pracovať na tom, aby sme Rómov a tendenčne aj našu krajinu posunuli dopredu. Vy môžte byť radi vlastne, že existujeme, lebo asi by ste nemali inú tému, s čím predstúpiť tu pred ten kecpult.
Opisujete sa tu ako učiteľ, ktorý pomáhal mladým Rómom dostať sa do ďalších ročníkov. Vy ako učiteľ ste boli určitým vzorom pre tie deti. Ja radšej nechcem poznať a vidieť tie deti, ktorým ste boli vzorom a chceli sa vám v tom čase podobať.

Pán Mizík, v prvom rade sú to dezinformácie, nie deformácie. I keď, áno, ľudia dlhodobo vystavení dezinformáciám môžu byť určitým spôsobom aj deformovaní. Vy sa obávate sledovania a potom s láskou spomínate na Verejnú bezpečnosť. Ja žasnem. Ako som vám už vysvetľoval na výbore pre kultúru a médiá, boj proti defor..., boj proti, vidíte, je to, zaviedli ste to do slovníka, takže boj proti dezinformáciám môže mať viacero úrovní, od mediálnej výchovy na školách, ktorú spomíname v programovom vyhlásení vlády, až po reguláciu sociálnych sietí. Áno, to sú aj tie korporácie ako Facebook či YouTube, aby museli informovať o tom, odkiaľ dostávajú peniaze, kto si platí reklamu, napríklad počas predvolebnej kampane, veď to už poznáme aj dnes, je to tam zverejnené, ale aby tých informácií bolo viac, aby, aby ten systém na sociálnych sietiach bol transparentný.
A povedzme aj v konečnom dôsledku, aby sme vedeli, kto písal nejaký príspevok, nejaký status, ak následne tvrdí, že ho nepísal on. Takže toto všetko spočíva a obnáša boj proti dezinformáciám.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, ak by tu bol pán Štepka z Radošinského naivného divadla, myslím, že by vás tam určite prijal aj bez prijímacích pohovorov po tomto vašom výkone.
Spomínali ste aj stránku ZOMRI. Ja si myslím, že to stránka momentálne aj celkom odborne a vecne občas informuje ľudí. A ak by nebolo ZOMRI, tak ľudia ani nevedia, kto je Mizík.
Ďakujem krásne.

Pán Jarjabek, vyjadrili ste rôzne obavy, ja sa pýtam, z čoho? Za posledné roky počas vášho vládnutia kleslo Slovensko v rebríčku slobody tlače z 12. na 33. miesto. Našou ambíciou je dostať sa medzi najlepších, urobíme pre to všetko, aby sme po udalostiach posledných dvoch rokov posilnili postavenie novinárov, aby sa už nestalo, že ak novinár oznámi vyhrážanie zo strany mafiána, tak sa s tým nič nerobí, pretože všade boli a, žiaľ, ešte stále sú vaši ľudia. A napokon to skončí tak, ako to skončilo.
Dovolím si povedať, že prichádza doba, keď sa novinári postupne dostanú k informáciám, ktoré ste vy urputne tajili, či už cez infozákon, ktorý zefektívnime tak, aby úrady odpovedali novinárom na otázky, toto všetko máme v programovom vyhlásení vlády a je to v protiklade s tým, čo ste robili, napríklad keď ste sa snažili presadiť, aby médiá zverejňovali všetky odpovede politikov, aj keby o nich novinári nepísali pravdu, teda, pardon, napísali pravdu, teda takzvaný náhubkový zákon.
No a v závere, čo sa týka RTVS, hovoríte, že zmena riaditeľa by nám nepomohla. Neviem, s akými úmyslami ste menili riaditeľov vy, ale my to ani neočakávame. Viete, čo by som bol najradšej, keby som v budúcnosti riaditeľa RTVS ani nepoznal, nechcem vedieť, kto to je, hlavne nech pracuje v prospech ľudí, kvalita programu, nezávislé spravodajstvo a nesťahuje inštitúciu do finančných problémov.
Takže ak sa píše v programovom vyhlásení vlády o zmene voľby riaditeľa v budúcnosti, tak, tak v podstate určite si zoberieme príklad z toho, čo, aby sme, aby sme to nastavili tak, máme aj z minulosti dostatok príkladu, aby sme to sprofesionalizovali.
No a ešte by som rád možno, ak stihnem, k financiám. Dnes je situácia taká, že, že časť peňazí dostáva verejnoprávna inštitúcia od štátu, čo vytvára priestor na polit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, takto. Národnostné menšiny už sčasti vyriešil bývalý pán premiér Pellegrini, keď tesne pred odchodom zo svojej funkcie poslal folklórnemu súboru Ifjú Szivek zo svojej rezervy predsedu vlády jeden a pol milióna. Takže čiastočne to máme vyriešené, pevne verím, že týchto jeden a pol milióna nám ako keby pridá k tomu, aby sme pomohli niekomu inému.
Čo sa týka výmeny riaditeľa televízie, iste je to vždy tá istá téma a je to pri každej vláde, ale skutočne si nemyslím, že pán riaditeľ, ktorý tam momentálne je, že to je najlepší. Môžeme sa baviť o, o tom, že najlepší zatiaľ nebol ešte nikto, a ako si presne poznamenal, od čias pána Hlinického.
Ale musím upozorniť na to, že sú tam diskrepancie a Slovenská televízia taká, ako je v súčasnosti, tak úplne neplní svoju verejnoprávnu funkciu. A ty si spomenul detskú redakciu. Ja ťa chcem upozorniť, že detská redakcia už zopár rokov v Slovenskej televízií neexistuje, pretože ju zrušili a to je podľa mňa presne tá tragédia, ktorá sa tejto verejnoprávnej, verejnoprávnemu médiu stala. Zrušenie detskej redakcie je podľa mňa absolútne bezprecedentné a malo by sa vrátiť. A nielen že by sa malo vrátiť, ale Slovenská televízia má niekoľko vysielacích kanálov a jeden z tých kanálov by sa mal venovať deťom, to znamená, mal by byť ako bola kedysi redakcia vzdelávania, a mal by suplovať v podstate dve redakcie, redakcia vzdelávania, ktorá tiež zanikla, a detská redakcia.