Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baška, možno to bude vyznieť trošku zvláštne, ale ja sa vám chcem poďakovať za váš, za vaše vystúpenie, ktoré bolo naozaj konštruktívne. Poukázali ste aj na niektoré z vecí, ktoré možno nie sú úplne ideálne naformulované v tomto programovom vyhlásení vlády. Vychádzate z nejakých takých osobných skúseností a sú to podnety, nad ktorým sa dá zamyslieť. Ja by som si naozaj želal, je to také moje zbožné želanie, keby sme vedeli v rámci parlamentu takto konštruktívne ďalej nejakým spôsobom pôsobiť. To by bolo potom úplne iné a bolo by to naozaj v záujme našich ľudí, a nielen v záujme nejakých politických, nejakých prekáraní.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Viete, budem sa vyjadrovať k oblasti zdravotníctva a ohľadom teda pána predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Bohužiaľ, máte pravdu, pán predseda, zamýšľate sa, že teda kde zoberieme ten personál. Viete, ja si pamätám vaše rokovania už v roku 2016 pri výpovediach sestier, kedy tieto slová neboli také povzbudivé, a vtedy ste sa vôbec nebáli, keď sestry odídu, že kto ich nahradí, a to nechcem byť osobná, naozaj že nechcem proste na vás útočiť, ale zoberme si tú jednu jedinú vec, že, bohužiaľ, my musíme napraviť to, čo sa tu v minulosti udialo, a plne si uvedomujeme, že z večera do rána to nebude, napriek tomu to programové vyhlásenie vlády je napísané tak, že zabezpečíme tú zdravotnícku starostlivosť, aby naozaj nám tu ľudia zbytočne nezomierali, a od tohoto očakávam, že vlastne nám budete aj vy pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá kolegynka, naozaj si to zhrnula úplne, síce v krátkosti času, ale oduševnele a tá radosť toho tvojho hlasu bola naozaj cítiť, že sa dostalo do programového vyhlásenia vlády v oblasti sociálu tak veľa povzbudzujúcich a výborných vecí, a mňa najviac teší, že v tomto programovom vyhlásení vlády je zvlášť ešte aj tá opodstatnenosť spájať odbor sociálnych vecí, rodiny so zdravotníctvom, ktoré v minulosti dosť absentovali, skutočne vďaka za tvoj prínos.
Ďakujem.

!!!Vymazať rámček!!!

Vážený pán pred... (Rečníčka si odkašľala.) Prepáčte. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ďakujem za túto možnosť. Chcem vyjadriť naozaj radosť z programového vyhlásenia vlády, aj keď možno nie je také konkrétne a nie je v ňom zapracované všetko to, čo by sme tam chceli doslovne mať. Sama som dávala za náš klub pripomienky k programovému vyhláseniu vlády a veľmi sa teším, že mnohé, mnohé veci, s ktorými sme išli do volieb, za ktoré sme sa odhodlali bojovať, sa tam podarilo dostať. Takže chcem vyjadriť naozaj radosť z tohto a verím tomu, že tieto veci, ktoré sme zapracovali do programového vyhlásenia vlády, budeme postupne počas volebného obdobia rozmieňať na drobné prostredníctvom zákonov, ktoré veľmi konkrétne upravia životné situácie a pomoc ľuďom. Hovorím najmä za tú sociálnu oblasť, ktorá sa tej pomoci týka.
Chcem vyjadriť ešte takú radosť v tom, že toto programové vyhlásenie vlády vnímam ako dokument, ktorý má víziu. My sme išli do volieb, Obyčajní ľudia, s víziou. S víziou priniesť zmenu a priniesť zmenu systému v mnohých oblastiach, kde ju veľmi potrebujeme. Priniesť čerstvý vzduch do oblastí, kde sa roky nehýbalo s vecami. Ja som pracovala, v podstate odkedy som skončila štúdium psychológie, som pracovala v sociálnej oblasti, pracovala som s rôznymi ľuďmi v rôznych ťažkých životných situáciách, pracovala som s migrantami, pracovala som na charite s bezdomovcami, so závislými, s rodinami, ktoré sa trápili či už vzťahovými, alebo existenčnými problémami. Spolupracujem s poradňou Alexis, ktorá pomáha tehotným ženám v núdzi. Čiže mám taký trošku prehľad o tom, čím si prechádzajú mnohí jednotlivci, mnohé rodiny na Slovensku, a na základe týchto mojich skúseností môžem povedať takú vec, že áno, máme trošku problém v tom systéme, pretože my tu, častokrát sa tu riešia veci veľmi ad hoc. Zažívala som to, že rodiny s členom, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý, sa im nedostávalo pomoci, preto zakladali rôzne neziskové organizácie, aby aspoň prostredníctvom dvojpercentnej, 2 % z dane si mohli získať prostriedky na pomoc týmto deťom.
Strašne veľa vecí sa riešilo pomocou projektov. Pomocou projektov sa riešili problémy v rómskych komunitách. Pomocou projektov sa zabezpečovali prostriedky na voľnočasové aktivity, preto chcem veľmi uvítať to, že programové vyhlásenie vlády práve ponúka systematické, systema..., nastavenie systému financovania a pomoci mimovládnym organizáciám. A tu sa trošku pristavím, pretože pojem mimovládna organizácia tu zaznel už mnohokrát a v mnohých kontextoch.
Kto sú tie mimovládne organizácie? Mimovládne organizácie poskytujú neformálne vzdelávanie, poskytujú voľnočasové aktivity, sociálne služby, poskytujú podporu dobrovoľníctva. Máme tu na Slovensku radu pre mimovládne organizácie. Môžem spomenúť Radu mládeže Slovenska, ktorá zhromažďuje detské a mládežnícke organizácie, ktoré mnohé poznáme. Je to DOMKA, je to eRko, je to Slovenský skauting. Moje deti chodia do skautu a mnohé možno vaše deti chodia do rôznych týchto organizácií, ktoré zabezpečujú zdravý rozvoj detí. Učia ich budovať vzťahy, učia ich postupne viesť skupiny, učia ich spolu komunikovať, učia ich tráviť voľný čas zmysluplným a dobrým spôsobom, či už športovými aktivitami, kultúrnymi, rozvojom kreativity. Aj toto sú mimovládne organizácie. Potom je tu Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, to sú ďalšie mimovládky. Máme tu, máme tu diecézne charity v každej jednej diecéze, ktoré pomáhajú tým najbiednejším. Máme tu ekologické mimovládne organizácie, ktoré učia mladých ľudí, deti ako sa správať k životnému prostrediu. Napríklad u nás v Piešťanoch prenášame žaby, aby nám ich nepozrážali autá. Máme tu organizácie komunitné, máme tu organizácie rozvojové, ktoré pomáhajú chudobným krajinám. Máme tu Slovenskú humanitnú radu, v ktorej som tiež pracovala, pomáhali sme humanitárnou pomocou žiadateľom o azyl - tam sa tiež trošku potom zastavím. Potom sú to materské centrá, sú to rôzne organizácie našich menšín, či už rómskej, alebo maďarskej menšiny, je to Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov, Asociácia telovýchovných jednôt a klubov, združenie horských a záchranárov, Červený kríž, Vidiecky parlament, kultúrne organizácie a rôzne pacientske organizácie, len v Piešťanoch ich máme zo tri. Čiže toto všetko sú mimovládne organizácie.
Aby bolo zrejmé, že týmto chceme pomáhať, pretože toto sú organizácie, ktoré sú veľmi užitočné pre našu krajinu a pomáhajú práve tým najbiednejším. Sú to rôzne hospice a rôzne organizácie sociálneho typu. To bol taký prvý bod, ktorému som sa chcela venovať. Ako človek, ktorý pracoval dlhé roky v sociálnej oblasti a v pomoci rodinám, veľmi oceňujem to, že veľká časť práve programového vyhlásenia vlády je venovaná rodine, či už sú to rôzne tie príspevky rodinám, matkám s deťmi, osamelým rodičom, náhradné výživné, rôzne tie daňové bonusy, ale chcem povedať aj to, že veľmi oceňujem, a to som hovorila už pred župnými voľbami, nám veľmi, ale veľmi chýbajú poradenské služby a odľahčovacie služby. Tuto, tuto je ten systém slabý. Spadli nám manželské, predmanželské poradne, boli zrušené. Máme nedostatok poskytovateľov dostupných služieb pre ľudí, či už sa to týka poradenstva manželského, partnerského, rodinného, čo sa týka sociálnoprávnej ochrany, takisto tam je naozaj práce dosť.
Máme tu mnohých tzv. vymazaných rodičov, máme tu rôzne problémy a máme málo ľudí. K nám do centra pomoci pre rodinu chodili ľudia, ktorí hľadali poradenstvo, ale neboli schopní zaplatiť v tom privátnom sektore psychoterapeutov, pretože boli veľmi drahí, a práve takejto bezplatnej pomoci psychologickej bolo málo. Psychológovia, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia išli v prvom kole zo škôl, zo zdravotníctva preč.
Preto veľmi oceňujem to, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí aj o tej druhej stránke toho sociálneho sektora, a to sú tí poskytovatelia, ktorí by mali mať naozaj zlepšené podmienky, či už finančné, ale aj čo sa týka postavenia, aby bola uznaná dôležitosť aj týchto pomáhajúcich profesií.
Ďalej oceňujem aj to, že programové vyhlásenie vlády kladie dôraz na komunitnú a terénnu starostlivosť. Pre mnohých ľudí je veľmi dôležité zostať na sklonku života doma a byť v opatere svojich blízkych. A práve pomoc neformálnym opatrovateľom, si myslím, že je správnym krokom, pretože tak ako matky sú neplatenými pracovníkmi nonstop, takisto sú to neformálni opatrovatelia. A myslím si, že ak takýto neformálny opatrovateľ za svoju 24-hodinovú službu dostal 100 euro mesačne, a kedysi to bolo dokonca 30, tak je to smiešne a je to smutné. Takže toto veľmi oceňujem.
Oceňujem veľmi to, že hovoríme o ochrane života, že ideme pomáhať matkám, nielen tým, ktoré už majú narodené deti, ale aj tým, ktoré majú deti ešte nenarodené. A ideme im pomôcť, aby v tejto situácii, kedy sú možno aj pod tlakom okolia, aby nemuseli zvažovať to najhoršie riešenie, ktoré riešením podľa mňa nie je, ale aby mohli už od toho 14. týždňa tehotenstva poberať príspevok, ktorý im pomôže, keď napríklad potrebujú zo zdravotných dôvodov odísť z práce, že uznávame vlastne to, že ženy sú matkami už v tom 14. týždni, myslím si, že toto je veľký pokrok, a takisto tu máme druhú stranu, koniec života, kedy hovoríme o systéme paliatívnej a hospicovej starostlivosti, a myslím si, že toto je to, čo je potrebné pre, pre nás všetkých, pretože nám tu starne populácia, a tieto služby budú potrebovať čoskoro mnohí. Čiže bude to veľmi, veľmi niečo žiadané a myslím si, že ľudia sú tým najväčším kapitálom Slovenskej republiky a ľudia si zaslúžia to, aby sme sa o nich postarali od počatia až do konca života.
Ďalšia vec, ktorú oceňujem ako psychológ, je starostlivosť o duševné zdravie, že sa duševné zdravie dostalo do programového vyhlásenia vlády a že naozaj chceme, chceme ochraňovať deti v digitálnom priestore, chceme bojovať aj proti tým konšpiráciám a učiť ich rozlišovať. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá zručnosť, ktorú naše deti potrebujú, pretože strávia strašne veľa času vo virtuálnom priestore, a potrebujeme ich naučiť kriticky uvažovať a potrebujeme toto duševné zdravie chrániť či už edukáciou, ale aj tou prevenciou.
Takže a ešte také posledné číselko, možno stihnem za tú pol minútu. Čo sa týka migračnej politiky, minulý rok bolo udelených 9 azylov na Slovensku, len aby sme sa, aby sme boli v pravdivom obraze. To som tak chcela povedať.
A je tu ešte, takú stať prečítam: „V migračnej politike bude vláda presadzovať riešenia založené na efektívnej ochrane vonkajších hraníc, uplatňovaní návratovej politiky a riešení príčin migrácie v krajinách pôvodu. Odmietame politiku povinných relokácií a rozhodovanie o udelení azylu musí zostať v kompetencii členského štátu.“ To len, prepáčte, že som tak prekročila, to len na margo informácií, ktoré tu odzneli.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí naozaj pozitívne vnímajú naše požiadavky nielen ako poslancov Národnej rady, ale ako aj ľudí.
Rada odpoviem pánovi poslancovi Kočišovi, že teda neviem, či ste boli v predchádzajúcom volebnom období poslancom, alebo ste sa nejako zaujímali o zdravotnú politiku, ale naozaj ten manažment pacienta je do detailov rozpracovaný, sú tam riešenia, ale do programového vyhlásenia vlády by sa to nezmestilo a takisto napríklad pri tých zdravotníckych pracovníkoch ako hovoríte, že skutočne každý povie na úvod, to sú také tie manažérske, by som povedala, bonmoty, áno, súhlasím, ale, nie, prosím vás, všetkých, pri programovom vyhlásení v stati zdravotníctvo nedávajme ako poslanci, či už opoziční, neviem akí, nepriateľskí, nedávajme tieto veci, že ale, lebo mi tam chýba, nie je to dobré. Každý jeden, ako tu sedíme, každý jeden sme v predvolebnej kampani išli za ľudí, za pacientov, pomáhať Slovensku, pomáhať v zdravotníctve, pomáhať všetkým.
Tak, prosím vás, nehrajme sa tu na politikárčenie. V tejto jedinej oblasti to nemá ani význam, ani zmysel, práve preto môžeme podávať, naopak, návrhy, zlepšováky, ako sa hovorí, alebo ešte viac teda tlačiť aj z radov opozície na to, aby sa zlepšili tie podmienky, aby sa finančne ohodnocovali zdravotnícki pracovníci, a toto, ja dúfam, že od vás budem počúvať štyri roky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela poďakovať Monike Kaveckej a rovnako aj všetkým sestrám a zdravotníckym pracovníkom, lekárom a vedcom, ktorí denne slúžia ľuďom v nemocniciach a v rôznych zdravotníckych zariadeniach či na iných miestach nášho Slovenska, pretože bez nich naša spoločnosť nemôže fungovať, a uvedomujem si to práve v tejto chvíli asi najviac a teším sa, že aj vďaka Monike Kaveckej, ktorá roky bojuje za zdravotné sestry, bude tento silný hlas vypočutý v Národnej rade, tak sa z toho veľmi teším.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj ja rečníčke pani Kaveckej za to, čo, čo povedala, ako vyzdvihla tých, ktorí sa starajú o tých najslabších, o tých najzraniteľnejších, o zdravotníkov, zdravotné sestry, pôrodné asistentky a tak ďalej, ale rád by som to rozšíril.
Moja manželka pracovala v domove dôchodcov a sociálnych služieb. Aj tam sú pracovníčky, pracovníci, ktorí sa starajú tiež o tých najslabších. Takže je myslím, že, že mali by sme myslieť aj na tých a ten potlesk, ktorý už bol, zrejme patril aj pre nich.
Ďakujem aj im.

Vážený predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem podporiť Moniku Kaveckú a chcem naozaj vyjadriť veľké uznanie zdravotníckym pracovníkom, ktorí naozaj pracujú veľmi obetavo, pracujú vo veľmi zlých podmienkach, a som presvedčená v súlade s programovým vyhlásením vlády, že naozaj teraz je ten čas. Žiaľ, doteraz ako keby nebol, ale je čas na to, aby sme naozaj postavili zdravotnícky personál, hej, zdravotné sestry, pôrodné asistentky a všetky tieto profesie, ktoré Monika Kavecká už spomenula, aby sme ich postavili na to miesto, ktoré im naozaj náleží, a aby sme sa ako spoločnosť a my ako parlament, ako vláda, aby sme sa zhodli na tom, že títo ľudia si naozaj zaslúžia finančné ohodnotenie, ktoré bude primerané, aby nám títo zdravotnícki pracovníci nemuseli utekať do zahraničia alebo aby nemuseli pracovať pre farmaceutické firmy, pretože nedokážu uživiť svoje rodiny, ale aby sme im vytvorili také prostredie a také finančné zázemie, ktoré bude pre nich motivujúce a ktoré bude zároveň potom prínosné aj pre všetkých tých pacientov a klientov, ktorými sme aj my sami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k programovému vyhláseniu vlády v rezorte zdravotníctva.
Mňa ako dlhoročnú sestru, ktorá pôsobila naozaj na jednotke intenzívnej starostlivosti v nepretržitej prevádzke vyše dvadsať rokov, ktorá sa, dá sa povedať, najviac angažovala v boji za dôstojné postavenie a ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek, je obzvlášť dôležité sa vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády v oblasti zdravotníctva.
Zdravotníctvo je pre každého, ako to naprieč politickým spektrom všetci hovoria, najdôležitejšie. Avšak nie vždy, keď dôjde na skutky, sa k tomu najdôležitejšiemu dostane aj tá podstatná snaha zlepšiť to najdôležitejšie.
Tri základné piliere sú v oblasti zdravotníctva - a to je pacient, zdravotnícky pracovník a systém. Pacient, človek, občan, prijímateľ zdravotníckej starostlivosti, v preklade dokonca trpiteľ, môžeme ho nazvať rôznymi spôsobmi, ale keď sa pozrieme okolo nás, sme to v podstate my všetci. A preto je základom a najdôležitejší z celého systému zdravotníctva pacient. Avšak pre pacienta tu ďalšia priorita je a to je zdravotnícky personál - lekári, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, rádiologickí asistenti, zdravotnícki asistenti. A takto by som mohla naprieč celým diapazónom menovať mnoho ľudí, ktorí v zdravotníctve pôsobia. Avšak nezabúdajme aj na tých, ktorí nám pomáhajú v zdravotníctve, a to sú hlavne teda aj upratovačky, rôzne iné nezdravotnícke profesie, rôzne podporné mechanizmy, aj tí sú veľmi dôležití.
Ja osobne chcem vyzdvihnúť pasáž v programovom vyhlásení vlády a to je, kde vláda Slovenskej republiky, uvedomujúc si kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve, sa zasadí o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa aj vracal za prácou na Slovensko.
Ja vás tu nechcem strašiť, aká je realita v našich nemocniciach a v našich zdravotníckych zariadeniach, ale situácia je asi taká, že nám hrozí taký rýchly kolaps, a to vďaka tomu, že v podstate nám najsilnejšie ročníky odchádzajú do dôchodku a my ich nenahradíme zvečera do rána ani za rok, ani za dva. Naozaj odborne spôsobilé osoby, teda pracovníci, persóny, ako sa hovorí v personalistike, študujú tieto povolania niekoľko rokov. A keby som chcela byť zlá a zvlášť zlá k tým ľuďom, ktorí tu, bohužiaľ, nesedia v tomto parlamente a mali by tu byť, lebo keby v dnešnej dobe zdravotnícki pracovníci nesedeli v parlamente, tak by to..., teda v parlamente, na svojich teda pracovných pozíciách keby neboli a neboli by v práci, tak zvlášť v tejto vyhrotenej situácii by to dopadlo katastrofálne.
Môj prejav by mohol byť pokojne kritikou predchádzajúcej vlády, ale namiesto toho chcem radšej vyjadriť uznanie tejto vláde, ktorá ukázala, že jej úprimne záleží na sestrách a pôrodných asistentkách, ktoré roky poukazujú na zlé podmienky, na to, že sa o pacienta nemá kto starať. Prostredníctvom toho, ako sestry sa domáhali práv pre pacienta a chceli si zlepšiť svoje pracovné podmienky, aby mohli ostávať pri pacientovi v slovenskom zdravotníctve, naozaj mnohokrát, veď viete veľmi dobre, ako to v minulosti bolo, štrajkovali, písali petície, podávali výpovede, stanovali pred úradom vlády, svoje vlastné prostriedky investovali na bilbordy, aby poukazovali na to, že ich tí takzvane hore nepočúvajú. Nepočúvali napriek tomu, že sme podávali pomocnú ruku, napriek tomu, že sme hlasno kričali, bohužiaľ.
A preto opäť chcem vyzdvihnúť programové vyhlásenie tejto vlády a myslím si, že naprieč politickým spektrom sa tu nenájde určite ani jeden poslanec, ktorý by v tejto kategórii mal nejaký problém.
Nesmierne sa teším, že vláda ukazuje sestrám a pôrodným asistentkám, že si za svoju prácu zaslúžia aj finančné ohodnotenie, že si vláda uvedomuje, že riešením klesajúceho počtu sestier, pôrodných asistentiek, lekárov, asistentov, ale aj iných pracovníkov, ktorí sú naozaj veľmi potrební v zdravotníctve, že my naozaj potrebujeme zatraktívniť tieto povolania, priviesť pracovníkov na Slovensko, dokonca ich stiahnuť z iných odvetví hospodárstva, pretože to sú veľmi smutné ukazovatele, keď zdravotnícky pracovník s vysokoškolským vzdelaním už nepotrebuje ísť za prácou ani do zahraničia, ale odchádza do iných odvetví hospodárstva, kde napríklad sa uplatní v supermarkete za tých istých platových podmienok, ale za výhodnejších pracovných podmienok.
Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že podporíte programové vyhlásenie vlády s tým, že vláda Slovenskej republiky v tomto programovom vyhlásení nám určuje, akým smerom sa má vydať zdravotníctvo, kde sa má posunúť, aby sme tu skutočne boli pre toho pacienta, pretože ním sme naozaj potencionálne všetci. Ja ďakujem - nechcem zdržiavať ďalšie minúty, pretože viem, si to uvedomujem v tejto situácii, v čase koronakrízy - a tu by bol možno aj jeden ten priestor na to, aby sme aj takýmto spôsobom vyzdvihli zdravotníckych pracovníkov, ktorí teraz práve sú v tej prvej línii, ktorí, ako sa hovorí, doslova nasadzujú svoje životy, sú na úrovni silových zložiek tohto štátu, avšak za tridsať rokov si ich nikto nevšimol, že naozaj obetujú mnohokrát aj to svoje najcennejšie, aby tu boli pre nás, pre pacientov, pre ľudí, a ja vás chcem preto veľmi pekne poprosiť aj o taký symbolický jeden veľký potlesk ako uznanie tohto pléna našim zdravotníkom.
Ďakujem. (Potlesk.)