Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som si nemyslel, že s vami budem niekedy súhlasiť, ale je to tak. Tiež ako vášnivý poľovník sa stotožňujem s názorom, že zákon o poľovníctve bude treba reformovať, to, že bude treba venovať zvýšenú ochranu aj zveri, ale aj bude treba venovať aj zvýšenú ochranu škodám spôsobených zverou poľnohospodárom. V tomto máte pravdu. A kolegom, ktorí tomu neveria, je to skutočne tak, že poľovník zároveň môže byť aj ochranár, dokonca sa, sa to aj vyžaduje.
Ja verím pánovi ministrovi, že všetky tieto otázky, ktoré ste mu adresovali, že zvládne a že v tomto volebnom období pripraví také návrhy, ktoré budú plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a s našimi predstavami.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť na tému, ktorá ja môjmu srdcu blízka, a teda tému práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorej sa v priebehu svojho života pomerne krátkeho venujem pomerne dlhý čas, je tomu niečo viac ako päť rokov. A ako so zdravotným postihnutím mám navyše, dovolím si tvrdiť, celkom slušný prehľad o tom, k čomu sa idem vyjadriť. Ako som už vo svojich faktických poznámkach predtým uviedol, týchto osôb je 450-tisíc a veľmi veľká časť z nich sa nachádza vo veľmi zlej ekonomickej, spoločenskej či možno sociálnej situácii, uvedené v beznádejnom začarovanom kruhu chudoby, nezamestnanosti, neflexibilného vzdelávacieho systému a zlého zdravotného stavu bez možnosti, aby sa o ich problémoch vôbec niekto dozvedel alebo aby niekoho zaujímali. Mnohým sa vďaka slabej úrovni inkluzivity a prístupnosti informačných platforiem nedostávajú relevantné informácie, čo len zväčšuje ich hendikep a zároveň úroveň ich vyčlenenia.
Vládna moc reprezentované za 30 rokov našej existencie mnohými politickými stranami trpela veľmi často bohorovnosťou a pocitom vlastne výlučnej kompetentnosti bez potreby počúvať a prizývať k rozhodovaniu tých, ktorých sa rozhodnutia týkali. Rozhodovacia činnosť súdov či orgánov verejnej správy veľakrát nerešpektovala nielen práva účastníkov konaní, no dokonca v početných prípadoch ani len elementárnu požiadavku zákonnosti svojich rozhodnutí. Právo na vzdelanie, ktoré je vstupnou bránou do života a predpokladom pre úspešné uplatnenie ostatných práv, bolo a, bohužiaľ, stále je veľmi hrubo porušované a nerešpektované, a už vôbec nie každému rovnako, tak ako to od náš vyžadujú naše medzinárodnoprávne záväzky.
Teším sa, že si súčasná vládna koalícia predsavzala aj prostredníctvom tohto programového vyhlásenia vlády tieto krivdy napraviť a zindividualizovať vzdelávanie ako celok, a tak ho prispôsobiť tým, pre ktorých by vzdelávanie malo slúžiť, pre študentov a pre deti, ktorí sú naša budúcnosť.
Dovolím si podotknúť, že základným a veľmi dôležitým faktorom každej zmeny sú ľudia, ktorí v systéme pracujú. Našim učiteľom sme toho veľmi veľa dlžní a snáď sa nám v tomto nasledujúcom volebnom období to podarí aspoň čiastočne tento dlh splniť. Vo všetkých týchto oblastiach máme naozaj veľké rezervy a veľmi veľa práce. O to viac sa teším, tak ako som povedal vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach, že táto vláda chce byť vládou zmeny a chce tu byť aj vládou pre ľudí, ktorí boli doteraz na absolútnom okraji väčšinového záujmu. Som rád, že, ako to aj z programového vyhlásenia vlády vyplýva, táto vláda chce počas nasledujúceho obdobia priniesť pozitívnu zmenu pre osoby so zdravotným postihnutím.
Programové vyhlásenie, o ktorom sa tu už tak dlho bavíme, myslí na tieto osoby nielen kvantitatívne, keďže tieto zmeny sa nachádzajú naprieč celým jej obsahom, ale napriek kva..., ale najmä kvalitatívne, pardon. Som rád, že vláda reflektovala aj moje pripomienky a nevyradila počas rokovaní z finálneho znenia skvelé a dlho potrebné kroky, ako efektívna podpora zamestnávania, vzdelávania, zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu práce či zavedenie inštitútu asistenta pracovného začlenenia.
Vítam, že si vláda predsavzala zrušenie nezmyslov, ako napr. naviazanie výkonu činnosti chránenej dielne na konkrétne priestory. Veď si to len predstavte pri upratovacej firme.
Dôležitým krokom, v ktorom vláde Slovenskej republiky osobitne držím palce a veľmi rád pomôžem svojimi skúsenosťami a poznatkami, sú všetky tieto vyššie zmienené zmeny. Schvaľujem, že vláda rozšírila prostredníctvom tohto veľmi ambiciózneho dokumentu okruh svojho záujmu o témy, ktoré predtým trápili málokoho, a začlenilo do svojho programu reformu duševného zdravia či pomoc obetiam domáceho násilia. Z tohto miesta chcem vyzdvihnúť prácu mnohých organizácií, ktoré v tejto oblasti dlhé roky dobrovoľnícky suplovali pasivitu štátu a jeho neochotu sa touto témou zaoberať. A často na úkor svojho rodinného, osobného, súkromného života či spánku. Dúfam, že sa nám podarí na základe tohto vládneho programu tieto organizácie účinne odbremeniť alebo im aspoň v ich dobrej práci pomôcť.
Na záver len ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí prispeli ku vytvoreniu tohto dokumentu plnému veľmi dobrých a veľmi konkrétnych riešení. Moju dôveru táto vláda má a táto koalícia ju určite dostane aj mojím hlasovaním.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baška, možno to bude vyznieť trošku zvláštne, ale ja sa vám chcem poďakovať za váš, za vaše vystúpenie, ktoré bolo naozaj konštruktívne. Poukázali ste aj na niektoré z vecí, ktoré možno nie sú úplne ideálne naformulované v tomto programovom vyhlásení vlády. Vychádzate z nejakých takých osobných skúseností a sú to podnety, nad ktorým sa dá zamyslieť. Ja by som si naozaj želal, je to také moje zbožné želanie, keby sme vedeli v rámci parlamentu takto konštruktívne ďalej nejakým spôsobom pôsobiť. To by bolo potom úplne iné a bolo by to naozaj v záujme našich ľudí, a nielen v záujme nejakých politických, nejakých prekáraní.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Viete, budem sa vyjadrovať k oblasti zdravotníctva a ohľadom teda pána predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Bohužiaľ, máte pravdu, pán predseda, zamýšľate sa, že teda kde zoberieme ten personál. Viete, ja si pamätám vaše rokovania už v roku 2016 pri výpovediach sestier, kedy tieto slová neboli také povzbudivé, a vtedy ste sa vôbec nebáli, keď sestry odídu, že kto ich nahradí, a to nechcem byť osobná, naozaj že nechcem proste na vás útočiť, ale zoberme si tú jednu jedinú vec, že, bohužiaľ, my musíme napraviť to, čo sa tu v minulosti udialo, a plne si uvedomujeme, že z večera do rána to nebude, napriek tomu to programové vyhlásenie vlády je napísané tak, že zabezpečíme tú zdravotnícku starostlivosť, aby naozaj nám tu ľudia zbytočne nezomierali, a od tohoto očakávam, že vlastne nám budete aj vy pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá kolegynka, naozaj si to zhrnula úplne, síce v krátkosti času, ale oduševnele a tá radosť toho tvojho hlasu bola naozaj cítiť, že sa dostalo do programového vyhlásenia vlády v oblasti sociálu tak veľa povzbudzujúcich a výborných vecí, a mňa najviac teší, že v tomto programovom vyhlásení vlády je zvlášť ešte aj tá opodstatnenosť spájať odbor sociálnych vecí, rodiny so zdravotníctvom, ktoré v minulosti dosť absentovali, skutočne vďaka za tvoj prínos.
Ďakujem.

!!!Vymazať rámček!!!

Vážený pán pred... (Rečníčka si odkašľala.) Prepáčte. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ďakujem za túto možnosť. Chcem vyjadriť naozaj radosť z programového vyhlásenia vlády, aj keď možno nie je také konkrétne a nie je v ňom zapracované všetko to, čo by sme tam chceli doslovne mať. Sama som dávala za náš klub pripomienky k programovému vyhláseniu vlády a veľmi sa teším, že mnohé, mnohé veci, s ktorými sme išli do volieb, za ktoré sme sa odhodlali bojovať, sa tam podarilo dostať. Takže chcem vyjadriť naozaj radosť z tohto a verím tomu, že tieto veci, ktoré sme zapracovali do programového vyhlásenia vlády, budeme postupne počas volebného obdobia rozmieňať na drobné prostredníctvom zákonov, ktoré veľmi konkrétne upravia životné situácie a pomoc ľuďom. Hovorím najmä za tú sociálnu oblasť, ktorá sa tej pomoci týka.
Chcem vyjadriť ešte takú radosť v tom, že toto programové vyhlásenie vlády vnímam ako dokument, ktorý má víziu. My sme išli do volieb, Obyčajní ľudia, s víziou. S víziou priniesť zmenu a priniesť zmenu systému v mnohých oblastiach, kde ju veľmi potrebujeme. Priniesť čerstvý vzduch do oblastí, kde sa roky nehýbalo s vecami. Ja som pracovala, v podstate odkedy som skončila štúdium psychológie, som pracovala v sociálnej oblasti, pracovala som s rôznymi ľuďmi v rôznych ťažkých životných situáciách, pracovala som s migrantami, pracovala som na charite s bezdomovcami, so závislými, s rodinami, ktoré sa trápili či už vzťahovými, alebo existenčnými problémami. Spolupracujem s poradňou Alexis, ktorá pomáha tehotným ženám v núdzi. Čiže mám taký trošku prehľad o tom, čím si prechádzajú mnohí jednotlivci, mnohé rodiny na Slovensku, a na základe týchto mojich skúseností môžem povedať takú vec, že áno, máme trošku problém v tom systéme, pretože my tu, častokrát sa tu riešia veci veľmi ad hoc. Zažívala som to, že rodiny s členom, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý, sa im nedostávalo pomoci, preto zakladali rôzne neziskové organizácie, aby aspoň prostredníctvom dvojpercentnej, 2 % z dane si mohli získať prostriedky na pomoc týmto deťom.
Strašne veľa vecí sa riešilo pomocou projektov. Pomocou projektov sa riešili problémy v rómskych komunitách. Pomocou projektov sa zabezpečovali prostriedky na voľnočasové aktivity, preto chcem veľmi uvítať to, že programové vyhlásenie vlády práve ponúka systematické, systema..., nastavenie systému financovania a pomoci mimovládnym organizáciám. A tu sa trošku pristavím, pretože pojem mimovládna organizácia tu zaznel už mnohokrát a v mnohých kontextoch.
Kto sú tie mimovládne organizácie? Mimovládne organizácie poskytujú neformálne vzdelávanie, poskytujú voľnočasové aktivity, sociálne služby, poskytujú podporu dobrovoľníctva. Máme tu na Slovensku radu pre mimovládne organizácie. Môžem spomenúť Radu mládeže Slovenska, ktorá zhromažďuje detské a mládežnícke organizácie, ktoré mnohé poznáme. Je to DOMKA, je to eRko, je to Slovenský skauting. Moje deti chodia do skautu a mnohé možno vaše deti chodia do rôznych týchto organizácií, ktoré zabezpečujú zdravý rozvoj detí. Učia ich budovať vzťahy, učia ich postupne viesť skupiny, učia ich spolu komunikovať, učia ich tráviť voľný čas zmysluplným a dobrým spôsobom, či už športovými aktivitami, kultúrnymi, rozvojom kreativity. Aj toto sú mimovládne organizácie. Potom je tu Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, to sú ďalšie mimovládky. Máme tu, máme tu diecézne charity v každej jednej diecéze, ktoré pomáhajú tým najbiednejším. Máme tu ekologické mimovládne organizácie, ktoré učia mladých ľudí, deti ako sa správať k životnému prostrediu. Napríklad u nás v Piešťanoch prenášame žaby, aby nám ich nepozrážali autá. Máme tu organizácie komunitné, máme tu organizácie rozvojové, ktoré pomáhajú chudobným krajinám. Máme tu Slovenskú humanitnú radu, v ktorej som tiež pracovala, pomáhali sme humanitárnou pomocou žiadateľom o azyl - tam sa tiež trošku potom zastavím. Potom sú to materské centrá, sú to rôzne organizácie našich menšín, či už rómskej, alebo maďarskej menšiny, je to Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov, Asociácia telovýchovných jednôt a klubov, združenie horských a záchranárov, Červený kríž, Vidiecky parlament, kultúrne organizácie a rôzne pacientske organizácie, len v Piešťanoch ich máme zo tri. Čiže toto všetko sú mimovládne organizácie.
Aby bolo zrejmé, že týmto chceme pomáhať, pretože toto sú organizácie, ktoré sú veľmi užitočné pre našu krajinu a pomáhajú práve tým najbiednejším. Sú to rôzne hospice a rôzne organizácie sociálneho typu. To bol taký prvý bod, ktorému som sa chcela venovať. Ako človek, ktorý pracoval dlhé roky v sociálnej oblasti a v pomoci rodinám, veľmi oceňujem to, že veľká časť práve programového vyhlásenia vlády je venovaná rodine, či už sú to rôzne tie príspevky rodinám, matkám s deťmi, osamelým rodičom, náhradné výživné, rôzne tie daňové bonusy, ale chcem povedať aj to, že veľmi oceňujem, a to som hovorila už pred župnými voľbami, nám veľmi, ale veľmi chýbajú poradenské služby a odľahčovacie služby. Tuto, tuto je ten systém slabý. Spadli nám manželské, predmanželské poradne, boli zrušené. Máme nedostatok poskytovateľov dostupných služieb pre ľudí, či už sa to týka poradenstva manželského, partnerského, rodinného, čo sa týka sociálnoprávnej ochrany, takisto tam je naozaj práce dosť.
Máme tu mnohých tzv. vymazaných rodičov, máme tu rôzne problémy a máme málo ľudí. K nám do centra pomoci pre rodinu chodili ľudia, ktorí hľadali poradenstvo, ale neboli schopní zaplatiť v tom privátnom sektore psychoterapeutov, pretože boli veľmi drahí, a práve takejto bezplatnej pomoci psychologickej bolo málo. Psychológovia, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia išli v prvom kole zo škôl, zo zdravotníctva preč.
Preto veľmi oceňujem to, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí aj o tej druhej stránke toho sociálneho sektora, a to sú tí poskytovatelia, ktorí by mali mať naozaj zlepšené podmienky, či už finančné, ale aj čo sa týka postavenia, aby bola uznaná dôležitosť aj týchto pomáhajúcich profesií.
Ďalej oceňujem aj to, že programové vyhlásenie vlády kladie dôraz na komunitnú a terénnu starostlivosť. Pre mnohých ľudí je veľmi dôležité zostať na sklonku života doma a byť v opatere svojich blízkych. A práve pomoc neformálnym opatrovateľom, si myslím, že je správnym krokom, pretože tak ako matky sú neplatenými pracovníkmi nonstop, takisto sú to neformálni opatrovatelia. A myslím si, že ak takýto neformálny opatrovateľ za svoju 24-hodinovú službu dostal 100 euro mesačne, a kedysi to bolo dokonca 30, tak je to smiešne a je to smutné. Takže toto veľmi oceňujem.
Oceňujem veľmi to, že hovoríme o ochrane života, že ideme pomáhať matkám, nielen tým, ktoré už majú narodené deti, ale aj tým, ktoré majú deti ešte nenarodené. A ideme im pomôcť, aby v tejto situácii, kedy sú možno aj pod tlakom okolia, aby nemuseli zvažovať to najhoršie riešenie, ktoré riešením podľa mňa nie je, ale aby mohli už od toho 14. týždňa tehotenstva poberať príspevok, ktorý im pomôže, keď napríklad potrebujú zo zdravotných dôvodov odísť z práce, že uznávame vlastne to, že ženy sú matkami už v tom 14. týždni, myslím si, že toto je veľký pokrok, a takisto tu máme druhú stranu, koniec života, kedy hovoríme o systéme paliatívnej a hospicovej starostlivosti, a myslím si, že toto je to, čo je potrebné pre, pre nás všetkých, pretože nám tu starne populácia, a tieto služby budú potrebovať čoskoro mnohí. Čiže bude to veľmi, veľmi niečo žiadané a myslím si, že ľudia sú tým najväčším kapitálom Slovenskej republiky a ľudia si zaslúžia to, aby sme sa o nich postarali od počatia až do konca života.
Ďalšia vec, ktorú oceňujem ako psychológ, je starostlivosť o duševné zdravie, že sa duševné zdravie dostalo do programového vyhlásenia vlády a že naozaj chceme, chceme ochraňovať deti v digitálnom priestore, chceme bojovať aj proti tým konšpiráciám a učiť ich rozlišovať. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá zručnosť, ktorú naše deti potrebujú, pretože strávia strašne veľa času vo virtuálnom priestore, a potrebujeme ich naučiť kriticky uvažovať a potrebujeme toto duševné zdravie chrániť či už edukáciou, ale aj tou prevenciou.
Takže a ešte také posledné číselko, možno stihnem za tú pol minútu. Čo sa týka migračnej politiky, minulý rok bolo udelených 9 azylov na Slovensku, len aby sme sa, aby sme boli v pravdivom obraze. To som tak chcela povedať.
A je tu ešte, takú stať prečítam: „V migračnej politike bude vláda presadzovať riešenia založené na efektívnej ochrane vonkajších hraníc, uplatňovaní návratovej politiky a riešení príčin migrácie v krajinách pôvodu. Odmietame politiku povinných relokácií a rozhodovanie o udelení azylu musí zostať v kompetencii členského štátu.“ To len, prepáčte, že som tak prekročila, to len na margo informácií, ktoré tu odzneli.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí naozaj pozitívne vnímajú naše požiadavky nielen ako poslancov Národnej rady, ale ako aj ľudí.
Rada odpoviem pánovi poslancovi Kočišovi, že teda neviem, či ste boli v predchádzajúcom volebnom období poslancom, alebo ste sa nejako zaujímali o zdravotnú politiku, ale naozaj ten manažment pacienta je do detailov rozpracovaný, sú tam riešenia, ale do programového vyhlásenia vlády by sa to nezmestilo a takisto napríklad pri tých zdravotníckych pracovníkoch ako hovoríte, že skutočne každý povie na úvod, to sú také tie manažérske, by som povedala, bonmoty, áno, súhlasím, ale, nie, prosím vás, všetkých, pri programovom vyhlásení v stati zdravotníctvo nedávajme ako poslanci, či už opoziční, neviem akí, nepriateľskí, nedávajme tieto veci, že ale, lebo mi tam chýba, nie je to dobré. Každý jeden, ako tu sedíme, každý jeden sme v predvolebnej kampani išli za ľudí, za pacientov, pomáhať Slovensku, pomáhať v zdravotníctve, pomáhať všetkým.
Tak, prosím vás, nehrajme sa tu na politikárčenie. V tejto jedinej oblasti to nemá ani význam, ani zmysel, práve preto môžeme podávať, naopak, návrhy, zlepšováky, ako sa hovorí, alebo ešte viac teda tlačiť aj z radov opozície na to, aby sa zlepšili tie podmienky, aby sa finančne ohodnocovali zdravotnícki pracovníci, a toto, ja dúfam, že od vás budem počúvať štyri roky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela poďakovať Monike Kaveckej a rovnako aj všetkým sestrám a zdravotníckym pracovníkom, lekárom a vedcom, ktorí denne slúžia ľuďom v nemocniciach a v rôznych zdravotníckych zariadeniach či na iných miestach nášho Slovenska, pretože bez nich naša spoločnosť nemôže fungovať, a uvedomujem si to práve v tejto chvíli asi najviac a teším sa, že aj vďaka Monike Kaveckej, ktorá roky bojuje za zdravotné sestry, bude tento silný hlas vypočutý v Národnej rade, tak sa z toho veľmi teším.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj ja rečníčke pani Kaveckej za to, čo, čo povedala, ako vyzdvihla tých, ktorí sa starajú o tých najslabších, o tých najzraniteľnejších, o zdravotníkov, zdravotné sestry, pôrodné asistentky a tak ďalej, ale rád by som to rozšíril.
Moja manželka pracovala v domove dôchodcov a sociálnych služieb. Aj tam sú pracovníčky, pracovníci, ktorí sa starajú tiež o tých najslabších. Takže je myslím, že, že mali by sme myslieť aj na tých a ten potlesk, ktorý už bol, zrejme patril aj pre nich.
Ďakujem aj im.