Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel začať úctivo a vďačne. Takže chcel by som v prvom rade poďakovať pani ombudsmanke za jej prácu, ktorú vykonáva, a myslím to úplne úprimne, a špeciálne v prospech slabších, odkázaných. Ďakujem aj za vypracovanie správy, ktorú ste predložili do Národnej rady. Ja som si ju začiatkom týždňa vyžiadal priamo od vášho úradu v textovej...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel začať úctivo a vďačne. Takže chcel by som v prvom rade poďakovať pani ombudsmanke za jej prácu, ktorú vykonáva, a myslím to úplne úprimne, a špeciálne v prospech slabších, odkázaných. Ďakujem aj za vypracovanie správy, ktorú ste predložili do Národnej rady. Ja som si ju začiatkom týždňa vyžiadal priamo od vášho úradu v textovej forme, lebo my sme mali v Národnej rade len pravdepodobne scan v PDF-ku.
Napriek tomu, že som vďačný, tak som aj kritický a musím povedať hneď dopredu, že nebudem hlasovať za prijatie tejto správy a vysvetlím prečo. Akurát sa to pokúsim urobiť spôsobom, ktorý určite nebude nikoho dehonestovať a nebude negovať tú drvivú väčšinu dobrého, čo tam je.
Začnem citátom z úvodu správy, budem sa venovať teda najmä správe, lebo debatujeme o nej, hej, nie o tom, že kto je lepší, kto je horší, kto má správny názor, kto má nesprávny. Máme ich asi rôzne, preto sme tu v parlamente, aby sme o tom diskutovali.
Takže z úvodu: "Na rozdiel od iných ústavných inštitúcií inštitúcia verejného ochrancu práv nie je založená na štátnej moci stojacej v pozadí tejto inštitúcie, ale práve na jej neformálnosti ako tzv. soft power", čiže mäkká moc alebo niečo proste nie zákonné, ale podzákonné. Ako správne píšete, váš úrad alebo vy osobne nemáte moc rozhodovať, ale prejavujete svoj vplyv najmä prostredníctvom svojej činnosti, stretnutí, vyjadrení aj takýchto správ.
Tu vidím ten problém v tom vplyve, pretože keď som si čítal tú správu, tak okrem mnohých konkrétností, ktoré by sme mohli rozoberať, a mnohí ich aj rozoberajú, tak som tam vnímal závan určitej ideológie, ktorá je podľa mňa v rozpore s vôľou väčšiny ľudí na Slovensku, je v rozpore s rozhodnutiami ich zvolených zástupcov tu v parlamente - poslancov, a dokonca podľa mňa aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nehovorím o vašej správe, hovorím o tej ideológii, ktorú tam ale cítim. Uvediem niekoľko prípadov.
Prvá časť alebo prvá kapitola sa volá Právo na život, osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť. A pripomeniem, že naša Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí v prvom odseku: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením," Druhý bod. "Nikto nesmie byť pozbavený života."
Ako to už aj viacerí naznačili, tak ja som nenašiel ani čiarku v tej správe o ochrane nenarodených detí, ktoré, tiež ich život je ľudský život, je hodný ochrany. Som veľmi rád, že programové vyhlásenie vlády, ktoré sme prijali alebo schválili pred pár dňami, takúto zmienku prvýkrát za naše 30-ročné dejiny obsahuje a podľa mňa by mal byť aj v pozornosti verejného ochrancu práv.
A tiež bez toho, aby som to nejako zosmiešňoval, mi prišlo také zaujímavé, že v tejto časti o práve na život, na osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť nie je síce nič o nenarodených deťoch, ale je tam, citujem, táto časť: "Obrátila som sa na ministra spravodlivosti a navrhla som mu zmenu právnej úpravy, v ktorej by sa upustilo od povinnosti strihania vlasov u odsúdených do predpísanej dĺžky a umožnilo by sa, aby si odsúdení mohli zvoliť dĺžku vlasov podľa svojich preferencií. Zmiernenie obmedzení som navrhla aj pri úprave brady."
Opakujem znova, nechcem to zosmiešňovať, chápem, že príde podnet, tak ho riešite a pre niektorých ľudí to naozaj môže byť nepríjemné to strihanie a upravovanie brady. Ja len chcem upozorniť na to a skôr nám ide o celú spoločnosť ako len o vás alebo túto konkrétnu správu, že naozaj niekedy tá citlivosť a tá miera je taká niekedy posunutá. U niektorých skupín ľudí sme zvlášť učení aj možno spoločenským diskurzom, médiami na takú extrémnu až precitlivelosť, akonáhle by niekto povedal niečo negatívneho alebo dokonca chcel spôsobiť niečo negatívneho voči takým privilegovaným skupinám v dnešnej modernej spoločnosti, tak je okolo toho veľký krik. U iných je tam veľká nevšímavosť alebo až také ignorovanie.
Žiaľ, si osobne myslím, že v súlade s ústavou, ak hovoríme o práve na život, tak tam určite musí byť spomenutá, musíme dbať na právo na život od narodenia, od počatia, teda resp. tak už pred narodením, aby som správne zacitoval, a neznamená to, že teraz musíme riešiť, samozrejme, v správe verejnej ochrankyne práv, že či sme za zákaz potratov alebo nie. To je možno otázka, ktorou sa bude zaoberať Národná rada, keď príde nejaký návrh zákona, ale tak ako je to napríklad spomenuté v programovom vyhlásení vlády, že budeme sa snažiť, aby naozaj tieto deti o život neprichádzali. Pretože dnes už ťažko môžeme v modernej dobe za pomoci modernej medicíny povedať, že toto nie sú ľudia, že to nie je ľudský život.
Čiže nejde mi o to, aby sme teraz šli sa dohadovať o tom, či reštrikcia alebo akokoľvek, ale o tom, že je tu ľudský život. A ak hovoríme o práve na život a dnes vyšla správa, že počet potratov medziročne poklesol o 200, no to znamená, že už nie je ich 7-tisíc niečo, ale je ich o 200 menej, 6 800, ak rátame aj tie potraty, ktoré boli vykonané ženám, ktoré nie sú občiankami Slovenskej republiky. No, 7-tisíc detí, ktoré sa mohli narodiť. To znamená, že myslím si, že je dobré, aby sa tomu venovala pozornosť.
Ďalšie, ďalšia časť, samozrejme, mám nejaký vyhradený čas, nebudem teraz rozoberať všetky podrobnosti, vyhradený čas využijem na to, aby som prešiel do druhej časti, právo na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Ak hovoríme o rodinnom živote, o deťoch a rodičoch, znova je dobré pozrieť sa do Ústavy Slovenskej republiky, čo je v nej napísané. V čl. 41 v odseku 1 je napísané: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."
Tuto je jasne definované, že čo chápeme manželstvom a aj na čom je v manželstve rodina, ktorá je založená na manželstve muža a ženy. Samozrejme, že vieme, že v realite častokrát sú, je sám rodič s dieťaťom, ľudia mnohokrát sa rozvádzajú, sú rôzne životné situácie, alebo ovdovejú, že samozrejme, že nebudeme sa tváriť na nejaký idealizmus, ale zároveň Slovenská republika v ústave má napísané, že manželstvo je zväzok muža a ženy a že teda z toho vzniká rodina, ktorá je od slova rodiť, to znamená, prirodzene sa z tohto zväzku rodia a nielen rodia, vychovávajú deti.
Znova v tejto, v tejto časti mám, mám taký pocit, že sa riešia najmä otázky, ktoré sú také skôr kontroverzné. Ja napríklad som stále celkom neporozumel výrazu, ktorý sa od istého času začal používať a ktorý je použitý ako aj v názve jednej podkapitoly, reprodukčné práva žien. A tuto citujem vyjadrenie pani ombudsmanky: "V roku 2019 bolo v Národnej rade Slovenskej republiky predložených celkovo päť návrhov zákona, ktorých zámerom bolo obmedzenie prístupu k interrupciám." Domnievam sa, že je tam faktická chyba, lebo nebolo všetkých tých päť v 2019. roku, ale postupne, ale budiž, keby to bolo aj presne takto.
"V mojich stanoviskách som uvítala, že Národná rada Slovenskej republiky tieto návrhy neprijala. Aktuálna zákonná úprava ochrany ľudského života pred narodením neporušuje ustanovenia ústavy ani ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Upozornila som tiež na to, že opakované návrhy smerujúce k sťaženiu prístupu k interrupciám predstavujú zásah do súkromia ženy a snahu o obmedzovanie reprodukčných práv žien na Slovensku. V rámci platnej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov má štát povinnosť vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene uplatniť jej právo na prístup k interrupcii." Koniec citátu.
No, tu sa nezhodneme, nemyslím si, že existuje nejaké právo na prístup k interrupcii. Isto, existuje právo na súkromie, ale v prípade práva na život a práva na súkromie myslím si, že každý by sme vedeli, ako by sme volili. Ja radšej znesiem, a vidíme to na tejto koronakríze, prístup alebo narušenie súkromia, než by prišlo k narúšaniu života. Takže nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že v prospech vykonávania interrupcií dokonca posunúť do nejakého reprodukčného práva, práva na interrupciu sa tomu venuje pomerne veľká časť a pomerne razantne, dokonca vyjadrenie toho, že vítate, že Národná rada neprijala tieto obmedzenia, aj keď konkrétne jednému zákonu chýbal jeden jediný hlas. Na druhej strane samotným nenarodeným deťom nie je venovaný, venovaná ani čiarka.
Takisto si nemyslím, že sme nejakým spôsobom zaviazaní medzinárodným organizáciám, aby sme tieto veci nejak upravovali v prospech nejakého domnelého práva na interrupciu. Sme suverénny štát, máme svoju ústavu, máme naše zákony, o ktorých rozhodujeme práve tu, a rozhodujú o nich ľudia, ktorých si občania zvolili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, len jedno upozornenie, o 16.30 máme termínovaný bod, preto sa chcem opýtať, či to máte ešte na povedzme dlhšie časové obdobie, ten prejav, alebo...
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Rozdelím si to na polovicu, to je taký polčas.
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Takže môžme teraz prerušiť?
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Áno, áno, prerušiť.
Skryt prepis