Videokanál klubu

Prepáčte, pán podpredseda, neuvedomila som si, že to nie je automatické. Ďakujem pekne všetkým kolegom za ich komentáre a ich svedectvá. Myslím si, že tu je ten problém, ktorý aj bol naznačený, že čo je úloha verejného ochrancu ľudských práv. Je to, aby v danom štáte porovnával, či je, alebo nie je rešpektovaná legislatíva včetne ústavy u nás v Slovenskej republike. Ja myslím, že to nie je ani interpretácia možno osobná, ani interpretácia nejakých mimovládnych organizácií, čo sa tiež veľmi často stáva, ale je to rešpektovanie daného legislatívneho rámca v tom-ktorom štáte.
A ja som zažila v Európskej únii, keď nebola rešpektovaná subsidiarita a kompetencie, že to spôsobilo ten stav, ktorý v Únii je, že ľudia Únii nedôverujú, pretože sa im zdá, že zasahuje do ich práv v oblastiach, na čo nemá kompetencie.
Ja by som bola veľmi rada, keby sme sa my na Slovensku tomu vyvarovali. A ja myslím, že len tak verejný ochranca ľudských práv bude mať dôveru u občanov, že ide podľa platného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Záborská, veľmi pekne ďakujem za výstižnú a jasnú ochranu hodnôt.
Čo sa týka pani ombudsmanky, ja som vás od začiatku pred rokmi pokladal za slušnú ženu, kresťansky založenú, ktorá bude podporovať hodnoty, tie pravé hodnoty, ktoré patria ku našej krajine. Po krátkej dobe som sa sklamal, keď ste boli zvolená, keď som videl, že čo podporujete, naozaj od LGBTI, od potratov a ďalších vecí, ktoré sa nezhodujú s mojím svedomím. A som rád, že aj so svedomím mnohých ďalších ľudí na Slovensku, nielen poslancov.
Zarazila ma, veľmi ma zarazilo vaše odporúčanie aj v čase korony ministrovi zdravotníctva ohľadom, neviem, či dobre citujem, ale ohľadom garancie prístupu k bezpečným interrupciám.
Čo sa týka mňa, nepodporím vašu správu, nikdy nebudem podporovať interrupcie a budem vždy chrániť právo na ochranu života od počatia. Nielen preto, že pochádzam z 9 detí a sám mám 7 detí, 5 žijúcich, chvalabohu, zo srdca ďakujem mojim rodičom, že nám dali všetkým možnosť narodiť sa a právo na život. Ja som z mojich súrodencov siedmy v poradí. Keby moja mamka alebo moji rodičia keby podporovali interrupcie, tak by som tu nesedel. Boli sme asi najchudobnejšia rodina minimálne v našom meste. Od siedmich rokov vyrastám bez otca a mamka nás dokázala vychovať, dokázala nám dať minimálne stredné školy, na vysoké školy sme nešli, lebo nemali sme financie, tak každý sme sa, poviem to po oravsky, hrabali do roboty, aby sme uživili... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Takisto sa stotožňujem s názorom pani poslankyne Záborskej. Tiež nepodporím správu pani ombudsmanky, mám voči nej určité výhrady.
Tiež sa mi nepáči, že sa tam príliš venujete diskusiám o dúhových rodinách, párom rovnakého pohlavia. Konštatujete, že ste sa zúčastnili dúhového pochodu, venujete sa transrodovým osobnostiam. Chýba mi tam z vašej strany ochrana života nenarodených detí a rodiny (reakcia z pléna), ale súvisí to s tým, súvisí to s tým.
Takže plne podporujem to, čo povedala pani Záborská, a veľmi ma mrzí, že v tejto miestnosti ľudia, a to je jedno, či sú to kotlebovci, smeráci, OĽANO alebo ktokoľvek iný, že sa postaví za ochranu nenarodených detí a ich práv a že sa postaví za rodiny, sú títo ľudia posielaní do stredoveku. Ľudia, ktorí si vážia ľudský život. Je to naozaj úbohé.
Takže, pani poslankyňa Záborská, plne s vami súhlasím a túto správu nepodporím. A nabudúce vám odporúčam, pani ombudsmanka, aby ste sa naozaj vo vašej správe venovali viac aj ochrane, právam tradičnej rodiny a ochrane života nenarodených detí, pretože aj vo vašej správe konštatujete, že pribúda nám počet prípadov - 1 300 za uplynulý rok - týrania a sexuálneho zneužívania a zanedbávania detí. Položte si otázku, prečo je tomu tak? Vy tu navrhujete zriadiť špeciálne výsluchové miestnosti pre pracovníkov sociálnej kurately, ale to tento problém nevyrieši.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Považujem za potrebné oceniť, že pani poslankyňa Záborská vložila veci ohľadom ľudských práv, ktoré sú spomínané v správe verejnej ochrankyne práv, do širšieho európskeho legislatívneho rámca a takto pomenovala a vysvetlila svoje výhrady voči predloženej správe.
Mrzí ma však, že niektorí kolegovia z niektorých klubov si túto správu, túto pani poslankyňu v rozprave ani nevypočuli. Mám na mysli, napríklad smerácka lavica už je prázdna. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, ctená snemovňa, kolegyne a kolegovia, ochrana ľudských práv patrí medzi zásadné povinnosti právneho štátu, akým naše Slovensko chce byť. Úrad verejného ochrancu práv je preto dôležitou súčasťou štátnej správy republiky a jeho úloha je nezastupiteľná. Základnou povinnosťou verejného ochrancu práv je dbať o to, aby práva jednotlivých občanov, vyjadrené v právnom poriadku Slovenskej republiky, boli dodržiavané. Vychádzajúc z tohto konštatovania, by som sa rada dotkla vybraných častí, resp. niektorých konkrétnych pasáží správy pani verejnej ochrankyne práv.
Konkrétne sa budem venovať časti o práve na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Tou prvou oblasťou je vnútroštátne, sú vnútroštátne adopcie, čiže osvojenia. Na stranách 25 a 26 sa, pani verejná ochrankyňa práv, venujete otázke vnútroštátnych adopcií, osvojení. Úradom práce, ktoré deti a budúcich osvojiteľov pripravujú na adopciu, vyčítate, že manželské páry sú preferované ako budúci adoptívni rodičia pred osamelou osobou.
Dovoľte mi len pripomenúť, že úradom práce vyčítate postup, ktorý je založený na filozofii a litere platnej právnej úpravy. Ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o rodine hovorí: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa." Druhá veta citovaného ustanovenia upravuje: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa."
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, prečítala som si aj vašu správu z augusta roku 2019, ani z tejto správy mi nie je zrejmý relevantný dôvod na kritiku postupov úradu práce. Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky "verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb, právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom". Vašou úlohou je kontrolovať, či je konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Právny poriadok v Slovenskej republike je vyjadrený v § 100 ods. 1 zákona o rodine. Nevidím preto žiadny medzinárodný ani iný ľudskoprávny základ pre kritiku postupov úradu práce.
Úrady práce neporušujú zákon o rodine. Pripomínam, že rodinné právo je právne odvetvie, ktoré je v každej krajine najvýraznejšie spojené s morálnymi, kultúrnymi, politickými či náboženskými hodnotami spoločnosti. Nemožno hovoriť o harmonizácii rodinného práva v tom pravom slova zmysle. Rodinné právo v Európe zostáva vo výhradnej legislatívnej právomoci členských štátov. Slovenské rodinné právo má korene v klasickom rímskom práve, v prirodzenoprávnych tradíciách a v našej národnej skúsenosti s tým, čo je pre vývoj detí a rodiny najlepšie.
Ešte sa vrátim k zneniu § 100 ods. 1 druhá veta citovaného zákona o rodine: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa je základnou zásadou rodinného práva." Základné zásady majú v zákone o rodine osobitný význam pre svoj vyšší stupeň všeobecnosti v rodinnom práve, ktoré je úzko späté s morálnymi či kultúrnymi hodnotami obyvateľov Slovenskej republiky, vyjadrujú hodnotové východisko výkladu noriem uvedených v paragrafovom znení zákona.
Preto sa znovu pozastavujem nad tým, prečo, pani verejná ochrankyňa práv, kritizujete úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, keď § 3 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele im ich postup priam prikazuje.
V závere ešte jedna dôležitá poznámka. Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 bola do čl. 3 vložená nová zásada, ktorá znie: "Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa." Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi a rozhodnutiami dieťaťa, majú rešpektovať základné právo dieťaťa podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Táto veta nemá za cieľ diskriminovať iné formy ľudského spolužitia, v ktorých dieťa vyrastá, napríklad v jednorodičovskej rodine. Ustanovenie má práve, naopak, naplniť právo dieťaťa ustanovené v čl. 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Rovnakou inšpiráciou pre vloženie novej vety do čl. 3 zákona o rodine bola aj myšlienka usmernenia Organizácie Spojených národov o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009, a to "rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí".
Preto je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.
Druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je právo párov rovnakého pohlavia na uznaní ich vzťahu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na strane 88 a nasledujúcej sa venujete právu párov rovnakého pohlavia a ich diskriminácii slovenskými orgánmi pri udeľovaní trvalého pobytu občanov tretej krajiny.
Dostali ste podnet od páru rovnakého pohlavia, ktorý uzatvoril manželský zväzok v tretej krajine. Jeden manžel má pritom občianstvo Slovenskej republiky a druhý manžel občianstvo Nového Zélandu. Pár namietal nemožnosť udelenia pobytu na území Slovenskej republiky manželovi z Nového Zélandu na základe jeho statusu rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky. V správe konštatujete, že nepriznanie práva na trvalý pobyt občanovi tretej krajiny, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia, zasahuje do základných práv a slobôd oboch partnerov. Zásah do práv ste videli v tom, že Slovenská republika odmieta považovať osobu v tomto zväzku za rodinného príslušníka pre účely udelenia trvalého pobytu a znamená zásah do základných práv a slobôd týchto manželov. V správe uvádzate, že zo sociálnych parametrov významných pre konštatovanie pozitívneho záväzku pre uznanie takéhoto spolužitia, napríklad výskum verejnej mienky svedčiaci o potrebe zabezpečenia istej úrovne uznania a ochrany, možno vyvodiť, že absencia právneho uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje ani ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky.
Podotýkam, že výskum verejnej mienky v podmienkach právneho štátu nie je prameňom práva. Prameňom práva pre mňa je zákon o rodine a Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
Na margo vami kritizovaného postupu orgánov Slovenskej republiky chcem pripomenúť, že § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje tzv. výhradu verejného poriadku. Toto ustanovenie znie: "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať."
Keď to zhrniem, pani verejná ochrankyňa práv, pre mňa z vami predkladanej správy vyplýva, že vy ako štátna úradníčka, úlohou ktorej má byť ochrana práv občanov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, kritizujete iné štátne úrady za dodržiavanie štátneho právneho stavu. Neviem, či správne tomu rozumiem, lebo ak áno, tak vlastne hovoríte zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, teda tejto Národnej rade, čo má robiť, a márne hľadám oporu v zákone pre takéto vaše konanie.
Pri tejto príležitosti chcem preto pripomenúť, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, kde moc pochádza od jej občanov. Občania svoju moc prejavili vo voľbách. Zvolili svojich zástupcov do tohto zákonodarného a ústavodarného zhromaždenia. Iba Národná rada Slovenskej republiky prijíma ústavu a zákony či schvaľuje pristúpenie Slovenskej republiky k podstatným medzinárodným zmluvám.
Bola by som rada, pani verejná ochrankyňa práv, keby ste toto rešpektovali rovnako, ako aj povinnosti chrániť právnym poriadkom Slovenskej republiky uznané práva jeho občanov.
Určite by sa dalo vyjadriť k viacerým bodom. Venovala som sa týmto dvom, ale, bohužiaľ, správu nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za reakcie aj za prípadné ocenenia alebo podporu. Krátko odpoviem na otázky.
Čo sa týka budúcnosti pani ombudsmanky, jej volebného obdobia a následne ďalšieho, k tomu sa neviem teraz vyjadriť. Ja za seba môžem povedať, že ja som jej svoj hlas nedal pri voľbe pred troma rokmi, a ak by znova kandidovala, tak za takýchto okolností by som jej ho nedal znova.
Ale určite viem, čo budem, pracovať na tom, aby sme mali v marci 2022 kandidáta na ombudsmana, ktorý bude, tak ako to povedala pani poslankyňa Záborská s jej slovami, mať vyváženejší prístup. Nemyslím si, že potrebujeme nejakého liberálneho alebo konzervatívneho ombudsmana, potrebujeme človeka, ktorý bude naozaj vyvážený a ktorý bude dbať na práva všetkých, nielen podľa nejakých, ja to znova nazveme, aj keď to možno znie tak tvrdo, podľa nejakých ideologických šablón, ale bude počúvať a bude pracovať pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Richard, ďakujem za tvoju pokojnú a vecnú argumentáciu. Poznajúc zmýšľanie pani ombudsmanky, nečudujem sa, že vo svojej správe sa zastáva práva na súkromie žien, ktoré sú tehotné, ale rovnako by na druhej strane sa mala zastať aj toho práva na životy nenarodených detí.
Vieme, že to slobodné rozhodnutie obyčajne pred tým počatím existuje. Je len mizivé percento počatí, ktoré vzniknú zo znásilnenia. Čiže ak by verejná ombudsmanka, verejná ochrankyňa ľudských práv sa postavila aj na stranu tých bezbranných, tak možno by v tej spoločnosti zavládla iná atmosféra a aj tie ženy, aj tí muži by viacej rozmýšľali nad tým, či v tom danom momente môžu, alebo nemôžu počať ľudský život.
Čiže ja by som bola veľmi rada, keby tá správa bola vyváženejšia a keby ste sa v budúcnosti, ak ešte budete podávať správu o rok, postavila aj na stranu tých nenarodených detí.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Vašečka, chcem takisto podporiť tvoje vystúpenie, kde si pokojne, vecne a odborne urobil prierez k správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019. Poukázal si na veľmi citlivé etické otázky, ktoré sa týkajú rodiny, manželstva a vôbec spolunažívania v našej spoločnosti. Chcem zvlášť vyzdvihnúť možno ten moment, aby predovšetkým ľudia boli najskôr informovaní, čo ich čaká, nech sa akokoľvek rozhodnú vo svojom živote pre hociktoré veci, ktoré ich stretnú v živote, aby vedeli o dôsledkoch a možno aj potom aby dali možno v konkrétnom prípade, keď dajú šancu, aby sa dieťa narodilo, aby vedeli, že im môžu poskytnúť adopciu, že možno do náhradnej rodiny a podobne.
Ja by som si želal, aby minorita nevnucovala majorite, ako má žiť. Nech si žije minorita, ako si predstavuje, ako, aké, ako svoju predstavu má, ale nech nechá majoritu, aby si žila po svojom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Richard Vašečka, ďakujem a stotožňujem sa s tým, o čom si hovoril, veľmi jasne formuloval výhrady k správe ombudsmanky, či už čo sa týka ochrany života, ale aj ďalších častí tejto správy. Aj k osobám inej orientácie, napríklad, sa vyjadril slušne, s láskou, bez ponižovania, urážok a znižovania ich ľudskej dôstojnosti. Guľometnú spŕšku nenávisti a ponižovania v prejave člena ĽSNS vystriedala jedna kultivovaná a dôstojná reč bez urážok, nenávisti a ponižovania. Za to veľké ďakujem.

Riško, ďakujem, že si rozprával aj o téme, akou je potrat, ktorá zásadne rozdeľuje našu spoločnosť. Avšak ľudských práv sa dotýka aj veľmi rozsiahla, no napriek tomu neriešená téma domáceho násilia, ktorému obete museli čeliť počas karantény v korone ešte viac. Aj napriek tomu, že je to trestný čin, zákon je na tento súbor aktov často prikrátky. Myslím, že práve toto je téma, ktorá taktiež stojí za pozornosť, pretože sa dá riešiť oveľa rýchlejšie, pretože táto téma nerozdeľuje spoločnosť. Spoločnosť jednoznačne vie, že domáce násilie v právnom štáte nemá svoje miesto. Ďakujem krásne.