Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán Pročko poukazoval na chyby, ja by som chcela poukázať na nesprávnu informáciu, ktorá je uvádzaná v závere podnetu č. 21. Predmetom podnetu bolo presunutie detí z uvedenej materskej školy na Tomášikovej ulici do inej materskej školy z dôvodu pripravovaného zrušenia materskej školy na uvedenej adrese. Do tejto škôlky chodili aj deti so zdravotným znevýhodnením a poruchami správania. V závere sa uvádza okrem iného aj to, že časť detí, ktoré ostali v integrácii s intaktnou populáciou, sa presťahovali do inej budovy. To je správne. A deti s diagnostikovaným autizmom ostali v pôvodnej budove aj s pedagógmi. Táto časť nie je správna a pravdou je to, že jeden pedagóg a štyri deti s diagnostikovaným autizmom sú v inej budove. A budova materskej školy, o ktorej je reč v tomto podnete, je zatvorená a nič sa tam nedeje. Čaká teda na svoj osud. Nikto zo zamestnancov neprišiel o svoju prácu a podľa slov pani učiteľky sú deti v nových priestoroch spokojné a šťastné. Toľko pre upresnenie informácií, keďže pochádzam z tohto mesta. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, milá pani Tomanová, prihlásil som sa do tejto rozpravy, pretože toto sa mňa naozaj dotýka. Od roku 2002 som riaditeľom neziskovej organizácie, ktorej meno nepoviem, ale je tam v názve "deťom".
Už sme tu počuli dnes aj včera o tom, naozaj o Kočnerovi sme počuli, počuli sme o klientelistických veciach, počuli sme o švagrovi, počuli sme o tom, že pani ministerka naozaj má, vystupuje na nahrávke, vystupuje. Ale nepočuli sme napríklad o tom, že pani ministerka letela do Lisabonu, šoféra si poslala autom, potom šoféra vymenovala za riaditeľa odboru. Nepočuli sme o tom, že poslala peniaze neziskovke, ktorej bola šéfkou a tá neziskovka mala 17 mil. Sk dlh. Nepočuli sme o tom, že jej dcéra šéfuje domovu, ktorý mal obrovské problémy. A nepočuli sme o mnohých, mnohých veciach. Ale ja som tu preto, lebo v roku 2015, keď pani Tomanovú navrhovali a navrhovali mnohých iných, tak som chodil a prosil ako riaditeľ neziskovej organizácie, ktorá len za minulý rok urobila vyše 60 akcií, ja vám nebudem hovoriť, koľko sme ich urobili od toho roku 2012, ale každý rok máme obrovské problémy, nie obrovské problémy, riešime obrovské problémy týraných detí, riešime obrovské problémy sociálne slabých rodín. A ja som chcel, aby na tom poste bol človek, ktorý dlhé roky robí s deťmi, ktorý má naozaj skúsenosti. Tak som chodil a prosil.
Viete, koho zvolili? Pani Tomanovú. A čo myslíte, prečo ju zvolili? Pretože má obrovské skúsenosti s prácou s deťmi? Nie. Preto, lebo SMER sa tak rozhodol. A v roku 2015, keď zvolili pani Tomanovú, tak Výbor OSN pre práva detí vyjadril znepokojenie nad vaším zvolením s konštatovaním, že komisár by mal byť apolitický.
Ja vašu správu som si pozorne prečítal. Je tam naozaj kopec chýb, sú tam chyby, ale zoberiem ju na vedomie. Zoberiem na vedomie túto správu tak, že sa zdržím hlasovania, tak ako som sa zdržal pri pani Patakyovej. Zobral som jej správu na vedomie tým, že som sa zdržal. Ale som tu preto, aby som vás poprosil, milí kolegovia, aby sme naozaj pri výbere týchto kandidátov naozaj rozhodovali apoliticky. Nech sú na funkcie ochrankyni práv detí, komisárky pre práva detí a ochrankyni ľudských práv ľudia, ktorí tam majú byť, a nie je to politická funkcia. Aj pani Patakyová, ktorú nominoval MOST - HÍD, aj pani Tomanová, ktorú nominoval SMER a dosadili si ich tam, tam nepatria. Ja vás naozaj prosím, či už prázdnu sálu opozície, alebo vás, aby sa to dialo. A len taká malá poznámočka, pozrite sa na ľavej strane, ako vystupovali poslanci ĽSNS, keď tu bola pani Patakyová, ako sa hlásili, ako rozprávali, ako tu rečnili. Teraz tu nie je nikto. No lebo z tohoto sa nedajú vytĺcť politické body, aj už ich nezaujímajú deti, ktoré fungujú, deti, ktoré už sú. Nie, z tohoto sa nedajú vytĺcť politické body a ja rozumiem pánom poslancom zo SMER-u, že budú pani Tomanovú obhajovať, samozrejme.
Ale ja na záver ešte raz, tieto dve funkcie majú byť apolitické. A preto som sa zdržal aj pri jednom, aj pri druhom hlasovaní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Spomínam si, že ambíciou vzniku úradu detského ombudsmana v roku 2015 bolo aj to, aby sme sa vyhli takým tragickým prípadom, ako bol už dávnejšie medializovaný prípad utýranej Lucky. Mnohí z nás si vtedy predstavovali, že na pozícii ochrancu práv detí bude človek s vysokými odbornými a morálnymi kvalitami, empatický, ktorý bude mať v prvom rade na srdci dodržiavanie práv dieťaťa. Napokon sa ňou stala pani Tomanová, ktorá krátko po zvolení povedala, že si dá záležať na tom, aby bol na prvom mieste vypočutý hlas detí. Avšak každú z jej predkladaných správ podrobujú poslanci v parlamente kritike, napríklad v súvislosti s nahrávkami a odporúčaním na advokáta, o ktorých pred chvíľou detailne informoval pán poslanec Dostál, alebo kontaktmi pani ombudsmanky na Ústavný súd či medializovanou kauzou "Čistý deň" a ďalšími. Tieto, ale aj ostatné prípady naznačujú, že dôvera v tento úrad je silne naštrbená a ja začínam pochybovať o tom, či činnosť v prospech detí v našej spoločnosti je v rukách tej správnej osoby. Ďakujem pekne.

No takže ja myslím, že je tu čas, kedy okolky bokom, pán kolega, pretože píšeme už rok 2020, máme tu vymazaných rodičov, ligu pre, ligu matiek, ligu otcov, radu pre práva a kadejaké iné organizácie a máme tu hlavne systém, ktorý umelo vytvára klientov, aby jednak živil sám seba a vo svojej podstate asi najviac živil advokátov, toho spomínaného zrejme úplne najviac, a ešte nejakých spriatelených veľmi podobne, pretože to sú tí, ktorí vymysleli vzorec, ako v tejto krajine za osemnásť mesiacov pokojne prídete o dieťa a môže to byť ktokoľvek z nás, len ho treba použiť a mať dostatok peňazí.
Takže ja myslím, že stačí rečí a bolo by dobré sa možno pozrieť na spisy, ktoré má na stole pani komisárka, že keď si ich pozriete jeden za druhým, tak spoznáte vzorec, spoznáte advokátske kancelárie, s ktorými sa nadštandardne komunikuje a myslím, že tu je ten základný problém. Takže áno, Slovenská advokátska komora, ministerstvo spravodlivosti, UPSVAR, ministerstvo sociálnych vecí, to všetko sú orgány, to všetko sú inštitúcie, ktoré by mali zabrať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, že ste mi umožnili vystúpiť, som v tej rýchlosti nevedela trafiť rýchlo gombík, tak sa ospravedlňujem, dám si na to už pozor v budúcnosti.
Tento zákon bol prinesený do Národnej rady kvôli tomu, že občania, ktorí sa chcú vrátiť na Slovensko, tak sa sťažujú na podmienky v štátnej karanténe. Preto sa vláda Igora Matoviča snažila vymyslieť spôsob, aby do tej štátnej karantény nemuseli ísť a zároveň chrániť občanov Slovenskej republiky stále ešte pred hroziacou infekciou COVID-19. Takže urobila to.
Ja som tušila, že sa niečo takéto chystá, ale nevedela som, kedy to príde, kedy sa to stihne, kedy to bude na vláde, tak pre pána poslanca Suska, ja mám zamestnanú asistentku, ktorá je právnička, legislatívec, ona mi monitorovala túto situáciu a stihla som si prečítať ten zákon a ona mi stihla dať právne stanovisko, môže vám to potvrdiť aj pán minister, takže som sa pána ministra ešte predtým, ako vystúpil, mohla na to opýtať a takisto aj v pléne. Takže dalo sa to stihnúť, nie je to nič také náročné, to nie som právnik, ale chápem, úplne chápem vaše výhrady k tomu. Vždy je vyššie riziko chybovosti v tom zákone, keď to ide skráteným legislatívnym konaním. Chceme vyjsť v ústrety občanom, ktorí sa tej štátnej karantény obávajú, a aj pri znížených, zníženej incidencii tohto ochorenia a pri nízkom výskyte na Slovensku je veľmi dôležité, aby sme sa naďalej chránili, a ja túto iniciatívu veľmi vítam. A tak ako nám to bolo aj na výbore vysvetlené, aj tu v pléne bola možnosť sa pýtať, pevne verím, že to bude fungovať a že ochránime našich občanov a zároveň zjemníme podmienky pre repatriantov tak, aby sa radi vrátili na Slovensko a aby sa cítili bezpečne aj tí ostatní občania. Ďakujem.

Ďakujem. Pán Susko, je to sedem strán, čiže neviem, ako dlho vám trvá prečítanie s porozumením teda jednej strany, mne tak asi päť minút, takže do nejakých trištvrte hodinky sa to dá zvládnuť s tým, že tie argumenty sú tam pomerne jednoznačné. Hovorí sa o nezbieraní údajov, hovorí sa o tom, že údaje ostávajú v mobilnom zariadení, že snímanie obrazovky ostáva v mobilnom zariadení, nikam sa tie dáta neposielajú, takže, takže je to niečo iné, ako tu bolo v predchádzajúcom teda návrhu, a myslím si, že aj to vystúpenie bolo len také, také z nutnosti, také len, aby ste teda prišli a povedali, že aj tak je to zlé, bez nejakých argumentov, aby ste vyvolali dojem, k tomu sa, samozrejme, pridajú aj poslanci Ľudovej strany s argumentmi o Orwellovi a 1984 atď., lebo je to asi po dlhšej dobe kniha, ktorú prelúskali, takže (povedané so smiechom), takže chápem, tak asi toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Muňko, ja s vami určite súhlasiť nebudem. Obhajoval ste tu pani Tomanovú a jej správu, ale ja voči tejto pani a tejto správe nemám žiadnu dôveru, lebo iba napríklad môžeme uznať, že iba Výbor Organizácie Spojených národov za práva detí, keď tam pani Tomanová vstupovala do svojej funkcie, sa vyjadril, že politicky nominovaný straník by nikdy na takejto pozícii nemal byť. A to je fakt, ktorý hovorí.
Ďalej. Ešte keď bola pani Tomanová ministerka, si pamätám, ako občianskemu združeniu, ktorému šéfovala pani Jana Vaľová, poskytla dotácie na centrum, ktorý do dnešného dňa nestojí. Kde tie peniaze zmizli? A vy tu obhajujete pani Tomanovú? Čo to tu má byť?
A zároveň Čistý deň. Prečo nijak nefungoval, keď v Čistom dni sa prejavilo, čo sa tam deje? Kto pomohol tým deťom? Tým dievčatám? Nikto! Si tam chodili papaláši užívať s maloletými. A vy ju tu budete podporovať. Toto už je čo za cirkus?
A ďalej. Ja si myslím, že takáto osoba, ako je pani Tomanová, ktorá v dôležitých situáciách nevedela zasiahnuť, nemá čo robiť na svojej pozícii a mala by odstúpiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste načali aj tému Čistý deň. Mňa by naozaj zaujímalo, či pani ombudsmanka pokračuje v riešení tejto kauzu, pretože pani Tománková aj s pánom Tománkom ešte stále sú vonku, ešte stále sú bez, bez, bez odsúdenia, bez, bez súdov. Ja verím, že časom sa prepracujeme aj tam. Tiež mi to chýbalo v správe, pretože nepovažujem tento bezprecedentný prípad za ukončený. A očakávam, skutočne očakávam, že jednak sa to doplní v správe, ako ďaleko sme s trestnými oznámeniami, ako ďaleko sme so súdmi a kam sa to bude uberať a kedy sa tento prípad konečne uzavrie, a ako hovorím, aj so súdnym procesom pani Tománkovej a pán Tománka.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcela nahlásiť a poprosiť o opravu, lebo z hlasovania číslo 55 (tlač 97) som hlasovala za a som bola evidovaná ako neprítomná, ale bola som tu.

Ďakujem za otázky, kolegovia. Ja myslím, že ten dialóg má zmysel, preto som tie otázky kládla. Faktom je a o tom sa môžeme porozprávať, že či má zmysel na tomto pléne (povedané so smiechom), to neviem, lebo je to vysoko špecifická téma, a nekládla som tie otázky preto, lebo mám prejudikovanú nejakú odpoveď. Ja túto problematiku sledujem naozaj roky, a keď hovorím, že nemyslím si, že je to téma na toto plénum, tak to hovorím preto, lebo hovoríme o osudoch detí, o, o vzťahoch v rodinách, čo sú hlboko intímne momenty, a pre mňa ako pre psychológa je to vždy o tom, že jeden subjekt, druhý subjekt a kontext, v akom sa to odohrávalo.
A preto som spomínala, a to je možno aj otázka na..., teda odpoveď pre pána kolegu, že prečo si ja myslím, že mám pravdu, keď to veľmi zjednoduším, a tvrdím, že pani ombudsmanka ju nemá. No preto, lebo nie je možné ani to zo zákona, ani to teda zákon od úradu ombudsmanky nevyžaduje, aby nahliadala hlbokou sondou do tých problémov rodín, ktoré rieši. Nie je to, nie je to možné v intenciách úradu, je to možné v intenciách iných odborných pracovísk, napr. u psychológa, a keďže ja zo svojej pozície inej, teda povedzme, že v poradni som túto možnosť mala, preto si myslím, že tú pravdu mám. Keď to poviem veľmi hrubo, ale inak je to, samozrejme, otázka pravdy a nepravdy je vec viac, je vec viac filozofická.
A áno, myslím si, že tento, že tento dialóg má zmysel, možnože viac na výbore, možnože viac na odbornej pôde, ale dotýka sa toho, aké kompetencie úrad komisárky pre deti má, ako v kontexte toho, čo sa v našej krajine a v tejto problematike deje, funguje, a či by sa to nedalo vylepšiť.