Videokanál klubu

Dovoľte k tomu množstvu názorov, ktoré tu už odzneli, ešte pár poznámok. Pani poslankyňa, veľmi dobre a krátko, výstižne si urobila takúto analýzu k problematike aj, ktorá je tu prerokovaná.
Ja vnímam voľnú nedeľu, ktorá umožňuje človeku vnímať život z inej perspektívy, iným spôsobom prežívať svoje vzťahy k ľuďom a k sebe samému. Bez voľnej nedele má týždeň iba sedem pracovných dní. Spoločná voľná nedeľa posilňuje súdržnosť spoločnosti, dáva priestor na dlhší pobyt v prírode alebo na šport, znižuje riziko dlhodobého vyčerpania, vyhorenia, má priaznivý vplyv na zdravie a bezpečnosť pracovníkov. Nedeľa by mala byť prostriedkom na udržanie členov rodiny pokope, pokiaľ majú oboch rodičov, tak len nedeľa je dňom, keď môžu otec a matka tráviť spolu čas s deťmi. Voľná nedeľa je takisto ochranou pred prílišným pracovným vyčerpaním. Niektoré podniky si to už uvedomili aj na Slovensku a zariadili pre svojich zamestnancov voľnú nedeľu alebo sa ju chystajú v budúcnosti zaviesť.
Je samozrejmé, že sú služby, ktoré obyvateľstvo potrebuje aj v nedeľu, počnúc divadlami, hercami cez čašníkov, predaj pohonných hmôt až, až po lekárov či dopravu. Tieto služby musia byť zachované a pracovníci si zasluhujú ocenenie a našu vďaku. Ale sú iné typy prác, ktoré do tejto skupiny nepatria.
V súčasnej situácii môžeme vnímať zachovanie dobrých vzťahov nielen v koalícii za spoločné dobro. Toto spoločné dobro by mohlo priniesť aj pozitívnu zmenu vo vzťahu k voľnej nedeli po celospoločenskej diskusii, kedy by mohla predložiť koalícia zákonnú úpravu voľnej nedele, ktorá by zodpovedala celospoločenskému konsenzu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem podporiť pani poslankyňu Drábikovú. Aj táto, toto dnešné popoludnie ukazuje, že tá diskusia o voľnej nedeli, či už budeme hlasovať, nebudeme hlasovať a ako to hlasovanie dopadne, tak bude pokračovať ďalej, pretože v hre je fyzické a psychické zdravie pracujúcich, a to nielen v maloobchode, a ich rodinný život a v neposlednom rade aj verejné financie, a teda ekonomika Slovenska.
Ja chcem zdôrazniť jedno, pani poslankyňa to už naznačila, že musíme prestať riešiť jednu nespravodlivosť s druhou nespravodlivosťou. Niektorí totiž hovoria, že nielen obchody, ale aj ich zamestnanci, ktorí majú už teraz nízke platy, prídu o príjmy spojené s príplatkami za nedeľu. Nemôžeme nespravodlivo nízke platy otcov a matiek, rodín pracujúcich v maloobchodných alebo v obchodných prevádzkach riešiť iba tým, že ich budeme nútiť pracovať viac a nevytvoríme im priestor na zaslúžený oddych a spolu s ich rodinami. Títo ľudia si zaslúžia dôstojnú mzdu. A hovorme o tom, na to sa ozýva taká aktuálna námietka, že práve v čase krízy našej ekonomike budú chýbať zdroje, o ktoré týmto spôsobom obchodné reťazce pravdepodobne prídu.
Rozumiem tomuto argumentu, ale zároveň chcem z tohto miesta povedať, že aj keď nám má záležať na každom jednom eure, oveľa viac nám má záležať na každom jednom človeku, predavačke, skladníkovi, pracovníkovi stavby či upratovačke v obchodnej prevádzke, pretože ani v čase krízy nemôžeme redukovať človeka len na jeden článok vo výrobnom reťazci.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodla som sa vystúpiť v tejto rozprave, keď tu už odznelo naozaj mnoho faktov, mnoho názorov, postojov k predaju a respektíve zákazu nedeľného predaja. V prvom rade by som chcela povedať, že nehovorme o zákaze nedeľného predaja, možno by bolo lepšie hovoriť o regulácii nedeľného predaja. Slovo regulácia, ako aj zákon alebo zákaz naráža na určité bariéry a v mnohých z nás sa ozýva slovo sloboda a prečo ideme obmedzovať slobodu niekoho.
Na druhej strane je zrejmé, že väčšina našich zákonov a väčšina našich všeobecne záväzných nariadení istým spôsobom našu slobodu obmedzuje. Určujú pravidlá, nastavujú to, akým spôsobom môžme, máme fungovať, či to je Zákonník práce alebo iné zákony a nariadenia. Myslím si, že toto je absolútne v poriadku a my ako tvorcovia legislatívy istým spôsobom určujeme charakter tejto krajiny a určujeme to, čo sa považuje za správne, dobré, a podľa, podľa tohto vlastne sa formuje aj postoj verejnosti k týmto oblastiam. Tento postoj sa mení. Som psychologička povolaním a môžem povedať len taký malý kontrast, kedysi bol rozvod manželstva možný, umožnený preto, aby bolo možné rozviesť manželstvá, kde bola závislosť alebo násilie, alebo nevera. Toto boli legitímne dôvody. Na druhej strane po mnohých rokoch praxe sa, až sme sa dostali k tomu, že tie rozvody sa dejú väčšinou z nejakých nezhôd, ktoré sú veľmi nejasne formulované. Čiže chcem povedať toľko, že naozaj to, aký zákon prijmeme, ako sa k nemu postavíme, určuje aj to, ako sa verejnosť k tomu postaví.
Som veriaca a netajím sa tým, netajím sa tým, že som za to, aby predaj v nedeľu bol obmedzený. Toto je môj postoj, ktorý dlhé roky komunikujem, o ktorom hovorím. Nie som za striktný zákaz, som za obmedzenie nedeľného predaja. Som za obmedzenie nedeľného predaja z viacerých dôvodov. Jednak je to ten dôvod kultúrno-náboženský, ktorý tu už bol viacej spomínaný a napríklad aj ten potrebný rytmus tých sviatkov a všedných dní. Je to dôvod sociálny. Voľná nedeľa nie je čisto náboženskou témou, je to téma sociálna, o čom hovoria nakoniec aj dobre predostreté fakty a výstupy, ktoré tu predostrel aj predkladateľ zákona pán Beluský. Je o tom, je to zrejmé aj z toho, ako sa k tomu postavila Konfederácia odborových zväzov, ako sa k tomu postavili cirkvi, ako sa k tomu postavili mnohé zamestnávateľské zväzy. Je to sociálna téma preto, pretože hovoríme síce o tom, že nikoho nenútime v nedeľu pracovať; áno, sú povolania, kde tá nedeľná práca je nevyhnutná, sú to tie prevádzky, zdravotníctvo a tak ďalej, ale hovoríme, že nemusia tie predavačky v nedeľu pracovať, dokonca boli návrhy na výhradu svedomia.
Toto nie je reálny fakt, pretože predavačka, ktorá nemá na výber, či pôjde robiť tam alebo tam, a musí sa rozhodnúť pracovať napríklad v tom hypermarkete, nie je slobodná v tomto rozhodnutí a zamestnávateľ bude k nej inak pristupovať. Toto je realita z praxe, ktorú som zažívala aj počas toho, ako som robila poradenstvo, že mnohé tieto matky možno na jednej strane, ako hovorila Monika Kozelová, oceňovali to, že práve v nedeľu môžu pracovať, kedy sa im môžu o deti postarať príbuzní, na druhej strane som sa stretla s tým, že mnohé tie matky nemali možnosť odmietnuť tú nedeľnú prácu, pretože nechceli o tú prácu prísť. Žiaľ, takýto je fakt.
Psychologický rozmer voľnej nedele a psychohygienický rozmer voľnej nedele je zrejmý. Takisto to už bolo povedané, trávenie toho voľného času v čase, keď deti nie sú v škole, pretože tie deti naozaj do tej školy chodia v pondelok až piatok. Je to tak proste nastavené, hej?
Ešte k tomu sociálnemu rozmeru poviem, k takej tej námietke, ktorá slúži na obhajovanie nedeľnej práce. To, že ľudia pracujúci v nedeľu majú nedeľné príplatky, nemôže byť argumentom na to, aby sme túto nedeľnú prácu podporovali. Toto je skôr nedostatok toho, možno kolektívnych zmlúv, neviem čoho, ale jednoducho nemôžme kompenzovať aj nedostatočný príjem týchto ľudí v maloobchode tým, že im dovolíme veľkodušne, aby si prilepšili v nedeľu. Ja to ľudsky chápem, pretože ľudia, ktorí pracujú v maloobchode, nemajú vysoké príjmy, a preto si prilepšujú. Na druhej strane najväčší nápor zažívajú obchodné prevádzky piatky, soboty, prečo nedáme piatkové, sobotné príplatky?
Nie som zástancom toho, že trh vyrieši všetko, nemyslím si to. A myslím si, že štát je tu na to, aby určoval isté pravidlá a aby chránil svojich občanov a aby nastavoval isté rámce, ktoré sú pre spoločnosť zdravé a prospešné. Na druhej strane namietam voči tomu, že zákon nemá podľa môjho názoru nariaďovať ľuďom, ako majú tráviť voľný čas. Zazneli tu slová o chrámoch konzumu a o tom, že sa meníme na konzumnú spoločnosť, že ľudia si zvykli sa promenádovať v týchto obchodných centrách. Áno, je to pravda. Je to pravda, ale toto nie je otázka zákona a toto nie je otázka zákazu. Ten to nevyrieši. Toto sú veci, ktoré by mala riešiť rodina, ktoré, ktoré, ktoré by mali ľudia riešiť vo svojich rodinách v prvom rade. Zákazom im to nevyriešime. Ako to sú také moje výhrady k tým mnohým veciam, ktoré tu zazneli.
Ešte by som povedala, že moja sloboda končí tam, kde, teda moja sloboda začína a končí tam, kde začína a končí sloboda druhého človeka. Argumentujeme tým, že chceme slobodne nakupovať, ale na druhej strane naša sloboda nakupovať hovorí o tom, že predavačka nie je slobodná byť doma, lebo tam proste bude. Aby som vyjadrila môj názor a aj to, ako budem hlasovať, prejdem... pozerám, koľko mám času, prejdem k tomu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Tri a pol minúty ešte máte, pani poslankyňa.

Drábiková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ešte tri a pol minúty, fajn. Čiže môj postoj je takýto. Som za obmedzenia nedeľného predaja. Som za to, aby v nedeľu prioritne boli zavreté prevádzky, ako sú hypermarkety, možno tie obchodné centrá.
Ale chcem povedať jednu vec, táto diskusia tu síce už beží takmer 20 rokov, ale aj tak si stále myslím, že tá diskusia vzhľadom aj na to, akým vývinom počas tejto koronakrízy naša krajina prechádza, nie je ešte dostatočná na to, aby sme pristúpili k jasnému rozhodnutiu, a preto, žiaľ, nepodporím tento návrh zákona. Ale chcem povedať, že toto moje rozhodnutie pramení, pramení aj z tých možných rizík, ktoré tu už boli pomenované.
A chcem ešte povedať na margo koaličnej zmluvy, koaličná zmluva nie je to, že ma k niečomu niekto láme alebo núti, koaličná zmluva je dohoda strán a poslancov, ktorí sa rozhodli, že budú postupovať spoločne (zaznievanie gongu), aby dosiahli verejné dobro a aby ho dosiahli tým, že držia spolu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Benčík, keď ste tu už citovali z písma, tak ako človeku, ktorý študoval teológiu, mi nedá doplniť ešte jeden citát, ktorým podporím to, čo kolegovia povedali, Rimanom 14.5, kde sa hovorí: "Niekto pokladá určitý deň za dôležitejší ako iný, druhý hodnotí každý deň rovnako. Každý nech je úplne presvedčený o svojom presvedčení." Čiže nie je tu tento, takýto náboženský aspekt, lebo toto nám na doplnenie hovorí Nová zmluva. A, ale to, čo mňa najviac trápi pri tejto diskusii, je fakt, ktorý spevák Miro Žbirka v jednej svojej piesni vyjadril už v 80. rokoch, keď spieval "Obchod je náš novodobý chrám, v ňom klaniame sa tovaru a on sa klania nám."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Benčík, ja som to už spomenula v mojej prechádzajúcej poznámke, že tá nedeľa nepredstavuje morálno-etickú tému, ale tému prirodzenú a kultúrnu. Prirodzenú v tom zmysle, že človek potrebuje oddych a takisto potrebuje aj rytmus striedania všedných a sviatočných dní. Pokiaľ sa týka toho kultúrneho prostredia, tak v tom prostredí, v ktorom my žijeme, je to po stáročia nedeľa a tá je od, by sme si možno nemysleli, od cisára Konštantína.
A pri argumente, aby sme nebránili ľuďom, ktorí si chcú v nedeľu zarobiť, chcem povedať len toľko, že obchodníci by sami od seba ten príplatok ľuďom nedali, ktorí pracujú v nedeľu, keby im to štát neukladal zákonom. A ukladá im to preto, lebo si je vedomý, že nedeľa je iný deň ako tie ostatné. Keby bola rovnaká ako, ako ostatné dni, tak prečo by boli poslanci Národnej rady hlasovali, že v nedeľu im treba dať príplatok? Nedeľa je výnimočná tým, že je určená nie na prácu, ale na rodinu a na vzťahy. Toto potrebujeme možno v tejto spoločnosti viac ako otvorené obchody, aby sa človek stal humánnym a spoločnosť aby zostala civilizovanou. Ja viem, že výsledok z tohoto je menej merateľný a ukáže sa možno neskôr, ako je to v prípade ekonomiky v podobe návštevnosti, obratu, zisku alebo mzdových nákladov, ale myslím, že práve v tejto dobe, keď je, musíme sa dostať ekonomicky z krízy, tak si, sa musíme vyvarovať vyhoreniu ľudí, ktorí budú robiť sedem dní v týždni.
Ďakujem.

Ďakujem za pripomenutie toho, že je to zákaz. Ja si myslím, že veľmi často tu používame tento populárny mediálny výraz zákaz nedele, zákaz interrupcií. Nejde o žiaden zákaz. Chcem pripomenúť fakt, ktorý spomenul kolega Vašečka v tejto prebiehajúcej diskusii niekde, že v Zákonníku práce je nedeľa definovaná ako deň pracovného pokoja. Ak teda nedeľná práca je už teraz výnimka, ide o zrušenie výnimky pre časť práce v nedeľu. Takže viem, že je to veľmi populárne hovoriť o zákaze, lebo na to ľudia rezonujú, niekto nám chce niečo zakázať, ale nejde tu o zákaz.
A ešte, keď uvádzame tie pozitíva a negatíva, tak chcem povedať jedno pozitívum pre zavedenie. Nikto tu zatiaľ nespomenul environmentálny aspekt a obávam sa, že príroda nás prinúti, aby sme obmedzili konzum a ešte budeme radi, keď ten jeden deň bude voľný. Je to aj v tom rytme stvorenia nielen pre človeka, ale aj pre prírodu, mať deň odpočinku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, viete, aký je medzi nami rozdiel? Vy ste kapitalista, ja nie som. Vy žijete v bratislavskej bubline a ja medzi ľuďmi. A je škoda, že reagujem na vás touto faktickou poznámkou, lebo robím mnohým ľuďom radosť, ale jednoducho som si to nemohol odpustiť. A keď ste povedali, že si vyprosujete to, že aj vy ste sociálni, len máme iné ciele alebo iné cesty k tomu, ako dosiahnuť, tak ja s tým nesúhlasím, pretože toto je jedna z tých tém, ktorá dokazuje opak.
Ďakujem.

Ja by som sa chcel len opýtať jednu vec. Strana Sloboda a Solidarita podporuje slobodu v podnikaní, slobodu v ekonomike, rušenie jej zákazov a chcem sa opýtať, aký máš názor na neviditeľnú ruku trhu, ktorá tento problém vyrieši vtedy, ak tie obchody zatvoríme. Lebo tá odpoveď na všetky tieto predikcie o prepade a o stratách zamestnania a o prepade zamestnanosti a tak ďalej sú len odhady. Neviditeľná ruka trhu to vyrieši. Podľa tvojho názoru je to tak alebo to takto nie je?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len veľmi, veľmi krátko, aby sme si urobili poriadok medzi pojmami.
Pán poslanec Mazurek, to, čo ste prečítali skutočne v ústave, volá sa to slobodný mandát, ale my nemáme v ústave napísaný imperatívny mandát, to znamená, že musím hlasovať pod ťarchou nejakej sankcie. Ja skutočne budem hlasovať slobodne, pretože už dnes viem, že táto téma nie je mŕtva, že o tejto téme budeme ďalej diskutovať a ja som presvedčený o tom, že s týmto návrhom prídeme aj my, že dôjde v koalícii k nejakej dohode.
A pokiaľ ide o tie dohody, ktoré vy tvrdíte, že ma robia neslobodným, vy ste chlapi a slovo robí chlapa, či je povedané alebo napísané. A ja som to slovo dal, keď som podpisoval koaličnú zmluvu. Cítim sa ňou byť viazaný, ale dnes viem, že nie je všetkým dňom koniec ohľadom tejto témy. Buďme trpezliví.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Diskusia o voľnej nedeli prebieha už niekoľko týždňov alebo mesiacov a ja som presvedčená, že ešte aj bude prebiehať dlho v tejto spoločnosti. Myslela som si, že sa prihlásim ústne do diskusie, mám pripravený príspevok, ale neprihlásim sa, pretože plne podporujem to, čo povedal teraz môj kolega Gyimesi a stotožňujem sa s tým, nielen s obsahom, ale preto, že to povedal ako slobodný človek. Ja som presvedčená, že určite tak ako to povedal, to povedal slobodne a nikto – ani žiaden papier, ani žiaden predseda – ho k tomu nedonútil. Tak ako povedal, nechcime, aby téma voľnej nedele predstavovala morálno-etickú otázku. Je to téma prirodzená a je to téma kultúrna.
A keď tu hovoríme o tom, že hlasujme podľa svedomia, ja si myslím, že budem hlasovať podľa svedomia, pretože práca v nedeľu nepredstavuje pre kresťanov kategorický zákaz, ako je to napríklad s ortodoxným židovstvom, a my môžeme úplne slobodne hlasovať. Vieme, že aj za komunizmu aj cirkev pripúšťala niektoré nedele, ktoré boli počas roku otvorené. A výhradu vo svedomí si kresťania uplatňujú tam, kde vo svedomí pociťujú kategorický zákaz, a toto nie je prípad nedele. V prípade, keď si kresťania uplatňujú výhradu vo svedomí, je to aj proti zákonu, ktorý v tom štáte platí.
Ja chcem Ďurovi poďakovať za jeho vystúpenie a plne sa k nemu pripájam. (Potlesk.)