Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa Záborská, predkladateľka tohto návrhu zákona, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, pani Monika Kavecká, starostka krásnej dediny Kunerád a predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už prvý zákon z roku 1957, ako aj akýkoľvek ďalší zákon o potratoch nie je dobrý, pretože rozhoduje o prirodzenom zákone, zákone života. Prirodzené zákony sú nad akoukoľvek legislatívou a nemôžu byť zmenené ani nadpolovičnou väčšinou hlasov v parlamente.
Pri počatí dochádza k splynutiu ženskej a mužskej pohlavnej bunky, už v tejto prvej oplodnenej bunke je zapísaná celá informácia o živote človeka. Preto ak sa kedykoľvek v priebehu jej vývoja do nej zasiahne, dochádza k ukončeniu tehotenstva, ukončeniu ľudského života. Nehovoríme pri tom len o zhluku buniek či tkanive, ale o plnohodnotnej ľudskej bytosti. Akákoľvek forma potratového zákona nie je o tých druhých, je o nás. Ak by sa naši rodičia rozhodli ukončiť náš život, boli by sme vďační za legislatívu, ktorá by nás chránila, pomáhala našim rodičom a dávala by prostriedky na uchránenie nášho života. Prolife legislatíva neslúži len na ochranu počatého dieťaťa, život dieťaťa sa nikdy nemôže postaviť do protikladu so životom matky. Ktorákoľvek žena, ktorá sa rozhodne pre potrat, zasahuje do svojho života či už po stránke telesnej, psychickej, ako aj duchovnej. Akákoľvek ochrana nenarodeného života je zároveň aj ochranou matky. Vo väčšine prípadov ide o neplánované počatie druhého či tretieho dieťaťa. Žiadosť ženy o interrupciu je v prevažnej väčšine dôsledkom zlyhania opatrení spoločenských, sociálnych či vzťahových.
Našou úlohou ako zákonodarcov je snažiť sa odstrániť čo najviac negatívnych vplyvov na jej rozhodovanie. V tom je podstata tohto návrhu zákona. Preto je prijateľný aj pre konzervatívcov, ale aj pre liberálnu časť spoločnosti. Snahou tohto návrhu zákona nie je bojovať proti interrupciám, cieľom prvej navrhovanej úpravy je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností, ako zodpovedne nasmerovať svoj život. Je to návrh, ktorý je prorodinný a prosociálny, pretože obsahuje riešenia a nástroje, ktorých úlohou je poskytnúť budúcim matkám priestor na rozhodnutie a tiež aj konkrétnu pomoc a sprevádzanie. Tomu má napomôcť finančný príspevok matke už počas tehotenstva a viac času na premyslenie v tejto závažnej životnej situácii.
Zároveň tento návrh zákona umožní odstránenie diskriminácie, nerovného zachádzania a ďalších ťažkostí. Nový návrh zákona v tomto smere prináša viacero pozitívnych zmien. Predovšetkým lepšiu dostupnosť, pomoc pre tehotné ženy. Na Slovensku existuje množstvo organizácií, ktoré sa snažia o ochranu života nenarodených detí, čo by malo byť konečným cieľom aj legislatívy Slovenskej republiky. Práve štát by mal prevziať väčšiu zodpovednosť a finančným spôsobom oceňovať prácu týchto organizácií.
Našej legislatíve taktiež chýba ukotvenie práva otcov v tejto veci. Dieťa je síce od matky závislé, ale polovicu genetickej informácie má práve od svojho otca. Preto by aj otcovia mali byť súčasťou rozhodovania. Mohlo by tak dôjsť k inému pohľadu na ochranu života. Teším sa, že dnes práve z úst kolegov poslancov, otcov, som počula toľko krásnych svedectiev.
Každého človeka treba rešpektovať a chrániť v každom momente, teda od počatia až po prirodzenú smrť. Našou úlohou je chrániť tých, ktorí to nedokážu sami. Ako povedala Matka Tereza, ak je dnes dovolené zabiť dieťa v lone matky, kto zajtra zabráni zabiť teba?
Som matka dvoch detí, preto som presvedčená, že ženy absolvujú potrat s veľkou ľútosťou. Často sú v strese, pod tlakom otca dieťaťa či rodiny a treba im podať pomocnú ruku. Potrat je zákrok nielen do jej tela, ale hlavne do jej psychiky. Ženy po potrate si po zvyšok svojho života pamätajú presný deň, kedy sa rozhodli pre tento krok. Prežívajú traumu a depresiu po potrate, interrupcia ich prenasleduje do konca života. Ich presvedčenie a sila boli pred zákrokom nezlomné, no nakoniec sa všetko obráti proti nim. Potratový syndróm je medicínskou diagnózou, môže pretrvávať do konca života nielen u ženy, ale aj u otca potrateného dieťaťa.
Chceme, aby boli matky informované, aby vedeli, čo potrat obnáša, poznali zdravotné aj psychické riziká. Počaté dieťa je novým človekom, ak ho rodičia naozaj nemôžu prijať, po narodení majú možnosť dať ho na adopciu, ísť na utajený pôrod alebo ho dať do pestúnskej starostlivosti. Zázrak života klíči v matke, preto je našou povinnosťou poskytnúť mu právo na život.
Na záver môjho vystúpenia chcem poďakovať pani predkladateľke tohto návrhu zákona, pani kolegyni Anke Záborskej, ktorá ako lekárka sa dlhodobo venuje tejto téme, za predloženie práve tohto návrhu zákona. Už na pôde Európskeho parlamentu sme spolu vo výbore pre práva žien a rodovú rovnosť bojovali za ochranu života, za to, aby sa z únijných peňazí neplatili potraty v krajinách tretieho sveta. Podporím tento návrh zákona, lebo pomáha matkám a nenarodeným deťom. Prosím aj vás, kolegovia, ktorým ide o záchranu detí, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za všetky faktické poznámky. Ja by som chcela povedať iba, v zásade iba dve veci. Prvá z nich je, že stále si myslím, že téma pomoci, podpory je témou mužov aj žien. A druhá, to, čo som skončila, že verím, že sa nám aspoň týmto malým krokom podarí pomôcť konkrétne ženám a ak zachránime jeden život, tak zachránime celý svet.
Ďakujem.

Anka, ďakujem ti pekne za naozaj dobrý príspevok. Každá ľudská bytosť má právo na život a toto právo je najdôležitejšie zo všetkých práv. Niektorí liberáli sa odvolávajú právom na potrat, a pritom nikde nie je toto právo zakotvené, ale právo na život je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Citujem: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany (už) pred narodením." Ja si Ústavu Slovenskej republiky ctím, a preto ako poslanec Národnej rady budem robiť všetko pre to, aby sa dodržiavala.
Často, často ako výhovorku mnohí ľudia a dôvod ísť na potrat je zlá finančná situácia, a preto si ďalšie dieťa nemôžu dovoliť a podstúpia interrupciu a zbavia svojho dieťaťa, zbavia sa svojho dieťaťa a nedajú mu šancu narodiť sa. Ja ako dieťa som vyrastal v chudobnej rodine, ale moji rodičia neboli sebci a napriek tomu, napriek tomu, že nemali sme nadbytok financií, mne a mojim ôsmim súrodencom umožnili uzrieť svetlo tohto sveta a právo narodiť sa. Ja s manželkou máme spolu sedem detí, päť žijúcich. Niektorí ľudia z okolia si ťukali na čelo, keď sme čakali najmladšiu Marušku a môžem povedať, že onedlho bude mať šesť rokov a je to naozaj, môžem povedať, anjel na zemi. Koľko, koľko radosti prináša našej rodine a ľuďom v okolí a to je; v okolí, to je na nezaplatenie. Tak preto sa držím zásady a budem presadzovať právo na život. Mám rád všetko živé, tak ako som za ochranu zvierat, o to viac som za ochranu života od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len na doplnenie tej argumentácie, Anka, ktorá zaznievala, ale možno, aj v tvojom príspevku, ale možno viac z opačného tábora, že, že právo ženy. Právo ženy slobodne sa rozhodnúť podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, že tento náš návrh práve limituje toto právo. Ja len by som doplnila, že, že z pohľadu práva je táto žena naozaj slobodná a rozhoduje sa slobodne. Psychologicky ale máme pred sebou ženu, ktorá ak zistí, že je neplánovane tehotná, tak v prvom rade sa vyplavia emócie – strach, smútok, napätie, úzkosť, bolesť, obavy. Takže ona prežíva vinu, hanbu, frustráciu, šok a toto je kokteil emócií, ktoré ovplyvňujú to, to vyššie rozhodovanie sa, teda vnímanie vlastnej slobody. A toto je proste psychologický fakt, to nie je ani konzervatívne, ani liberálne, to je proste tak. Čiže možno by stačilo naozaj sa obuť do topánok takej ženy, definovať si v prvom rade pojmy, vedieť, o kom hovoríme, a potom by sme možno sa ľahšie vedeli zamyslieť nad tým, čo je, či tu naozaj hovoríme o slobodnom rozhodnutí ženy.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja viac-menej takisto chcem vyjadriť podporu tomuto zákonu a myslím, že moja kolegyňa Anička to vo svojom vystúpení, ale aj tí predošlí veľmi dobre vysvetlili a ozrejmili, lebo je pravda, že nie každý a hlavne verejnosť si to nejako mali možnosť možno naštudovať, aby vedeli, o čo ide. A tým aká, ako prebieha tuná tá debata, tak možno sa viacej s tým zoznamujú, pretože médiá zohrávajú svoju rolu. Samozrejme, to okolie a takisto, ako tuná povedal Jano Kerekréti, že nie je to zákon o konzervatizme a liberalizme, je to zákon jednoducho o pomoci a toto musíme mať na pamäti.
A naozaj aj naši kolegovia, vy viete, že aj náš klub je zložený z rôznych osobností a, samozrejme, tie debaty medzi nami prebiehali, ale chcem zdôrazniť naozaj, že tu vôbec nejde o to, že či bude sa viacej presadzovať konzervatizmus alebo ten liberalizmus. Treba si uvedomiť, že populačná krivka klesá, to si musíme uznať a my vieme, že čoraz viac sa posúva krivka, teda vek odchodu do dôchodku, pretože nebude mať kto robiť. A toto je tiež jeden, dá sa povedať, jedna z možností, ako zabezpečiť to, aby sa mal kto o nás v tom staršom veku akože postarať. Nie je to nič represívne.
A tak ako možno mnohí povedali, aj ja si uvedomujem, aké to je proste, keď už žena čaká dieťatko, možno keď som ja s mojou manželkou, keď sme čakali deti, tak sme to tak neprežívali, ale momentálne aj moja dcéra čaká bábätko a keď prvýkrát doniesla tú fotku, nazvem to, toho maličkého, tak naozaj nesúhlasím s tým, čo som tu počul pred parlamentom, že je to len zhluk nejakých buniek a stále to ešte nemá nárok na život. Takže ja verím, kolegovia, tá debata tuná prebiehala veľmi pozitívne, takže dúfam, že aj pri tom hlasovaní a rozhodovaní to tak skončí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dámy a páni, bolo tu veľa pekného povedané o tomto probléme. V posledné dni si všímam, že konzervatívci sa boja liberálov a liberáli sa boja konzervatívcov. Aj to otvorene povedali pri rozhovoroch aj pre médiá. Je to zaujímavé pre mňa, pretože slobodu máme už 30 rokov. Boli sme stvorení pre slobodu, máme právo zničiť život a máme právo i zachrániť život. Čo si vyberieme, ako sa rozhodneme. Liberáli sa nehanbia, idú si za svojím, prečo sa majú báť či hanbiť kresťania? A ak tomu dobre rozumiem, zákon nemá zakázať potraty, ale má pomáhať, aby k nim nemuselo prísť. Želám teda všetkým, ktorí budú rozhodovať o tom, aj tí, ktorí sa v budúcnosti podľa tohoto zákona budú riadiť, veľa lásky a múdre rozhodnutia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, milí kolegovia, verím, že každý z nás je v politike preto, lebo chce pomáhať ľuďom. Aj cieľom predloženého návrhu je pomoc konkrétnym ľuďom. Narodeným aj nenarodeným. Najlepšie jeho podstatu vystihuje v Čechách používané: Nesúdime, pomáhame.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí: "Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín." Dámy a páni, predložená novela práve takúto konkrétnu finančnú pomoc matkám v ohrození ponúka. Ak návrh prejde, bude možné už počas tehotenstva vyplatiť matke prvú časť príspevku pri narodení dieťaťa. Novela zároveň umožňuje vytvorenie podporných opatrení pre tehotnú ženu aj v podobe núdzového bývania, a to po celú dobu tehotenstva a nasledujúcich troch rokov od pôrodu, ak sa bude o dieťa starať. Nesúdime, pomáhame.
Súčasťou pomoci gravidným ženám je aj vytvorenie priestoru na to, aby mali možnosť prekonať prvotný šok a čo v najväčšom pokoji si premyslieť ťažké rozhodnutie a aby vedeli, na koho sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc, podporu či sprevádzanie počas tohto obdobia. V rámci prípravy na toto vystúpenie som sa vrátila k staršiemu rozhovoru s terapeutkou a sociálnou poradkyňou centra Návrat v Banskej Bystrici a zakladateľkou siete pomoci tehotnej žene v ohrození Danou Žilinčíkovou. V odpovedi na otázku, čo si má predstaviť človek pod pojmom tehotné ženy v ohrození, povedala: "Ohrozenie, ktoré v prípade tohto pojmu mám na mysli, je napríklad ohrozenie chudobou, samotou alebo určitou spoločenskou izoláciou." A ďalej hovorí: "Pre nás bolo dôležité, nech nie sú na rozhodovanie samé, nech sa pozrú na celú situáciu z rôznych strán s niekým, komu môžu povedať o svojich obavách, úzkosti, hneve, zúfalstve a s kým môžu hľadať nádej: Niekedy pre nich oboch, pre matku a dieťa, niekedy pre dieťa samotné, inokedy pre ňu samotnú." Koniec citátu.
Vážené kolegyne a kolegovia, aj pre nás by malo byť dôležité, aby ženy v ťažkej životnej situácii nezostali samé. Aj pre nás by malo byť dôležité umožniť im, aby sa mohli pozrieť na celú situáciu z rôznych strán, aby mali priestor a informácie, že je tu niekto, s kým môžu o tom rozprávať, s kým môžu hľadať nádej: Niekedy pre nich oboch, pre matku a dieťa, niekedy pre dieťa, inokedy pre matku samotnú. Nikomu nič nezakazujeme. Nesúdime, pomáhame.
Obavu, ktorú som od mojich liberálnejších kolegov v kuloároch počula, je, že sa v novele spomínajú cirkvi. Dovoľte mi teda z návrhu zacitovať: "Ministerstvo zdravotníctva zverejní na svojom webovom sídle zoznam občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností," a pozor, teraz to dôležité, "ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu aj psychologickú pomoc v tehotenstve." Ešte raz: "Ministerstvo zverejní zoznam všetkých organizácií, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve." Všetkých? Áno, vrátane cirkevných.
Ďalšou obavou je, že zasahujeme do slobodného rozhodovania ženy. Dámy a páni, týmto návrhom nezasahujeme. Je to tak jednoduché, že sa k tejto obave nedá ani nič viac povedať.
Ďalšou obavou je, že návrh smeruje k obmedzeniu reklamy na antikoncepciu. Návrh som si niekoľkokrát prečítala a s čistým svedomím vyhlasujeme: Nesmeruje. Pre kolegov, ktorí nemali možnosť si návrh prečítať, citujem: "Zakazuje sa reklama na výkon umelého ukončenia tehotenstva, na služby alebo tovary poskytované alebo ponúkané na účely výkonu umelého ukončenia tehotenstva a na zariadenia, organizácie alebo osoby, ktoré vykonávajú umelé ukončenie tehotenstva." Reklamy na antikoncepciu sa to teda nijako netýka.
A ešte apel na kolegov mužov. Niektorí by ste si mohli povedať, že sa vás táto téma netýka, že rozhodovanie, a teda aj toto hlasovanie je čisto vecou ženy. Vážení kolegovia, obávam sa, že v mnohých prípadoch už nejeden muž, teda otec nenarodeného dieťaťa, nechal ženu v štichu. Nebuďte ďalší ľahostajní. Pomôcť žene v ťažkej situácii môže a podľa mňa dokonca musí každý. Žena v ťažkej situácii jednoducho nemá zostať sama. Navyše v tomto prípade to od vás vyžaduje skôr symbolický čin.
Dovoľte, aby som svoje vystúpenie zakončila parafrázou Dany Žilinčíkovej. Cieľom predloženej novely je napomôcť, je pomôcť tehotnej žene, ktorá sa ocitla v krajnej životnej situácii a uvažuje o tom, že si dieťa nechá vziať. Naším spoločným cieľom má byť zachrániť život dieťaťa a aj tú boľavú časť života matky. Lebo ako hovorí Talmud, kto zachráni jeden život, akoby zachránil celý svet.
Vážené kolegyne a kolegovia, každý z nás má aj dnes možnosť podieľať sa na záchrane sveta. Ďakujem. (Potlesk.)