Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

18.9.2020 o 13:40 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 9:43 - 9:44 hod.

Kozelová Monika
Pani poslankyňa Sulanová, ja neviem, čo degraduje vás, ale teda mňa ako členku slovenského parlamentu degraduje váš príspevok ako človeka neuznávajúceho a potlačujúceho vlastné dejiny, lebo to, čo ste tu dnes predviedli, je skutočne bohapusté prekrúcanie dejín, Iste, my môžeme mať rôzne názory na pamätné dni, ale to prekrúcanie, to vám naozaj nesvedčí a myslím si, že nikomu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2020 13:55 - 13:57 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.9.2020 13:40 - 13:42 hod.

Pročko Jozef
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2020 13:25 - 13:40 hod.

Remiášová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňom pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni. A to: 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie v Československu. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Československu a začiatok procesu takzvanej normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády a jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR. Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150 tisíc osôb. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas hodín invázie, demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie a vzbury. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov. Z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Myslím, že si zaslúžia, aby som ich vymenovala. Je to: Jozef Bonk, Štefan Ciberaj, Milan Fulier, Rudolf Gavorník, Michal Hamrák, Ján Hatala, Pavol Hlaváč, Ján Holík, Bartolomej Horváth, Jozef Kadura, Jozef Kolesár, Michal Korenko, Margita Dana Košanová, Milan Lamper, Ján Lászlo, Peter Legner, Jozef Levák, Ladislav Martoník, Helena Miťková, František Moštenický, Mária Očovanová, Jaroslav Ondrejko, Ladislav Pařízek, Milan Paulík, Ján Petrucha, Viktória Rybárová, Štefan Sabol, Mária Sabová, Ján Sekel, Ivan Šmiedt, Stanislav Sivák, Miroslav Stachura, Ignác Šablatúra, Ladislav Štúň, Dominik Teplan, Karol Tóth, Anna Ulická Štefan Zdechovan, inžinier Boris Zinoviev, Alojz Zsigrádi. Následne v období od 1. januára 1969 do júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov. Ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V roku 1968 a 69 utieklo z Československa viac ako 70 tisíc občanov a v období následnej takzvanej normalizácie utekalo z Československa priemerne 5 tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Československa viac ako 200 tisíc občanov. Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo. Nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov. Obrovské boli majetkové a environmentálne škody, niektoré staré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd spôsobených sovietskou armádou na území Československa bola odhadnutá na 6 miliárd korún československých. Morálne škody spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné. Jednotky Strednej skupiny vojsk sovietskej armády sa nachádzali v piatich divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Československa rozmiestnená sovietská raketová brigáda vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22, Temp-S, známymi tiež ako SS12. Velenie Československej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestňovania a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989. Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk. Dňa 26. februára 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná Zmluva medzi vládami Československa a Sovietskeho zväzu o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska. Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu ukončení odsunu 25. júna 1991. O dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk, generálplukovník Eduard Vorobjov. K návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Československo. Tak ako je to v roku, tak ako je to od roku 1990 zakotvené v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými ...
===== a Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2020 13:25 - 13:40 hod.

Remiášová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňom pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni. A to: 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie v Československu. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Československu a začiatok procesu takzvanej normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády a jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR. Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150 tisíc osôb. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas hodín invázie, demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie a vzbury. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov. Z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Myslím, že si zaslúžia, aby som ich vymenovala. Je to: Jozef Bonk, Štefan Ciberaj, Milan Fulier, Rudolf Gavorník, Michal Hamrák, Ján Hatala, Pavol Hlaváč, Ján Holík, Bartolomej Horváth, Jozef Kadura, Jozef Kolesár, Michal Korenko, Margita Dana Košanová, Milan Lamper, Ján Lászlo, Peter Legner, Jozef Levák, Ladislav Martoník, Helena Miťková, František Moštenický, Mária Očovanová, Jaroslav Ondrejko, Ladislav Pařízek, Milan Paulík, Ján Petrucha, Viktória Rybárová, Štefan Sabol, Mária Sabová, Ján Sekel, Ivan Šmiedt, Stanislav Sivák, Miroslav Stachura, Ignác Šablatúra, Ladislav Štúň, Dominik Teplan, Karol Tóth, Anna Ulická Štefan Zdechovan, inžinier Boris Zinoviev, Alojz Zsigrádi. Následne v období od 1. januára 1969 do júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov. Ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V roku 1968 a 69 utieklo z Československa viac ako 70 tisíc občanov a v období následnej takzvanej normalizácie utekalo z Československa priemerne 5 tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Československa viac ako 200 tisíc občanov. Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo. Nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov. Obrovské boli majetkové a environmentálne škody, niektoré staré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd spôsobených sovietskou armádou na území Československa bola odhadnutá na 6 miliárd korún československých. Morálne škody spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné. Jednotky Strednej skupiny vojsk sovietskej armády sa nachádzali v piatich divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Československa rozmiestnená sovietská raketová brigáda vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22, Temp-S, známymi tiež ako SS12. Velenie Československej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestňovania a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989. Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk. Dňa 26. februára 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná Zmluva medzi vládami Československa a Sovietskeho zväzu o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska. Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu ukončení odsunu 25. júna 1991. O dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk, generálplukovník Eduard Vorobjov. K návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Československo. Tak ako je to v roku, tak ako je to od roku 1990 zakotvené v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými ...
===== a Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2020 13:23 - 13:24 hod.

Halák Róbert Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 13:16 - 13:23 hod.

Záborská Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, hoci na Slovensku už uplynulo viac ako 30 rokov od pádu komunizmu, s týmto zločineckým systémom sme sa stále nevyrovnali. Ostalo po ňom mnoho obetí, ktorých mená upadajú do zabudnutia. V rokoch 1948 až 1989 odsúdili a uväznili z politických dôvodov na Slovensku vyše 70 tisíc ľudí. Mnohí sa už nevrátili späť a vo väzení zomreli alebo zomreli krátko po prepustení. Neoprávnené rozsudky vykonal režim nad piatimi desiatkami ľudí. Nútenými prácami prešlo vyše 13 tisíc občanov. Režim internoval takmer 5 tisíc rehoľníčok a rehoľníkov. K týmto číslam by sme mohli pridať mnohé ďalšie. Nie odsúdených ale dokaličených alebo umučených na smrť, pozabíjaných alebo pochytaných na hraniciach, vystavených násiliu v domácnostiach, v zamestnaní, postihovaných za ich politické či náboženské presvedčenie. Uväznenie, vysťahovanie, poprava, nútené práce, represie v zamestnaní, v škole či v osobnom živote priamo zasiahli každého desiateho obyvateľa ak zoberieme za východiskový stav populácie z roku 1960 keď komunisti vyhlásili republiku za socialistickú. Napokon režim postihol postihoval všetkých nepohodlných vrátane robotníkov teda príslušníkov triedy, ktorá mala v tomto zriadení vládnuť. A to už nespomínam obdobie násilnej kolektivizácie. Teror konca 40 a v priebehu 50 rokov 20. storočia bol taký dôsledný, že zakrátko neostala v slovenskej spoločnosti takmer žiadna sila, ktorá by vzdorovala. Boli síce, zostali aj takí a medzi nimi aj odvážni veriaci. Nebojovali na barikádach, neviedli vojenský odpor, nezakladali podzemné politické hnutia. Ich sila paradoxne mohutnela vo väzeniach a v koncentračných táboroch. Títo ľudia sa na Slovensku stali reprezentantami odporu tichého zdanlivo, zdanlivo nie nebezpečného. Režim ich však dobre strážil. Šéf štátnej bezpečnosti Alojz Lorencz neskôr potvrdil, že v ´70 a ´80 rokoch režim popri degradovaných komunistoch sledoval na Slovensku hlavne podzemných katolíckych predstaviteľov. Boli pre ne najnebezpečnejší.
Nemožno zabudnúť ani tých, ktorí boli perzekuovaní, prepúšťaní z práce, diskreditovaní a aj väznení v čase normalizácie. Namiesto priamej fyzickej likvidácie nastúpilo spoločenské šikanovanie. Systematicky boli porušované občianske práve a náboženské slobody. každý národ by si mal ctiť ľudí, ktorí neváhali obetovať svoju slobodu zato, aby sa dostala ostatným. Toto zvlášť platí o tých, ktorí na vlastnej koži prežili teror komunistických väzníc a vyšli z nich utužení a verní svojmu vlastnému presvedčeniu, ktoré bolo v protiklade k vládnej doktríne. Takýchto ľudí sme mali na Slovensku viac a žiaľ ich mená sa vo verejnom priestore vyslovujú iba sporadicky. Paradoxne viac sa zvýrazňujú komunistické osobnosti zodpovedné za to, že títo ľudia trpeli. O jednom z takých trpiacich ale nezlomených treba hovoriť. Bol ním presvedčený humanista, kresťan, lekár Silvester Krčméry. Režim ho mučil a neoprávnene väznil vyše 13 rokov, aby ho potom prepustil proti vlastnej vôli lebo vo väzení škodil režimu viac ako na slobode. Silvester Krčméry sa stal symbolom boja za slobodu v novovekej slovenskej histórii. Išiel neochvejne za svojim presvedčením a dokázal, že vnútorne silný jednotlivec dokáže podkopať stabilitu zdanlivo pevného totalistického režimu. Jeho slová z obhajovacej reči z roku 1954 "Vy máte v rukách moc ale my máme pravdu" si vypočuli iba aktéri súdneho procesu lebo verejnosť do miestnosti Vojenského súdu v Trenčíne nevpustili. Slová prednesené v obhajovacej reči sa mohli v prázdnej súdnej sieni zdať výkrikom na púšti ale opak bol pravdou. Naplnili sa ešte za života Silvestra Krčméryho. Preto je hodné pripomenúť si dátum keď zazneli. 24. jún 1954.
Dámy a páni, nech je na Slovensku 24. jún pamätným dňom obetí komunizmu na Slovensku. Tie tisíce obetí za celej histórie komunistického režimu si zaslúžia našu spomienku a nielen pre ich utrpenie ale pre hrdinstvo mnohých, ktorí bojovali za pravdu no ich mená už blednú na policiach slovenských archívoch. Vďaka mnohým my tu dnes sedíme v parlamente v štáte, ktorý má demokratický režim. Ďakujem pekne za pozornosť a budem rada ak podporíte tento zákon pri hlasovaní. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 13:10 - 13:13 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, tak asi veľmi v skratke. Ja som dnes tu už hovoril raz o televíziách a rádiách a z ich vysielaním súvisí aj druhý návrh zákona o resp. novely zákona o vysielaní a retransmisií, ktorým teda navrhujem doplniť tento zákon a to konkrétne a to konkrétne tak, aby voľbe tu v pléne voľbe členov rady pre vysielanie a retransmisiu predchádzalo verejné vypočutie na výbore pre kultúru a médiá. A tie dôvody sú veľmi jednoduché. Väčšie aj menšie televízie a rádiá podliehaj kontrole rady pre vysielanie a retransmisiu, tá dohliada na dodržiavanie zákona v oblasti vysielania, prijíma podnety od občanov na obsah a formu vysielania a posudzuje či napríklad nedošlo k porušeniu objektivity v spravodajstve a podobne. Známe je najmä udeľovanie pokút za rôzne prešľapy vysielateľov či už za zlé označovanie programov podľa vekovej hranice alebo nadmerné vysielanie reklamy a podobne. Za tieto pochybenia udeľuje rádiám a televíziám pokuty. V minulosti sme však boli svedkami rôznych pochybných rozhodnutí tohto orgánu a to aj voči novinárom najmä pri posudzovaní ich príspevkov. Nie je sa čo čudovať keďže voľba členov je politická, v rade sedia aj také kádre ako napríklad pán Pavol Holeštiak, ktorý je sympatizantom Jozefa Tisa alebo pán Milan Blaha, bývalý komunista, ktorý písal v prospech bývalého režimu a po ´89 zasa v prospech Mečiara či Fica. Ak chceme kvalitné a nezávislé médiá potrebujeme aj kvalitný a najmä odborný kontrolný orgán. V rade pre vysielanie musia sedieť odborníci, ktorí rozhodnú na základe zákona a nie ideológovia, ktorí rozhodujú podľa vlastných domov. Do výberu teda treba viac zapojiť verejnosť jednoduchou úpravou zákona preto zavedieme verejné vypočutia kandidátov na výbore pre kultúru a médiá, ktoré budú aj prenášané cez internet a až po hiringu, ktorý budú môcť sledovať všetci občania bude nasledovať voľba v pléne Národnej rady.
Najbližšia voľba členov Rady pre vysielanie a retransmisiu nás čaká už v najbližších týždňoch keďže v decembri končia v rade dvaja členovia a v januári alebo teda dve členky, aby som bol presný a v januári končí jeden člen. Tým pádom v najbližších týždňoch bude aj vyhlásená voľba a následne aj verejné, verejné vypočutia, v decembri predpokladám aj voľba. Veríme, že aj takto sa nám podarí dosiahnuť, aby do kontrolného orgánu boli zvolení experti vďaka, ktorým budú mať novinári a médiá väčšiu právnu istotu a mohli svoju prácu robiť slobodnejšie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2020 12:53 - 12:53 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj keď už tu to bolo viackrát spomínané, že sa jedná o kozmetickú úpravu a zmenu. Ja tento návrh zákona podporím, pretože tiež ako mestský a krajský poslanec mám tú skúsenosť, že naozaj kontrolórovi nie je udeľované slovo a doslova niektorí primátori, starostovia alebo župania sa snažia doslova umlčať kontrolóra a pritom ich hlas a stanovisko je často dôležité. Podobne súhlasím s pánom poslancom Dostálom, ktorý, tiež sa neobávam, že, že by kontrolóri nejak naťahovali čas alebo doslova blokovali mestských, obecných alebo krajských zastupiteľstiev. Ich vystúpenia sú vždycky faktické, postavené na faktoch, odborné, argumentačné, takže nevidím v tom problém a tento zákon podporím. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2020 12:51 - 12:53 hod.

Majorová Garstková Jana Zobrazit prepis
Ja podobne ako kolega Dostál tiež pôsobím ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Kežmarku. V našom meste taktiež nie je problém s vystúpením hlavného kontrolóra. Hlavný kontrolór bol volený mestským zastupiteľstvom a vždy dostane slovo ak oň požiada. Zároveň ak poslanci majú požiadavku na hlavného kontrolóra, aby povedal svoj, svoje vyjadrenie k nejakému predkladanému bodu programu, tak s tým nikdy nebol problém. Rovnako súhlasím s kolegom Dostálom, že nepredpokladám, že hlavný kontrolór bude vystupovať ku každému bodu programu rokovania. Mali by sme skutočne zapracovať popracovať nad tým, aby hlavný kontrolór mal vyššiu nestrannosť, lebo v súčasnosti to nie je celkom tak. A možno chcem spresniť aj to čo povedal pán Dostál, že hlavný kontrolór, jeho stanoviská sa vlastne berú len na vedomie na obecných a mestských zastupiteľstvách. Ďakujem.
Skryt prepis