Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2020 o 9:43 hod.

Mgr.

Monika Kozelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 10:16 - 10:17 hod.

Drdul Dominik Zobrazit prepis
Kolega, ja ti chcem poďakovať. Veľmi správne poukazuješ alebo si poukázal na, na dôvod, pre ktorý sa bavíme o tomto návrhu zákona, a síce na to, že komunistický režim bol skutočne nemorálnym režimom, protiprávnym režimom aj z pohľadu právneho poriadku Slovensku republiky, tak ako ho máme momentálne platný a účinný, ktorý potláčal ľudské práva a slobody svojich občanov, svojich vlastných občanov. Je preto našou povinnosťou spomínať, lebo inak budeme nútení si túto povinnosť zopakovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 10:16 - 10:16 hod.

Šudík Tomáš Zobrazit prepis
Marečku, ďakujem za tvoje skvelé a vecné vystúpenie. Áno, aj my mladí ľudia odsudzujeme tento komunistický režim, ktorý na Slovensku bol. A som veľmi rád, že som sa do tohto režimu plného zla nemusel osobne narodiť. A viem, že to boli veľmi ťažké časy a česť patrí všetkým, ktorí si tieto ťažké časy museli prežiť.
A momentálne ľudia podľa mňa, ktorí obhajujú tento zločinecký režim, sú len ľudia, ktorí z tohto režimu veľa a veľa čerpali, preto ho takto obhajujú. Ďakujem krásne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.9.2020 10:09 - 10:14 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia poslanci, keďže je zlúčená rozprava o troch bodoch programu, ja upresním, že môj príspevok bude k pamätnému dňu obetí komunistického režimu.
Možno si niekto povie, že ide len o symbolickú vec, že ide o zákon, ktorý nemá priamy dopad na fungovanie našej krajiny. Možno. My si však myslíme, že pamätný deň, pri ktorom si raz ročne spomenieme na obete komunizmu, je veľmi dôležitá vec. Keď v ’89. roku nastali zmeny v našej spoločnosti, bol som len na druhom stupni základnej školy. Nevidel som do toho ako dieťa, ale môj otec ma postupne do veci zasväcoval. Jeho presviedčali, aby vstúpil do strany, sľubovali výhody. Nevstúpil. Mohol zabudnúť na kariérny rast, na posun v zamestnaní či ďalšie výhody. Kontakt s osobami, ktoré ale trpeli omnoho, omnoho viac, boli v žalároch väznení a mučení, som získal až neskôr, keď som začal pracovať.
Hlavná predkladateľka zákona pani poslankyňa Anna Záborská sa v úvodnej reči, bolo to minulý piatok, rozrozprávala o človeku, ktorý si mnohé vytrpel kvôli svojmu presvedčeniu a na ktorého meno sa viaže dátum navrhovaného pamätného dňa. Takmer 14 rokov väznený lekár Silvester Krčméry ukázal obrovskú vnútornú, morálnu silu. Jeho vlastná obhajoba na súde práve 24. júna 1954 obsahovala vetu, ktorá je heslom navrhovaného pamätného dňa: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu.“ Lenže tento pamätný deň nie je len o pánovi MUDr. Krčmérym, ale rovnako o vyše 70-tisícovom dave ľudí, ktorí boli počas komunizmu odsúdení, väznení z politických dôvodov.
Dovoľte mi povedať aj osobnú skúsenosť s ľuďmi, ktorí toto zažili. Mal som tú česť poznať osobne napríklad Antona Srholca, ale aj ďalšieho Saleziána Ernesta Macáka. Don Ernest mi hovoril o svojom utrpení. Mučili ho, väznili, použili dokonca opakovane mučenie elektrickým prúdom i ďalšie praktiky, aby ho zlomili. Nepodarilo sa im to. Prenasledovali jeho rodičov, blízkych, robili mu zo života peklo. Prečo to spomínam? Chcem zdôrazniť, že niektorí z nás aj vďaka týmto stretnutiam a osobným rozhovorom nemajú problém odsúdiť tieto zločiny proti ľudskosti a nezabudnú na obete zločineckého režimu nikdy. Mladé, nastupujúce generácie však už nebudú môcť byť konfrontované svedkami týchto udalostí. Áno, jasné že sú knihy, sú filmy, sú dokumenty. Osobný kontakt iste nemôže nahradiť ani pamätný deň. Napriek tomu to môže posilniť pamäť národa a rovnako tak z úcty k trpiacim a obetiam spomenúť si na nich a uctiť si ich pamiatku aj pamätným dňom.
Prosím vás na záver, všetkých poslancov o podporu tohto zákona. Nech je 24. jún Deň pamiatky obetí komunistického režimu.
A ešte ďakujem pani poslankyni Záborskej a ďalším spolupredkladateľom za ich iniciatívu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 9:44 - 9:45 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, v prvom rade musím povedať, že s vami absolútne nesúhlasím, pretože ja keď som bol v zahraničí, tak mne nehovorili čeko, ale Jožko, možno ste sa mali predstaviť, Magdalénka že sa voláte, aby vám hovorili Magdalénka, a nie čeko. Chcem vám povedať, že nesúhlasím s vami absolútne, pretože ja som športoval, 18 rokov som robil atletiku a chodil som do Česka, do českej krajiny, do Českej republiky, s Čechmi som mal veľmi dobré vzťahy, naozaj vynikajúce, boli sme ako bratia a sme stále bratia. To, že vy nemáte Čechov radi, je váš problém a nesúhlasím s vami a prosím vás, nehovorte za nás, za poslancov, ako sa cítime. No ja sa necítim ako vy tam zelení mužíci, ja sa cítim úplne inak.
A na záver vám chcem povedať, ja som užasnutý. Z vás sa už stali historici, to znamená, že už Uhrík alebo nejaká vaša partička zelená už nemôže povedať, že nie ste historici, keď sa vás pýtajú, či bol Hitler fašista. Vy musíte odpovedať, lebo teraz toto, čo ste predviedli, a ako ste skvele našli tie argumenty, ako je vlastne Česko náš nepriateľ, tak vy ste dokázali, že ste všetci tam historici.
Takže ďakujem veľmi pekne a ja vás prosím ešte raz, nehovorte za mňa už nikdy v tomto parlamente. Hovorte za seba, za Sulanovú Magdalénu. Nie za mňa Joža Pročka.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 9:43 - 9:44 hod.

Kozelová Monika
Pani poslankyňa Sulanová, ja neviem, čo degraduje vás, ale teda mňa ako členku slovenského parlamentu degraduje váš príspevok ako človeka neuznávajúceho a potlačujúceho vlastné dejiny, lebo to, čo ste tu dnes predviedli, je skutočne bohapusté prekrúcanie dejín, Iste, my môžeme mať rôzne názory na pamätné dni, ale to prekrúcanie, to vám naozaj nesvedčí a myslím si, že nikomu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2020 13:55 - 13:57 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.9.2020 13:40 - 13:42 hod.

Pročko Jozef
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2020 13:25 - 13:40 hod.

Remiášová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.
Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie v Česko-Slovensku. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií Sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, 1 motostrelecká divízia maďarskej armády a 1 bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR.
Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150-tisíc osôb. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list od niekoľkých dogmatis... dogmatistic..., pardon, dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.
Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie a vzbury. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. V prvých týždňoch okupácie v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov. Z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Myslím, že si zaslúžia, aby som ich vymenovala.
Je to Jozef Bonk, Štefan Ciberaj, Milan Fulier, Rudolf Gavorník, Michal Hamrák, Ján Hatala, Pavol Hlaváč, Ján Holík, Bartolomej Horváth, Jozef Kadura, Jozef Kolesár, Michal Korenko, Margita Dana Košanová, Milan Lamper, Ján Lászlo, Peter Legner, Jozef Levák, Ladislav Martoník, Helena Miťková, František Moštenický, Mária Očovanová, Jaroslav Ondrejko, Ladislav Pařízek, Milan Paulík, Ján Petrucha, Viktória Rybárová, Štefan Sabol, Mária Sabová, Ján Sekel, Ivan Schmiedt, Stanislav Sivák, Miroslav Stachura, Ignác Šablatúra, Ladislav Štúň, Dominik Teplan, Karol Tóth, Anna Ulická, Štefan Zdechovan, Ing. Boris Zinovjev, Alojz Zsigrády.
Následne v období od 1. januára 1969 do júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov. Ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení.
Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V roku 1968 a ´69 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70-tisíc občanov a v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5-tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200-tisíc občanov.
Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo. Nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov.
Obrovské boli majetkové a environmentálne škody, niektoré staré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd spôsobených Sovietskou armádou na území Česko-Slovenska bola odhadnutá na 6 mld. korún československých.
Morálne škody spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné.
Jednotky Strednej skupiny vojsk Sovietskej armády sa nachádzali v piatich divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku, a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Česko-Slovenska rozmiestnená sovietska raketová brigáda vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22, Temp-S, známymi tiež ako SS12. Velenie Česko-Slovenskej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestňovania, a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989.
Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk. Dňa 26. februára 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná zmluva medzi vládami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska.
Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991. O dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej Sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk generálplukovník Eduard Vorobjov.
K návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Česko-Slovensko. Tak ako je to v roku, tak ako je to od roku 1990 zakotvené v kodivika... kodivicha... v kodifikačných, pardon, Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka.
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2020 13:23 - 13:24 hod.

Halák Róbert Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 13:16 - 13:23 hod.

Záborská Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, hoci na Slovensku už uplynulo viac ako 30 rokov od pádu komunizmu, s týmto zločineckým systémom sme sa stále nevyrovnali. Ostalo po ňom mnoho obetí, ktorých mená upadajú do zabudnutia.
V rokoch 1948 až 1989 odsúdili a uväznili z politických dôvodov na Slovensku vyše 70-tisíc ľudí. Mnohí sa už nevrátili späť a vo väzení zomreli alebo zomreli krátko po prepustení. Neoprávnené rozsudky smrti vykonal režim nad piatimi desiatkami ľudí. Nútenými prácami prešlo vyše 13-tisíc občanov. Režim internoval takmer 5-tisíc rehoľníčok a rehoľníkov. K týmto číslam by sme mohli pridať mnohé ďalšie. Nie odsúdených, ale dokaličených alebo umučených na smrť, pozabíjaných alebo pochytaných na hraniciach, vystavených násiliu v domácnostiach, v zamestnaní, postihovaných za ich politické či náboženské presvedčenie.
Uväznenie, vysťahovanie, poprava, nútené práce, represie v zamestnaní, škole či v osobnom živote priamo zasiahli každého desiateho obyvateľa, ak zoberieme za východiskový stav populácie z roku 1960, keď komunisti vyhlásili republiku za socialistickú. Napokon režim postihol, postihoval všetkých nepohodlných vrátane robotníkov, teda príslušníkov triedy, ktorá mala v tomto zriadení vládnuť. A to už nespomínam obdobie násilnej kolektivizácie.
Teror konca 40. a v priebehu 50. rokov 20. storočia bol taký dôsledný, že zakrátko neostala v slovenskej spoločnosti takmer žiadna sila, ktorá by vzdorovala. Boli síce, zostali aj takí a medzi nimi aj odvážni veriaci. Nebojovali na barikádach, neviedli vojenský odpor, nezakladali podzemné politické hnutia. Ich sila paradoxne mohutnela vo väzeniach a koncentračných táboroch. Títo ľudia sa na Slovensku stali reprezentantami odporu, tichého, zdanlivo, zdanlivo nie nebezpečného. Režim ich však dobre strážil. Šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc neskôr potvrdil, že v 70. a 80. rokoch režim popri degradovaných komunistoch sledoval na Slovensku hlavne podzemných katolíckych predstaviteľov. Boli pre ne najnebezpečnejší.
Nemožno zabudnúť ani tých, ktorí boli perzekvovaní, prepúšťaní z práce, diskreditovaní a aj väznení v čase normalizácie. Namiesto priamej fyzickej likvidácie nastúpilo spoločenské šikanovanie. Systematicky boli porušované občianske práva a náboženské slobody.
Každý národ by si mal ctiť ľudí, ktorí neváhali obetovať svoju slobodu za to, aby sa dostala ostatným. Toto zvlášť platí o tých, ktorí na vlastnej koži prežili teror komunistických väzníc a vyšli z nich utužení a verní svojmu vlastnému presvedčeniu, ktoré bolo v protiklade k vládnej doktríne. Takýchto ľudí sme mali na Slovensku viac a, žiaľ, ich mená sa vo verejnom priestore vyslovujú iba sporadicky. Paradoxne viac sa zvýrazňujú komunistické osobnosti zodpovedné za to, že títo ľudia trpeli.
O jednom z takých trpiacich, ale nezlomených treba hovoriť. Bol ním presvedčený humanista, kresťan, lekár Silvester Krčméry. Režim ho mučil a neoprávnene väznil vyše 13 rokov, aby ho potom prepustil proti vlastnej vôli, lebo vo väzení škodil režimu viac ako na slobode. Silvester Krčméry sa stal symbolom boja za slobodu v novovekej slovenskej histórii. Išiel neochvejne za svojím presvedčením a dokázal, že vnútorne silný jednotlivec dokáže podkopať stabilitu zdanlivo pevného totalistického režimu.
Jeho slová z obhajovacej reči z roku 1954 "vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu" si vypočuli iba aktéri súdneho procesu, lebo verejnosť do miestnosti Vojenského súdu v Trenčíne nevpustili. Slová prednesené v obhajovacej reči sa mohli v prázdnej súdnej sieni zdať výkrikom na púšti, ale opak bol pravdou. Naplnili sa ešte za života Silvestra Krčméryho. Preto je hodné pripomenúť si dátum, keď zazneli, 24. jún 1954.
Dámy a páni, nech je na Slovensku 24. jún Pamätným dňom obetí komunizmu na Slovensku. Tie tisíce obetí za celej histórie komunistického režimu si zaslúžia našu spomienku a nielen pre ich utrpenie, ale pre hrdinstvo mnohých, ktorí bojovali za pravdu, no ich mená už blednú na policiach slovenských archívoch. Vďaka mnohým my tu dnes sedíme v parlamente, v štáte, ktorý má demokratický režim.
Ďakujem pekne za pozornosť a budem rada, ak podporíte tento zákon pri hlasovaní. Ďakujem pekne.
Skryt prepis