Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, milí kolegovia, spolupredkladám zákon, v ktorom sa venujeme obdobiu komunistickej totality. Možno by sa niektorí z vás mohli opäť opýtať, nemá Slovensko väčšie problémy, ako sú zločiny komunizmu? Nemôžeme konečne nechať minulosť výlučne na historikov? Podľa mňa nie. Je to dôležité preto, aby sa totalita na našom území už nikdy nezopakovala. Je dôležité, aby sme vryli do pamäte nášho národa utrpenie tisícov občanov a aby sme nikdy nezabudli na obetu, ktorú museli priniesť.
Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami. Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonávané v politických procesoch a za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu. Nemenej dôležitá je podľa môjho presvedčenia aj personalizácia zodpovednosti.
Návrh zákona deklaruje, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, systematicky a trvalo porušovali ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčali niektoré politické, sociálne a náboženské skupiny občanov. Prečo je táto novela dôležitá aj pre súčasnosť a budúcnosť? Pretože hoci 70 rokov od pádu jedného totalitného režimu a 30 rokov od pádu druhého totalitného režimu už žije len niekoľko desiatok obetí, symbolické zadosťučinenie má pre nich zmysel.
Dôležitý je však podľa môjho názoru aj iný odkaz tohto zákona, a to predovšetkým pre verejných činiteľov dnešných dní a aj pre všetkých do budúcna. Na mysli mám predovšetkým prezidentov, poslancov, členov vlády, sudcov, prokurátorov, policajtov a príslušníkov ďalších bezpečnostných zložiek. Za utrpenie a obete oboch totalitných režimov boli totiž zodpovední konkrétni verejne činní ľudia. Tí, ktorí mali a majú utrpenie a potláčanie základných práv a slobôd počas nacizmu a komunizmu na svedomí a boli pri moci. Boli to prezidenti, poslanci, členovia vlády, sudcovia, prokurátori, policajti a príslušníci ďalších bezpečnostných zložiek. Zadávatelia aj páchatelia majú mená. A je dôležité, aby sme okrem mien obetí konkrétne pomenovali aj páchateľov a aby sme im, nedajbože, nestavali pomníky alebo po nich nepomenovali naše ulice či námestia.
Verím, že nezostaneme len pri pomenovaní zadávateľov, schvaľovateľov a priamych páchateľov zločinov počas obdobia nacizmu a komunizmu. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená ľudí zodpovedných za vraždu Róberta Remiáša. Nielen vrahov, ale aj tých, ktorí si jeho vraždu objednali. A je možné, že v budúcnosti tento parlament príjme zákon, v ktorom sa vyjadrí ku nemorálnosti toho, čo v skratke hovoríme mečiarizmus. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A verím, že sa jedného dňa na Slovensku vrátime aj ku menám zodpovedným za zneužívanie moci v polícii, tajných službách, na prokuratúre, v súdnictve, ale aj vo finančnej správe pri správe nášho spoločného štátneho majetku.
Nastolenie spravodlivosti a pomenovanie zadávateľov a páchateľov má zmysel aj po rokoch pre obete a ich rodiny, ako aj pre nás ako spoločnosť. Vrátiť ľuďom vieru v spravodlivý štát je jednou z našich kľúčových povinností, preto potrebujeme tento zákon. Má byť mementom pre nás všetkých, ktorí sme verejne činní. Moc vyžaduje zodpovednosť, a ak niekto zneužije moc, musí počítať s tým, že si jeho meno história zapamätá ako meno zločinca, lebo to je v koreni slova zločinec, ten, ktorý činí zlo. História je učiteľkou života. Aj toho verejného.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslime na to pri schvaľovaní tohto zákona a aj každý deň nášho verejného pôsobenia. Ak si bude história naše mená pamätať, nech si ich pamätá ako tých, ktorí so zverenou mocou zaobchádzali zodpovedne, nie ako mená zločincov.
Ďakujem.