Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja len chcem sa úprimne poďakovať všetkým teda rečníkom vo faktickej poznámke aj napriek tomu, že teda vystúpili aj teda tu poslanci, ktorí teda nesúhlasia s mojimi, a teda s mojíma, teda - raz, dva, tri - nesúhlasia teda s mojím prejavom a len by som sa rád vyjadril, ak dovolíte, k pani Cigánikovej, poslankyne.
Pani Cigániková, viete, to nie sú výmysly z mojej hlavy. Ja som fyzicky naozaj niekoľko rokov stál pri tých ženách ako sociálny pracovník. A ak mi vy poviete, že to nemá absolútne žiaden dopad na nejaké suicidálne sklony alebo, ja neviem, na nejaké depresie, alebo úzkosť, aj o tom ste sa zmienili, tak pri všetkej úcte, to je hlúposť, to je absurdita, pretože s tou ženou sa to nesie. To sa nesie niekoľko rokov. A je to veľmi individuálne, či je to možno rok, alebo sú to dva roky, alebo je to možno nejaká krátkodobá záležitosť, to s tou ženou sa to naozaj nesie.
Pán poslanec Dostál, ja som nemal naozaj potrebu zaútočiť na pani poslankyňu. Ja si ju vážim ako ženu a nie som nejaký hlupák, aby som tu niekoho urážal. Ja tento poslanec nie som a verím, že ten poslanec ani nebudem o ďalšie dva alebo tri roky. Len som upozornil na to, a myslím si a som o tom presvedčený, že áno, pani Cigániková si robí rada mediálny výtlak a médiá majú o ňu záujem, len nehovorí úplne pravdu. Čo je na tom zlé?
Pán poslanec Pročko, teší ma, pekne ďakujem aj pani poslankyne Záborskej.
Áno, pani poslankyňa Záborská, škoda, že som sa nevyjadril presne k tej téme, alebo teda k bodu, že tie deti sú častokrát neprijaté, len nebolo veľa času, ale máš teda úplne pravdu, čiže mohol som sa o tom v krátkosti zmieniť, ale teda toho času teda nebolo.
Čiže ešte raz, dvakrát vďaka všetkým poslancom aj za OĽANO, a opakujem, nechcel som sa nikoho dotknúť.
Ďakujem.

Janko, v tvoje..., v tvojej, v tvojom vystúpení zaznelo, že my a vy, no tu nie je žiadne my a vy. Tu sú, tu sú len ženy a tie ženy majú plné právo sa samé rozhodnúť o sebe. To právo im nikto neberie. Ja si tiež myslím, že muži absolútne by sa do toho nemali miešať, a som rád, že to predkladá pani Záborská, a som rád, že naozaj sa ro..., ten, tie veci, ktoré sú tam, to podporia.
Ty si povedal ešte jednu krásnu vec, že niektorí poslanci to majú, mediálny výtlak. Áno, majú mediálny výtlak a to je to, čo stále budem tvrdiť a tvrdím, im nejde o to, o ten, o tie doplnky do toho zákona, ale toto je naozaj skvelá príležitosť nabrať si politické body, urobiť si marketing: a ja som bojovníčka za ženy a vy ste tí, ktorí im idú obmedziť tie, obmedziť tie interrupcie, ja som tá jediná správna, vy ostatní nerozumiete, vy ničomu nerozumiete. No nie je to tak. Je to tak, že každý jeden z nás má svoj názor, ale nikto neberie tie politické body, len niektorí sa to tu pokúšajú to zneužiť.
A stále, na záver to ešte budem opakovať a zopakujem to, ženy, vy máte svoje právo sa rozhodnúť, my to rešpektujeme, ale tieto body, ktoré sú tam, vám len a len pomáhajú a pomáhajú a pomáhajú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Janko, skutočne to bolo opäť to, čo si povedal svojím srdcom, to, čo si prežil, aké máš osobné skúsenosti. A ja si myslím, že tie emócie a tieto stavy ku dnešnej rozprave patria, pretože ak ide o život, je to vždy vážne a je to vždy emočné. Tak by to malo byť, pretože tuná tento zákon, keď ponúka navyše čas pre ženy, aby sa rozhodli správne, správne za život, tak je to o tom čase.
A z praxe vám hovorím tiež to, že v podstate mnohokrát by tí ľudia, ktorí bojujú o život, zaplatili sekundy, ba minúty nevyčísliteľnou sumou, len aby mohli ten ži..., ten život žiť dlhšie. A preto je najdôležitejšie, tak ako si aj ty povedal, že ten psychický dopad a toto všetko, čo proste, akými traumami tie ženy prechádzajú, je to v podstate len pomáhajúci fakt, že tým ženám doprajme čas, doprajme to objatie, doprajme im tú pomoc a zachránime tie životy, lebo to je najdôležitejšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. A ďakujem aj tebe, Janko, za tvoje vystúpenie a za tvoju podporu. Po tom, čo som tu počúvala dva a pol mesiaca, by som si myslela, že prídeš k tomuto pultu a povieš: „Poslanci Národnej rady, majte rozum a neschváľte zákon, ktorý navrhuje Záborská, lebo viete, koľko nechcených detí sa narodí, pretože tie ženy sa ulakomia na to, že dostanú peniaze? Ja to môžem, ja to môžem dosvedčiť, ja som žil v detskom domove, videl som ix iných a toto sú nešťastné deti celý život.“
Možno Janko mal to šťastie, že sa stal až poslancom Národnej rady, ale určite s takýmto vystúpením by neprišiel, ak by bola pravda, že všetky deti, ktoré sú nechcené, sú nešťastné. Tu nejde o to, či to dieťa je chcené alebo nechcené, tu ide o to, či to dieťa je prijaté alebo je neprijaté. A tam je veľký rozdiel.
Janko, ešte raz, veľká vďaka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení poslanci, kolegovia, pani navrhovateľka, spravodajca, dovoľte mi tiež veľmi v krátkosti, výstižne po obsahovej stránke sa tiež vyjadriť k návrhu zákona. Verím tomu, že mnohí z vás ste už unavení a možno si aj poviete, že už sa točíme okolo toho istého, ale rád by som upozornil na, na ten psychický dopad. Psychický dopad, o ktorom sme sa ani jeden z nás teda nezmienili, a teda nikto nemal potrebu sa k tomu vyjadriť.
Ale ešte predtým by som parafrázoval, pána predsedu organizácie Úsmev ako dar, ako zároveň detského lekára pána prof. Mikloška, ktorého podľa mňa mnohí z vás poznáte, a venuje sa roky po odbornej stránke, po obsahovej stránke, práve prenatálnemu obdobiu.
Dieťa, resp. život začne vnímať tú emocionálnu komunikáciu od začiatku, resp. vníma, to racionálne začne vnímať od šiesteho mesiaca na úrovni učenia sa. Čo sa týka prvej mozgovej komunikácii, to život, alebo teda dieťa, embryo začne vnímať od 28. dňa a od tretieho mesiaca sú prvé teda náznaky tlkotu srdca. A preto sa pýtam, či teda matka, alebo teda žena, kvôli týmto bodom sa teda rozhodne alebo nerozhodne ísť na teda umelé prerušenie, teda na interrupciu.
Ale ako som sa zmienil na začiatku, rád by som teda sa zmienil o tom psychickom dopade ženy. Som presvedčený o tom, lebo vychádzam zo skúseností, nakoľko som roky pracoval naozaj so zraniteľnými osobami a s klientkami, ktoré sa ocitli naozaj na okraji spoločnosti častokrát, a už keď sa rozhodli ísť na samotnú interrupciu, tak po čase sa mi zmienili o tom, že to má brutálny psychický dopad na ich zdravie. Častokrát tie ženy, matky, jednoducho, jednoducho sa uchyľovali k nejakým depresiám, k suicidálnym, k sebapoškodzovacím teda záležitostiam. Samozrejme, ako som vravel, to sú depresie, psychiatrická teda liečba, dokonca rôzne psychické poruchy, poruchy správania a na toto sa naozaj zabúda. A práve preto, ako som sa zmienil dneska vo viacerých faktických poznámkach, skutočne tento návrh a ja už sa nechcem omieľať, ale ešte raz, my nič nezakazujeme. Žiadnej matke, žene nezakazujeme, aby na tú interrupciu neišla. Je to naozaj slobodné rozhodnutie na každej matke. A, a práve tento návrh Aničky, ako aj ďalších poslancov za OĽANO, jednoducho len ponúkate možnosti, aby tá matka mala možnosť z tých 46 hodín sa rozhodnúť na 96 hodín, a okrem iného teda aj iné možnosti, ktoré tej matke umožnia, jednoducho umožnia sa rozhodnúť a podstúpiť tak ťažkú, ťažkú teda alebo ťažký okamih vo svojom živote.
Dnes napríklad pán poslanec Dostál, ak sa nemýlim, pán Žiak sa vyjadril alebo zmienil sa, že ak sa žena rozhodne ísť na interrupciu, tak v tom okamihu to považuje za, za jej najlepšie rozhodnutie. Mal som potrebu sa vyjadriť, pretože, možno v tom okamihu pre tú ženu, to je pre ňu najľahšie, alebo teda najlepšie vykúpenie, ale, opakujem, zase ten psychický dopad, o tom sa málo rozpráva a jednoducho tá matka alebo žena jednoducho práve po čase jednoducho zistí, že urobila chybu.
Samozrejme, ja nechcem paušalizovať, a nechcem všetky ženy hádzať do jedného vreca, ale jednoducho toto vyjadrenie pána poslanca Žiaka považujem naozaj za absolútne neopodstatnené. A zase vychádzame zo skúseností, že bývalé odchovankyne, ktorí, ktoré boli v centrách, tak veľmi túžili aj možno z prirodzeného hľadiska, tým, že nemali vlastných rodičov, alebo teda mali, ale jednoducho sa ich vzdali a tak ďalej. A mnoho teda tých objektívnych faktov.
Ale čo chcem povedať, je, že tie domováčky tak túžia veľmi po, po dieťati, ale nemali oporu. Skutočne nemali oporu ani v rodičoch, nemali oporu v súrodencoch, jednoducho nemali oporu žiadnu, a preto sa rozhodli mnohé ísť na samotnú interrupciu. Ale dnes ten návrh zákona jednoducho ponúka, skutočne ponúka tie možnosti a som vďačný, že tie ženy mnohé teraz, hovorím teda o bývalých odchovankyniach, sa rozhodli neísť na tú interrupciu a dnes žijú plnohodnotným, naozaj tým rodičovským ukážkovým spôsobom. Čiže to len k tomu pánovi poslancovi Žiakovi - a ja nechcem, samozrejme, na neho útočiť, lebo si ho vážim ako poslanca, ako inteligentného muža, len som mal potrebu sa aj k tejto téme vyjadriť.
Dnes som sa tiež zmienil viackrát a tiež by som to povedal takto verejne nahlas, toto nie je téma, je to mimoriadne citlivá téma, ale nie je to téma liberalizmu a nie je to téma ani konzervatívneho spôsobu. Toto je hodnotová otázka. Hodnotová otázka, ktorá jednoducho nemá nič spoločné s liberálnym ani s konzervatívnym spôsobom, a práve preto, ja naozaj by som bol nerád, aby zbytočne istí poslanci, a pri všetkej úcte aj, vy pani poslankyňa Cigániková, máte takú potrebu rozdeľovať alebo polarizovať spoločnosť.
Nemyslím si, že toto je správne, ja vám to, dobre, hovorím možno ako novopečený poslanec, ktorý nemá také skúsenosti ako vy, ale dovolím si to hovoriť ako veriaci človek. Nemyslím si, že toto, čo robíte, lebo máte brutálne mediálny výtlak, média majú o vás obrovský záujem, ale toto nie je správne, toto je polarizovanie spoločnosti a opakujem, toto nemá nič spoločné s liberálnym ani s konzervatívnym spôsobom. Je to hodnotová otázka, a je to, a keď sa, opakujem, sa tá žena rozhodne ísť na interrupciu, tak je to len na jej rozhodnutí.
Čiže som za ochranu života, určite zahlasujem za - bez pochýb - a podporím tento návrh zákona, pretože, opakujem, nezakazuje, neprikazuje žene, a my ani jednej žene, matke, nebudeme držať ruky a nebudeme zakazovať, aby na tú interrupciu neišla. O tom som sa viackrát zmienil.
Ako poslednú vec, aby som teda nebol zdĺhavý, ja som otec, tiež som bývalým odchovancom, však to teda už o mne všetci, mnohí aj viete. Netajím sa absolútne tým. Mám osemmesačnú dcérku a som vďačný, že moja mat..., moja manželka (povedané so smiechom) sa nerozhodla pre interrupciu a mali sme tiež kopec možno objektívnych faktov, ale sme sa rozhodli, že ideme do toho spoločného boja. Ja chcem preto vyzvať všetkých, mladé aj opustené matky, ktoré sú v takom, v takej kolíznej situácii a lavírujú, či teda ísť, alebo neísť, dnes tu ponúkame za OĽANO na čele poslankyne Aničky Záborskej návrh, ktorý je podporný, ktorý ponúka skutočne, ale skutočné opatrenie, ktoré ochránia nevinný život, nevinné dieťa, ktoré absolútne za to nemôže.
Čiže podporím tento zákon a opakujem, nerobme si z tohto mediálny výtlak, lebo je to mimoriadne veľmi citlivá téma.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ondrej, keďže si ma spomenul, tak budem na teba reagovať. Všetky tri veci, ktoré si povedal, čo obmedzujú ženu, nič neobmedzuje. Tých 96 hodín v Holandsku, Ondrík, ty sám dobre vieš, je 5 dní, 5 dní a 96 hodín podľa mňa vôbec nie je žiadna veľká vec, práve naopak, má čas na rozmyslenie.
Zákaz reklamy, Ondrík, ako ovplyvní tú ženu. No reklama ovplyvní len to, že nebudú tie farmaceutické firmy zarábať. Ako pani Cigániková tu pred časom sedela pri Marekovi a rozprávala mu, ako..., Marekovi Krajčímu, ako, ako ide kšeftovať, a ako chce zarábať na, na tomto. No tak toto je biznis. Ako reklama je biznis. Veľmi tvrdý, ale ako ovplyvní ženy, to si nemyslím.
No a ten druhý posudok, sám si povedal, že vlastne to nie je problém. To, čo si povedal, že to nie je politikárčenie, nie je pravda. Na tomto, na týchto doplnkoch k tomuto zákonu naozaj niektorí ľudia vytĺkajú veľmi silné politické, marketingové body.
Zopakujem to ešte raz, Ondrík, tento zákon alebo tieto doplnky, to nie je zákon o interrupciách, ten je, ale v tomto zákone sa dodávajú veci, ktoré veľmi pomôžu, aj podľa mňa veľmi pomôžu tomu, aby tá žena mala naozaj čas, a nielen čas, ale aby mala možnosti. Vieš, Ondrík, ja ti to vysvetlím tak. Predstav si, že v tomto zákone prídem a tú ženu objímem. A to je to objatie, Ondrík, nič iné.
Do tohto zákona naozaj dali všetko to, všetky tie pripomienky, ktoré som mal, a ja to naozaj podporím, pretože, toto je pomoc. To nie je, milé Slovensky, ešte raz, nikto vám neberie vaše právo rozhodnúť sa na interrupciu. Ten, kto vám to hovorí, klame a zavádza, lebo vás chce získať na svoju stranu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Keď sa začala táto debata o tomto zákone, tak vo svojom prvom rozhovore s novinárom som povedala, že po skúsenostiach, ktoré mám, nerozprávajme o práve ženy a o práve na život, pretože takáto diskusia je tu desiatky rokov a vedie to do slepej uličky. Poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť tehotným ženám, a je na to pekný slogan: Ako pomôcť tehotným ženám, aby mali právo neísť na potrat.
Pán poslanec Dostál, ktorému ďakujem veľmi pekne za jeho vecný príspevok, hovoril o tom, že reštrikcie vytvárajú obete. Ja si myslím, že v každom jednom štáte Európskej únie sú reštrikcie v zákonoch, ktoré povoľujú umelé ukončenie tehotenstva, možno jediný štát, kde od prvého augusta tohto roku, od 01.30 hod. minút v noci už nie sú žiadne reštrikcie, je od základnej školy sexuálna výchova, je antikoncepcia zadarmo, sú potraty zadarmo, nie je žiadna čakacia doba, a od toho prvého augusta sa žena môže rozhodnúť pre potrat deň pred pôrodom z psychosociálnych dôvodov. Čiže sú tam obete reštrikcií alebo nie sú obete reštrikcií?
Ja by som bola veľmi nerada, keby sme si, keby sa Slovensko dostalo do tejto situácie. A to sa Francúzi vyhlasujú za národ, ktorý rešpektuje slobodu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No ja som trošička čakal, že či sa z tohto vystúpenia nejako dozvieme aj to, že aký vlastne bude záver, že či teda podporíte tento návrh, alebo nepodporíte. Snažili ste sa ho nejakým spôsobom v určitých veciach možno aj nazvať, že sú tam dobré veci, ale zároveň odznelo aj to, že sú tam nejaké zákazy, ktoré vám prekážajú. Ale my tým, možnože už tým, že už sa dosť dlho s tým zaoberáme, tak nejak to berieme už ako samozrejmú vec, ale my sa tu bavíme o živote a o smrti. My sa tu bavíme o tom, že či dáme niekomu život, či ochránime tej matke to zdravie, či umožníme tými opatreniami k tomu, aby prišiel nový človek na svet, alebo nie.
No a to predĺženie, to skutočne už keď sa bavíme o tom, čo som pred chvíľou povedal, že či 48 hodín, alebo 96 hodín, keď ide naozaj o život a o to, že či áno, alebo nie, tak dôležité rozhodnutie, ktoré môže poznačiť hlavne tú ženu do konca života, tak ja si myslím, že tých 48 hodín navyše nehrá rolu.
No a ten druhý posudok, tak to ste sám počul, že teda tam je ochotný, sú predkladatelia ustúpiť, hej, a spraviť ten ústupok tak, ako to bolo predkladané.
A čo sa týka tej reklamy, no nedá sa nič robiť. Ako jedna vec je, keď sa robí reklama za účelom zisku, hej, a teraz myslíme hlavne na ten účel zisku, že zarábať na tom, aby niekto zarábal na tom, že robí potraty, tak, samozrejme, to sa nám zdá naozaj prehnané. Iné je, keď sú to informácie. Informácie, kde sa môžu poskytovať takéto služby, tak to s tým nemáme problém a myslím si, aj kolegyňa Anička Andrejuvová to vysvetľovala, keď povedala, že toto zákon ošetruje, a to iba treba rozoznať, či si to niekto platí, alebo neplatí.