Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpilo 25 poslancov. Pozmeňujúce návrhy podali pani poslankyňa Záborská a pani poslankyňa Cigániková. Súčasne pani poslankyňa Záborská požiadala vyňať z informácie na samostatné hlasovanie body 5, 8 až 11 a pani poslankyňa Cigániková požiadala vyňať z informácie samostatné hlasovanie body 1, 2, 4, 8 až 11.
Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch predložených dnes v rozprave, pán predsedajúci, dajte najskôr hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Dávam hlasovať o skrátení lehoty. Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 74 poslancov, za 65, proti nikto, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nie je užná..., uznášaniaschopná. Ospravedlňujem sa.
V zmysle rokovacieho poriadku vyhlasujem 15-minútovú prestávku, po ktorej budeme overovať, či Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

(Pätnásťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ja už len na záver chcem poznamenať jednu vec a obrátiť sa k ľuďom, pretože všetci, každý z nás máme mailové schránky, a ja som si prezeral maily, ktoré nám chodili v tomto čase, prichádzali asi počas tých dvoch-troch týždňov a prichádzali maily, ktoré nás, v ktorých nás ľudia alebo organizácie vyzývali, aby sme boli proti tomu zákonu, aby sme to nepodporili. Bolo ich síce dosť, ale určite viac, aspoň ja mám taký pocit aj podľa tých počtov, určite je viac takých, ktoré prišli nie od organizácií alebo nejakých loby skupín, ale od konkrétnych ľudí s konkrétnymi životnými príbehmi, ktorí nás vyzývali, aby sme tento zákon podporili.
Týmto záverečným slovom sa chcem týmto ľuďom poďakovať. Ďakujeme vám za tú podporu, cítime to a verím, že vypočujeme vaše prosby.
Ďakujem pekne za celú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Milí kolegovia, vydržali sme tento maratón a ja vám všetkým chcem poďakovať za diskusiu a dovoľte mi, kým poviem pár slov na záver, aby som odcitovala rokovací poriadok, § 94 ods. 2, ktorý znie: „Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.“
Teda ako navrhovateľka novely zákona o pomoci ženám, nesúhlasím s tým, aby plénum hlasovalo o podaní pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Jany Cigánikovej o chemickom potrate, pretože je to jednoznačne rozširujúci návrh témy tejto novely. Zároveň zopakujem, že takýto návrh do zákona nepatrí, lebo zákonom sa stanovujú právne podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, a nie spôsob a druh liečby alebo liečebné postupy. Na to slúžia vykonávacie predpisy, vyhlášky, odporúčania alebo iné podzákonné normy. To je môj prvý návrh.
Teraz už nebudem mať návrh, možno len krátku, krátku úvahu na záver tejto debaty. Jedna z mojich posledných zahraničných ciest v rámci Výboru pre práva žien Európskeho parlamentu bola vlani tesne pred Vianocami v Taliansku. Navštívili sme Neapol, ktorý je známy značne rozšíreným obchodom so ženami. Sú to vo veľkej väčšine dievčatá, ktoré sú nalákané na dobré zamestnanie alebo štúdium, zo Subsaharskej Afriky. V roku 2017 ich bolo 6-tisíc, a to nie je celkom presné číslo. Samozrejme, v Neapole nemajú ani dobré zamestnanie, ani štúdium, ale sú im zobrané doklady a robia prostitútky. Tie, ktoré otehotnejú, vyhodia na ulicu, niektorým sa podarí utiecť. Keď sme tam boli ako poslanci, nocou nás tajne zaviedli do domova, kde sa podarilo týmto mladým ženám, ktoré sa za..., ktoré ušli, ktoré sa zachránili, uchýliť. Bolo ich tam asi 30 a pobiehalo taj aj zo 10 malých detí. Keď nám vedúca zariadenia opísala niektoré osudy, môžem povedať, že strašné. Jedna z mojich kolegýň, nebudem hovoriť politickú skupinu, z ktorej bola, sa opýtala, či tieto dievčatá majú zaručené právo, či majú zaručené reprodukčné práva.
Vedúca sa nechápavo na ňu pozrela a povedala, že nerozumie otázke. Tak ju jej kolegyňa vysvetlila, ako majú zaručené, že keď prídu tehotné, že môžu ísť na potrat. Vedúca až nevrlo odpovedala, že tieto mladé ženy na potrat ani nepomyslia. Vedia, že to dieťa bude možno to jediné, čo im v živote zostane. Ak si ho teraz dajú zobrať, možno už nikdy v živote nebudú mať deti. Viaceré z poslankýň Európskeho parlamentu zostali zahanbené. Necítila som sa v tej chvíli dobre.
Tieto listy, ktoré dostal náš výbor a ktoré tu prezentovala pani poslankyňa, pani predsedníčka Cigániková, sú plné sexuálnych a reprodukčných práv. Väčšina našich tehotných žien na Slovensku, ktoré sú v núdzi, nie sú až v takej ťažkej situácii, ale mnohé myšlienkové pochody majú rovnaké. A týmto ženám našou novelou zákona chceme pomôcť. Ja by som bola veľmi rada, keby nás chcelo pomôcť čo najviac, aby tento zákon prešiel.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Keďže všetko bolo iba pozitívne, tak okrem slova ďakujem už nepoviem nič, pretože vidím, že všetci kolegovia už len čakajú, kedy sa pôjde hlasovať (povedané so smiechom), takže ďakujem a všetkým prajem príjemný večer.

Kolega Jožko, dlhý kolotoč rozpráv a faktických poznámok si ukončil veľmi dobre, dôstojne a slušne a aj vecne. Počúval by som ťa ešte dlhšie. Urobil si prvý krok, nabral si odvahu vystúpiť v rozprave a načasoval si si ju veľmi dobre a trefne. Ďakujem ti za tvoj krátky a výstižný príspevok. Ďakujem.

Jožko, tvoje vystúpenie bolo čerešničkou na torte dnešnej rozpravy a je veľmi príjemné počúvať pre mňa svedectvo mladého človeka. Ochrana života je základom politiky a spoločného dobra. Za základný kameň spoločného dobra považujem obranu nenarodených, preto ďakujem navrhovateľom, že pomáhajú matkám v núdzi, ktorí realizujú rôzne programy na podporu manželstiev a rodín.
A ukončím slovami Matky Terezy: „Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.“
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Bubnár, že veľmi príjemne ste to zhrnul takto ku koncu, a tvoja premiéra v rozprave bola na jednotku. Ďakujem.

Pán kolega Bubnár, milý Jožko, toto tvoje vystúpenie bolo veľmi, veľmi silným svedectvom a poviem len jednu vetu. Ak na Slovensku budú takí mladí ľudia, ako si ty, tak sa nemusíme báť o to, že by niekto zabudol na tehotné ženy, ktoré potrebujú pomoc. Ty si dokázal, že to nie parlamentné panoptikum, ktoré sa zaoberá pomocou tehotným ženám, ale že sú to aj mnohí mladí ľudia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, milé kolegyne, teraz si uvedomujem, že toto je moja prvá rozprava na tejto pôde, a stojím tu teda naozaj s takým obrovským rešpektom a uvedomujem si tej cti, ktorá sa dostane len málokomu, tak naozaj som za to vďačný.
A dnes toho už bolo povedané strašne veľa, zvlášť z pohľadu liberál verzus konzervatívec. Tu už podľa mňa nemáme čo riešiť, lebo nájsť kompromis v tak obrovskej, citlivej téme ako je ochrana života medzi liberálmi a konzervatívcami by podľa mňa nedokázal ani Chuck Norris, ale mňa teda trošku tak nadchlo vyjadriť sa k tomu, že, keď si pamätám, koncom júna prišli na pôdu parlamentu rôzne návrhy tzv. interrupčných zákonov, a ja som vtedy sa začítal naozaj do všetkých a začal som tak v duchu uvažovať, čo môj zmierlivý duch kresťanstva skutočne chce a po čom ide. Ja by som si túto tému nazval možno tak, že človek je z prirodzenosti rebel. Viete, pamätám si, ako mi môj otec hovoril, že za komunizmu zakazovali ľuďom veriť v Boha. Zakazovali chodiť na náboženstvo, chodiť do kostola a viete, čo to vyvolalo, 10-tisíc mladých ľudí na Levočskej hore spievalo Ave Maria, policajti ich tĺkli, možno častokrát s pendrekmi, ale boli to skutočne takí frajeri, lebo oni trpeli za vieru.
Keď sa prenesieme dnes možno do súčasnosti, opäť prichádzajú každý deň nejaké nové nariadenia, nové zákazy, príkazy, musíte nosiť rúška, nesmiete sa zhromažďovať a ľudia z prirodzenosti tým, že človek je rebel, začnú sa búriť, začnú robiť rôzne zgrupovania na Facebooku a jednoducho protestovať proti tomu, a tak by sme mohli pokračovať.
Zas 8 rokov som bol učiteľom na dvoch gymnáziách na východe Slovenska a kdekoľvek, kde mi moji kolegovia učitelia povedali, že vieš, v tej a tej triede máme takého rebela, on nepočúva, on bude mať trojku z chovania, ja som sa vždy tak potešil a povedal som si, to je pre mňa challenge, to je taká výzva, naozaj že chcem sa tým človekom stretnúť. Častokrát som takého študenta pozval na pizzu po škole, rozprával som sa s ním dlho a ja som zistil, že to je človek, ktorého nikto nechápe. Je to človek, ktorému celý život iba prikazujú, zakazujú, on tomu nerozumie, ale jemu nikto v živote nepodal ešte pomocnú ruku. Tak som to urobil ja a vďakabohu naozaj mnohé veci sa v životoch takýchto mladých ľudí menili. A v tom ja vidím nádheru učiteľského povolania, že to nie je iba vyučovať, ale je to viesť mladých ľudí.
A tak sa teda dostávam aj na koreň toho, prečo som sa dnes rozhodol vystúpiť v mojej prvej rozprave s veľkým rešpektom, a to je, priatelia, to, že aj keď si veľmi vážim, že vznikli toľké iniciatívy v prospech ochrany života, myslím si, že najväčší efekt vyplývajúci z mojich skúseností dokáže priniesť taký zákon, ktorý nebude mať ani jedno slovo zákaz. Bohužiaľ, je to tak, že človek je neustály rebel. Ale z mojich skúseností naozaj vyplýva, že ten, komu podám pomocnú ruku, sa častokrát mení.
Preto, drahá kolegyňa Anička a všetci predkladatelia tohto návrhu zákona, z úprimného srdca vám naozaj ďakujem, že, že ste vnímali svet mojimi očami, svet, ktorý je pozitívny, ktorý dáva pomocnú ruku, ktorý chce chrániť. A neostáva nám nič iné iba veriť, že skutočne to ženy, ktoré sa dostanú do tak ťažkej životnej situácie, že si musia voliť medzi životom a smrťou dieťaťa, a keď pocítia, že je tu niekto, kto povie, ale porozmýšľaj, dáme ti príspevok skôr. Keď ťa chcú vyhodiť z domu, ponúkneme ti náhradné bývanie a skutočne budeme stáť pri tebe, ja chcem veriť, že sa naozaj dočkáme toho, že množstvo mladých ľudských životov bude zachránených.
Takže ďakujem pekne a prajem vám každému v hlasovaní síce slobodnú, ale pevnú ruku. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Len krátka reakcia.
Pán poslanec Jarjabek, áno, je to téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť, ale ona bude vždy rozdeľovať. Ale to neznamená, že je to zlá téma. Každé voľby polarizujú spoločnosť a rozdeľujú a to neznamená, že nebudeme mať voľby, že ich zrušíme. Myslím si, že je to na nás, aby sme dokázali počúvať jeden druhého, rešpektovať svoje názory, neútočiť na seba osobne a počúvať sa. A myslím si, že toto je veľmi dôležité.
K tej ďalšej veci, nepochopil som, kde bolo citové vydieranie, ja som spomínal tvrdé fakty, dáta, myslím si, naozaj že demografická kríza je veľké riziko pre Slovensko, je to riziko v tom, že krajina, ktorá nerastie a nereprodukuje sa, je ohrozená aj na existencii časom. Sú dejinné zlomy, keď sa veci menia, keď sa menia hranice, menia sa krajiny, a práve vtedy tie slabé krajiny veľmi často skončia, podľahnú tým silným krajinám, ktoré sa dlhé roky budujú. SMER o podpore rodín 8 rokov iba rozprával, ale urobil len veľmi, veľmi málo. Za ten čas iné krajiny dávajú oveľa lepšiu finančnú podporu rodinám, dávajú oveľa väčší daňový bonus, vážia si rodiny, vážia si mnohodetné rodiny, podporujú ich v tom.
Na druhej strane na Slovensku tretina interrupcií sú deti, alebo teda tehotenstvá v manželstvách, kde by šlo o tretie dieťa, pretože tí ľudia si jednoducho to tretie dieťa nevedia dovoliť. A to je výsledok vašej politiky. To je ovocie prorodinnej politiky SMER-u.