Videokanál klubu

Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, vážení hostia, nikdy som si nemyslela, že raz budem v rozprave prednášať o kultúre, ale aktuálna situácia a z nej plynúce nezrovnalosti z nedostatku vedomostí mi nedávajú na výber. Že niečo nie je v poriadku, že väčšina obyvateľstva tejto krajiny ani len netuší, čo je to kultúra a kreatívny priemysel, som pochopila až v momente, keď sa ma jeden z kolegov spýtal, že ak teda kreatívny priemysel zarába, prečo si umelci pýtajú peniaze na koncerty a divadlá od samosprávy. Pri vysvetľovaní budem používať aj citáty zo stránky ministerstva kultúry, to sú tie webové stránky, na ktoré väčšina ľudí, ktorí počúvajú túto rozpravu, doteraz ešte ani nezabŕdla.
V súčasnosti sa kreativita stáva hnacou silou ekonomík. Význam kreatívnych odvetví v súčasnosti narastá. Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier či reklama.
Definičný rámec používaný Európskou komisiou je uvedený v štúdii Ekonomika kultúry z roku 2006, pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor.
Do kultúrneho sektoru patria oblasť tradičného umenia (to je výtvarné a divadelné umenie a kultúrne dedičstvo) a oblasť kultúrneho priemyslu (to je film, audiovízia, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť). Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel (a to je dizajn, architektúra a reklama) a príbuzné oblasti (napr. vývoj softvéru). Áno, kolegovia, aj vývoj softvéru patrí do kultúry.
Ak teda hovoríme o kultúre a kreatívnom priemysle, hovoríme o filmoch, ktoré pozeráte, o šatách, ktoré nosíte, o voňavkách, ktoré kupujete manželkám a priateľkám, o autách, v ktorých jazdíte, o domoch, v ktorých bývate, aj o nintende, na ktorom sa tak rady hrajú vaše deti.
Hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne pomôže s erekciou a bez ktorej by ste nechodili ani na futbal, lebo bez reklamy by to žiaden klub neprežil.
To sú aj noviny, ktoré čítate, správy, ktoré pozeráte v televízore či Braňo Závodský naživo, kam niektorí radi a iní tak neradi chodíte, ale viete, že to všetko potrebujete, aby ste tu o štyri roky znova sedeli, buď tu, či na ministerstvách. Sú také aj onaké, viac či menej mienkotvorné médiá, ktoré tak rady nakupujú finančné skupiny, aby vás držali pod krkom, keď bude treba priškrtiť.
Kultúra a kreatívny priemysel sú aj šlabikáre, z ktorých sa vaše deti učia abecedu, ale aj knihy o Slovensku či vašich mestách a obciach, ktoré rak radi dávate svojim hosťom. Oficiálnym i neoficiálnym.
Lenže kultúra a priemysel, to sú najmä ľudia a firmy. A nielen tí, ktorých poznáte zo Smotánky, Nového času či Plusky. Sú to stovky stavačov scén, kresličov, ľudových rezbárov, zvukových technikov, strihačov, choreografov, animátorov, premietačov v kinách, programátorov, viazačov kníh, galeristov, vlásenkárok, šepkárok, asistentov produkcie, šoférov, odhadom takých 500 profesií. To je aj Radošinske naivné divadlo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ale aj vás asi upozorním, že zrejme rozprávate už priamo k tomu vládnemu návrhu zákona, ktorým skrátime...

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Ja ho, ja to podporím tým.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ale teraz rokujeme o skrátení legislatívneho konania o, nie o tom vládnom návrhu.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja chcem povedať, prečo to, prečo, prečo je dôležité, aby to...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte teda.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
... to je aj Radošinske naivné divadlo, hudobný klub Blue Note, Q 99, eventové agentúry, reklamné a PR agentúry. Teda ďalšie stovky zamestnancov odvádzajúcich svoje dane a odvody. Navyše o dve percentá viac, ako odvádzajú všetci ostatní, lebo ľudia z kultúry až doteraz odvádzali aj dve percentá povinné navyše do štátnych fondov.
Kultúrny a kreatívny priemysel je charakteristický tým, že vytvára pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť do zahraničia, pretože sa viažu na špecifické, kultúrne a historické zručnosti a sú späté s územím a tradíciami, ktoré ich určujú. Významná je tiež skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel prispieva viac ako akékoľvek iné odvetvie k zamestnanosti mladých ľudí a žien. Kultúrny a kreatívny priemysel takisto preukázal po kríze v roku 2008 väčšiu odolnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami, čo potvrdila aj jeho schopnosť naštartovať pozitívne zmeny v iných hospodárskych odvetviach, napríklad v cestovnom ruchu, maloobchode a digitálnych technológiách.
Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii päť miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP.
Poďme ale domov. Kultúrny a kreatívny priemysel na Slovensku generuje do štátneho rozpočtu 1,7 % HDP, čo je reálne ročný rozpočet ministerstva obrany Slovenskej republiky. V tomto priemyselnom odvetví je aktuálne zamestnaných okolo 200-tisíc ľudí. Značná časť tohto priemyslu už od marca neprodukuje skoro nič a rovnaké skoro nič nateká do štátneho rozpočtu. Koronakríza zasiahla odvetvie najviac zo všetkých. Väčšina z ľudí pracujúcich v kultúrnom priemysle už stojí sedem mesiacov. Prví zatvorení, poslední otvorení. Taký je ich osud. Osud ľudí, ktorí majú deti, starých rodičov, ťažko choré manželky, hypotéky, pôžičky, musia platiť nájomné, elektriku, plyn i odvody. A ja sa pýtam z čoho.
Mnohí občania – a, áno, aj niektorí z vás – ich posielajú vykladať tovar do Lidla či k pásu. A možno by mali, lebo mnohí určite zarobia viac ako v kultúre. Veď kto by veril, že taký herec niekde v Spišskej Novej Vsi má na výplatu 680 eur čistého? Lenže nezdá sa vám, že štátnej kase by viac pomohli, keby sa vrátili k svojej práci? Keď ich teraz nepodržíme, nielenže tu budeme mať plno ľudí na pracákoch, ale bude veľmi ťažké a hlavne zdĺhavé toto priemyselné odvetvie znovu naštartovať a dostať do predpandemickej kondície. A tie peniaze nám budú chýbať viac, ako si myslíte.
Vráťme sa k číslam. Kultúrny a kreatívny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete. O jeho významnom podieli na svetovom hospodárstve informovala 5. decembra 2015 Parížska konferencia, kde bol prezentovaný historicky prvý prieskum mapujúci dopad kultúrneho a kreatívneho priemyslu na svetové hospodárstvo. Konferenciu usporiadala Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov, čo je najväčšia sieť autorských spoločností, respektíve organizácií kolektívnej správy práv a ktorá združuje 230 členských organizácií zo 120 krajín a zastupuje štyri milióny tvorcov z celého sveta a zo všetkých umeleckých odvetví. Hudba, audiovizuálne umenie, divadlo, literatúra, výtvarné umenie. Kultúrny a kreatívny priemysel s tržbami vo výške 2 bil. 250 mld. amerických dolárov tvorí 3 % svetového HDP, vďaka čomu patrí s počtom 29,5 mil. vytvorených pracovných miest medzi najvýznamnejších svetových zamestnávateľov. Je to jedno percento aktívnej populácie sveta.
Komplexná štúdia spoločnosti éra kultúry analyzuje až 11 odvetví. Ak si vezmeme kultúrny a kreatívny priemysel naprieč Európou, Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, Áziou a Tichomorím, Afrikou a Stredným východom, v každom svetovom regióne má kultúrny a kreatívny priemysel svoju silu a vplyv.
Ja si vezmem do hľadáčika len Európu. Pre postavenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu je to postačujúce. V Európe predstavuje tento priemysel 32 % celosvetových tržieb z kultúrno-kreatívneho priemyslu. Tvorí 26 % pracovných miest v kultúrnej ekonomike. Základom je silná verejná podpora, vysoko vzdelaná populácia a veľká koncentrácia tvorcov. Podľa štúdie z roku 2017 kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii s obratom 535,9 mld. eur a so 7 mil. pracovných miest je porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje 2,5-krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel či sektor telekomunikácií. Toto sú fakty, ktoré vo svojej práci Kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti uvádza autorka Mária Kačírková z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vážení kolegovia, my sa tu naozaj nebavíme o fazuľkách. Bavíme sa o celosvetovo najdynamickejšie sa rozvíjajúcom priemysle, ktorý sme kvôli epidémii korony zastavili a ktorý potrebujeme opäť rozhýbať. Budem rada, ak si tento fakt osvojí nielen celá vláda, celý parlament, ale všetci obyvatelia Slovenska, ktorí až dosiaľ mali umelcov a kreatívcov za šašov a darmožráčov. Myslím, že sme ako celok mentálne pokročili tak dopredu, aby sme si definitívne uvedomili, aké miesto tomuto silnému priemyslu reálne prislúcha. Zatiaľ za Európou pokrivkávame, ale verím, že do konca volebného obdobia spravíme obrovský krok vpred. Ale teraz, teraz potrebujeme kultúre a kreatíve pomôcť. Aby ľudia z tohto segmentu potom mohli pomôcť tejto krajine. Tak ja vás veľmi zdvorilo prosím o to, aby ste za oba zákony zahlasovali.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to dve osoby iné ako sudca.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby predložili príslušné návrhy kandidátov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady v určenom termíne a následne po predĺžení tohto termínu oprávnené subjekty predložili dva návrhy iných osôb ako sudca.
Ústavnoprávny výbor na 38. schôdzi 20. októbra 2020 návrhy prerokoval a konštatoval, že navrhnutí kandidáti Jitka Hasíková a Anton Slamka spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady č. 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 298 z 13. októbra 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona (tlač 300) na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 18. schôdzi dňa 20. októbra 2020. Uznesením č. 63 z 20. októbra 2020 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schváliť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ja by som chcel reagovať len takými drobnými vecami. Keď ste hovorili o tom biznise súkromných vlastníkov; áno, tento úrad nebude mať tie kapacity, nebude to taký veľký úrad a rôzne komodity sa budú dávať cez mandátne zmluvy. V minulosti tu boli problémy, že sa nezaisťovali rôzne finančné derivácie alebo rôzne finančné také komodity, s ktorými bolo potrebné na trhu obchodovať, lebo polícia alebo prokuratúra nemala na to kapacity ani odborné znalosti, aby vedela s tými komoditami nejak obchodovať, aby sa neznižoval ten majetok. Takže teraz sa na základe nejakej mandátnej zmluvy takéto deriváty prevezú na spoločnosť, ktorá vie obchodovať na trhu a trebárs, keď sa po piatich rokoch zistí, že tento zaistený majetok alebo že niekto bude nevinný a tento zaistený majetok sa mu má vrátiť, aby nemal z toho hodnotu nula.
No a čo sa týka predaja, tak najväčší problém bol v rôznych, pri rôznych legalizáciách príjmov z trestných činností, keď sa zaisťovali napríklad motorové vozidlá, po piatich rokoch, keď sa tie motorové vozidlá vracali, tak to už nešlo ani naštartovať a tá hodnota bola nula. Takže či aj pre toho majiteľa alebo aj pre štát bude výhodnejšie tieto vozidlá predať a podľa výsledku súdu sa tá finančná kompenzácia nahradí.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená ministerka, nesmierne ma teší, že takýto zákon sa predkladá do Národnej rady. Môžem zodpovedne povedať, že bola to aj vízia programového vyhlásenia vlády. Taktiež môžem zodpovedne povedať, že ste pri tvorbe tohto zákona spolupracovali so všetkými právnickými obcami, s prokuratúrou, súdmi, políciou, Finančnou správou, takže tento zákon prešiel širokou diskusiou.
Pri zákonoch je vždycky čo vylepšovať, aby tu bola nejaká lepšia právna istota, z toho dôvodu tam podávame ešte nejaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady, mňa a pána Vetráka, k vládnemu návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto.
V čl. III sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 58 ods. 4 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti (čl. XVIII).
Odôvodnenie: Upravujú sa prípady, keď vyslúchajúci počas výsluchu inak normálne pôsobiaceho svedka nadobudne napríklad čuchovými vnemmi alebo zvláštnymi fyziologickými reakciami svedka dojem, že osoba je alebo môže byť pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok. Od znenia bodu č. 14 spoločnej správy výborov sa znenie tohto bodu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu odlišuje len v tom, že okrem alkoholu a omamných látok sa dopĺňajú do normatívneho textu znenia aj psychotropné látky.
2. V čl. III bod 17 § 96f znie:
§ 96f
"Zaistenie hnuteľnej veci
Ak zaistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa použije § 96e."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické spresnenie návrhu zákona, ktorým sa upravuje nadpis ustanovenia do podoby, ktorá zodpovedá nadpisom predchádzajúcich paragrafov upravujúcich zaistenie majetku.
Aby tu nevznikali nejaké právne vákuá alebo rôzne výklady advokátov, čo sa týka § 89 o vydaní veci.
Zároveň navrhujem vyňať body 14 a 20 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s návrhom ich neschváliť a namiesto nich navrhujem schváliť predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o archívoch a registratúrach (tlač 259).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

No, ja musím povedať, že som ja vôbec nepočul, že by pán Šeliga bol povedal, že všetci sudcovia sú kriví. Práve naopak, on poukázal na tých, ktorí sú kriví, a mne sa to absolútne páči a skvelé, pretože to fakt, to súdnictvo je niečo neskutočné. A krásny príkladom je aj pani Ľubomíra Hnatič, ktorej v júli súd pridal dieťa, súdne rozhodnutie má, od júla sa tá žena nevie dopátrať k dieťaťu, dieťa má v Rusku. A ja vás chcem, pani, pani ministerka, ste matka dvoch detí, tiež vás chcem poprosiť veľmi o pomoc, aby súdy v Košiciach začali konať. To je niečo katastrofálne. Je tam podozrenie, že jedna, jedna advokátka tam ovplyvňuje aj súdy, aj prokuratúru.
Chcem nadviazať na pána Šeligu a naozaj povedať, že toto je niečo katastrofálne. My sme horší ako, ako štáty v Afrike. My sme sa dostali do situácie, kde ľudia neveria súdom, kde, kde prokurátori, ako povedal pán Šeliga, majú obrovské majetky. A trojuholník advokát, prokurátor a sudca, to je taká skorumpovaná záležitosť, kde si dohadzujú veci.
Takže ešte raz, ja chcem poprosiť za tú Ľubomíru Hnatič, ktorá sa nevie dopátrať dieťaťa, je tam podozrenie, že otec chce prijať ruské občianstvo, to je zúfalá matka, zúfalá, a ja by som chcel aj po tejto rozprave sa s vami, pani ministerka, porozprávať veľmi úprimne. A ja ďakujem pánovi Šeligovi za jeho vystúpenie a absolútne podporujem a budem podporovať pani Kolíkovú v ústavných zmenách, ktoré sa naozaj dotknú celej našej spoločnosti, a verím, že, verím, že raz sa dožijem toho, že súdy budú spravodlivé.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, ďakujem za slovo. Chcel by som vyjadriť svoje výhrady k tomuto návrhu zákona, ktoré asi sú už aj verejne známe. Chcem hneď dopredu povedať, že napriek týmto výhradám som ochotný tento zákon podporiť, aby sa dostal do druhého čítania, aby sme otvorili diskusiu o tomto návrhu zákona. Skúsim to vysvetliť veľmi stručne, aby som vás nezdržoval.
Považujem sa za ekonomického liberála a považujem princíp obehu kapitálu za veľmi dôležitý v ekonomike a pokladám ekonomiku za určitý stroj fungujúci vlastným pohonom, ktorý sa len veľmi ťažko dá regulovať a pokiaľ sa prereguluje, tak je to ako pri priehrade, že začne to unikať niekde inde.
Keď sa prijímal zákon o dočasnej ochrane, mal som k tomu tiež určité výhrady. Našťastie sa nám podarilo rokovaniami s pani ministerkou dosiahnuť takú úpravu, aby to nekrivilo ekonomiku, aby to nekrivilo trhový vývoj. Ide mi hlavne o to, že ak príliš chránime podniky, ktoré sú nejakým spôsobom neschopné uhrádzať svoje záväzky, prípadne sú predlžené, môže to spôsobiť druhotnú platobnú neschopnosť, pretože práve firmy, ktoré im dodávajú a nedostanú za to zaplatené, sú akoby ďalšie nakazené a týmto sa táto choroba nedostatočnej likvidity šíri v celej ekonomike.
My ako hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sme dali do nášho volebného programu, že chceme bojovať s druhotnou platobnou neschopnosťou, dokonca sme si tam dali princíp, že neuhradenie faktúry chceme presadiť ako trestný čin, a z tohto hľadiska prílišná ochrana firiem, ktoré nie sú schopné splácať svoje záväzky, ide priamo proti tomu.
Samozrejme, chápem mimoriadnu situáciu, keď mnohé firmy jednoducho sa dostali do situácie, že sú v úplne iných podmienkach ako v bežnom dianí. Takže rozumiem, že je potrebné vytvoriť určité chránené prostredie pre ne. Toto chránené prostredie sa aj vytvorilo zákonom o dočasnej ochrane, ktorý je zatiaľ v platnosti do konca tohto roka. Z tohto hľadiska pokladám za lepšie riešenie predĺžiť platnosť tohto zákona, aby vlastne chránil, ak je to potrebné, ohrozené firmy ešte dlhšie.
Tento zákon prináša akoby trvalé riešenie tohto problému, čím zavádza popri konkurze a reštrukturalizácii ešte ďalšiu kategóriu ochrany podnikov v problémoch, čo podľa mňa je nadbytočné a môže byť až škodlivé. Som však ochotný diskutovať o tom, ako by sa tieto podmienky mali nastaviť tak, aby neškodili ekonomike, ale aby v prípade núdze jej pomohli.
Dávam ešte možno na ilustráciu to, že nemecký podobný zákon o ochrane podnikov v čase krízy dokonca ani nepočíta s ochranou podnikov, ktoré nedokážu splácať svoje záväzky z obchodného styku, to znamená, tých neplatičov, ktorí majú problémy s úhradou svojich faktúr. Nepočíta s tým, že by ich zákon mal chrániť, počíta len s ochranou firiem, ktoré sú predlžené. To znamená, ktorým sa podarilo získať úver, ale je, teda objem ich záväzkov voči bankám je vyšší ako ich reálne imanie. Takže myslím si, že trošku tu zachádzame do oblasti, ktorá sa môže vypomstiť, a to práve tou druhotnou platobnou neschopnosťou.
Takže takto veľmi v skratke moje výhrady. Ako som spomínal, som ochotný tento zákon podporiť, aby prešiel do druhého čítania. Trošku ma prekvapilo, že výbor pre hospodárske záležitosti, ktorý vediem, nie je gestorským výborom v tomto prípade, tak ako to bolo v prípade dočasnej ochrany. Neviem, prečo to tak je. V každom prípade chcel by som požiadať aj pána predsedu o zváženie tohto, pretože myslím si, že práve takýto zákon sa týka firiem, týka sa širokej oblasti ekonomiky na Slovensku a tej sa venuje práve náš výbor.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru predniesol túto správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie EUNAVFOR MED IRINI.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie EUNAVFOR MED IRINI na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie EUNAVFOR MED IRINI.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán kolega Dostál, ja by som chcela len zareagovať, čo sa týka tých cirkví a organizácií spravovaných, zriaďovaných cirkvou. Ja som pracovala v centre pomoci pre rodinu, ktorého vznik bol iniciovaný práve jezuitmi. Bolo to na základe talianskeho modelu centra, ktoré by malo poskytovať rôzne formy odbornej pomoci, či už lekárskej, psychologickej, alebo pomoci sociálnych pracovníkov, pracovali sme tam psychológovia, mediátori. Cieľom bolo naozaj pomáhať rodinám prekonávať neľahké životné situácie aj z hľadiska sociálneho, aj z hľadiska vzťahového. Po týchto službách bol veľký dopyt. A chcem oceniť tento grant aj preto, pretože naozaj na Slovensku množstvo práce vykonávajú práve takéto organizácie, ktoré pomáhajú reálne rodinám, a sú to napríklad aj saleziáni, sú to mnohé dobrovoľnícke organizácie a sú to mnohé výchovné, preventívne, vzdelávacie aktivity a aj to poradenstvo.
A chcem oceniť, že v rámci tohto dotačného systému bude možné pomôcť aj na mzdové prostriedky a na prevádzku týchto organizácií, pretože toto je veľmi veľký problém práve v tom treťom sektore a ten segment tých poradenských služieb pre rodiny a manželské páry, ale aj takého toho výchovného poradenstva je naozaj na veľmi slabej úrovni a je to niečo, čo veľmi potrebujeme práve v tejto dobe. Takže ja by som, ja by som len toto doplnila, že tie cirkvi tam naozaj majú čo robiť, aj tie organizácie, pretože mnohé, mnohé z nich vzišli.