Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nájomné bývanie je otázkou mnohých miest a obcí na Slovensku. V nájomných bytoch bývajú tisíce ľudí a ďalšie tisíce čakajú na ich pridelenie. Mestá a obce sa snažia vytvoriť ideálne podmienky na ich poskytovanie, avšak ľudia, ktorým je tento mestský byt, resp. obecný byt pridelený, častokrát nemajú ani základné informácie o tom, ako sa ich bývanie bude vyvíjať v závislosti od toho, ako sa im zmení životná situácia. Mnoho ľudí dodnes dostáva od pracovníkov obecných či mestských úradov, od poslancov a, bohužiaľ, aj od starostov či primátorov mylnú informáciu, čo s nimi bude po dvadsiatich rokoch, resp. po dobe, kedy obce a mestá splatia pôžičky, ktoré si vzali na výstavbu týchto bytových domov.
Otázke nájomného bývania sa venujem aj ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Kežmarku. Mnoho obyvateľov sa na mňa obracia s otázkami, na ktoré dlhodobo nevedia dostať relevantnú odpoveď a začínajú mať strach, že vo veľmi krátkom čase prídu o strechu nad hlavou. (Zaznievanie gongu.) Následne som začala skúmať, ako to funguje aj v iných mestách a výsledky boli porovnateľné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, panie poslankyne, ukľudnite sa v sále a nechajte pani poslankyňu rozprávať.

Majorová Garstková Jana, poslankyňa NR SR
Nedostatok informácií, nepresné informácie a v niektorých prípadoch až zavádzajúce tvrdenia zo strany úradov svojim občanom. Chcem sa z tohto miesta poďakovať štátnej tajomníčke pani Kataríne Brunckovej za osobné stretnutie k tomuto zákonu a za vysoko profesionálnu odbornú diskusiu na tému sociálneho bývania. Po vykonaní malého prieskumu medzi obyvateľmi týchto nájomných bytov som dospela k záveru, že informovanosť občanov zlyháva najmä v týchto troch bodoch, o ktorých sme s pani štátnou tajomníčkou diskutovali. Občania majú informácie, že nájomné byty si budú môcť po cca 20 rokoch odkúpiť. Občania nevedia, že aj pri opakovanom nájme musia spĺňať podmienku povolenej hornej hranice príjmu a občania nedostali informáciu, že v budúcnosti sa bude posudzovať príjem celej domácnosti nielen otca a matky.
Dovolím si z tohto miesta zhrnúť základné skutočnosti k jednotlivým problémom. Budeme si môcť odkúpiť nájomné byty po dvadsiatich rokoch? Paragraf 11 ods. 1 zákona č. 443/2010 hovorí jasne, že ak na výstavbu alebo kúpu takého bytu bola mestu poskytnutá dotácia z ministerstva dopravy a výstavby, musí byť zachovaný nájomný charakter týchto bytov. To isté platí aj pre bytové domy, ktoré boli postavené pred rokom 2010, nakoľko od roku 2002 až do prijatia zákona 443 v roku 2010 bola v platnosti smernica ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 3/2002, ktorou sa určujú pravidlá pre poskytovanie dotácií na obstarávanie nájomných bytov, kde je uvedené, že na základe zmluvy o poskytnutí dotácie dôjde k zriadeniu záložného práva v prospech ministerstva na zabezpečenie nájomného charakteru bytov. Z uvedeného teda vyplýva, že odkúpiť tieto byty možné nikdy nebolo a nebude, až kým sa nezmení zákon.
Zarazilo ma preto napríklad oficiálne stanovisko súčasného primátora mesta Kežmarok. Namiesto (zaznievanie gongu) férovej a priamej odpovede nájomníkom na otázku, či si tieto byty budú môcť odkúpiť, sa môžeme dočítať, citujem: "Pokiaľ ide o možný odpredaj bytov v prípade, že v budúcnosti skončí povinnosť mesta Kežmarok zachovať nájomný charakter bytov o nakladaní s majetkom mesta, teda aj o prípadnom odpredaji, bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo." Táto odpoveď mesta je zmätočná a zavádzajúca vo svojej podstate, keďže dáva ľuďom nádej na niečo, o čom už je dopredu jasné, že sa neudeje, keďže jedna z priorít Európskej únie ako aj Slovenska nezávisle na tom, ktorá strana vládne, je zvyšovanie počtu nájomných bytov a nie ich redukcia odpredajom. Toto vyjadrenie pokladám za zmätočné a zvádzajúce, pretože z uvedeného textu obyvateľom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poslankyne, prosím kľud v sále.

Majorová Garstková, Jana, poslankyňa NR SR
... nemôže byť jasné, čo znamená povinnosť mesta. Mnohí, a nielen v Kežmarku, si to vysvetľujú splatením úveru, ktorý bol mestu poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania a v tejto teórii ich podporujú aj poslanci mnohých obcí a miest, ale aj pracovníci úradov. Preto prosím všetkých primátorov miest, starostov obcí, poslancov, či zamestnancov úradov, aby skôr, ako dali nepresnú informáciu svojim občanom, sa poradili s príslušným oddelením ministerstva. Zabráni sa tak mnohým komplikáciám.
Ďalší problém, v nájomných bytoch postavených pred rokom 2010 sa pri opakovanom nájme údajne neskúma príjem. Taktiež sa jedná o mylnú informáciu. Uvedená smernica hovorí, že mesačný príjem nájomcu a osôb s ním bývajúcich neprevyšuje trojnásobok životného minima. Prijatím zákona 443/2010 sa horná hranica pri opakovanom nájme zvýšila na 3,5-násobok životného minima. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že sa skúma príjem všetkých osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. V praxi sa najčastejšie stretávam so situáciou, kedy okrem rodičov začnú dosahovať príjmy aj dospelé deti žijúce s rodičmi v nájomnom byte. Vtedy prekročiť 3,5-násobok životného minima pre danú rodinu nie je žiaden problém, práve naopak, a to je ten problém. A tento problém som komunikovala s pani štátnou tajomníčkou a veľmi ma teší, že ministerstvo dopravy a výstavby pripravovalo túto novelu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Ak táto novela zákona bude prijatá, dôjde k zvýšeniu hornej hranice povoleného príjmu na štvornásobok a v odôvodnených prípadoch až na päťnásobok životného minima, aby títo občania neprišli o strechu nad hlavou doslova zo dňa na deň.
Novela zákona, ktorú máme pred sebou, sa mi okrem iného páči ešte v jednej veci. Navrhovaný bod 48 a teda doplnenie § 22 o bod 7 znamená, že mestá a obce si budú môcť voľne, mať voľnejšie ruky pri poskytovaní nájomných bytov. Desať percent zo všetkých nájomných bytov budú môcť poskytnúť obyvateľom, ktorých okruh určia poslanci prijatím všeobecne záväzného nariadenia a teda budú vedieť pomôcť obyvateľom svojho mesta či obce počas neočakávanej situácie.
Čo by som možno rada v budúcnosti v tomto zákone privítala, ak to bude teda v súlade s ústavou a inými právnymi predpismi, mohla by byť povinnosť občanovi, ktorému bol poskytnutý nájomný byt, zmeniť si trvalý pobyt tak, aby obec, ktorá toto bývanie poskytla, mohla na neho poberať aj podielové dane.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som sa ako spravodajca ešte vyjadril k predloženému návrhu na vydanie vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Verejné nájomné bývanie má svoju dlhoročnú tradíciu predovšetkým v krajinách západnej Európy. Najdlhšie určite v Spojenom kráľovstve, Fínsku či v Rakúsku. Tam je už viac ako sto rokov. Existuje mnoho modelov a princípov, ako verejné nájomné bývanie v Európe funguje. V našich podmienkach sme v minulosti aj z objektívnych príčin nekládli verejné nájomné bývanie medzi top priority. Realita a aj historický vývoj z krajín západnej Európy však ukazuje, že táto oblasť ako nástroj regulácie a vytvárania či zabezpečovania podmienok pre obyvateľstvo bude veľmi dôležitá. V súčasnosti, keď sme svedkami prudkého nárastu cien nehnuteľností na realitnom trhu, musí aj štát reagovať. Bez podpory štátu dnes naše obce a mestá nedokážu pokryť dopyt obyvateľov po nájomnom bývaní.
Som rád, že týmto zákonom sa zjednodušujú pravidlá, dôjde k zníženiu počtu pásiem z piatich na tri a zároveň k zvýšeniu podielu poskytovanej dotácie. Je to reálny krok k zabezpečeniu cenovo dostupného bývania pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Vláda Igora Matoviča sa v programovom vyhlásení zaviazala pokračovať v podpore nájomného bývania a zvýšiť atraktivitu, atraktivity nájomného bývania, čo bude následne znamenať zvýšenie zdrojov vyčlenených v štátnom rozpočte na uvedený účel. Pre rozvoj sociálneho nájomného bývania by bolo potrebné zo strany štátu podporiť obstarávanie cca dvetisíc nájomných bytov ročne. Obstarávanie tohto počtu nájomných bytov, vrátane súvisiacej technickej vybavenosti, by pri zákonom stanovenej výške dotácie vyžadovalo vyčleniť štátom v štátnom rozpočte finančné prostriedky na poskytnutie dotácie vo výške 48 miliónov eur ročne.
Verím, že aj toto sa stane realitou a pôjdeme cestou ako v susednom Rakúsku. Pre zaujímavosť, vo Viedni vlastní mesto 220-tisíc bytových jednotiek, čo je 25 % z celkového bytového fondu. Nájomný byt sa nájomcovi prenajíma na dobu neurčitú. Nájomca sa hodnotí iba na začiatku, či je schopný splácať nájomné. Nájomné v takomto byte sa pohybuje od 5,81 eura za meter štvorcový a v najvyššej kategórii je to 8 až 9 euro za meter štvorcový. Prevádzkové náklady sú približne vo výške 1,8 eura na meter štvorcový. Nájomné byty nie je možné odkúpiť. Takto to je v susednom Rakúsku.
O dôležitosti podpory nájomného bývania určite niet pochýb a je na tom celospoločenský konsenzus. Čím väčšiu mieru solidarity v rámci podpory bývania vyjadríme, tým viac pomôže tej časti obyvateľstva, ktorá v súčasnej dobe to najviac potrebuje.
Ďakujem za podporu tohto zákona.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 272. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Po druhé konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej správy.
Po tretie, vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Po štvrté. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady republiky (Národnej rady Slovenskej republiky, pozn. red.) pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa ja hlásim.

Takže, vážené panie poslankyne, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, tlač 244.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Po druhé, konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej správy.
Po tretie, vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Po štvrté, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Po piate, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem poslancom za faktické poznámky. Vyjadril by som sa ku pánovi Kérymu. Je smutné, že to je len futbal, kde my tu máme aj ďaleko iné športy. A trošku nám ukázal ten Ultras, ako proti pandémii bojovať, lebo keď to vidíme, tak toto nespĺňa žiadne podmienky pandemického, pandemického plánu.
Pán Kuffa, je to, máte, máte úplnú pravdu. V dnešnej dobe, samozrejme, som z vrcholového športu, ale myslím si, že teraz musíme zachraňovať tie deti a tých mladých, ktorí by, aby športovali, aby ešte v tejto pandémii neprišli do väčšej krízy, že prestanú športovať, lebo však aj bez krízy nám decká ubúdajú na tom športe.
Pán Jarjabek, máte pravdu. Dunajská Streda, ja som to tiež postrehol a je to, je to super nápad. No pán Világi má dosť peňazí, ale tie ostatné kluby (povedané so smiechom), a to nehovorím len o futbale, kde tie kolektívne športy - basketbal, hádzaná, volejbal, floorbal - sa potýkajú tak na hranici, aby mohli zaplatiť tých svojich športovcov.
Ďakujem.

Ďakujem. Mne je veľmi smiešno z toho, ako dlhodobo SMER a nový SMER, teda HLAS dlhodobo kritizuje naše opatrenia pre kultúrnu obec alebo pre šport. Nuž musíme povedať, že za ich pôsobnosti, za tých x-y rokov nikdy športu a kultúre nepomohli. Šport a kultúra za posledných dvanásť rokov len prudko a prudko upadal. A to je fakt. Nalejme si čistého vína, že to takto je.
A zároveň aj súhlasím s tým pri športe, ako spomínal kolega, že tie športové zväzy častokrát aj tie peniaze dostanú, ale nevedia ich efektívne a rýchlo docieliť a dostať k tým športovcom, ktorí tieto peniaze potrebujú.
Zároveň som presvedčený, že kultúra a šport ako-taký potrebujú dôležitý reštart a som rád, že naša súčasná vláda a naši ministri sú pripravení tento dôležitý reštart spraviť. Idú ťažké rozhodnutia, ale momentálna situácia si to vyžaduje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, milý kolega Richard Nemec povedal veľmi dôležitú vec, a to je naozaj, že šport a kultúra úzko súvisia. A ja ako skončený študent fakulty telesnej výchovy a športu, ktorý som dlhé roky trénoval deti, stále so športom pracujem, ja ako študent Vysokej školy múzických umení, ktorý som dlhé roky produkoval, produkujem a robím v kultúre, vám naozaj môžem zodpovedne povedať, že tieto dva segmenty absolútne úzko súvisia. A čo je dôležité povedať, a Rišo to tam aj naznačil, je, aby takáto pomoc, ako prichádza do kultúry, bola aj v športe. Ale ešte dôležitejšie je pre mňa, aby sme odstránili, nepôjde to zo dňa na deň, ale my ju odstraňujeme, tú korupciu aj v športe aj v kultúre. Toto je to najdôležitejšie. A opakujem to ešte raz, aby sme očistili toto Slovensko, pretože zo svojich skúseností viem, to, čo sa tu dialo, ako sa tu rozdávali multifunkčné ihriská svojim ľuďom, našim ľuďom, nech sa to rozdáva spravodlivo. Nech sa v kultúre nerozdeľuje 42 miliónov len tým, ktorí sú naši ľudia, ale nech sa to rozdá všetkým a spravodlivo.
Richard, perfektne si to povedal. Šport a kultúra absolútne úzko súvisia.
Ďakujem.

Richard, ďakujem. Ja ako bývalá, aj keď na to nevyzerám, členka strediska vrcholového športu, chápem presne, čo hovoríš. Zhodou okolností sa teda trošku orientujem aj v tejto oblasti a ja mám pocit, že šport a umenie spolu veľmi úzko, nieže mám pocit, ale veľmi úzko súvisia, pretože šport by sa bez reklamy napríklad nepohol a reklama patrí pod, pod krabičku umenie. Pokiaľ naozaj nepomôžeme jednému aj druhému, tak neviem, ako toto skončí. Ale my hlavne zabúdame a všetci hlavne zabúdajú na to, že toto sú dva segmenty, ktoré zarábajú peniaze. Nehovorme, že nezarábajú. Oni proste zarábajú peniaze. My sa na nich pozeráme, ako na niečo, čo nás baví, ale to, že to baví, to ešte neznamená, že to neprináša ovocie aj, aj do štátneho rozpočtu. Takže to je jedna vec.
A druhá vec, nehovoriac o tom že tak ako kultúra dvíha duševné zdravie tohto národa, tak šport dvíha telesné zdravie a kondíciu tohto národa.
Čiže ja ďakujem každému, kto naozaj sa o to zaujíma a kto naozaj má chuť pomôcť, lebo doteraz to naozaj bolo tak, že či šport či kultúra, teda šport ani tak nie, ale kultúra hlavne bola na chvoste. A naozaj si treba uvedomiť a ja som si dala záväzok, že toto volebné obdobie to spravím, že, že dotiahnem ľudí k tomu, aby začali o kultúre premýšľať ako o priemysle, kreatívnom priemysle. Pretože takto to je a že ako priemysel ho nesmieme padnúť a nesmieme ho nechať na konci.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja nebudem až taký vecný, čo sa týka kultúry, ale pre kultúru a som zo športovej oblasti, nám ukázal, COVID ukázal parádne zrkadlo, kde sa tu nachádzame. Tie fondy, ktoré máte v kultúre, my máme federácie, ktoré tiež majú peniaze a tento rok tiež ľudia nevedia, že sa im neskrátilo ani o euro. Posledný kvartál išlo 15 milión na zväzy. Stáva sa to, že naše federácie držia peniaze a nepomáhajú. Tu tiež pani ministerku, keď som počul, že tie fondy nie sú tak, nekooperujú s tou kultúrou a "nie až tak adekvátne pomáhajú", tak to sa stáva aj u nás v športe. Samozrejme, tiež máme jeden fond na podporu športu, kde SMER a HLAS teraz kričal, že, že z toho poďme sanovať. Máme ho na výstavbu športovísk, ktoré tu pre tie naše decká strašne veľa bolo zanedbané a nemáme, nemáme tie športoviská.
Takže tiež na jednej strane nešahať do fondov na kultúru, aby sme pomáhali sanovať, a na druhej strane kričíte, že pre šport pomáhajte sanáciami, čo máte vo fonde peniaze. Takže je to také, je to také trošku zvrátené. Takže v tomto, v tomto si myslím, že máme veľa spoločného a ja by som chcel pani ministerku v tomto len podporiť, ako pomáha.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani Letanovská, ja vám ďakujem za vaše slová, lebo presne to je to, čo si málo ľudí uvedomuje, že tá kultúra je veľmi dôležitá, že nás všade obklopuje.
Dušan Jarjabek, z môjho hľadiska by bolo možno potrebné, aby sa naozaj ten štatút ujednotil, aj pani poslankyne Laššákovej, a zakotvil sa v zákone. A tam, tam by sme možno mali jasne vyhranené, vyhranené hranice a tá pomoc, ktorá, samozrejme, doteraz sme to až tak veľmi nepotrebovali, ale v rámci korony teda to potrebujeme dosť súrne a hrozne by nám to pomohlo, keby to bolo už predtým. Pokiaľ by to bolo v zákone, malo by to svoje mantinely, tak by to malo opodstatnenie a aj tá pomoc by bola rýchlejšia.
Myslím si, že po korone už budú mať aj tí umelci potrebu nejakým spôsobom sa do toho, do toho zapojiť, pretože mnohí už pochopili, že jednoducho bez toho, aby boli niekde ukotvení, je tá pomoc, tá pomoc nie je tak rýchla, ako to bolo v ostatných, v ostatných odvetviach. Vrátim sa k tomu umeleckému, k tým, vrátim sa napríklad aj k tým výtvarníkom, čo hovorila pani Laššáková, kedysi v stavebnom zákone bolo, že 5 % z ceny stavby išlo na výtvarné diela, ktoré boli, ktoré išli do stavby. Ja som za, všetkými desiatimi za to, aby sme sa k tomu vrátili, pretože jednak to okrášľovalo prostredie a jednak sme vychovávali ľudí ku kráse.
A čo sa týka pána poslanca Kuriaka, áno, o tom, o čom som hovorila, to sa týka všetko aj regionálnej kultúry, aj podpory ľudového umeleckého remeselníctva. Takže snažím sa hovoriť o celej kultúre ako takej.
Ďakujem.