Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 215, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 278 z 22. septembra 2020 pridelila predmetný návrh týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálnu rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v uvedenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie návrh schváliť - ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za druhé, výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k danému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 90 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona 350/1996 o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja teda ešte potom vystúpim v rámci rozpravy ako navrhovateľ, aj keď som sa aj tuná pripísal na tých 30 minút, takže to môžme tým pádom zrušiť.
Ale už v prvom čítaní som povedal tie základné ciele toho návrhu zákona, ktorý, ktoré chceme dosiahnuť. Potom v rámci tej rozpravy by som sa venoval určitým podnetom, prípadne pripomienkam, ktoré zazneli počas rokovaní vo výboroch k tomuto návrhu zákona, a mám aj pripravené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a vysvetlím prečo, aj vysvetlím, prečo sú dva a čo obsahujú. Sú vylepšeniami prípadne rozšíreniami toho návrhu zákona, ktorý je predkladaný.
K samotným cieľom návrhu zákona OĽANO aj vládna koalícia, lebo bolo to jednak vo volebnom programe OĽANO, ale, hnutia OĽANO, ale aj je to v programovom vyhlásení vlády, že budeme sa snažiť zjednodušovať podmienky nadobúdania štátneho občianstva rôznymi formami a jednou z tých foriem, akým to vieme zjednodušiť, je aj, že znížime poplatok osobám, ktoré sa uchádzajú o udelenie štátneho občianstva. V prípade Slovákov žijúcich v zahraničí to bolo doteraz 700 euro a týmto návrhom zákona znižujeme tento poplatok paušálne, teda pre každého z tých žiadateľov na 400 euro. Prečo práve 400 euro? Ja by som bol, samozrejme, radšej, keby to bola aj nižšia suma, ale táto suma vychádza z konzultácií, ktoré som mal s ministerstvom vnútra, ktoré s touto sumou pracuje, aj pokiaľ ide o návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, takže som nechcel ani ja nejak nabúravať štátny rozpočet, budúcoročný. Verím výhľadovo, že by táto suma sa mohla v budúcnosti aj znížiť, ale zatiaľ si myslím, že je aj veľmi pozitívnym signálom to, že to vieme z tých 700 euro dostať na 400 euro.
To, čo sa tam ešte navyše oproti tomu pôvodnému zámeru, že znížme len tento poplatok v tomto návrhu zákona, upravuje, je aj možnosť odpustenia, teda upustenia od výberu tohto poplatku alebo ešte ďalšieho potenciálneho zníženia tej sumy predsa len, ale to len v určitých prípadoch. A tie prípady sú také, keď tá daná osoba, ktorá žiada o udelenie štátneho občianstva z toho prostredia Slovákov žijúcich v zahraničí, buď bola nejak nejakým významným prínosom pre Slovenskú republiku, alebo sa nejakým významným spôsobom zaslúžila o rozvoj svojej vlastnej krajanskej komunity, z ktorej pochádza, alebo sa dlhodobo angažuje v prospech tejto svojej komunity.
No a to, že či sú tieto dôvody naplnené, samozrejme, o tom v konečnom dôsledku rozhoduje ten príslušný správny orgán. Buď je to v zahraničí konzulárny úrad, alebo je to na Slovensku teda príslušný správny orgán ministerstvo vnútra alebo teda okresný úrad. Ale pokiaľ ide o toto rozhodnutie, tak tomu ešte predchádza stanovisko Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý predsa len ako úrad, ktorý má na starosti tieto krajanské komunity a komunikáciu s nimi, vie najlepšie posúdiť, ktoré tie osoby z prostredia krajanov sú také tie angažovanejšie, ktoré boli naozaj prínosom či už pre Slovensko alebo pre danú krajanskú komunitu. To je teda jeden z tých cieľov návrhu zákona.
Potom tento návrh zákona rieši aj možnosť upustenia od výberu poplatku alebo zníženie poplatku pri udeľovaní štátneho občianstva, pokiaľ ide o osoby bez štátnej príslušnosti. Na to ma svojho času upozornilo aj ministerstvo zahraničných vecí, že máme určité nezrovnalosti a nedostatky ešte z minulého obdobia v zmysle medzinárodného dohovoru, ktorý sa týka týchto osôb, takže ja som rád, keďže tematicky to súvisí, rád som tieto veci zapracoval aj do tohto návrhu zákona. A potom je tam taká tretia oblasť, ktorá sa týka voľného obehu verejných listín v rámci Európskej únie. Tam je prijaté nariadenie v tejto otázke, teda na úrovni Európskej únie, ktoré, ktoré stanovuje, aby náklady a ten poplatok, ktorý sa má zaplatiť za zjednodušený taký jednotný formulár, vzorový formulár, ktorý sa používa pri vydávaní týchto verejných listín, aby ten poplatok sa rovnal len výrobným nákladom, ktoré súvisia s vyhotovením takejto listiny. A my sme ten poplatok mali vyšší, ako boli len výrobné náklady. To nariadenie Európskej únie je platné už od minulého roka a je to určitým spôsobom nedostatok našej legislatívy, že doteraz takto neupravovala. Takže keď sme sa tematicky dotkli oblasti, ktorá súvisí so správnymi poplatkami, tak už v rámci toho v tomto návrhu zákona predkladám aj odstránenie určitého aproximačného deficitu Slovenskej republiky vo vzťahu k tomuto priamo aplikovateľnému nariadeniu Európskej únie.
Toľko zatiaľ za mňa na úvod k tomu, čo prebehlo na výboroch, a k vylepšeniam tohto návrhu zákona sa potom vyjadrím v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ja skutočne môžem povedať aj za samosprávu, že Štátna pokladnica je pre nás veľmi problematická. Sme radi, že môžme komunikovať v normálnom priestore, pretože banky, ktoré nám poskytujú tieto služby, neviem si predstaviť, že by sme to, čo ste teraz opisovali, že my by sme s tým robili. A tak isto si myslím, že antikorupčné správanie je možné dosiahnuť aj tými transparentnými účtami v normálnych bankách, takže určite sa za toto prihováram. A keby sme sa posunuli v Štátnej pokladnici dopredu, tak veľmi rada by som s tým pomohla, pretože pokladám to za ozaj zaujímavú myšlienku a štátne peniaze by mali byť aj v štátnej banke.

Ďakujem veľmi pekne. Som aj, som veľmi rád, že odzneli tu aj naozaj príklady priamo z praxe, lebo ja, ja tú prax s nakladaním s finančnými prostriedkami politických strán nemám, bolo mi to vysvetlené, som sa veľa pýtal o tom, najmä ma zarazilo, tie pripomienky niektorých opozičných kolegov, že by to malo znamenať, keď zrušíme ten osobitný účet v Štátnej pokladnici, automaticky nejaké, nejaké zjednodušenie korupčného nakladania s tými peniazmi. Bol som taký zarazený, potom som naozaj medzi prvým a druhým čítaním ohľadne toho si dosť zisťoval a vyšlo mi presne to, čo ste hovorili a som rád, že ste spomenuli aj ten audit.
Naozaj každá strana je auditovaná. Ten audit prebieha podľa medzinárodných štandardov a zákon o legalizácii príjmu z trestnej činnosti sa týka tak isto komerčných bánk, čiže ja tam reálne nevidím nejaký dôvod na to, aby to samo o sebe znamenalo, že by sme sa prikláňali alebo išli podporovať nejaké korupčné praktiky tým, že to prenesieme. Ale takéto výhrady naozaj zaznievali na niektorých výboroch a som sa nimi musel zaoberať, aj som sa chcel, lebo teda nielen hnutie OĽANO je hnutím, ktoré chce bojovať proti korupcii a klientelizmu a myslíme to vážne. Takže verím, že aj iné strany a takáto výhrada bola vážna tak som to zobral seriózne a snažil som sa, ale zistil som, že podľa mňa to bola neopodstatnená námietka voči tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V budúcnosti sa tomu vyhnem, aspoň nebudeme strácať čas pri tom vypodpisovaní sa, ale v prvom rade, ako som už hovoril v tom svojom úvodnom slove, prebehla diskusia na výboroch.
Pani spravodajkyňa aj konštatovala, že na jednom z tých výborov, práve na tom gestorskom nebolo prijaté stanovisko. Ten výbor v tom čase nebol uznášaniaschopný. Na tých ďalších dvoch výboroch, tam som mal možnosť tak isto vysvetliť veci, ktoré s týmto návrhom súvisia, prebehla tam aj diskusia a ako som aj spomenul, nie všetky reakcie boli iba pozitívne, boli tam aj určité negatívne reakcie. A ja by som sa ich v krátkosti v tomto svojom vystúpení dotkol. Okrem toho by som rád aj predniesol pozmeňujúci, doplňujúci návrh, v princípe je to, pozmeňujúci, doplňujúci je to preto, lebo v tom súčasnom návrhu zákona sa nachádza prechodné ustanovenie a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh spočíva v novom znení týchto prechodných ustanovení, ktoré sa zároveň aj rozširujú, teda dopĺňajú, rozširujú sa, takže je to preto aj pozmeňujúci aj doplňujúci, ale ten odsek 1 zostáva taký istý, ako bol v tom návrhu, ktorý bol pôvodne predložený. Dopĺňa sa potom o odseky 2 až 5, ale tomu sa budem venovať na záver.
K tým niektorým takým spornejším otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch. Jedna z tých otázok smerovala k tomu, že či bolo nevyhnutné, aby sme teda povinne rušili ten osobitný účet, ktorý musia mať politické strany a hnutia v súčasnosti v Štátnej pokladnici, či sa nedalo uvažovať skôr nad tým, že bola určitá alternatíva, že kto si chce nechať, nech si ponechá, kto nechce, nech si ho zruší, bude mať len v komerčných bankách. Áno, legislatívno-technicky to bola alternatíva, to som pripustil na výbore a ide skôr asi o to, že sa nám nezdalo najvhodnejšie, aby to takto bolo, lebo potenciálne naozaj potom by sa úplne takým, by som povedal, až falošným spôsobom z toho mohol aj vytĺkať určitý politický kapitál v tom, že hoci to nie je transparentný účet, ale je to účet v Štátnej pokladnici a niektoré tie názory naozaj smerovali k tomu, že automaticky tým, že účet v Štátnej pokladnici tak je nejakým spôsobom transparentnejší, ako keď je komerčnej banke. On v podstate transparentný nie je ani v Štátnej pokladnici ani v komerčnej banke, lebo Štátna pokladnica neposkytuje transparentný účet. Takže nevideli sme to, alebo ani ja som to nevidel ako predkladateľ ako taký vážny dôvod, aby sme museli ísť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by zaviedol dobrovoľnosť. Zostali sme v tom, že v tom návrhu takým spôsobom zakotvený, že ten, to zrušenie osobitného účtu bude, bude povinné pre všetky politické strany a politické hnutia.
Potom padla taká vážnejšia námietka, kde som ale nedostal nejaké podrobnejšie vysvetlenie, a to, že tým, že by sme zrušili účet v Štátnej pokladnici a presunie sa výlučne len do komerčných bánk, tak by bolo nejakým spôsobom jednoduchšie sa dopúšťať určitého korupčného chovania zo strany politických strán a hnutí. Keď som sa na to na výbore aj pýtal, tak nejaké podrobnejšie vysvetlenie som nedostal. Prakticky osobitný účet je tu od roku 2019, čiže ak by sme prijali túto argumentáciu, tak to by znamenalo, že tí, ktorí to tvrdia, musia mať aj nejaké skúsenosti do toho roku 2019, že v rámci tých politických strán a hnutí, kde fungovali, dochádzalo k nejakým korupčným praktikám. Ja takú skúsenosť z pohľadu hnutia OĽANO nemám a ani mi nikto z tých, ktorí nejakým spôsobom toto kritizovali, mi nejakú svoju praktickú skúsenosť neuviedol. Čiže pokiaľ naozaj tam bol úprimný záujem upozorniť na nejaké praktiky, ktorým by napomáhal tento návrh zákona, tak sa to už malo stať do tejto chvíle, lebo už nám zostáva iba hlasovanie o tomto návrhu zákona, ak nebude prednesený nejaký ďalší pozmeňujúci návrh okrem toho, ktorý, ktorý uvediem o chvíľu.
Tak isto to, že prenesieme účet alebo finančné prostriedky zo Štátnej pokladnice na účet do komerčných bánk z pohľadu napríklad nejakej legalizácie príjmu z trestnej činnosti, tak ten zákon sa vzťahuje aj na komerčné banky. Čiže ani tam som nejak nevidel nejaký priestor na to, aby, aby to, že zostane to v Štátnej pokladnici, bolo výhodou. Samozrejme, môžme sa baviť všeobecnejšie a odmyslieť si ten kontext nejakých korupčných praktík. Môžme sa baviť všeobecne o tom, či by nebolo správnejšie, či by nebol správnejší prístup, keby všetci mali alebo verejné subjekty, subjekty samosprávy mali účet iba v Štátnej pokladnici. Áno, to je iný prístup. Nedá sa označiť za nesprávny. Je to legitímny postoj, ale, žiaľ, vidíme aj ten spôsob, akým doteraz fungovala Štátna pokladnica z hľadiska svojej flexibility a v porovnaní s komerčnými bankami nemajú záujem mať v Štátnej pokladnici účty ani samosprávy, či už sú to mestá, obce alebo župy, a teraz vidíme, že ani tie politické strany, až na výnimky, nevidia nejakú výhodu v tom, že by to bolo v Štátnej pokladnici.
Čiže ja by som povedal skôr tak, že ak v budúcnosti sa Štátna pokladnica nejakým spôsobom zoperatívni, proste bude flexibilnejšia, tak potom sa vráťme k tej úvahe, či by naozaj všetky tie verejné subjekty, vrátane politických strán, nemali mať tam povinne účty, ale v súčasnosti je to naozaj zbytočná administratívna záťaž pre nich a nenapomáha to ani veci, lebo tie strany potrebujú s finančnými prostriedkami, ktoré dostali, ich potrebujú používať na vyvíjanie svojej politickej činnosti a agendy, na prípadne aj vyplácanie odmien ľudí, ktorí s nimi spolupracujú atď., čiže nateraz to v praxi naozaj nefunguje. Ak to v budúcnosti sa zmení, tak potom sa dá k tomu vrátiť aj komplexnejšie, ako len vo vzťahu k politickým stranám.
Pokiaľ ide o ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dôvodom je situácia, ktorá vznikla v súvislosti s výročnými správami. Konkrétne s výročnou správou politických strán za rok 2019, keď sme v jednotlivých zákonoch, ktoré sa týkajú pandémie COVID, schvaľovali rôzne prechodné ustanovenia a schválili sme aj prechodné ustanovenia v zákone č. 85/2005, ktorý sa týka politických strán a politických hnutí, a to spôsobom, že výročnú správu majú politické strany predkladať do niekoľkých mesiacov po skončení krízovej situácie. Len ťažko odhadnúť, koľko krízová situácia potrvá, koľko, ako sa nám podarí pandémiu zvládnuť a prakticky by, prakticky by hrozilo troška, taký nelogický výsledok alebo dôsledok toho celého, že by sme výročnú správu za 2020 ako politické strany predkladali skôr, ako za rok 2019, čo nie je veľmi želateľný dôsledok ani z pohľadu ministerstva vnútra a preto spoločne s ministerstvom vnútra a z konzultácií s nimi som aj vypracoval tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý reaguje práve na tento aspekt predkladania výročných správ za rok 2019 a výročných správ za rok 2020. Je to jednak na spresnenie spôsobu a lehôt, v akých sa majú tieto správy predložiť. Nemalo by to byť nejakým spôsobom, nemalo by to pôsobiť negatívne voči žiadnej z politických strán a hnutí. Je to naozaj na, jednak aj na pomoc ministerstvu vnútra aj ostatným, aby sme vedeli, dokedy to treba predložiť, aby sme neboli v neistote, že kedy krízová situácia skončí a dokedy bude treba presne predkladať tie jednotlivé správy, aby sa nám toto obdobie aj neúmerne nepredlžovalo, lebo predsa len tie výročné správy, to už, tie už majú v sebe prvok transparentnosti. To už naozaj je o tom, že aby verejnosť vedela, ako politické strany a hnutia hospodárili s verejnými financiami za uplynulý rok. A práve zhodou okolností tento aspekt, že by sa to nejako neúmerne predlžovalo, by veľmi transparentnosti a nejakému princípu verejnosti nenapomohol.
Takže ja si dovolím prečítať aj ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka teda návrhu môjho vlastného, ktorý som predložil, a to, a teda tento pozmeňujúci návrh znie: Teda návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 5 znie:
"5. Za § 34g sa vkladá § 34h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§34h Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2020.
(1) Strana prevedie nepoužité finančné prostriedky z platobného účtu vedeného v Štátnej pokladnici na platobný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky zriadený na úhradu výdavkov na činnosť strany a zruší svoj účet zriadený v Štátnej pokladnici najneskôr do 31. decembra 2020.
(2) Na účely splnenia povinnosti podľa § 30 ods. 1 doručí strana štátnej komisii výročnú správu za rok 2019 najneskôr do 31. marca 2021 a výročnú správu za rok 2020 najneskôr do 31. mája 2021.
(3) Štátna komisia zverejní výročné správy strán za rok 2019 na svojom webovom sídle a uloží ich vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. mája 2021 a výročné správy za rok 2020 najneskôr do 31. júla 2021.
(4) Štátna komisia predloží Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výročných správach za rok 2019 do 30. júna 2021 a informáciu o výročných správach za rok 2020 do 31. augusta 2021.
(5) Ustanovenia § 34g sa na účely odsekov 2 až 4 nepoužijú."."
To bol koniec tej normatívnej časti pozmeňujúceho návrhu a to odôvodnenie ja teraz celé čítať nebudem. Máte ho aj písomne predložené. Ja som už tú podstatu povedal v tých slovách, ktoré predchádzali predloženiu toho pozmeňujúceho návrhu.
Naozaj ide v prvom rade o to, a je to aj po konzultácii s ministerstvom vnútra, aby sa nám vyjasnilo, akým spôsobom a v akých lehotách najmä sa majú predkladať výročné správy za rok 2019 a za rok 2020, aby to bolo jasne terminované a nie tak, ako je to dnes otvorene, že, ak sa nemýlim, do troch mesiacov po skončení krízovej situácie, aby tam nám nedochádzalo naozaj k tomu, že 2020 správa bude predchádzať správe za rok 2019. Prechodné ustanovenia boli otvorené. Je to vlastne rozšírenie tých prechodných ustanovení. Čiže v zmysle tých doterajších, by som povedal, zvyklostí, ktoré tu v parlamente boli, sa dá považovať tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh zároveň aj za rozširujúci návrh a keďže si ho predkladám sám sebe k vlastnému návrhu, tak s takým rozšírením aj súhlasím. S tým by nemal byť problém a z pohľadu legislatívnych pravidiel a zatiaľ k tejto téme toľko. Samozrejme, som pripravený odpovedať na vaše prípadné otázky alebo pripomienky k tomuto.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 213, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 277 z 22. septembra 2020 pridelila tento návrh týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za druhé, výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 84 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, niečo sme si k tomuto návrhu zákona už povedali aj v prvom čítaní, následne prebehlo rokovanie na výboroch. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu na výboroch. Bola rôznorodá. Nestretol sa tento návrh iba s pozitívnym ohlasom. Boli aj negatívne ohlasy na neho, skôr také pochybnosti, ktoré ale neboli dopovedané, takže k niektorým by som sa v krátkosti, potom budem mať vystúpenie, takže v rámci toho vystúpenia venoval. Budem aj, rád by som aj predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ale v princípe, o čo ide.
Politické strany, politické hnutia majú v súčasnosti tri druhy účtov. Jednak je to ten bežný platobný účet v komerčných bankách. Je to účet, ktorý majú na účely volebnej kampane. To je ten jediný transparentný z tých troch, ktoré majú. A potom je to osobitný účet, ktorý bol zavedený v roku 2019 ako účet, ktorý musí byť vedený v Štátnej pokladnici a istým spôsobom v praxi sa ukázalo, že až neprimerane obmedzuje politické strany, politické hnutia v tej bežnej prevádzke, v tej operatíve, ktorú vykonávajú v tom politickom, pri politickej činnosti. A tak isto samotné vedenie účtu v Štátnej pokladnici je oveľa menej flexibilné, ako vedenie účtu v komerčných bankách. Stále to tak platí, je to už dlhú dobu, zatiaľ sa nič nezmenilo.
Čiže ten prevládajúci názor aj poznatky z praxe sú také, že ten osobitný účet nejako nepreukázal svoju životaschopnosť, ani nejaké veľké opodstatnenie a preto sa navrhuje týmto zákonom tento osobitný účet zrušiť s tým, že by zostali dva účty, jeden ten klasický bežných, teda ten platobný bežný účet v komerčných bankách a potom účet na účely vedenia volebnej kampane, ten transparentný, aby všetci videli, akým spôsobom a na čo politické strany vynakladajú aké peniaze na, vo volebnej kampani. No a samotný zákon upravuje aj prechodné obdobie po zrušení tohto účtu, v ktorom tie zostatky, ktoré zostanú na účte v Štátnej pokladnici, by sa mali previesť na ten bežný platobný účet politických strán a politických hnutí.
Ja zatiaľ toľko. Pokiaľ ide o predstavenie návrhu zákona a potom, keďže som prihlásený do rozpravy, tak sa budem venovať otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch a tak isto aj podaniu pozmeňujúceho návrhu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a v systéme ochrany práv a detí a osôb so zdravotným postihnutím. Takže práve preto by som rada zareagovala v pár bodoch na predložený návrh zákona. Skúsim sa byť stručná, budem reagovať na konkrétne ustanovenia, keďže teda už v tom predošlom, pri tom predošlom návrhu zákona som mala trochu problém s niektorými ustanoveniami.
Takže v čl. 1 § 19 ods. 3 písm. c), kde v návrhu sa má zaviesť dôvod odvolania, že porušuje tento zákon alebo iné všeobecne záväzné predpisy, možno tu súhlasiť s dôvodom odvolania, že komisár porušil zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Bude ale otázny spôsob dokazovania porušovania zákona, ako napríklad nesprávne posúdenie dodržiavania práv dieťaťa, osoby so zdravotným postihnutím alebo nesprávne presadzovanie záujmov detí v spoločnosti. Napriek tomu sa toto zdá byť legitímny dôvod odvolania.
Otázne však je, či možno komisára odvolať aj za porušenie predpisu nižšej právnej sily. Či teda môže byť napríklad prípustné, aby dôvod odvolania bol závislý na tom, akú normu prijme ústredný orgán štátnej správy, čo môžu byť napríklad požiarne predpisy alebo predpisy o ochrane zamestnancov pred tepelným žiarením, čo by, samozrejme, bolo vnímané ako nelogické.
Okrem toho navrhovaný dôvod v znení návrhu zákona by umožňoval, aby bol komisár odvolaný aj pre menej závažné protiprávne konanie. Napríklad akýkoľvek priestupok, ktorý nijako nesúvisí s výkonom jeho funkcie. Je preto nevyhnutné jednoznačne vymedziť predmetný dôvod na odvolanie komisára tak, aby bolo jasné, že ide o porušenie zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spojených s výkonom funkcie. Takže aby som nepôsobila veľmi negativisticky, oceňujem, že v spoločnej správe, je to tlač 151a, sa objavil tento pozmeňujúci návrh. Dané ustanovenie sa má teda zmeniť tak, že Národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru Národnej rady komisára odvolať, ak komisár porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára. To znamená, že teda došlo k vypusteniu tých slov "alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy". Takže ďakujem za túto zmenu predkladateľom.
Čo však vnímam stále ako problematické, je § 19 ods. 3 písm. d), kde sa hovorí, že koná spôsobom, ktorý vyvoláva alebo je spôsobilý vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Osobnostné a morálne predpoklady je, považujem za príliš vágne pojmy. Treba upozorniť na to, že navrhovaný dôvod na odvolanie komisára sa teda javí byť zneužiteľným. Tieto, toto môže byť v rozpore s tzv. Parížskymi princípmi, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva z roku 1992 a boli prijaté Valným zhromaždením OSN ako princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv. Nemožno na to zabúdať, že je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá komisára volí a v minulosti posudzovala teda jeho predpoklady osobnostné, morálne alebo odborné. Preto navrhovaný dôvod možno považovať za právne veľmi široký, vágny a vyvolávajúci právnu neistotu, nakoľko komisára schvaľuje a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva parlament, ktorý pri jeho voľbe posudzuje všetky tieto atribúty nevyhnutné na výkon jeho funkcie a za komisára, teda predpokladáme, že vyberie len toho, kto tieto podmienky spĺňa.
Parížske princípy zaraďujú medzi hlavné zásady, týkajúce sa štatútu národných inštitúcií, záruku nezávislosti a plurality. Podľa nich musia mať národné inštitúcie infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činnosti, predovšetkým musia mať k dispozícii primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finančnej kontrole, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Stabilitu mandátov členov národnej inštitúcie, bez ktorej neexistuje skutočná nezávislosť, by mal zaručovať zákon, ktorý by upravoval spôsob ich menovania a dĺžku trvania mandátu. Tento mandát by mal byť obnoviteľný pod podmienkou, že bude zabezpečená pluralita členstva v tej inštitúcii.
Opätovne mi teda dovoľte vyzdvihnúť, že došlo k zmierneniu toho textu v pozmeňujúcom návrhu. Podľa tohto návrhu by teda text mal znieť, že "ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára". Táto formulácia je síce jednoznačnejšia, ale pokiaľ ide o konanie, ktoré môže byť dôvodom na odvolanie, možno to považovať stále za vágne.
Rovnako oceňujem aj to, že sa navrhuje stanoviť, že komisárovi bude umožnené pred rozhodnutím Národnej rady o jeho odvolaní vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a k dôvodom predloženia tohto návrhu. Je dobré, že odvolávaný funkcionár by mal mať možnosť sa k takémuto návrhu vyjadriť, aj k jeho dôvodom.
Záverom len chcem poukázať na nejednotnosť a nekonzistentnosť právnej úpravy príbuzných, s príbuznými inštitútmi, teda verejnou ochrankyňou práv a komisármi. Treba upozorniť, že možnosti odvolania verejného ochrancu práv z funkcie paragrafu, z funkcie podľa § 8 a § 10 zákona o verejnom ochrancovi práv sú, že pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv
a) vzdaním sa funkcie,
b) stratou voliteľnosti,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený,
d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo
e) smrťou.
Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu to zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Taktiež vyššie uvedené ustanovenia nedávajú väčší priestor na odvolanie verejného ochrancu práv z funkcie, než zákon o komisárovi. Argument, že zakotvenie funkcie verejného ochrancu práv vyplýva z ústavy a teda z tohto dôvodu má štruktúra orgánov chrániacich základné ľudské práva vyššie postavenie a teda nie je potrebné meniť dôvody odvolateľnosti VOP, ale len komisárov, považujem za relevantný. Dôvod je jednoduchý. Nielenže náplňou činnosti oboch týchto funkcií je chrániť základné ľudské práva a slobody, ale vysoké morálne, odborné a osobnostné požiadavky na výkon funkcií, oboch funkcií sú totožné.
Takže hoci som doteraz zákon nepodporovala, ak bude pozmeňujúci návrh schválený, tak ako je predložený, tak ho podporím, lebo takto má vyzerať diskusia a som rada, že kolegovia reflektovali na moje poznámky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 276 z 22. septembra 2020 pridelila návrh poslanca ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 28 na svojej 13. schôdzi.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pokúsim stručne, rýchlo. Súčasťou teda komplexnej starostlivosti o profesionálneho vojaka je teda vytvorenie a zabezpečenie podmienok zameraných na pravidelnú regeneráciu jeho fyzických a duševných síl, ktorých stav je ovplyvnený rôznymi typmi záťaže vyplývajúcich z náročnosti výkonu vojenského povolania. Táto starostlivosť o profesionálneho vojaka sa zabezpečuje poskytnutím preventívnej rehabilitácie v troch formách, a to formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní 21 dní, rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany, alebo formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky v trvaní 14 dní.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že profesionálnemu vojakovi, ktorý má nárok a záujem o preventívnu rehabilitáciu, sa na základe jeho žiadosti v prvom rade poskytne preventívna rehabilitácia formou rekondičného pobytu s liečebným alebo teda kúpeľným režimom, alebo formou rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobení, v pôsobnosti ministerstva obrany, alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany. Až následne profesionálnemu vojakovi bude alebo nebude poskytnutá preventívna rehabilitácia jednou z dvoch uvedených foriem, poskytne sa mu na základe jeho žiadosti preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá teda vplyv na rozpočet ani na manželstvo, rodičovstvo a podobné záležitosti. Návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentami, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.