Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Keďže je to druhé čítanie, tak len v krátkosti. Zavádzame verejné vypočutie kandidátov na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a budem teda vďačný za podporu a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem pekne.

Ja už som povedala v tej prvej rozprave pár slov. Chcem, chcem naozaj znovu poďakovať, chcem poďakovať aj tomu, že naprieč politickým spektrom, naprieč koalíciou aj opozíciou na všetkých troch výboroch, na ktorých som sa zúčastnila, získal tento návrh naozaj podporu. Som veľmi vďačná Jankovi, že začal a verím, že toto je prvý krok k takému komplexnému zlepšeniu starostlivosti o tieto deti, ktoré musia vyrastať bez svojich biologických rodičov a verím, že prídu ďalšie kroky. Podobne ako aj Monika by som podporila naozaj aj tú otázku toho bývania, aby sa zlepšila a tiež by som bola rada, ak by sme pomohli deťom z detských domovov žiť čo najviac, byť umiestňovaných v rodinách a v prostredí, kde budú môcť vytvárať zdravé vzťahy a kde sa budú môcť zdravo rozvíjať. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som sa poďakovať kolegovi Jankovi Herákovi , že ako znalý veci vo svojom návrhu zákona rieši najpálčivejšie problémy, s ktorými sa stretávajú deti, mladí dospelí a zdravotne znevýhodnení, mladí dospelí, umiestnení v centrách pre deti a rodinu. Ide o ustanovenie jednotného postupu, aby sa všetkým deťom umiestneným v centre na základe rozhodnutia súdu z prijatého výživného, sirotského dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku vytvárali úspory a aby neplatili centru úhradu za vykonávanie opatrení pobytovou formou. Predkladaný návrh zákona bude mať výrazné pozitívne sociálne vplyvy, najmä prispieva k znižovaniu sociálnej exklúzie a pomáha riešiť viaceré náročné situácie, s ktorými sa stretávajú mladí dospelí po opustení centier. Ešte raz vďaka za tvoju prácu a verím, že takýchto zákonov bude oveľa viac. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Cieľom a poslaním zariadení je ponúknuť deťom a mladým dospelým nielen lásku a starostlivosť, ale pomôcť im čo najviac rozvíjať schopnosti a zručnosti nevyhnutné pre ich lepšiu budúcnosť. Ja oceňujem, čo páni poslanci robia pre týchto mladých dospelých. Čas, ktorý im dávate navyše, im určite pomôže. Ja si totižto ani neviem predstaviť ten deň, kedy musia odísť z centra. Neviem si predstaviť, čo cítia a ako to prežívajú. Taktiež oceňujem, že myslíte aj na zdravotne znevýhodnených. Ďakujem za vašu prácu a podporujem vás.

Ja som sa k problematike tohto zákona vyjadrila už pri prvom čítaní. Rada by som ho znova podporila, chcela by som poprosiť, pokiaľ bude možné, tie decká potrebujú viac tých vecí. Jednou z nich je možno aj také, že štartovacie byty. Tým sa obraciam aj na všetkých kompetentných, ktorí s výstavbou nájomných bytov majú čo dočinenia. Určite by sa našla určitá časť týchto nájomných bytov ako štartovacie malé byty, nemusia to byť obrovské, obrovské byty práve pre týchto mladých ľudí. Samozrejme oni, oni potrebujú aj nejaké vedenie, či už ekonomické, právnické a tak ďalej, pretože tieto zručnosti oni jednoducho nemajú a, ale myslím si, že aj to sa dá nejakým spôsobom riešiť a v každom prípade je to veľmi dôležité, dôležité je pozerať sa aj na mladých ľudí, ktorí idú z detských domovov a ktorí majú nejaký, akýkoľvek druh postihnutia a hlavne ďakujem naozaj, že sa to otvára a verím tomu, že za tie štyri roky v tejto téme pokročíme tak ďaleko, že dobehneme vyspelé spoločnosti, takže ďakujem všetkým, ktorí do toho akýmkoľvek spôsobom zabŕdli a zanechali tam veľmi príjemnú, veľkú, pozitívnu stopu.

Janko, kolega, ja som veľmi rád, že si tu a že je tu človek, ktorý sa aktívne zaoberá mládežou detských domovov, a hlavne ktorý tomu aj naozaj rozumie. Chcem ti poďakovať za veľmi dobre spracovaný zákon, teda novelu, ktorý je teda dobre pripravený, a verím, že vo svojej aktivite budeš aj ďalej pokračovať.

Také trošku mi už zobral aj poslanec Pollák z toho, čo som chcel povedať, ale určite je tu jedna veľmi významná vec, ktorú som zaznamenal pri tomto zákone, a to je to, že naozaj sa tento štát bude starať o deti, ktoré strávia svoje detstvo bez rodičov a veľmi dôležité je, a keďže s Jankom Herákom veľmi dlho spolupracujem a naozaj poznáme túto problematiku, veľmi dôležité je, aby sa tomu venoval štát naozaj dôkladne, aby túto tému nezanedbával, pretože keď podchytíme výchovu a keď podchytíme tieto deti alebo týchto tínedžerov, svojím spôsobom naozaj dospelých ľudí, tak sa nám to vráti nielen ekonomicky, ale vráti sa to hlavne ľudsky. Takže ja toto, čo sa tu predkladá, absolútne vítam. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Zo svojich skúseností aj vďaka predkladateľovi Jankovi Herákovi poznám problematiku detí žijúcich v detských domovoch a dá sa povedať, že ide o rizikovú skupinu, ktorá má problém riadne sa socializovať. Ja som rád, že práve môj kolega Janko Herák prišiel s týmto návrhom zákona, ktorý uľahčí domovákom sa obrátiť na svoj konkrétny detský domov, požiadať o odbornú pomoc, ale aj ubytovaciu pomoc v tých najťažších životných situáciách samozrejme. Prosím o podporu novely zákona všetkých poslancov.
Ďakujem pekne.

Áno, ja by som ešte len zdôraznil, nechcem teda už naozaj dlhosiahlo rozprávať. Skutočne ide o veľmi rizikovú skupinu spoločnosti. Máme tu deti, ktoré sa nachádzajú v centrách pre deti a rodiny. Čiže ja budem veľmi vďačný za akúkoľvek teda podporu. Teda nieže akúkoľvek, ale teda konkrétneho návrhu zákona, novely zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane. A už by som len povedal jednu podstatnú informáciu, že samozrejme, že budem pokračovať, čo sa týka aj daných noviel v rámci tejto 305, lebo toto je veľmi riziková skupina, ktorá si potrebuje alebo teda si vyžaduje naozaj obrovskú pozornosť a nielen čo sa týka umiestnenia, teda socializácie mladých dospelých. Čiže len toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predložil, alebo teda vyjadril sa k návrhu novely zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ešte na začiatku by som sa chcel poďakovať z tohto miesta mojej pracovnej skupine, čiže riaditeľom centier pre deti a rodiny, ale aj odborníkom, ktorí vlastne kreovali, respektíve sa pričinili, participovali v tejto novele a máme to aj v druhom čítaní.
Čiže tento návrh sa týka hlavne mladých dospelých a teda detí žijúcich v centrách pre deti a rodiny v rámci celého Slovenska a snažil som sa teda aj s kolegyňou predkladateľkou spolupredkladateľkou Luckou Drábikovou v podstate upraviť tie jednotlivé body a hlavne týkajúcich sa mladých dospelých. Čiže prvý bod sa týka mladých dospelých, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoj odchod v centrách pre deti a rodiny v 18. roku života a samozrejme sa prirodzene ťahajú za slobodou, častokrát nevedia, kam teda ich nohy teda budú smerovať a ja navrhujem, aby sa mohli vrátiť do centra pre deti a rodinu, pokiaľ sa ocitnú v ťažkých životných podmienkach do 24 mesiacov. Súčasný návrh alebo súčasný zákon im to umožňuje do jedného roka, ja teda navrhujem, aby to bolo do 24 mesiacov. To sa týka ale mladých, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoj pobyt ústavnou starostlivosťou v 18. roku života.
Druhý návrh v rámci novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele sa týka mladých dospelých, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, aj takých máme v centrách v rámci celého Slovenska. Čiže navrhujem, aby sa všetky tieto procesné úkony zdravotne znevýhodnených domovákov riešili už v 17. roku života, čiže rok pred svojou plnoletosťou, aby centrum pre deti a rodiny vypracoval sociálny plán, samozrejme, s centrom, s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s vyšším územným celkom, s obcou, prípadne s akreditovaným subjektom a mladý dospelý, ktorý je zdravotne znevýhodnený v 18. roku života, mohol kontinuálne prejsť do zariadenia sociálnych služieb alebo aj do nejakého špecializovaného zariadenia.
Čiže opakujem, tieto procesné úkony je potrebné už riešiť v 17. roku života, nakoľko vieme, že ten proces, a to je jedno, či je to domovák alebo nedomovák, sa dostať do zariadenia sociálnych služieb je veľmi komplikovaný a tie čakačky sú naozaj zdĺhavé. Čiže pomáhame tejto rizikovej skupine v spoločnosti. To je druhý návrh.
Tretí návrh sa týka mladých dospelých, ktorí sa ocitnú, a tak je to v zákone aj zadefinované, sa ocitnú v nepriaznivej životnej situácii, tak môžu poprosiť svoj centrum, čiže detský domov, centrum pre deti a rodinu, sa vráti opätovne do zariadenia, ale tam sme dali výnimku, aby sme neudržiavali zbytočne agóniu a naozaj toho mladého dostatočne socializovali a postavili na vlastné nohy, tak chceme, aby sa mohol, samozrejme, vrátiť, ale len na 90 dní v rámci jedného roka a túto možnosť môže využiť aj nasledujúci rok a tiež len na 90 dní. Čiže opakujem, túto možnosť môže využiť mladý dospelý, ak sa ocitne v nepriaznivej životnej situácii, na 90 dní v rámci jedného roka a túto možnosť na 90 dní môže využiť aj nasledujúci rok.
Pokiaľ mu tak ale centrum pre deti a rodinu nevyhovie, tak musí prejsť písomná dohoda, aby sme zachovali maximálnu transparentnosť medzi riaditeľom centra pre deti a rodinu a mladým dospelým. Samozrejme, ak mladý dospelý nechce spolupracovať, nakoľko vieme, že typológia klientov je veľmi rôznorodá, tak centrum má za povinnosť sa mu písomne vyjadriť a samozrejme odôvodniť, prečo mladého dospelého teda nechce prijať. To je tretí návrh.
No a potom tu máme návrh, čo sa týka výživného. Ak rodičia platia výživné za deti, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny, tak to výživné už nepôjde do štátneho rozpočtu, ale pôjde to práve na účet mladého dospelého, ktorý je zriadený a bude zriadený, alebo na vkladné knižky. Chceme naozaj, chceme naozaj dosiahnuť, aby mladý dospelý okrem jednorazového príspevku, na ktorý má nárok, pri odchode zo svojho centra dostal aj finančné prostriedky od svojho rodiča, samozrejme ak platí. Čiže pôjdu určite finančné prostriedky na účet mladého dospelého alebo na vkladnú knižku. Týka sa to len mladých dospelých, ktorí majú nariadenú ústavnú starostlivosť. Netýka sa to domovákov alebo teda detí, ktoré majú bezodkladné alebo teda výchovné opatrenie.
To je asi z mojej strany všetko. Možno by som dodal len toľko, že dnes máme naozaj v centrách pre deti a rodiny v rámci celého Slovenska niečo cez 4,5-tisíca detí od východu po západné Slovensko. Skutočne ide o rizikovú skupinu v spoločnosti. Ja som tento návrh zákona aj s mojou pracovnou skupinou kreoval teda dlhodobo, lebo v tejto oblasti sa pohybujem 15 rokov, čiže nie je to žiaden výmysel. Táto skupina je naozaj riziková a dnes vieme, že mladí sa majú obrovský problém začleniť do spoločnosti. No a mladých dospelých, keď som sa už zmienil, máme niečo cez 300, ktorí vychádzajú každý rok ukončením ústavnej starostlivosti alebo ukončením vzdelania. Budem veľmi vďačný aj opozícii, samozrejme, ako koalícii, za podporenie tohto návrhu a chcem aj vlastne poďakovať, pretože aj v prvom čítaní vlastne bola podporená alebo bol podporený tento návrh zákona aj opozíciou.
Čiže ešte raz veľmi pekne ďakujem.