Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, od pádu komunistického režimu už prešlo viac ako 30 rokov a my stále celý ten čas sa usilujeme o zmiernenie. Zmierniť krivdy, ktoré komunisti napáchali. Nezastavili sa ani pred porušovaním základných práv a slobôd vlastných občanov.
Komunisti internovali, mučili a väznili svojich otvorených kritikov a často aj úplne obyčajných ľudí. Napríklad najstaršia žijúca politická väzenkyňa Anna Kozáková bola v 50. rokoch odsúdená na 4 roky väzenia zato, že pred miestnym národným výborom v Zborove, okres Bardejov, protestovala spolu s ďalšími ženami proti zatknutiu miestneho kňaza eštebákmi.
Komunistom nestačilo obmedzovanie osobnej slobody. V prenasledovaní väzňov svedomia pokračovali aj po prepustení z policajných ciel, väzení či internačných kláštorov. Mnohým väzňom svedomia roky nedovolili nastúpiť do trvalého pracovného pomeru, ich deťom bránili v štúdiu, viacerým zobrali cestovné doklady.
Jeden z postihnutých je aj pán Jozef Kuciferec. Bol mučený a nespravodlivo odsúdený pre svoju vieru v Boha. Prešiel viacerými komunistickými väznicami a aj po prepustení zo žalára ho komunisti terorizovali. Nedovolili mu trvalo pracovať, mohol iba brigádovať, a tak úradom nemá ako zdokladovať až 12 rokov svojej práce. Samozrejme, to ovplyvnilo aj jeho dôchodok. Dôchodok Jozefa Kuciferca je 230 eur. Je to nespravodlivé, je to do neba volajúce.
Kvôli tejto nespravodlivosti predkladáme novelu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Veteránom protikomunistického odboja navrhujeme zvýšiť príplatok za každý mesiac obmedzenia osobnej neslobody z dnešných 5 na 10 eur. Zároveň do zákona dopĺňame skupinu ľudí, na ktorú doteraz zákon nepamätal. Ľudí, ktorým komunisti obmedzili osobnú slobodu pred 70 rokmi. Rehoľníčky a rehoľníkov, ktorých internovali v sústreďovacích a tzv. kárnych kláštoroch.
Akciu „K“ schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa vo februári v roku 1950. Prípravné práce na akciu „K“ boli koordinované popredným predstaviteľom KSS Gustávom Husákom. O polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci štátnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti a ľudových milícií mužské kláštory v celom Československu. Rehoľníkov zadržali a nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a tzv. najreakčnejších rehoľníkov sústredili v kárnom kláštore v Pezinku. Ostatných internovali v štyroch ďalších kláštoroch v Hronskom Beňadiku, Jasove, v Šaštíne a v Podolínci. Život v sústreďovacích táboroch nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, pribudli na okná mreže a kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a dohliadali naň strážcovia z leopoldovskej väznice.
Akciu „K“ nesprevádzalo len násilie, ale aj ničenie a rabovačky vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku a obradných predmetov. Podľa dobových informácií dostali slovenskí eštebáci za tzv. vzorné vykonanie akcie „K“ na odmeny 800-tisíc československých korún, vtedajších za, sko... za, pardon, skonfiškovaných peňazí.
Po akcii „K“ nasledoval podobný zásah proti ženským reholiam, tzv. akcia „R“. Komunisti udreli na ženské kláštory v deň výročia SNP 29. augusta 1950. Do sústreďovacích kláštorov odviezli takmer 4 000 rádových sestier. V ďalšej etape to bolo 2 000 sestier prevedených do priemyslu.
Vážené dámy a páni, je čas napraviť aj tieto krivdy. Je čas vdať úctu a oceniť veteránov protikomunistického odboja. Je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy. Veteráni protikomunistického odboja, tí, ktorí ešte žijú, sú dnes starí ľudia. Každý mesiac je ich menej. Prosím, podporte tento návrh novely zákona kvôli nim. A prosím, podporte ho ako memento do budúcna, aby sa žiaden totalitný režim na Slovensku už nikdy nezopakoval. Aby sme už nikdy nemuseli naprávať krivdy po totalitách.
Ďakujem. (Potlesk.)