Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem len poďakovať pánovi ministrovi za túto iniciatívu. My sme sa už niekoľkokrát stretli kvôli tomuto obchvatu, lebo ako aj pán minister vie, aká je u nás zlá situácia, a čo sa týka dopravy priamo v meste Kežmarok, tak veľmi pekne vám ďakujem za ochotu a dúfam, že sa čoskoro stretneme a budeme mať ďalšie informácie k tomuto. Ďakujem.

Možem? Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda vlády. My sme spolu teda aj komunikovali.
Oceňujem to, pretože my máme v Skalici veľkých zamestnávateľov, a teda majú takže na, možno na, dvakrát do týždňa s nimi komunikujem. Hovorili, že raz do týždňa, maximálne raz do dvoch týždňov chcú už pretestovávať všetkých zamestnancov, a vzhľadom na to, že my sme sa ako okres koncom decembra nachádzali na 5. mieste, a teraz sme na 62. mieste, je to vďaka aj hlavne týmto zamestnávateľom, pretože okamžite po Novom roku toto, takto nastúpili a začali testovať, a veľmi oceňujú teda túto pomoc, takže budú v tom naďalej pokračovať, lebo to výrazne pomáha, a, samozrejme, aj rodinní príslušníci. Dneska sme si to konzultovali ešte s druhým riaditeľom firmy, ktorý hovorí, že áno, rodinní príslušníci aj v prípade, že sa vezú v aute do roboty, tak tam je obrovské riziko vlastne, že teda ten COVID sa šíri.
Takže ďakujem veľmi pekne a určite by som rada v tom, aby sme z ministerstva hospodárstva toto ďalej podporovali.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa v prvom rade chcem poďakovať jednak kolegom za tú podporu a dávam za pravdu aj pánovi Kotlebovi tuná, že skutočne tá pohybová príprava, resp. telesná výchova, tá má problémy na normálne školskom riadnom systéme. Vieme, že to nemá tú úroveň, ktorú by to malo, a ustriehnuť to doma, samozrejme, znova to bude určite na tých rodičoch v prvom rade, ak si uvedomujú, že nielen to vzdelávanie je dôležité, ale aj by tie deti boli zdravé, aby netrpeli nejakými problémami, lebo vieme, že teraz sa ten pohyb obmedzil, a mnohé, mnohé deti a mnohí rodičia hlásia, že deti im pribrali, deti majú problémy s chrbticami a tak ďalej, pretože veľa trávia nad počítačom. Samozrejme, že nie, menej času trávia pri tom vzdelávaní, pri tých počítačoch ako pri, pri tom, že sledujú nejaké, rôzne hry hrajú a tak ďalej. Takže dávam toto za pravdu a určite aj na to treba myslieť pri tom, dá sa, dá sa povedať, tom kontrolnom systéme, že ako to individuálne vyučovanie prebieha, či aj na toto sa pamätá, či to vedia nejakým spôsobom odprezentovať a dokázať, že sa to tam realizuje.
Takže ďakujem za tento postreh.

Ďakujem. Ja tiež vítam, že vznikla a vznikne táto možnosť. Ja osobne mám skúsenosti jednak s rodičmi, ktorí majú nejakým spôsobom hendikepované dieťa, že, že nemali túto možnosť a bolo to komplikované ju riešiť. A tiež vidím ešte jednu dôležitú dimenziu, tiež že kvôli aj tej kvalite vzdelávania, ako aj tu predrečník povedal, a úrovni.
Takú kuriozitu poviem, tí, ktorí prví zaviedli všeobecné vzdelávanie pre svoje deti, hutteriti, habáni, ktorí tu mali komunity aj na Slovensku, aj na Morave, chceli prísť na Slovensko späť a opäť tu založiť komunity, ale kvôli tomu, že by si nemohli vzdelávať svoje deti doma sami, tak to nakoniec padlo. A bola by to aj investícia dobrá z ekonomického hľadiska, ale nebola táto možnosť, aby si kontinuálne obidva stupne mohli deti vzdelávať.
Tak toľko poznámky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja viac-menej sa len pripojím tuná ku kolegom, ani som sa nehlásil do faktickej poznámky. Pripravoval som si taký podporný príspevok, ale, samozrejme, po tom, čo som počul od Majky tuná ako našej kolegyne, tak si myslím, že ani viacej by nebolo treba. A opäť tu cítiť takú, by som povedal, jednotu v tom názore na to.
Keď si začala svoj príspevok, tak som tu narátal na tejto strane pedagógov, tuná sedia pedagógovia, tam sedia pedagógovia aj za mnou sedia pedagógovia, to je taká zaujímavá situácia a vidím, že sa v tom zjednocujeme, a, samozrejme, že aj chápeme ten cieľ tohto zákona, ktorý tu je, a myslím si, že, a ja tiež ďakujem, že viac-menej pri tom tvojom príspevku som sa dozvedel určite viacej, ako aj z dôvodovej správy a z ďalších vecí, je to veľmi dob..., podrobne bolo vysvetlené a myslím si, že by si to zaslúžilo možno aj nejaký výstup na TA3, no.
Tak teraz idem k tomu samotnému. Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, teda mení zákon č. 245 o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. Právo na vzdelanie patrí medzi jedny zo základných pilierov ľudských práv. Keďže v zmysle našej ústavy má každý právo na vzdelanie, je potrebné toto aplikovať čo najpresnejšie.
Podľa súčasnej právnej úpravy štát umožňoval plniť povinnú školskú dochádzku formou individuálneho vzdelávania iba v prípade žiakov I. stupňa základných škôl. Pre kategóriu žiakov II. stupňa ale individuálne vzdelávanie, to umožnené nebolo. Aj na základe mojich dlhoročných pedagogických skúseností sa domnievam, že v tomto prípade je potrebné zohľadniť sociálny aspekt práva na vzdelanie, ktorý vyžaduje od štátu, aby ho urobil prístupným a dosiahnuteľným, a o to sa aj tento zákon snaží.
Samozrejme, aj v tomto prípade rozšírenie individuálneho vzdelávania pre žiakov II. stupňa by sme mali pod pojmom vzdelanie rozumieť nielen samotný prístup k vzdelaniu, ale aj poskytnutie určitej úrovne a kvality. A verím, že aj o to nám ide. Verím, že umožnenie individuálneho vzdelávania pre žiakov druhého stupňa základných škôl pôjde, ako sa vraví, ruka v ruke aj s úrovňou a kvalitou. Keďže realizácia tohto ústavného práva na vzdelanie je, samozrejme, možná až na základe zákonov prijatých na jeho vykonanie, vítam predloženie tohto zákona našimi kolegami a považujem ho za krok v prospech zlepšenia podmienok pre vzdelávanie.
Zároveň som pri tejto téme, si pri tejto téme vzdelania uvedomil, že téma vzdelávania vôbec nepatrí v rámci Európskej únie do tzv. spoločných politík a vzdelávacie systémy členských štátov nepodliehajú nejakej unifikácii. Možno tu je nový priestor pre otvorenie tak širokej témy, akou je vzdelávanie, pretože práve vzdelanie je zárukou posilnenia dôstojnosti a slobody človeka. Na týchto základoch sú postavené najvyspelejšie spoločnosti. Ak chceme budovať moderný a vyspelý štát, potrebujeme vzdelaných a pracovitých ľudí. My im musíme vytvoriť podmienky, aby sa mali kde uplatniť, a tým zlepšiť životnú úroveň na Slovensku.
A zároveň platí, že spoločnosť je tým slobodnejšia, čím sú vzdelanejší jej členovia, takže vítam tento zákon a budem podporovať aj ako bývalý pedagóg všetky dobré návrhy vzdelávacích zákonov, ktoré vytvoria podmienky a zvýšia kvalitu celého vzdelávacieho systému.
Ďakujem vám.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí prejavili svoj názor, a rada by som teda odpovedala niektorým.
Pán Kočiš, správne ste povedal, že pre každé dieťa je vhodný istý typ vzdelávania.
Pán Šefčík, komisionálne skúšky. Každá škola, ktorá pripravuje, každá kmeňová škola, ktorá pripravuje tieto komisionálne skúšky, si dáva veľmi záležať na tom, aby to prostredie bolo príjemné, čo najmenej stresujúce, a myslím si, že v spolupráci učitelia, rodičia a domškoláci to zvládajú. A určite je myslené aj na to.
A ostatným už len veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja takisto ako dlhoročný pedagóg by som chcel poďakovať za túto iniciatívu svojim kolegom a možno pár niektorých takých postrehov.
V tej rozprave si hovorila o tom, že, myslím, keď som dobre zachytil, 48,6 % detí je jedno dieťa z viacerých v rodine, sa takto vzdeláva. To svedčí o tom, je množstvo detí, ktoré, alebo rodín, ktoré to šijú presne, toto, toto vzdelávanie len na jedno dieťa. To znamená, ono má nejaké individuálne potreby, či už sú to nejaké potreby zdravotné, alebo iné, ktoré boli už spomínané, čiže je to sloboda pre nich, ktorú im takto dáme, aby v tomto mohli pokračovať aj na druhom stupni.
Ďalšia vec je tu ohľadom tých komisionálnych skúšok a preverovania tých vedomostí. Chcem sa opýtať, či sa pamätá aj na to, že je tam vlastne širší záber tých tém, a tým rodičom môžu vypomáhať aj iní ľudia, aj iní pedagógovia, že či sa pamätá aj na to, že, že v tej komisii potom budú sedieť aj niektorí ľudia, ktoré, s ktorými sa to dieťa stretávalo pri vzdelávaní, čiže či už sú to rodičia, v tej komisii, ktorá bude skúšať, či už sú to rodičia, alebo tí pedagógovia.
No a ešte posledná poznámka, ja okrem toho, že mám takmer 18 rokov odučených na stredných školách, som aj dlhoročným šachovým trénerom a takto, keď sme sa so šachovými trénermi bavili, tak obrovské problémy majú niektoré deti v školách, obrovské problémy aj na II. stupni základných škôl a napriek tomu sú vynikajúci šachisti. Čiže to sa im odbúra takisto, mohli by mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Maťka, ty máš taký upokojujúci hlas a charizmu, že sme tu dosiahli takú naozaj peknú idylku, že aj opozícia, aj koalícia tak pekne, vecne reagujeme, tak naozaj ti za to ďakujem, aj za celú tú tvoju prácu, ktorú si tomu venovala.
Čo robí našu dobu takou výnimočnou, je vlastne možnosť voľby. Možnosť voľby vo všetkom. A ak sa niekto spýta, že či by existoval vôbec nejaký žiak, ktorý by proste chcel zanechať to prostredie, kde má partiu, kamarátov, zábavu, za domácu spoločnosť, tak odpoveď je veľmi jednoduchá.
My sme teraz na výbore mali takúto hrubú 280-stranovú správu od Štátnej školskej inšpekcie a jedna z mnohých vecí v tejto nádherne spracovanej publikácii, ktorá ma až zamrazila, bola informácia, že existuje množstvo detí na základnej škole, ktoré sa dokonca boja chodiť do školy, a ako dôvod uviedli, že sú alebo že trpia niektorou formou šikany. Sám som to ako učiteľ zažil, zvlášť tzv. kyberšikana, keby tomu slabému jedincovi jeho spolužiaci začali robiť zo života peklo. Robili cez, cez fotoshop rôzne úpravy fotiek, ktoré ho absolútne dehonestovali, zosmiešňovali, a ak si človek predstaví, akým, akým neskutočným peklom si to dieťa musí prechádzať, tak ďakujem Bohu, že bude mať možno aj takejto voľby, že si povie, mami, oci, ja toto už nezvládam, prosím vás, naozaj poskytnite mi tú možnosť domáceho vzdelávania. Tak aj z toho pohľadu sa veľmi teším.
Ďakujem. .

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Šofranko za iniciatívu v tomto smere. Myslím si, že je to veľmi vítané vzhľadom k tomu, že Slovensko zaostalo v tomto uvoľňovaní vzdelávania. Veľmi veľa krajín - aj okolitých - je už ďaleko pred nami. A tiež chcem doložiť pár čísel k tomu, že sú ľudia, ktorí sa obávajú toho, že nám deti masovo budú odchádzať zo škôl a vzdelávať sa doma, akoby unikať tomu štátnemu vzdelávaciemu systému.
Nuž, v Českej republike, kde je to podstatne uvoľnenejšie, kde je možné aj domáce vzdelávanie na II. stupni, sa dnes v tejto oblasti vzdeláva 2-tisíc detí. Z toho, samozrejme, je aj pár stoviek zo Slovenska, ktoré sú tam virtuálne vzdelávané, keďže na Slovensku to nie je možné, tak sa, sú prihlásené v českej škole a vzdelávajú sa doma Slovensku.
Čiže keď to prepočítame na slovenské pomery, môžme očakávať, že na Slovensku bude takých detí zhruba tisíc na oboch stupňoch. Dneska ich je zhruba 500, 500-600 možno. Keď to prepočítame na množstvo detí, ktoré máme v povinnej školskej dochádzke dneska, tak ich je zruba 0,5 mil. na Slovensku, čiže tisíc detí z 0,5 mil. bude pravdepodobne na domácom vzdelávaní. Z toho vyplýva, že naozaj takéto niečo je možné len pre ľudí, ktorí sú o tom naozaj veľmi silno presvedčení, že to chcú, prípadne pre takých, ktorí to veľmi musia zo zdravotných dôvodov. A myslím si, že nebolo by dobré, keby sme takémuto niečo kládli prekážky.
A chcem ešte zareagovať aj na to, že viacerí tu spomínajú ako individuálne vzdelávanie to, čo dneska sa na Slovensku deje. Prosím vás, to nie je individuálne, to je online vzdelávanie. To je obrovský rozdiel, keď niekto sa vzdeláva cez počítač zo školy a keď sa vzdeláva doma, je to niečo úplne, to sa nedá vôbec porovnávať a spájať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani poslankyni Šofranko, ktorá ukázala aj to, že zákony, ktoré prichádzajú od poslancov zo školského výboru, čiže z výboru pre vzdelanie, majú najčastejšie dobrú, veľmi úroveň odbornú, že dávajú najavo, že nám ide naozaj o vzdelanie, o skutočne odbornú diskusiu, takže chcem za to poďakovať, za ten prednes, za to spracovanie, za rôzne dáta, prieskumy, že to nie je len nejaká, nejaký súkromný názor, ale naozaj vec, ktorá je preštudovaná, overená.
Chcel by som zdôrazniť, že veľmi súhlasím práve s tým právom, ale aj povinnosťou a zodpovednosťou rodičov za výchovu a vzdelávanie svojich detí. Nejde nám len o to, aby deti chodili do školy, ale aby boli vzdelané. Samozrejme, z drvivej väčšiny, väčšiny prípadov detí rodín sa toto deje v tom inštitucionálnom vzdelávaní, tak ako pani poslankyňa naznačila, netreba mať obavu, že teraz nájde, príde k nejakému masívnemu presunu. Ide skôr o zreálnenie stavu, kde zhruba niečo viac ako 1 promile, čiže 0,1 % detí bude mať lepšie možnosti a nebude musieť to riešiť cez Českú republiku alebo iné krajiny. A navyše Slovenská republika získa potom lepšie, lepšiu kontrolu, lepší kontakt s týmito deťmi a rodinami. Takže stále 99,8 alebo 88 % to budú deti, ktoré budú chodiť do tých inštitucionálnych škôl. Treba povedať, že je to aj veľmi národné, takže sa rodičia do toho nebudú tak hrnúť, tak ako zistili aj pri tom nútenom domácom vzdelávaní, teda dištančnom v súčasnosti.
Chcem ešte povedať, že sme otvorení teda na zmeny, ktoré sa týkajú skúšania, spolupráce so školou a financovania detí študujúcich individuálne a takisto kvalifikačných predpokladov rodičov. Toto je zatiaľ taký základ v prvom čítaní, ktorý sa dohodol aj s ministerstvom školstva.
Ďakujem.