Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som poďakovať za príspevok Tomášovi. No, štát chce mať výraznejší vplyv na prvky kritickej infraštruktúry, aktuálne nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti ich prevádzkovateľov a nemá žiadne možnosti, ako vstupovať do procesu zmeny ich vlastníckych pomerov. Väčšina členských štátov má prijatý takýto zákon. Ako si povedal, Tomáš, je to šestnásť z dvadsiatich siedmich členských štátov. Treba podčiarknuť, že sa jedná o vnútornú záležitosť členského štátu, Európska komisia do takýchto vecí nezasahuje.
Pokiaľ ide o posudzovanie súladu s legislatívou Európskej únie, všeobecne platí, že je možné posudzovať ju len pri zákonoch, ktoré v členskom štáte prešli celým legislatívnym procesom a nadobudli účinnosť. Pokiaľ by sa však vyskytli pochybnosti o súlade s európskou legislatívou, je, samozrejme, možné poslať Európskej komisii podnet na preskúmanie.
Sme v prvom čítaní, verím, že pozmeňujúcimi návrhmi Petra Kremského sa zákon vylepší a niektoré pochybnosti sa odstránia. A, samozrejme, sa prikláňam k návrhu pána predsedu výboru pre európske záležitosti Tomáša Valášeka, že by sme mali tento návrh zákona prerokovať aj vo výbore pre európske záležitosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť, že tak ako pri nedávno prerokovanom zákone o strategickej surovine, akou je voda, tak aj v tejto chvíli o strategickej surovine, ktorá je pre Slovensko elektrina, prišiel, prišiel takýto zákon, aby sme vlastne uchránili Slovenskú republiku pred nejakými problémami.
Na druhej strane tiež oceňujem vlastne pozmeňujúci návrh od predsedu hospodárskeho výboru, ktorým sa ten zákon precizuje, a som veľmi rád, že v vzácnej zhode medzi koaličnými stranami vlastne vieme tento problém vyriešiť, a aj týmto by som chcel povedať a poukázať na to, že spolupráca medzi koalíciou funguje a rojíme zákony, ktoré pomáhajú Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som vysvetlil svoje výhrady k tomuto zákonu. Ako už pán podpredseda vlády tu spomínal, medzičasom sme po dlhšej diskusii dospeli k dohode o tom, že podám pozmeňovací návrh na výbore pre hospodárske záležitosti, a chcem veľmi krátko vysvetliť, čo mne a takisto mojim kolegom na tomto návrhu prekážalo.
V pôvodnom návrhu, ktorý máte pred sebou, je ustanovenie, podľa ktorého pri priamych, ale aj nepriamych prevodoch akcií a vlastníckych podielov spoločností kritickej infraštruktúry štátu by si teda noví majitelia alebo žiadatelia mali vypýtať predtým súhlas Slovenskej republiky. V praxi by to mohlo viesť k tomu, že napríklad pri burzových obchodoch materských spoločností našich slovenských firiem, ktoré tu účinkujú v energetike alebo priemysle, ak by niekto na burze nakúpil viac ako 5 % akcií takýchto spoločností, musel by si predtým vypýtať súhlas vlády Slovenskej republiky.
Myslím si, že toto by bol veľmi neštandardný krok v asi histórii kapitálových trhov, a myslím si, že by to bolo naozaj vážne obmedzenie vlastníckych práv súkromných spoločností, ale aj slobody podnikania. Preto sme po rokovaní s pánom podpredsedom vlády Sulíkom navrhli zmenu.
Podľa tejto zmeny sa nebude vyžadovať súhlas vlády, ale tam bude len povinnosť ohlásiť takúto zmenu ministerstvu hospodárstva a ministerstvo hospodárstva bude môcť preskúmať vlastne takéto, takéto, takúto udalosť, takúto transakciu a v prípade, že to bude ohrozením pre Slovenskú republiku, bude môcť navrhnúť vláde vyslovenie nesúhlasu.
Takže v prípade takejto zmeny a v prípade takéhoto schváleného pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu budeme súhlasiť s takýmto návrhom a budeme tiež hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, pán minister za odpoveď. Dúfam, že teda sa tam nájdu, tá, asi nebudete vedieť povedať nejako konkrétne, pretože, samozrejme, tie prevádzky sú špecifické. Poviem príklad, v tom cestovnom ruchu, ja neviem, gastro, bolo im tam vyčlenené, že 10 % sa bude kryť z tých ich tržieb, a či tuná je už nejako vyšpecifikované a či je nejaká šanca teda aj spätne, aby to išlo už odvtedy, odkedy boli zavretí, pretože, samozrejme, najviac boli zavretí v roku 2020.
A ešte, prepáčte, ak vás môžem opýtať sa, že vlastne tie fitnescentrá máme, častokrát majú problém s tým, že nie sú zaradení do nejakého konkrétneho ministerstva, pretože aj na, v odbore živnosti sú registrované ako fitnescentrum, starostlivosť o ľudské telo, služby pre verejnú hygienu obyvateľstva, vnútorné športoviská a tak ďalej, čiže je to roztrúsené. Lebo ja, keď som sa dopytoval na slovenskom Štatistickom úrade, tak mi povedali, že pod tým fitnescentrom je zaregistrovaných 343 firiem, hej, ale v podstate vieme, že ich, ja neviem, možnože ich je do 2 000 na Slovensku.

Pán poslanec, ja som vravela, že nie, že, samozrejme, neberiem to ako niečo zásadné pri naštartovávaní gastrobiznisu. Ja som vravela, že to považujem za jeden, jeden z možných pomocných krokov. Je asi vidno, že ste nema... neriešili žiadne gastrozariadenie, ale ja som riešila gastrozariadenie a to gastrozariadenie žilo z tých lístkov, pretože ľudia, ktorí k nám prichádzali na obed, drvivou väčšinou platili práve gastrolístkami. Čiže myslím si, že... úprimne, tie gastrolístky nútili tých ľudí chodiť na tie obedy, čo teraz nebude až tak úplne pravda, lebo človek si radšej možno tie peniaze, ktoré dostane, ktoré si vyberie, použije na niečo iné a jedlo si bude nosiť z domova. V pohode, ale myslím si, že gastropriemysel nám padá na ústa, padol nám na ústa a potrebujeme ho naštartovať. Mnoho z tých prevádzok už bolo, bolo nútených zatvoriť, pretože tá pomoc štátu nie je až tak skvelá, ako, ako... ale nedokážeme to urobiť, peniaze v tejto krajine nie sú, však netvárme sa, že sú, nie sú. Ale keď by to malo trochu pomôcť, trochu pomôcť tomu gastropriemyslu, ja by som sa prikláňala k tomu, aby sme to naozaj nechali do konca roka. Ja nehovorím nastálo, hej? Do konca roka a po konci roka už od nového roka poďme do systému, ktorý je pred nami v podobe nového zákona. Čiže asi toľko k tomu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem tiež krátka v podstate. Ja som mala problém s materiálom, ktorý vybehol, kde účinnosť tohto zákona bola od 31. marca, myslím. To už som teda na klube sa dozvedela, že to tak nebude, že to tak bude od 1. januára nasledujúceho roku. A ja vám poviem prečo.
Je pravda, že v spoločnostiach, ktoré riešia tieto lístky, pracuje množstvo ľudí a pri komunikácii nielen s gastroprevádzkami, ale aj s firmami, ktoré tieto gastrolístky editujú, bol problém, v zásade problém v tom, že jednak mali už nakúpené papiere, ktoré sú pre nich ceniny, mali ich nakúpené dopredu, prišlo by k veľkým stratám, to je jedna vec. A druhá vec, prišlo by k stratám pracovných miest zamestnancov, čo, ktorých je zhruba tristo, ktorí v týchto spoločnostiach pracujú, čo si nemyslím, že v tomto čase, čase pandémie, by bolo dobré, aby ďalších tristo ľudí prišlo o zamestnanie. Oni sú zmierení s tým, že tento zákon je, bude prijatý, len im išlo o to, aby mali dostatočný čas na to, aby sa pripravili. Pre nich príprava znamená začať s tým od budúceho roku.
Ja v podstate nemám žiaden problém s týmto zákonom, len chcem upozorniť na to, že to niečo spraví aj v tej spoločnosti. Okrem toho, že budú, že by vznikali nejaké problémy s prepúšťaním týchto zamestnancov, to vidím ako problém aj pri snahe znovu naštartovať gastropriemysel, pretože pravda je, že väčšina nie z nóbl, ale skôr z tých stredných a menších podnikov, ktoré majú kuchyne, žijú z tzv. menučiek, a tie menučká, na tie menučká, tie menučká si ľudia kupujú obvykle cez obed a obvykle ich k tomu núti to, že dostávali, dostávajú do ruky lístky, hej?
V podstate áno, je pravda, že časť ľudí tie lístky používa na nákup potravín v potravinách, ale veľká časť, a teraz to hovorím ako človek, ktorý rovnako ako môj kolega prevádzkoval charitatívnu reštauráciu, kde vlastne zo zisku my sme zakupovali zdravotné pomôcky pre postihnuté deti a tiež sme skončili, pretože sa to nedalo ďalej ťahať, ale skutočne aj my sme žili z tých lístkov a z tých obedov. Čiže ja sa prikláňam k tomu, aby, a teda aj som rada, že to nebude ihneď, že nám ešte zostane nejaký čas pre prevádzky, ale aj pre majiteľov tých firiem, ktoré distribuujú tie lístky, aby dokázali riešiť svojich zamestnancov a že nám zostáva trochu čas.
Ja nehovorím, aby sme naštartovali naspäť, naspäť gastropriemysel, ja nehovorím, že to bude nejaké zlomové a že teraz jedine gastrolístky nám zachránia gastropriemysel, nie je to pravda, ale určite to dopomôže.
Takže ja vám veľmi pekne ďakujem a to je všetko, čo som chcela k tomu povedať.

... (začiatok vystúpenia odznel mimo mikrofónu) výberu a dobrovoľnosti, čo sa týka gastrolístkov. Dlhé roky som pracoval a podnikal v gastronómii a v cestovnom ruchu, denne som prichádzal do kontaktu so spomínanými gastrolístkami. Nevidím žiaden zmysel, aby sme riešili túto situáciu tváriac sa, že pomáhame, aby zamestnanci dostávali pravidelne teplú stravu. Určite tento úmysel tu nie je a gastráče toto nevyriešia. V prvom rade vidím, som vnímal ako veľmi dobrý a istý zdroj nemalých príjmov ľahkého a bezrizikového podnikania pre niektorých majiteľov gastrofiriem. Samozrejme, že gastrofirmy budú robiť všetko pre to, aby mohli v tomto ich biznise pokračovať naďalej. Brali nemalé provízie a vytvárali ľahké a bezpracné zisky z tohto biznisu. Aj tak mnohí zamestnanci gastrolístky nepoužívali na stravovanie, ale používali ich na nákup mnohých iných druhov tovaru, nemali problém gastrolístky použiť aj v pohostinstvách. Som za to, aby si zamestnanci mohli vybrať medzi gastrolístkami, kartami alebo hotovosťou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja len tak krátko. Tá zaujímavá štúdia, o ktorej ste sa zmieňoval, pán poslanec (povedané s pobavením), ma teda naozaj pobavila, ale vravel si, že je to len nejaká hypotetická rovina alebo teda je to len v rovine hypotézy, ale v konečnom dôsledku to asi nemá nejaký vplyv teda na hlad alebo nehlad, a teda na samotné gastrolístky. Čiže, čiže asi tak.
Čo sa týka toho výberu, už som sa o tom viackrát zmienil. Tu ešte treba naozaj asi povedať a veľmi teda podčiarknuť, že skutočne treba dbať alebo pozerať sa na spokojnosť, v prvom rade spokojnosť zamestnanca. Byrokracia, vraveli ste, že byrokracie sa teda tí zamestnávatelia nejakým spôsobom môžu hypoteticky obávať. Ja si myslím, že netreba sa na to takto pozerať a nejde o nič tragické. Pokiaľ viem, tak ten samotný výber alebo rozhodnutie sa teda realizuje počas jedného roka, teda raz ročne, čiže naozaj by som byrokraciu dal teda naozaj teda na vedľajšiu koľaj.
No a už len posledná vec, ako som vravel aj predtým, skutočne dodržujme princípy demokracie a čo sa týka výberu gastrolístkov alebo finančného príspevku, naozaj tá demokracia tu má svoje opodstatnenie, opakujem, v záujme a spokojnosti všetkých teda zamestnancov.
Ďakujem.

Rád by som iba pripomenul členom výboru pre kultúru a médiá, že o 12.30 máme rokovanie výboru. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Zvolávam ľudskoprávny výbor na dvanástu hodinu v kinosále. Ďakujem pekne.