Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA, ZA ĽUDÍ a SaS – navrhujem preložiť hlasovanie o bode 2 (tlač 468), ide o zákon vrátený prezidentkou, na zajtra o 17.00.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som svoju výhradu k tomuto predniesol aj na našom poslaneckom klube. Mám k tejto veci zásadné výhrady.
V prvom rade si myslím, že aj keď je tento návrh z nášho poslaneckého klubu, myslím si, že nebol dostatočne prejednaný, najmä s mestom Martin. Myslím, že kolegovia, ktorí predkladajú návrh novely zákona 377 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy, si naplno neuvedomili, čo vyvolajú zmenou Ondrejského cintorína na ďalší národný cintorín. Známe osobnosti Slovenska, či už z kultúry, vedy, alebo politiky, nie sú pochované iba na Ondrejskom cintoríne, ale aj na iných cintorínoch.
Takže tu som komunikoval či s predstaviteľmi samosprávy, či s primátorom mesta Martin, takže ja som za to, aby tento návrh bol stiahnutý. Bohužiaľ sa to nestalo, ale svoje výhrady som k tomu povedal. Viac-menej som myslel, že tento bod programu bude zrejme na programe budúci týždeň, mám tam veľa, veľa rozporuplných otázok, ktoré chcem s vami ešte prediskutovať. Môj názor je zatiaľ, v takejto podobe tento návrh nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 453). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, resp. obce, no napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Ak sa vrátim k svojej štvrti, tak len v Ružinove je to 26 kilometrov takýchto ciest a chodníkov. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie.
Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, ciest a chodníkov, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave, niektoré aj niekoľko desaťročí. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, respektíve vo svojej správe.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo 30. mája 2019, to znamená ešte voľbami, informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku a v tejto správe umožňuje mestám a obciam verejné financie investovať aj do opráv, upozorňujem opráv, nie stavieb, ale opráv takýchto komunikácií. Napriek vydanej informácii sa mestá a mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ale aj hlavných kontrolórov. Preto navrhujeme spresniť § 7 ods. 1 písm. d) zákona 583/2004 Z. z. tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácie, komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Takže to je všetko, ďakujem.

Áno, pani poslankyňa Cigániková, je tam vlastne uvedené, že k zdravotnej dokumentácii v prípade takéhoto nepriaznivého zdravotného stavu majú len, majú prístup len rodinní príslušníci, najbližší príbuzní len v rozsahu, v akom je to nevyhnutné pre daný zdravotný stav, na to sme si dali špeciálne pozor.
A ešte som chcela dodať, že je tam aj možnosť písomného plnomocenstva pred takýmto nejakým, za života človeka, kedy môže povedať, že koho si vyslovene praje, aby mal prístup k zdravotnej dokumentácii. A doteraz je to v zákone tak, že môže len v tom rozsahu, ako splnomocní, to sme rozšírili, aby to bolo v celom rozsahu, pokiaľ si to samotný pacient praje. My si tiež myslíme, že ochrana súkromia a dát okolo zdravia pacienta je veľmi citlivá téma, takže naozaj len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý sa týka jeho súčasného zdravotného stavu.
V prípade napríklad aj tohto chlapca jediná možnosť u maminy bola, že kontaktovala obvodného lekára, ktorý musel písomne požiadať vlastne ošetrujúceho lekára z nemocnice, aby tie informácie dostali, no a on dal takú krátku správu, v akom stave je pacient, bez podrobných vyšetrení, bez nejakých možností, aby potom mamina to ďalej mohla konzultovať. Čiže v tomto naozaj vidíme takú neprávosť. Aspoň takýmto spôsobom chceme, jej už teda nepomôžeme, ale chceme pomôcť možným pacientom, ktorí s takouto situáciou a ich rodina sa bude potýkať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa veľmi pekne poďakovať kolegom a hlavne kolegyniam, vám dámam, to je úžasné, dneska to tu ženy valcujú, ktoré predkladajú tento zákon.

Laurenčík, Milan podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte sa vyjadrovať k príspevku pani Cigánikovej.

Tabák, Romana, poslankyňa NR SR
No tak potom výborné, výborné vystúpenie. Ja sa veľmi teším, že ženy sa venujú tomuto zákonu, a určite to podporím.

Ďakujem veľmi pekne. Však ja som už hlavnú ideu tohto zákona uviedla. Chcem sa týmto poďakovať všetkým spolupredkladateľom, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, a osobitne aj poslancom zo strany SaS, ktorí tento návrh zákona pripomienkovali ešte pred tým, ako bol daný do Národnej rady, a síce namietali možnosť eventuálneho možného zneužitia, resp. možnosti, že pacient, ktorý náhle je v stave, keď už nevie takýto súhlas dať, napríklad je v kóme, že by si neprial, aby niekto videl jeho dokumentáciu.
Na základe tohto sa v tomto zákone vlastne nachádza aj možnosť zakázať nahliadanie do zdravotnej dokumentácie. To znamená, ak niekto za života si nepraje, aby nejaká jeho blízka osoba, matka, otec alebo nejaký, teda môže to byť aj dieťa napríklad starších rodičov, keď si neželá za života, aby pozeral do dokumentácie, môže takýto zákaz písomne dať. V podstate aj doteraz to bolo možné, ale nebolo to explicitne v zákone uvedené. Takže zavádzame tam takýto nový inštitút, to znamená, že ktokoľvek si nebude priať za celý svoj život, aby mu niekto pozeral do dokumentácie, bude to môcť písomne zakázať. Z toho vynímame vlastne len stavy, kedy je to nevyhnutné na záchranu toho pacienta, alebo sú to nejaké orgány činné v trestnom konaní, ktoré musia tú dokumentáciu vidieť podľa iných platných zákonov. Čiže týmto chceme chrániť nedotknuteľnosť osoby, lebo údaje zo zdravotnej dokumentácie sú jedny, ktoré sú z tých najcitlivejších, my tomu rozumieme, takže sme chceli, aby vlastne čo najviac bola táto ochrana pacienta zabezpečená.
Teraz bol nedávno smutný prípad aj pána Lučanského, ktorý takisto upadol do kómy, rodina sa chcela dostať ku jeho dokumentácii a v podstate mala overený súhlas, čo je doteraz v zákone možné, k tomu, aby vlastne, teda mala súhlas od neho, ale nemala overený podpis a nemohli sa dostať k jeho dokumentácii. Čiže to bol tiež taký prípad toho, že rodina síce súhlas mala, a nemohla sa k tomu dostať. Čiže my teraz zavádzame, že aj bez súhlasu, keď pacient náhle upadne do kómy, nedal za života zákaz, tak jeho najbližšia rodina sa môže dostať k dokumentácii.
Vychádzame v ústrety aj lekárom, ktorí sú často v situácii, že aj chcú tie informácie dať, ale zo zákona nemôžu, takže aby aj oni boli právne chránení.
Vyjadrovali sa vlastne k tomu medializovanému prípadu chlapca aj renomovaní právnici, ktorí poukazovali na to, že je s tým naozaj v tej zákonnej úprave problém a že by sa mal takýto nedostatok odstrániť. Takže my sme sa o toto pokúsili.
V treťom článku vlastne, sú tam tri články a v treťom článku vlastne upravujeme to isté, čo sa deje s písomnou dokumentáciou, len s elektronickou zdravotnou knižkou, čo bol trošku problém, úplne aby to bolo čisto právne upravené, pretože do elektronickej zdravotnej knižky má prístup pacient na základe svojej zdravotnej, teda kartičky poistenca alebo občianskeho preukazu a potom ich môže sprístupniť len lekár. Čiže ten lekár, ktorý sa stará o pacienta, na základe aj tohto zákona potom bude môcť sprístupniť nahliadnutie vlastne do zdravotnej, elektronickej zdravotnej knižky v takýchto prípadoch.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladáme skupina poslancov v prvom čítaní a je to zmena zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Hlavným cieľom návrhu zákona je umožniť sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie žijúceho pacienta s úplnou spôsobilosťou na právne úkony jeho najbližšej rodine, ak pacient nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav, napríklad je v kóme, schopný splnomocniť na sprístupňovanie údajov zo svojej písomnej zdravotnej dokumentácie ním vybranú osobu ani zvolenej osobe udeliť súhlas na prístup k týmto údajom.
Tento môj návrh zákona reaguje na medializovaný prípad 19-ročného chlapca, ktorý náhle z neznámych príčin upadol do kómy a jeho najbližšia rodina chcela konzultovať jeho prípad s inými odborníkmi aj v inej krajine. A lekár zo zákona im nemohol vydať túto dokumentáciu, pretože dokumentáciu zdravotnú podľa súčasne platného zákona môžete vydať len človeku, ktorý je explicitne uvedený vlastne v zákone. Lekár neurobil nič zlé. Bežne sa stáva, že niektorí lekári tie informácie dávajú v odôvodnených prípadoch, samozrejme, aj keď v podstate konajú protizákonne.
Čiže táto, táto novela má reagovať na prípad, ktorý sa stal. Po smrti tohto chlapca, ktorý zomrel asi dva týždne nato, matka tento prípad medializovala a upozornila na túto takú, by som povedala, nedokonalosť tohto zákona.
My sme sa pozreli, ako je v Čechách upravená zákonná, takáto zákonná norma podobná, a v Čechách takýto, takéto plnomocenstvo alebo takúto možnosť sprístupniť zdravotnú dokumentáciu osobe, žijúcej osoby, ktorá dopredu nesplnomocnila iného človeka, aj keď sa predpokladá jej možný súhlas. (Zaznievanie gongu.)
Takže toľko na úvod, viac vysvetlím potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem stručný a určite stručnejší ako dôvodová správa, ktorá má 16 strán.
Každopádne začnem tým, že v kybernetickom priestore sú vlastne spojené aj hrozby. Sme svedkami v podstate rastúceho fenoménu, čím je aj kyberšikana. Dá sa povedať, že ide o časovanú bombu internetu. Podľa štatistík ešte z rok 2018 necelých 52 % detí v škole sa stretlo so šikanou v kybernetickom priestore. Odhadom je to asi ďalších 13 % prípadov, ktoré sa zamlčiavajú.
Problém šikany sa ale netýka len našich detí, ale aj dospelej populácie, veď čím viac ľudí, samozrejme, využíva internet, sociálne siete. A tu nám chýbajú, samozrejme, nejaké relevantné štatistiky na Slovensku. Každopádne opierame sa o štatistiku v Nemecku, kde je tá štatistika taká, že zhruba každý piaty dospelý sa bežne stretáva s kyberšikanou. Predpoklad je, že teda tá situácia u nás nebude o nič lepšia. Mnoho obetí kyberšikany túto vníma horšie ako v podstate niekedy ako tú šikanu v reálnom živote. Následkami sú často depresie, strata sebavedomia, čo u mladistvých vedie k prerušeniu sociálnych kontaktov, vyhýbaniu sa škole a v extrémnych prípadoch aj k sebapoškodzovaniu, bezradnosti alebo až dokonca samovražedným sklonom. (Zaznievanie gongu.)
V súčasnosti chýba jasná právna úprava zameraná na boj proti šikane v kybernetickom priestore. V praxi to teda funguje tak, že sa obete šikanózneho správania agresora vedia svojich práv domôcť len v prípade, ak sa jeho správanie podarí podradiť pod niektorú z už existujúcich skutkových podstát trestného činu alebo priestupku. Ako príklad uvedieme nebezpečné prenasledovanie, vydieranie, sexuálne zneužívanie, ohováranie, výroba detskej pornografie, priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo proti majetku a ďalšie.
Žiaľ, trend kyberšikany je aj u nás na Slovensku rastúci, preto je potrebné začať konať razantne a chrániť nielen seba, ale hlavne naše deti a psychický vývoj aj v týchto náročných časoch. Preto sme sa rozhodli podať návrh novely Trestného zákona, ktorý definuje kyberšikanu ako trestný čin, respektíve prečin, ktorý môže vinníkov trestať až do výšky odňatia slobody do troch rokov.
Širokej verejnosti známy pojem kyberšikany sa terminologicky prekrýva s označením kybernetické obťažovanie, ktoré sa niekedy považuje za širší pojem, a kybernetická šikana sa potom používa ako pojem užší, výlučne vo vzťahu k šikane v podmienkach školstva a vzdelávania. V tomto prípade ide o vnímanie v širšom zmysle a znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie a prenasledovanie.
Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek a kdekoľvek. Kybernetické obťažovanie sa týka teda aj dospelých, plnoletých osôb a vo všeobecnosti sa vyznačuje znakom opakovaného a trvajúceho konania s úmyslom škodiť druhému ponižovaním alebo vystupovaním v mene poškodeného. Čiže je to reakcia na trestnoprávne nepostihovanie spoločensky nebezpečného konania.
Je najvyšší čas konať a chrániť naše deti a zraniteľných pred tzv. hrdinami spoza počítačovej obrazovky. Samozrejme, zámerom je odstrašiť a nie trestať reálnymi trestami odňatia slobody. V podstate ide o to, aby tí ľudia, ktorí toto konajú, aby si boli vedomí možných následkov.
Ďakujem veľmi pekne.