Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Keď sa povie možno slovo systematická zmena, tak to znie tak vznešene, ale mám pocit, že občas chýba ako keby moment toho, že niekto príde s nejakou systematickou zmenou a nejakými návrhmi, ktoré naozaj neriešia možno iba akútnu nejakú situáciu, ale aj niečo do budúcna. No a my sme sa takto rozhodli v podstate postupne reformovať aj verejnoprávnu inštitúciu RTVS a začíname v oblasti ochrany novinárov, slobody prejavu, ale zároveň aj posilnením vnútornej etickej kontroly.
Návrh novely zákona je reakciou na problémy, ktoré sa vo verejnoprávnej televízii a rozhlase opakujú už dve desaťročia, pričom v posledných rokoch naberajú na intenzite. Zásahy do slobodnej tvorby zamestnancov a redaktorov na základe či už vnútorných, alebo vonkajších tlakov majú za následok dobrovoľné aj nedobrovoľné odchody novinárov. To naštrbuje dôveru divákov aj poslucháčov, ktorí za svoje koncesie očakávajú odvážne správy a investigatívu, a na tento negatívny trend už viackrát upozornili aj odborníci, ale taktiež aj medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc.
Aj preto predkladám do prvého čítania návrh novely zákona o RTVS, aby bol vo vnútri inštitúcie zriadený orgán, ktorý pomôže riešiť nezhody medzi zamestnancami a manažmentom, ale taktiež aj rôzne eticky sporné situácie. Nová etická komisia bude fungovať ako taký vnútorný ombudsman. Podobné inštitúty fungujú vo vyspelých krajinách a špičkových redakciách po celom svete.
Zásadný rozdiel oproti súčasným kontrolným orgánom, ktoré v RTVS fungujú, bude jej nezávislosť najmä od generálneho riaditeľa RTVS a taktiež od politikov. Verím, že aj takto sa nám podarí chrániť novinárov a ďalších pracovníkov RTVS pred rôznymi tlakmi. Chceme, aby mali lepšie pracovné podmienky a aby mohli ľudia viac dôverovať verejnoprávnym médiám, ktoré podľa nás majú práve v dobe dezinformácií nezastupiteľnú úlohu.
Viac, samozrejme, už nájdete aj v dôvodovej správe. A rád by som poznamenal, že počas celého tohto legislatívneho procesu som aj ja otvorený pripomienkam napriek tomu, že teda tento návrh som, na tomto návrhu sme robili niekoľko mesiacov a aj s odborníkmi a podobne, ale, samozrejme, stále sa môžu objaviť rôzne dobré návrhy. Takže toľko asi z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, so záujmom som si vypočul všetky názory v rozprave alebo vo faktických poznámkach. Môžem povedať, že každá jedna bola rozumná, bola zaujímavá z určitého uhlu pohľadu a o každej by sme mohli rozprávať oveľa podrobnejšie. Predovšetkým dovoľte zhrnúť možno na záver mne ako spravodajcovi k tomuto poslaneckému návrhu niekoľko bodov, niekoľko myšlienok.
Bavíme sa o národnom cintoríne. Cintoríny všeobecne, ktokoľvek tam leží, či to bola významná osoba, alebo bol to bežný človek, každý má za sebou životný príbeh. Mnohí, ktorí boli dejateľmi, ktorí boli spisovateľmi, ktorí boli angažovaní v historickom období, v kultúrnom období, v dianí Slovenska ako takého, či už z čias Rakúsko-Uhorska, alebo potom neskoršie počas Slovenska, tak každý má tam svoje miesto, svoju úctu a každý má svoj príbeh, ktorý si odniesol a ktorý odpočíva na týchto cintorínoch.
Keď sa zoberie napriek celému širokému spektru Slovensko, tak niektoré cintoríny sú staršie, ako je, ako je možno práve Ondrejský, ktorý má, ak sa nemýlim, 33 rokov a je národnou kultúrnou pamiatkou. A možno na základe tohto statusu by mesto Bratislava nemalo mať možno problém s financovaním jeho prevádzky, údržby, reštaurovania historických pomníkov a náhrobných kameňov. Myslím si, že práve to financovanie vyvstalo, ako hľadať nejaké možnosti financovania týchto pamiatok, a to tak rezonuje, lebo je toho nedostatok, jednoducho tých financií nie je, nie je dostatok. Nehovoriac už o tom, že na Slovensku sú aj ďalšie cintoríny, ako som povedal, staršie ako Ondrejský, ktoré by sa taktiež mohli uchádzať o štatút národného cintorína. Čo s Jonášom Záborským, čo s inými, Jozef Gregor Tajovský? Proste sú tu ďalší a ďalší dejatelia, spisovatelia, angažovaní ľudia z histórie a takisto si zaslúžia svoju pozornosť.
Prípadné vyhlásenie Ondrejského cintorína v Bratislave za národný cintorín je, dovoľte mi použiť to slovo, aj určitý taký, taký precedens. Národný cintorín, ten v Martine, by mal zostať iba jeden. Mesto Martin sa vyjadrilo, že má dostatočnú kapacitu pre nové hrobové miesta, má priestor pre rozširovanie. V danej problematike neboli vôbec oslovené dotknuté subjekty, ak mám dobré informácie, tými subjektami bolo mesto Martin, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, rovnako nebola oslovená ani ďalšia odborná verejnosť.
Bez komunikácie medzi zúčastnenými stranami vyvoláva predloženie tohto návrhu zbytočné napätie. Rozdeľuje spoločnosť namiesto úcty a piety k ľuďom, ktorí ležia na týchto cintorínoch. Dôsledky vidíme aj v okamžitej reakcii formou petície obyvateľov, keď za pár dní, ako bolo povedané, sa podpísalo pod petíciu vyše tisíc občanov. Rovnako negatívne reagovali zástupcovia Rady národnej kultúry, Matice slovenskej a ďalších kultúrnych spolkov.
Čiže z toho vyvstáva, že by sme mali vytvoriť časový priestor pre širokú diskusiu o tom, kedy sa môže vyhlásiť alebo čo by všetko malo spĺňať takéto miesto. K tomu určite treba širokú diskusiu so samosprávami, s kultúrnou obcou, s ministerstvom kultúry a širokou verejnosťou.
Preto dovoľte na záver dať jeden návrh. Vzhľadom na rôznosť tých názorov, ktoré sme tu počuli, navrhujem, aby sme si vytvorili časový priestor, aby sme si tieto veci vykomunikovali, ktoré absentujú k dnešnému dňu. A preto navrhujem, aby sme sa k tomuto bodu, k tomuto návrhu vrátili v utorok budúci týždeň a o sedemnástej hodine, ak bude treba, aby sme o ňom hlasovali, prípadne ten návrh stiahli.
Ďakujem.

Áno, ďakujem kolegom za reakcie. Pripomínam, že mojím cieľom nie je a nebolo týmto príspevkom vyvolávať vášne, len pripomenúť historický fakt, v Martine je to spoločný cintorín, v Bratislave historicky sa to vyvinulo takto, že boli dva konfesijné cintoríny. Ja neviem, či pre súčasnosť a budúcnosť je možné na katolíckom, doteraz katolíckom Ondrejskom cintoríne pochovávať evanjelikov, možno áno, možno nie, ja s tým nemám žiaden problém. Proste je tu tento fakt, ktorý treba vziať do úvahy pri tom, keď sa tento zákon má schvaľovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som chcel reagovať na pána kolegu Szőllősa. Ty si ma inšpiroval, pretože ja si napríklad myslím, že určite Martinčania sú v tejto, na túto tému veľmi citliví, pretože je to národný cintorín, je to veľmi citlivá téma. Ale ja, ja si myslím napríklad, že by mohol byť kľudne aj v Košiciach národný cintorín a Martin a Bratislava a Košice nech majú národné cintoríny a keď niekto bude chcieť byť pochovaný z Košického kraja na národnom cintoríne v Košiciach, tak nech je pochovaný v Košiciach, alebo keď niekto si bude chcieť dať pochovať niekoho významného do Bratislavy, tak do Bratislavy. A toto je téma, ktorá absolútne je pre mňa neproblémová a jednoducho národ je celé... národ je celé Slovensko. (Reakcia z pléna.)
Môžte, prosím, upozorniť pána poslanca Jarjabka... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že národ je celé Slovensko a určite, určite to nie je téma, ktorá by mala rozhádať Slovákov. Práve naopak, keď si niekto váži národ a váži Slovensko, tak vôbec nebude mu vadiť, keď niekde bude niečo ešte aj národné.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení kolegovia, dovoľte mi povedať ešte jeden aspekt k tejto problematike ohľadne Ondrejského cintorína. Z histórie, neviem, či viete, je známe, že tento cintorín, Ondrejský cintorín je dvojičkou, vtedy boli zriadené dva cintoríny – Ondrejský a pri Kozej bráne, katolícky a evanjelický, 1783, vďaka jozefínskej reforme. Na evanjelickom sú tiež pochovaní evanjelickí dejatelia, napríklad skladateľ Ján Levoslav Bella, nebudem menovať ďalších, a teda vidím tu problém, lebo vtedy sa to vyslovene dodržiavalo, že kaplnka, architekt Riga aj na jednom, aj na druhom cintoríne, keď si všimnete, sú totožné, jedna má vežu, druhá nemá vežu a podobne.
Čiže vidím tu ten problém ako, ktorý tiež môže vyvolať nejaké odozvy, že národný cintorín nemôže byť koncesne ohraničený, v tomto prípade na katolícku cirkev a vynechaný teda cintorín pri Kozej bráne, ktorý počas celej histórie bol dvojičkou tohto Ondrejského cintorína. Čiže logicky z toho vyplývajúc, by malo byť, že mali by sme mať ešte tretí národný cintorín pri Kozej bráne, aby aj evanjelickí dejatelia mali možnosť byť na národnom cintoríne, ak to tak preženiem vlastne, pretože v Bratislave to takto sa historicky vyvinulo, že tieto dva cintoríny tu počas celej histórie fungovali ako dvojičky.
Čiže ja len pridávam tento aspekt ako určitý problém pri otázke, keď uvažujeme o vyhlásení národného cintorína, Ondrejského cintorína za národný cintorín, že minimálne by sme mali uvažovať zároveň, keď by mal byť v Bratislave tento národný cintorín, tak zároveň s cintorínom pri Kozej bráne. A, alebo proste tá druhá alternatíva, nechať len jeden cintorín národný v Martine.
Ďakujem za pozornosť.

Tak viac-menej ja sa na to pozerám, že ozaj to vyvolalo širokú diskusiu v kultúrnej, ako aj v historickej obci v tom regióne, v ktorom aj ja žijem. Myslím, že odzneli tu niektoré veci, ja si myslím, že ani návrh tých predkladateľov v určitej fáze nebol zlý, ale nebol dobre odkomunikovaný.
Čo sa týka tejto veci, ja si dám poradiť, ja som to vyhodnotil takto, každý v určitej dobe raz vystúpime. Do rozpravy som sa prihlásil jediný, mali šancu aj ostatní, takže je to asi tak. Takže ja k tomuto nemám viac čo dodať, tie veci odzneli, svoj názor som povedal a ide sa proste ďalej.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA, ZA ĽUDÍ a SaS – navrhujem preložiť hlasovanie o bode 2 (tlač 468), ide o zákon vrátený prezidentkou, na zajtra o 17.00.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som svoju výhradu k tomuto predniesol aj na našom poslaneckom klube. Mám k tejto veci zásadné výhrady.
V prvom rade si myslím, že aj keď je tento návrh z nášho poslaneckého klubu, myslím si, že nebol dostatočne prejednaný, najmä s mestom Martin. Myslím, že kolegovia, ktorí predkladajú návrh novely zákona 377 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy, si naplno neuvedomili, čo vyvolajú zmenou Ondrejského cintorína na ďalší národný cintorín. Známe osobnosti Slovenska, či už z kultúry, vedy, alebo politiky, nie sú pochované iba na Ondrejskom cintoríne, ale aj na iných cintorínoch.
Takže tu som komunikoval či s predstaviteľmi samosprávy, či s primátorom mesta Martin, takže ja som za to, aby tento návrh bol stiahnutý. Bohužiaľ sa to nestalo, ale svoje výhrady som k tomu povedal. Viac-menej som myslel, že tento bod programu bude zrejme na programe budúci týždeň, mám tam veľa, veľa rozporuplných otázok, ktoré chcem s vami ešte prediskutovať. Môj názor je zatiaľ, v takejto podobe tento návrh nepodporím.
Ďakujem.