Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.3.2021 o 17:56 hod.

Mgr.

Igor Hus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 17.3.2021 9:04 - 9:15 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, nežijeme ľahkú dobu, táto doba sa vyznačuje aj tým, že máme množstvo obmedzení. Nie je to len obmedzenie slobody pohybu, slobody pobytu, slobody zhromažďovania sa, ale vážne pandémia zasahuje aj do, do práce nás všetkých. Svojím spôsobom a niekedy viac, niekedy menej obmedzuje nás aj v práci, vo vykonávaní práce tak, ako sme na ňu boli dosiaľ zvyknutí.
A pokiaľ ide o poslancov parlamentu, tak sú to aj obmedzenia pri vykonávaní nášho mandátu. Nemáme také možnosti sa stretávať s voličmi už kvôli tým obmedzeniam, ktoré som spomenul a sami ste svedkami toho, že aj výbory bývajú, bývajú často neuznášaniaschopné, čo nás tiež obmedzuje v práci, pretože sa pripravujeme na tie výbory, chceme zákony prerokovať, chceme ich, nejakým spôsobom sa k nim vyjadriť či odsúhlasiť, neodsúhlasiť, a, žiaľ, to nejde, pretože viacerí poslanci sú chorí najmä z dôvodu pandémie.
My sme minulý rok boli veľmi ústretoví voči všetkým, ktorých takýmto spôsobom pri výkone či už práce, alebo mandátu pandémia zasiahla, sami sa pamätáte, že na jednom z prvých zasadnutí parlamentu sme riešili novelu zákon o obecnom zriadení, ktorou sme umožnili, aby obecné zastupiteľstvá mohli zasadať či už formou videokonferencie, alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ale umožnili sme im napríklad aj hlasovanie per rollam, na diaľku.
Využíva sa to v istej miere, ja sám som komunálnym poslancom a minulý rok sa to napríklad v mestskej časti Bratislave - Petržalke sa to využívalo prav..., v podstate pravidelne. Od tohto roka už prešlo na tento online systém aj bratislavské mestské zastupiteľstvo. Takže je vi... je vidieť, že aj poslanci sa postupne orientujú na využívanie komunikačných technológií s cieľom, aby bola zabezpečená funkčnosť nielen zastupiteľstiev, ale aj poradných orgánov zastupiteľstiev, pretože komi... komisie na zastupiteľstvách už online v princípe minulý rok zasadali veľmi často tam, kde to bolo možné.
No a takýmto spôsobom sme pomáhali aj ďalším, či už to boli právnické osoby, obchodný... v obchodných spoločnostiach, dozorné rady, predstavenstvá, no a na seba sme tak veľmi v parlamente nemysleli, nebo... to si priznajme, že naozaj nechceli sme byť my tí, ktorí si budú takéto určitým spôsobom aj výhody privlastňovať ako prví, no ale ukazuje sa, že už je to nevyhnutné, že je skutočne nevyhnutné zaviesť komunikačnú technológiu aj do rokovania spočiatku aspoň výborov, teda a komisií ako poradných orgánov parlamentu a neskôr, ja sa nádejam, že aj, aj pléna. Len k tomu bude ešte treba rozsiahlejšiu diskusiu oproti tej, ktorá predchádzala tejto novele, tejto urgentnej a stručnej novele rokovacieho poriadku.
Ja ešte, kým poviem tie základné ciele tejto novely, tak na úvod, lebo vidím tu aj niektorých zástupcov opozície, chcem vás ubezpečiť, že my sme v tejto novele rokovacieho poriadku sa snažili riešiť naozaj tie najurgentnejšie veci, a potrebovali sme sa rýchlo dohodnúť a čím rýchlejšie zaviesť aspoň pri tých poradných orgánoch, ktoré sa nám stávajú neuznášaniaschopné, ale plánujeme robiť aj väčšiu novelu rokovacieho poriadku. Ideálne by mohla byť predložená na jeseň, možno koncom roka a ja by som bol veľmi rád, samozrejme bude to závisieť aj od toho, či budete mať zo strany opozície záujme o to. Bol by som veľmi rád, keby ste sa do práce na tejto novele rokovacieho poriadku zúčastnili aj vy, pretože je to rokovací poriadok parlamentu, nie je to rokovací poriadok koalície.
Čiže myslím, že v tomto sa rozumieme, nie som jediný, kto má na tom záujem, a určite budete oslovení s tým, aby ste sa podieľali, už či to bude od začiatku, alebo v priebehu procesu, ale určite to nebude tak ako pri tejto urgentnej novele, že do toho procesu ste zapojení neboli. Len nebolo to so zlým úmyslom, bolo to s úmyslom, aby sme čo najrýchlejšie tie urgentné veci vyriešili, a nakoniec sme v prvom čítaní, čiže ešte máme istý priestor medzi prvým, druhým čítaním, aby ste sa k tomu vedeli vyjadriť a prípadne aj návrh vylepšiť.
Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, čo sa sleduje touto pomerne stručnou novelou rokovacieho poriadku. Jednak chceme zabezpečiť, aby zo zasadnutí výborov parlamentu sa zabezpečoval audiovizuálny prenos. On sa zabezpečuje momentálne zo zasadnutí pléna s tým, že táto novela rokovacieho poriadku to aj výslovne uvádza, že sa zabezpečuje takýto prenos aj zo zasadnutí pléna, preto je v tej všeobecnej časti dôvodovej správy aj uvedené, že zo zasadnutí parlamentu, hoci my to máme, ale nemali sme to v rokovacom poriadku povedané výslovne. Dalo sa to vyvodiť z ustanovení, ktoré hovoria o poriadku v rokovacej sále, že takýto prenos zabezpečený už je.
Ale pokiaľ ide o výbory, tak tomu tak nebolo, a preto táto novela zavádza možnosť, a vlastne ani nie je to možnosť, ale zavádza systém, že sa budú robiť audiovizuálne prenosy priamo z rokovaní výborov, ktoré sú verejné, pokiaľ ide o verejné výbory. Čiže nie z neverejných výborov, aby nedošlo k nedorozumeniu. Rovnako z komisií tie výbory, ktoré majú komisie, tak aj z týchto komisií, pretože zasadajú, až na výnimky, v tých istých miestnostiach, ako sú výbory, tak aj z týchto komisií bude možné robiť audiovizuálny prenos, pokiaľ sú verejné.
Ďalším cieľom tejto novely je zabezpečiť aspoň počas situácie, kedy tu máme pandémiu, alebo teda ten núdzový stav, mimoriadnu situáciu, zabezpečiť, aby rokovanie výborov aj komisií sa mohlo uskutočniť formou videokonferencie, alebo teda tzv. online formou. Uvidíme, ako sa to osvedčí počas pandémie. Pokiaľ by sa to osvedčilo, bol by záujem v tom pokračovať ako v možnosti, tak by sme takú možnosť predĺžili aj naďalej, ale budeme o vyhodnocovať minimálne pol roka, ak to bude fungovať a ako to bude fungovať, a podľa toho by sme sa rozhodli.
Čiže online rokovanie výborov a komisií je zatiaľ definované ako pandemické alebo protipandemické opatrenie na zabezpečenie riadneho chodu fungovania poradných orgánov parlamentu, ale pokiaľ by bol záujem, pretože zo strany niektorých kolegov záujem bol už aj teraz, tak by sme to následne predlžovali ako trvalé opatrenie alebo trvalú možnosť. Online rokovanie nie je výhradné. Je definované aj naformulované spôsobom, spôsobom tzv. hybridnej formy rokovania. To znamená, že tí poslanci, ktorí budú sa chcieť osobne zúčastniť zasadnutia výboru, tak prídu osobne na rokovanie výboru a tí, ktorí z rôznych dôvodov sa nebudú môcť zúčastniť, nemusí to byť len práceneschopnosť, alebo teda zdravotná indispozícia, môžu to byť aj iné dôvody, tak budú sa môcť pripojiť online na diaľku.
Ja osobne nepatrím nejak veľmi, poviem úprimne, k priaznivcom online formy rokovania, pretože mám radšej, keď sa môžem o téme baviť osobne, keď môžem argumentovať, hneď počuť protiargumentáciu, je to, myslím si, že kvalitnejšia forma vedenia rokovania, ale tiež by som nerád bránil kolegom, ktorí naozaj z objektívnych dôvodov sa často nemôžu výborov zúčastniť, a potom máme tie výbory neuznášaniaschopné, takže je to určitá forma kompromisu medzi požiadavkami tých, ktorí by radi fungovali aj na online platforme a nemôžu častokrát objektívne sa zúčastniť zasadnutia, a tých, ktorí majú radšej takú tú klasickú, štandardnú formu, ktorú sme mali doteraz.
Poslednou vecou, ktorú som tu v dôvodovej správe až tak nezdôrazňoval, je možnosť, a teda, alebo riešenie situácie, kedy na niektorých výboroch máme overovateľov, ktorí majú mandátne certifikáty, a keďže rokovací poriadok hovorí, že každý výbor si zvolí dvoch podpredsedov a dvoch overovateľov, tak sa nám na týchto výboroch stáva, že ak sú obidvaja overovatelia z objektívnych dôvodov neprítomní na výbore, tak ten výbor je neuznášaniaschopný kvôli týmto overovateľom. A nie je možné ich nahradiť tým klasickým spôsobom, že si ad hoc navolíte na tom rokovaní výboru niekoho iného za overovateľa, tak preto táto novela rokovacieho poriadku dáva možnosť, že sa budú voliť aj náhradníci overovateľov, a na tých výboroch, najmä na tých výboroch, kde je to aktuálne, kde sú tie mandátne certifikáty, tak budú vybavení nie dvaja, ale štyria ľudia týmito mandátnymi certifikátmi, čím sa výrazne zníži riziko, že by všetci štyria boli v tom istom čase indisponovaní a neprítomní na rokovaní výboru. Čiže takouto formou by sme tiež chceli zabezpečiť uznášaniaschopnosť výborov.
Ďakujem veľmi pekne za úvodné slovo a rád zodpoviem všetky otázky, ktoré s tým súvisia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.3.2021 18:50 - 18:51 hod.

Kavecká Monika Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená uznesením výboru č. 86 za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 460). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2021 18:30 - 18:32 hod.

Čekovský Kristián
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2021 18:21 - 18:22 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2021 18:18 - 18:21 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Keď sa povie možno slovo systematická zmena, tak to znie tak vznešene, ale mám pocit, že občas chýba ako keby moment toho, že niekto príde s nejakou systematickou zmenou a nejakými návrhmi, ktoré naozaj neriešia možno iba akútnu nejakú situáciu, ale aj niečo do budúcna. No a my sme sa takto rozhodli v podstate postupne reformovať aj verejnoprávnu inštitúciu RTVS a začíname v oblasti ochrany novinárov, slobody prejavu, ale zároveň aj posilnením vnútornej etickej kontroly.
Návrh novely zákona je reakciou na problémy, ktoré sa vo verejnoprávnej televízii a rozhlase opakujú už dve desaťročia, pričom v posledných rokoch naberajú na intenzite. Zásahy do slobodnej tvorby zamestnancov a redaktorov na základe či už vnútorných, alebo vonkajších tlakov majú za následok dobrovoľné aj nedobrovoľné odchody novinárov. To naštrbuje dôveru divákov aj poslucháčov, ktorí za svoje koncesie očakávajú odvážne správy a investigatívu, a na tento negatívny trend už viackrát upozornili aj odborníci, ale taktiež aj medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc.
Aj preto predkladám do prvého čítania návrh novely zákona o RTVS, aby bol vo vnútri inštitúcie zriadený orgán, ktorý pomôže riešiť nezhody medzi zamestnancami a manažmentom, ale taktiež aj rôzne eticky sporné situácie. Nová etická komisia bude fungovať ako taký vnútorný ombudsman. Podobné inštitúty fungujú vo vyspelých krajinách a špičkových redakciách po celom svete.
Zásadný rozdiel oproti súčasným kontrolným orgánom, ktoré v RTVS fungujú, bude jej nezávislosť najmä od generálneho riaditeľa RTVS a taktiež od politikov. Verím, že aj takto sa nám podarí chrániť novinárov a ďalších pracovníkov RTVS pred rôznymi tlakmi. Chceme, aby mali lepšie pracovné podmienky a aby mohli ľudia viac dôverovať verejnoprávnym médiám, ktoré podľa nás majú práve v dobe dezinformácií nezastupiteľnú úlohu.
Viac, samozrejme, už nájdete aj v dôvodovej správe. A rád by som poznamenal, že počas celého tohto legislatívneho procesu som aj ja otvorený pripomienkam napriek tomu, že teda tento návrh som, na tomto návrhu sme robili niekoľko mesiacov a aj s odborníkmi a podobne, ale, samozrejme, stále sa môžu objaviť rôzne dobré návrhy. Takže toľko asi z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2021 18:12 - 18:16 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, so záujmom som si vypočul všetky názory v rozprave alebo vo faktických poznámkach. Môžem povedať, že každá jedna bola rozumná, bola zaujímavá z určitého uhlu pohľadu a o každej by sme mohli rozprávať oveľa podrobnejšie. Predovšetkým dovoľte zhrnúť možno na záver mne ako spravodajcovi k tomuto poslaneckému návrhu niekoľko bodov, niekoľko myšlienok.
Bavíme sa o národnom cintoríne. Cintoríny všeobecne, ktokoľvek tam leží, či to bola významná osoba, alebo bol to bežný človek, každý má za sebou životný príbeh. Mnohí, ktorí boli dejateľmi, ktorí boli spisovateľmi, ktorí boli angažovaní v historickom období, v kultúrnom období, v dianí Slovenska ako takého, či už z čias Rakúsko-Uhorska, alebo potom neskoršie počas Slovenska, tak každý má tam svoje miesto, svoju úctu a každý má svoj príbeh, ktorý si odniesol a ktorý odpočíva na týchto cintorínoch.
Keď sa zoberie napriek celému širokému spektru Slovensko, tak niektoré cintoríny sú staršie, ako je, ako je možno práve Ondrejský, ktorý má, ak sa nemýlim, 33 rokov a je národnou kultúrnou pamiatkou. A možno na základe tohto statusu by mesto Bratislava nemalo mať možno problém s financovaním jeho prevádzky, údržby, reštaurovania historických pomníkov a náhrobných kameňov. Myslím si, že práve to financovanie vyvstalo, ako hľadať nejaké možnosti financovania týchto pamiatok, a to tak rezonuje, lebo je toho nedostatok, jednoducho tých financií nie je, nie je dostatok. Nehovoriac už o tom, že na Slovensku sú aj ďalšie cintoríny, ako som povedal, staršie ako Ondrejský, ktoré by sa taktiež mohli uchádzať o štatút národného cintorína. Čo s Jonášom Záborským, čo s inými, Jozef Gregor Tajovský? Proste sú tu ďalší a ďalší dejatelia, spisovatelia, angažovaní ľudia z histórie a takisto si zaslúžia svoju pozornosť.
Prípadné vyhlásenie Ondrejského cintorína v Bratislave za národný cintorín je, dovoľte mi použiť to slovo, aj určitý taký, taký precedens. Národný cintorín, ten v Martine, by mal zostať iba jeden. Mesto Martin sa vyjadrilo, že má dostatočnú kapacitu pre nové hrobové miesta, má priestor pre rozširovanie. V danej problematike neboli vôbec oslovené dotknuté subjekty, ak mám dobré informácie, tými subjektami bolo mesto Martin, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, rovnako nebola oslovená ani ďalšia odborná verejnosť.
Bez komunikácie medzi zúčastnenými stranami vyvoláva predloženie tohto návrhu zbytočné napätie. Rozdeľuje spoločnosť namiesto úcty a piety k ľuďom, ktorí ležia na týchto cintorínoch. Dôsledky vidíme aj v okamžitej reakcii formou petície obyvateľov, keď za pár dní, ako bolo povedané, sa podpísalo pod petíciu vyše tisíc občanov. Rovnako negatívne reagovali zástupcovia Rady národnej kultúry, Matice slovenskej a ďalších kultúrnych spolkov.
Čiže z toho vyvstáva, že by sme mali vytvoriť časový priestor pre širokú diskusiu o tom, kedy sa môže vyhlásiť alebo čo by všetko malo spĺňať takéto miesto. K tomu určite treba širokú diskusiu so samosprávami, s kultúrnou obcou, s ministerstvom kultúry a širokou verejnosťou.
Preto dovoľte na záver dať jeden návrh. Vzhľadom na rôznosť tých názorov, ktoré sme tu počuli, navrhujem, aby sme si vytvorili časový priestor, aby sme si tieto veci vykomunikovali, ktoré absentujú k dnešnému dňu. A preto navrhujem, aby sme sa k tomuto bodu, k tomuto návrhu vrátili v utorok budúci týždeň a o sedemnástej hodine, ak bude treba, aby sme o ňom hlasovali, prípadne ten návrh stiahli.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2021 18:06 - 18:07 hod.

Szőllős Ján Zobrazit prepis
Áno, ďakujem kolegom za reakcie. Pripomínam, že mojím cieľom nie je a nebolo týmto príspevkom vyvolávať vášne, len pripomenúť historický fakt, v Martine je to spoločný cintorín, v Bratislave historicky sa to vyvinulo takto, že boli dva konfesijné cintoríny. Ja neviem, či pre súčasnosť a budúcnosť je možné na katolíckom, doteraz katolíckom Ondrejskom cintoríne pochovávať evanjelikov, možno áno, možno nie, ja s tým nemám žiaden problém. Proste je tu tento fakt, ktorý treba vziať do úvahy pri tom, keď sa tento zákon má schvaľovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2021 18:04 - 18:06 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Ja by som chcel reagovať na pána kolegu Szőllősa. Ty si ma inšpiroval, pretože ja si napríklad myslím, že určite Martinčania sú v tejto, na túto tému veľmi citliví, pretože je to národný cintorín, je to veľmi citlivá téma. Ale ja, ja si myslím napríklad, že by mohol byť kľudne aj v Košiciach národný cintorín a Martin a Bratislava a Košice nech majú národné cintoríny a keď niekto bude chcieť byť pochovaný z Košického kraja na národnom cintoríne v Košiciach, tak nech je pochovaný v Košiciach, alebo keď niekto si bude chcieť dať pochovať niekoho významného do Bratislavy, tak do Bratislavy. A toto je téma, ktorá absolútne je pre mňa neproblémová a jednoducho národ je celé... národ je celé Slovensko. (Reakcia z pléna.)
Môžte, prosím, upozorniť pána poslanca Jarjabka... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že národ je celé Slovensko a určite, určite to nie je téma, ktorá by mala rozhádať Slovákov. Práve naopak, keď si niekto váži národ a váži Slovensko, tak vôbec nebude mu vadiť, keď niekde bude niečo ešte aj národné.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.3.2021 17:57 - 17:59 hod.

Szőllős Ján Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, dovoľte mi povedať ešte jeden aspekt k tejto problematike ohľadne Ondrejského cintorína. Z histórie, neviem, či viete, je známe, že tento cintorín, Ondrejský cintorín je dvojičkou, vtedy boli zriadené dva cintoríny – Ondrejský a pri Kozej bráne, katolícky a evanjelický, 1783, vďaka jozefínskej reforme. Na evanjelickom sú tiež pochovaní evanjelickí dejatelia, napríklad skladateľ Ján Levoslav Bella, nebudem menovať ďalších, a teda vidím tu problém, lebo vtedy sa to vyslovene dodržiavalo, že kaplnka, architekt Riga aj na jednom, aj na druhom cintoríne, keď si všimnete, sú totožné, jedna má vežu, druhá nemá vežu a podobne.
Čiže vidím tu ten problém ako, ktorý tiež môže vyvolať nejaké odozvy, že národný cintorín nemôže byť koncesne ohraničený, v tomto prípade na katolícku cirkev a vynechaný teda cintorín pri Kozej bráne, ktorý počas celej histórie bol dvojičkou tohto Ondrejského cintorína. Čiže logicky z toho vyplývajúc, by malo byť, že mali by sme mať ešte tretí národný cintorín pri Kozej bráne, aby aj evanjelickí dejatelia mali možnosť byť na národnom cintoríne, ak to tak preženiem vlastne, pretože v Bratislave to takto sa historicky vyvinulo, že tieto dva cintoríny tu počas celej histórie fungovali ako dvojičky.
Čiže ja len pridávam tento aspekt ako určitý problém pri otázke, keď uvažujeme o vyhlásení národného cintorína, Ondrejského cintorína za národný cintorín, že minimálne by sme mali uvažovať zároveň, keď by mal byť v Bratislave tento národný cintorín, tak zároveň s cintorínom pri Kozej bráne. A, alebo proste tá druhá alternatíva, nechať len jeden cintorín národný v Martine.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2021 17:56 - 17:56 hod.

Hus Igor Zobrazit prepis
Tak viac-menej ja sa na to pozerám, že ozaj to vyvolalo širokú diskusiu v kultúrnej, ako aj v historickej obci v tom regióne, v ktorom aj ja žijem. Myslím, že odzneli tu niektoré veci, ja si myslím, že ani návrh tých predkladateľov v určitej fáze nebol zlý, ale nebol dobre odkomunikovaný.
Čo sa týka tejto veci, ja si dám poradiť, ja som to vyhodnotil takto, každý v určitej dobe raz vystúpime. Do rozpravy som sa prihlásil jediný, mali šancu aj ostatní, takže je to asi tak. Takže ja k tomuto nemám viac čo dodať, tie veci odzneli, svoj názor som povedal a ide sa proste ďalej.
Skryt prepis