Videokanál klubu

Áno, ďakujem kolegom za reakcie. Pripomínam, že mojím cieľom nie je a nebolo týmto príspevkom vyvolávať vášne, len pripomenúť historický fakt, v Martine je to spoločný cintorín, v Bratislave historicky sa to vyvinulo takto, že boli dva konfesijné cintoríny. Ja neviem, či pre súčasnosť a budúcnosť je možné na katolíckom, doteraz katolíckom Ondrejskom cintoríne pochovávať evanjelikov, možno áno, možno nie, ja s tým nemám žiaden problém. Proste je tu tento fakt, ktorý treba vziať do úvahy pri tom, keď sa tento zákon má schvaľovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som chcel reagovať na pána kolegu Szőllősa. Ty si ma inšpiroval, pretože ja si napríklad myslím, že určite Martinčania sú v tejto, na túto tému veľmi citliví, pretože je to národný cintorín, je to veľmi citlivá téma. Ale ja, ja si myslím napríklad, že by mohol byť kľudne aj v Košiciach národný cintorín a Martin a Bratislava a Košice nech majú národné cintoríny a keď niekto bude chcieť byť pochovaný z Košického kraja na národnom cintoríne v Košiciach, tak nech je pochovaný v Košiciach, alebo keď niekto si bude chcieť dať pochovať niekoho významného do Bratislavy, tak do Bratislavy. A toto je téma, ktorá absolútne je pre mňa neproblémová a jednoducho národ je celé... národ je celé Slovensko. (Reakcia z pléna.)
Môžte, prosím, upozorniť pána poslanca Jarjabka... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že národ je celé Slovensko a určite, určite to nie je téma, ktorá by mala rozhádať Slovákov. Práve naopak, keď si niekto váži národ a váži Slovensko, tak vôbec nebude mu vadiť, keď niekde bude niečo ešte aj národné.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení kolegovia, dovoľte mi povedať ešte jeden aspekt k tejto problematike ohľadne Ondrejského cintorína. Z histórie, neviem, či viete, je známe, že tento cintorín, Ondrejský cintorín je dvojičkou, vtedy boli zriadené dva cintoríny – Ondrejský a pri Kozej bráne, katolícky a evanjelický, 1783, vďaka jozefínskej reforme. Na evanjelickom sú tiež pochovaní evanjelickí dejatelia, napríklad skladateľ Ján Levoslav Bella, nebudem menovať ďalších, a teda vidím tu problém, lebo vtedy sa to vyslovene dodržiavalo, že kaplnka, architekt Riga aj na jednom, aj na druhom cintoríne, keď si všimnete, sú totožné, jedna má vežu, druhá nemá vežu a podobne.
Čiže vidím tu ten problém ako, ktorý tiež môže vyvolať nejaké odozvy, že národný cintorín nemôže byť koncesne ohraničený, v tomto prípade na katolícku cirkev a vynechaný teda cintorín pri Kozej bráne, ktorý počas celej histórie bol dvojičkou tohto Ondrejského cintorína. Čiže logicky z toho vyplývajúc, by malo byť, že mali by sme mať ešte tretí národný cintorín pri Kozej bráne, aby aj evanjelickí dejatelia mali možnosť byť na národnom cintoríne, ak to tak preženiem vlastne, pretože v Bratislave to takto sa historicky vyvinulo, že tieto dva cintoríny tu počas celej histórie fungovali ako dvojičky.
Čiže ja len pridávam tento aspekt ako určitý problém pri otázke, keď uvažujeme o vyhlásení národného cintorína, Ondrejského cintorína za národný cintorín, že minimálne by sme mali uvažovať zároveň, keď by mal byť v Bratislave tento národný cintorín, tak zároveň s cintorínom pri Kozej bráne. A, alebo proste tá druhá alternatíva, nechať len jeden cintorín národný v Martine.
Ďakujem za pozornosť.

Tak viac-menej ja sa na to pozerám, že ozaj to vyvolalo širokú diskusiu v kultúrnej, ako aj v historickej obci v tom regióne, v ktorom aj ja žijem. Myslím, že odzneli tu niektoré veci, ja si myslím, že ani návrh tých predkladateľov v určitej fáze nebol zlý, ale nebol dobre odkomunikovaný.
Čo sa týka tejto veci, ja si dám poradiť, ja som to vyhodnotil takto, každý v určitej dobe raz vystúpime. Do rozpravy som sa prihlásil jediný, mali šancu aj ostatní, takže je to asi tak. Takže ja k tomuto nemám viac čo dodať, tie veci odzneli, svoj názor som povedal a ide sa proste ďalej.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA, ZA ĽUDÍ a SaS – navrhujem preložiť hlasovanie o bode 2 (tlač 468), ide o zákon vrátený prezidentkou, na zajtra o 17.00.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som svoju výhradu k tomuto predniesol aj na našom poslaneckom klube. Mám k tejto veci zásadné výhrady.
V prvom rade si myslím, že aj keď je tento návrh z nášho poslaneckého klubu, myslím si, že nebol dostatočne prejednaný, najmä s mestom Martin. Myslím, že kolegovia, ktorí predkladajú návrh novely zákona 377 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy, si naplno neuvedomili, čo vyvolajú zmenou Ondrejského cintorína na ďalší národný cintorín. Známe osobnosti Slovenska, či už z kultúry, vedy, alebo politiky, nie sú pochované iba na Ondrejskom cintoríne, ale aj na iných cintorínoch.
Takže tu som komunikoval či s predstaviteľmi samosprávy, či s primátorom mesta Martin, takže ja som za to, aby tento návrh bol stiahnutý. Bohužiaľ sa to nestalo, ale svoje výhrady som k tomu povedal. Viac-menej som myslel, že tento bod programu bude zrejme na programe budúci týždeň, mám tam veľa, veľa rozporuplných otázok, ktoré chcem s vami ešte prediskutovať. Môj názor je zatiaľ, v takejto podobe tento návrh nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 453). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, resp. obce, no napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Ak sa vrátim k svojej štvrti, tak len v Ružinove je to 26 kilometrov takýchto ciest a chodníkov. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie.
Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, ciest a chodníkov, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave, niektoré aj niekoľko desaťročí. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, respektíve vo svojej správe.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo 30. mája 2019, to znamená ešte voľbami, informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku a v tejto správe umožňuje mestám a obciam verejné financie investovať aj do opráv, upozorňujem opráv, nie stavieb, ale opráv takýchto komunikácií. Napriek vydanej informácii sa mestá a mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ale aj hlavných kontrolórov. Preto navrhujeme spresniť § 7 ods. 1 písm. d) zákona 583/2004 Z. z. tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácie, komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Takže to je všetko, ďakujem.

Áno, pani poslankyňa Cigániková, je tam vlastne uvedené, že k zdravotnej dokumentácii v prípade takéhoto nepriaznivého zdravotného stavu majú len, majú prístup len rodinní príslušníci, najbližší príbuzní len v rozsahu, v akom je to nevyhnutné pre daný zdravotný stav, na to sme si dali špeciálne pozor.
A ešte som chcela dodať, že je tam aj možnosť písomného plnomocenstva pred takýmto nejakým, za života človeka, kedy môže povedať, že koho si vyslovene praje, aby mal prístup k zdravotnej dokumentácii. A doteraz je to v zákone tak, že môže len v tom rozsahu, ako splnomocní, to sme rozšírili, aby to bolo v celom rozsahu, pokiaľ si to samotný pacient praje. My si tiež myslíme, že ochrana súkromia a dát okolo zdravia pacienta je veľmi citlivá téma, takže naozaj len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý sa týka jeho súčasného zdravotného stavu.
V prípade napríklad aj tohto chlapca jediná možnosť u maminy bola, že kontaktovala obvodného lekára, ktorý musel písomne požiadať vlastne ošetrujúceho lekára z nemocnice, aby tie informácie dostali, no a on dal takú krátku správu, v akom stave je pacient, bez podrobných vyšetrení, bez nejakých možností, aby potom mamina to ďalej mohla konzultovať. Čiže v tomto naozaj vidíme takú neprávosť. Aspoň takýmto spôsobom chceme, jej už teda nepomôžeme, ale chceme pomôcť možným pacientom, ktorí s takouto situáciou a ich rodina sa bude potýkať.
Ďakujem.