Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.3.2021 o 15:41 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 15:46 - 15:48 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Som rád, pani poslankyňa, že ste sa vrátili do minulosti, keď v tejto sále bolo, bol prijímaný zákon, ktorý máme konečne možnosť napraviť, a to spôsobom, ktorý je až neuveriteľný, že skrátené legislatívne konanie počas jedného dňa. A tu nám naši opoziční kolegovia niektorí idú vytýkať rôzne skrátené legislatívne konania v pandémii. Tak skutočne, že toto je jeden ukážkový príklad, akým spôsobom tu oni vládli počas minulých rokov, pokiaľ išlo o čistotu legislatívneho procesu.
Veľa tu už bolo povedané, či už to spomínal pán poslanec Dostál, alebo pán poslanec Gyimesi, a treba jasne uviesť, že požiadavka na zrušenie zákazu dvojitého občianstva, ale bez akýchkoľvek obmedzení patrí k jednému z dvoch zásadných, patrí jednej z dvoch zásadných požiadaviek, ktoré, ktoré vyslovujú naši krajania žijúci v zahraničí.
Tento zákon je krokom vpred, je posunom vpred, ale ako povedala pani poslankyňa Pleštinská, stále sú tu, stále je tu priestor na vylepšenie tohto zákona a veľmi rád aj ja sa pridám k tým poslancom, ktorí tento zákon vylepšiť chcú, pretože si myslím, že ešte je čo vylepšiť, ideálne, ak by sme zákaz dvojitého občianstva zrušili bez akýchkoľvek obmedzení, len to by musela podľa všetkého aj slovenská diplomacia urobiť viac ako nič, pretože doteraz v tejto veci s Maďarskom nič nevyjednala, aj preto sme v tom stave, v akom sme, a zákon znie, ako znie.
Takže treba sa spýtať aj ich, aj Úradu pre Slovákov v zahraničí, prečo tiež neurobili nič pre zlepšenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.3.2021 15:41 - 15:46 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, po sprísnení zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pred desiatimi rokmi mnohí ľudia v období od 17. júla 2010 do 30. júna 2021 prišli o slovenské občianstvo. Cítili to ako veľkú krivdu, ktorú sme sa v súlade s programovým vyhlásením vlády na základe tohto vládneho návrhu zákona ako reakciu na veľké množstvo podnetov a žiadostí, prosieb týchto ľudí, rozhodli napraviť.
Určite ešte môžeme diskutovať o vylepšení a precizovaní tohto zákona. Táto požiadavka a prosba vychádza hlavne po brexite, odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a dennodenne dostávam veľa podnetov od ľudí, ktorí tam žijú. Citujem: „Je to reálne, aby sa ešte tohto roku zmenil zákon o dvojitom občianstve? Chcela by som čím skôr dať žiadosť o britské, ale kvôli tomuto zákonu sa nedá, nechcem prísť o slovenské občianstvo, samozrejme. Ako to vidíte? Budú nejaké rokovania v najbližších mesiacoch? Viem, že teraz je COVID, ale mohlo by sa to začať riešiť. Poliaci môžu mať dvojité občianstvo, myslím, že aj Česi, len u nás je to tak, ako je, už 10 alebo 11 rokov.“
Môžem dať odpoveď našim občanom, že tento čas konečne prišiel, dnes je to správa, na ktorú čakali 11 rokov. Zákon sa dnešným dňom dostáva na parlamentnú pôdu a verím, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť taký zákon, aby nikto nemusel stratiť občianstvo, slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle. Spoluobčanov maďarskej menšiny vykresľoval ako bezpečnostnú hrozbu a chcel ich trestať za to, že chcú mať dvojité občianstvo. Občania na zmiešanom území žijú v pokoji a spokojnosti, ale politici potrebovali vždy vyrobiť nejaký problém. Z dôvodu závažnosti problému a bezpečnostných hrozieb, ktoré pramenili z potencionálneho hromadného udeľovania maďarského občianstva občanom Slovenskej republiky, navrhol vtedajší premiér Robert Fico rokovať o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Celý legislatívny proces trval iba jeden deň. Vláda predložila návrh zákona do parlamentu 26. mája 2010 o 11.25 hod. a nový zákon bol prijatý v ten istý deň o 16.47 hod. 90 hlasmi zo 115 prítomných poslancov.
Podľa štatistických údajov tým prišlo o slovenské občianstvo do septembra 2020 až 3 470 ľudí. Najčastejšie však k strate slovenského občianstva došlo v dôsledku prijatia českého občianstva: 817 ľudí, nasledovalo prijatie nemeckého: 798, rakúskeho: 529, britského: 378, amerického: 178, maďarského: 132 a prijatie občianstva ďalších 25 krajín.
Z praxe teda vyplýva, že účinky tejto novely pocítili všetci občania pri získaní cudzieho štátneho občianstva na základe prejavu vlastnej vôle rovnako. V rámci krajín Európskej únie je len estónska legislatíva reštriktívnejšia ako slovenský zákon o občianstve, ktorý uznáva nadobudnutie druhého občianstva narodením alebo manželstvom. Do kategórie krajín, kde je nadobudnutie druhého občianstva výrazne obmedzené alebo úplne nemožné, patria len štyri krajiny Európskej únie a to je Litva, Rakúsko, Estónsko a Slovensko.
Na druhej strane sú najbenevolentnejšími krajinami pri udeľovaní občianstva Cyprus, Česká republika, Írsko, Maďarsko a Rumunsko, ktoré okrem všeobecných podmienok nestanovujú konkrétnejšie prísne pravidlá pri nadobudnutí druhého občianstva jednak vlastnými občanmi, a tiež cudzincami.
Tento zákon prináša mnoho zjednodušení, je to dobrá správa aj pre zahraničných Slovákov a ja verím, že sa vrátime pred rok 2010 a nikto nestratí slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 15:38 - 15:40 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Na to, aby som vám plne zodpovedal na vaše otázky, mi dvojminútová faktická poznámka stačiť nebude a len tak v rýchlosti by som chcel povedať to, o čo opieram svoj názor. A to je to, že napríklad na Maďarov žijúcich na Slovensku, ale aj na Nemcov sa stále pozerá ako na vojnových zločinov, a to napríklad na základe zák... alebo nariadenia vlády Slovenskej rep... nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 s názvom o konfiškácii, urýchlenej konfiškácii a rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zradcov slovenského národa. Tento zákon je ešte stále v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a ešte v roku 2020 sa súdy Slovenskej republiky pri konfiškácii majetkov rôznych občanov odvolávali na tento zákona, to je po prvé.
Po druhé v preambule Ústavy Slovenskej republiky je uvedené, že my národ slovenský spoločne s príslušníkmi národnostných menšín, čo automaticky vytvára druhú kategóriu. Pozrite si územnosprávne členenie Slovenska, akékoľvek, či sa jedná o okresy, alebo o kraje, veď všetky boli vytvorené tak, aby na južnom Slovensku neboli okresy vytvorené tak, aby bola tam väčšina týchto Maďarov napríklad. Veď toto sú mečiarovské okresy, platia dodnes, na južnom Slovensku sú okresy, keď si pozriete mapu, nakreslené zo severu na výcho... na juh, a pričom v strede Slovenska alebo na, na severe Slovenska sú orientované z východu na západ.
Územnosprávne členenie, pokiaľ ide o VÚC-ky, veď si pozrite, aké kraje sa nakreslili, za všetky si zoberte Trnavský kraj, len aby tam Maďari neboli, neboli vo väčšine. Pozrite si tento zákon o štátnom občianstve. Bol prijatý len vyslovene proti Maďarom. A takto by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.3.2021 15:25 - 15:33 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dlhodobo tvrdím, že Maďari na Slovensku sú občanmi druhej kategórie. A novela zákona o štátnom občianstve z roku 2010 je toho plným dôkazom. A na tejto téze nemení nič ani predložená novela zákona o štátnom občianstve, o ktorej sa práve rozprávame.
Kolega Dostál veľmi vyčerpávajúco hovoril o histórii, ako sme dospeli až sem, do tohto štádia, tak dovoľte mi, aby som vám predložil aj jeden iný pohľad, pohľad Maďara žijúceho na Slovensku, ktorý cíti historické, etnické, kultúrne, jazykové a rodinné väzby s Maďarskom, napriek tomu je lojálnym štátnym občanom Slovenskej republiky a na tom nechce zmeniť nič a naďalej chce ostať na Slovensku.
Musím podotknúť, že keď sa kritizuje maďarský zákon o štátnom občianstve, tak ten je na 80 % prekopírovaný od slova do slova zákon slovenský, čiže bývalý slovenský zákon o štátnom občianstve, ktorý platil do roku 2005 a na základe ktorého Slovenská republika svojim zahraničným Slovákom rozdávala na tomto istom princípe svoje štátne občianstvo. Zmenilo sa to prvýkrát až potom, keď v Maďarsku bolo referendum o tomto občianstve, ktoré bolo neúspešné, a definitívne sa zmenilo v roku 2010 len kvôli tomu, aby slovenskí Maďari nemohli prijímať občianstvo Maďarska z dôvodov, ktoré vám opísal už pán kolega Dostál.
To, že to bolo namierené proti Maďarom a že sa to minulo účinku, bolo už tiež spomenuté, z 3 500 ľudí 134 bolo Maďarov, čo sa, samozrejme, nedá porovnávať s tými, ktorí prišli o štátne občianstvo v dôsledku prijatia štátneho občianstva Českej republiky, Nemecka, Rakúska a tak ďalej.
Hlavnými argumentami na prijatie tejto novely, resp. novely z roku 2010 boli vlastne štyri. A to, aby maďarské politické strany nemohli robiť kampaň na území Slovenskej republiky počas ich parlamentných alebo iných volieb. Tento hoax sa, chvalabohu, už 11 rokov podarilo vyvrátiť ničím iným, len praxou, nikdy žiadna politická strana na Slovensku, myslím teda zahraničná politická strana, žiadnu kampaň neviedla, a keby ju viesť chcela, tak by ju s kľudným svedomím viesť mohla, pretože v Európskej únii tie bilbordy môžte vešať, kde chcete, mítingy robiť môžte, kde chcete, televízia a jej vysielanie nie je limitovaná hranicami, čiže tú kampaň si môžte viesť, akokoľvek chcete, no nedeje sa tak.
Ďalším argumentom bol ten, že si chce vytvárať Maďarsko svojich voličov. Ja vám z praxe môžem povedať to, že občanov Slovenskej republiky, ktorí by si chceli prijať maďarské štátne občianstvo, ani zďaleka nie je toľko, koľko predpokladali tí, ktorí argumentovali týmto argumentom, pretože to určite nebude v húfoch alebo nebolo by to v húfoch, neboli by tí, nebolo by tých občanov státisíce, niekoľko tisíc, maximálne 20-tísíc, to je môj súkromný odhad, ktorý, samozrejme, nie je podložený žiadnym empirickým výskumom.
Ďalším argumentom proti tomu, aby sme odoberali občianstvo Slovenskej republiky komukoľvek proti jeho vôli, je aj to, že ak si občan Slovenskej republiky prijme občianstvo cudzieho štátu, dajme tomu Maďarska, tak sa to Slovenská republika nedozvie. A ja neviem, či Slovenská republika nemá záujem na tom, aby vedela, koľko takýchto občanov má, pretože ak by sme túto novelu, ktorá je dnes na stole, schválili tak, že by sme vrátili stav spred rok 2010, tak Slovenská republika bez akýchkoľvek problémom bude mať prehľad o tom, že koľko takýchto občanov na jej území žije.
Pokiaľ ide o samotnú novelu, ktorá je predložená, a dnes o nej jednáme, tak ja si osobne myslím, že taká Kaliňákova novela alebo nariadenie vlády bolo pri získ... spätnom získavaní už raz strateného občianstva jednoduchšie a my týmto zákonom tieto podmienky len sprísňujeme úplne zbytočne 5-ročným pobytom, ktorý treba dokladovať, pričom táto Kaliňákova, Kaliňákove nariadenie bolo oveľa jednoduchšie. Teraz nerozumiem, prečo ideme týmto spôsobom.
My sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali, resp. chceli zaviazať, aby sme pretavili programové, pardon, vládn... politické programy strán Sloboda a Solidarita, ale aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí pred voľbami unisono tvrdili, že treba vrátiť, navrátiť stav spred roku 2010. S tým išiel poslanecký klub hnutia OĽANO do, do, na koaličnú radu a s týmto sme argumentovali, že toto je riešenie, ktoré ponúkame našim občanom.
Zároveň sme sa zaviazali aj tým, že občanom slovenským, resp. slovenským občanom žijúcim v zahraničí, že zahraničným Slovákom takýto spôsobom zjednodušíme prístup k slovenskému občianstvu, ale už do programového vyhlásenia vlády sa z dôvodov, ktoré som už spomenul viackrát, a už viackrát sa k tomu nemienim vracať, dostalo sa to tak, ako sa to dostalo, dostalo teraz.
Motiváciou tohto, tohto celého je neopodstatnený strach z Maďarov žijúcich na Slovensku. A nepomáhajú tomu ani príklady dobrej praxe, napríklad z Rumunska alebo zo Srbska, donedávna aj z Ukrajiny, tieto všetky štáty umožňovali svoji občanom, ktorí mali takéto historické, citové, kultúrne a jazykové väzby na Maďarsko, prijímať štátne občianstvo Maďarska, nestrácať to ich. A všetky tieto argumenty, ktoré, ktoré v slovenskom mediálnom priestore lietajú ako argumenty, prečo to chceme zakázať, tam prítomné neboli. Nie sú a garantujem vám, že ani nebudú.
Chcem vás preto požiadať, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby sme sa zamysleli nad tým, či po 11 rokoch fungovania v tomto princípe, na ktorom fungujem teraz, pokiaľ ide o zákon o štátnom občianstve, či by už nebol čas sa tohto neopodstatneného strachu zbaviť a či by nebolo opodstatnené umožniť slovenským občanom, ktorí si chcú vziať štátne občianstvo iného štátu, pritom ostať žiť na Slovensku, nestratiť občianstvo slovenské, pretože nič sa k Slovenskej republike ani jej zvrchovanosti nestane.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.3.2021 14:54 - 14:56 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením za spravodajcu k návrhu zákona o štátnom občianstve (tlač 440), v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 14:47 - 14:49 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ja som sa nestačila. Tak chcela by som, vážení kolegovia a kolegyne, poďakovať za vaše faktické pripomienky. Myslím si, že požiadame, alebo som presvedčená, stavovské organizácie obcí a miest, či už ZMOS, alebo Úniu miest Slovenska, aby nám dali stanoviská, pretože v každej možno obci, meste sú možno iné možnosti, malá obec má menej prevádzok, aby sme vlastne tie úplne malé obce nezaťažovali nejakými ďalšími povinnosťami, pretože vieme, že obce, mestá dneska majú nad 4-tisíc kompetencií, a verím, že, že s nejakými spoločnými silami dospejeme k takému stanovisku, aby bolo prijateľné pre všetky samosprávy, či už pre obce, alebo mestá.
Myslím si, že tento zákon je veľmi dobrý. A v podstate znižovanie administratívnych prekážok, ktoré sú stanovené pred všetkých našich občanov, je úloha každej vlády a som veľmi šťastná, že vlastne môžem byť súčasťou takého zákona, kde zabezpečujeme, tak ako povedal pán kolega Suja, slobodu a menej byrokracie pre našich podnikateľov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 14:47 - 14:47 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Ja by som chcel tiež rovnako poďakovať, pretože toto je niečo, čo, v čom aj ja som bola predtým, ako som prišla do parlamentu, to znamená, jednak ma trápili niektoré otázky, ktoré sa týkali samotnej živnosti, a zároveň sme prevádzkovali charitatívnu reštauráciu, čiže viem, o čom hovorili kolegovia.
Ja by som sa rovnako prikláňala k tomu, čo povedali, povedali kolegovia poslanci, to znamená, že naozaj možno, možno presnejšie zadefinovať tie, tie zatváracie hodiny, a ak by sa toto spravilo, myslím si, že to bude jeden z naozaj veľmi, veľmi dobrých zákonov.
Takže ja by som sa tiež k tomu prikláňala a ďakujem vám za, za naozaj dobrú prácu v tomto smere.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 14:43 - 14:43 hod.

Jílek Rastislav Zobrazit prepis
Vytváranie zdravého podnikateľského prostredia je jednou z priorít dobrého štátu, preto by som veľmi rád, že takýto zákon prichádza na pôdu parlamentu.
Naozaj sme vypočuli hlasy mnohých podnikateľov, ktorí kričali po odbyri... odbyro... po zrušení byrokratizácie rôznych procesov. Naozaj tá pomoc bude veľká, hlavne aj v tomto čase po pandémii, keď sa budú musieť všetky prevádzky rozbiehať, tak aj týmito malými krokmi vieme pomôcť podnikateľom, a preto si myslím, že je to veľmi vec a plne, plne podporujem. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.3.2021 14:34 - 14:42 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré bolo zasiahnuté opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, pokladám za jednu z prioritných úloh vlády.
Dňa 21. júla 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Lex korona predstavuje najväčší balík na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívneho zaťaženia v modernej histórii Slovenska.
To, čo potrebujú podnikatelia najviac, je, aby im štát dal slobodu a pokoj, aby ich nezaťažoval administratívou, zbytočnými nákladmi a nekládol im pod nohy kopec zbytočných prekážok.
Ambíciou znižovať administratívu má aj tento vládny návrh zákona, ktorý mení živnostenský zákon a zákon o obecnom zriadení. V rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré skončilo 2. októbra 2020, bolo vznesených spolu 70 pripomienok, z toho bolo 29 zásadných. Finálnu verziu návrhu zákona tak ovplyvnil aj výsledok rozporových konaní, ktoré sa uskutočnili za účelom odstránenia rozporu pri zásadných pripomienkach. Pravdepodobne tieto, reakcie na tieto pripomienky sú aj odpoveďou pre pána kolegu Dostála, že, že vlastne, keď tento zákon bol pripomienkovaný, tak určite tie pripomienky boli vznesené v tomto pripomienkovacom konaní, a ako sa uvádza v dôvodovej správe návrhu zákona, je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností, ktoré si vedia samé zistiť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti.
Jedným z cieľov zákona je zjednodušenie živnostenského podnikania v snahe odbúrať neprimeranú administratívnu záťaž fyzických a právnických osôb a jeho účinnosť je navrhnutá na... zrejme to ešte dohodneme v ďalšom postupe. Zákon hovorí, že by malo byť menej byrokracie, to znamená, že v záujme zrýchlenia konania o odpustení prekážky prevádzkovania živnosti sa ruší povinnosť vyžiadať vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory na daný účel.
Jedným z cieľov predkladaného návrhu zákona v čl. 1 je v súlade s princípom jedenkrát a dosť pokračovať v snahe o odbúravanie neprimeranej administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností, ak si tieto skutočnosti vedia samé zistiť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti. Uvedený zámer je v súlade aj s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy.
Ďalej tento zákon zabezpečuje zníženie počtu remeselných a viazaných živností, zníži sa počet remeselných a viazaných živností. Z remeselných živností pôjde o galvanizáciu a smaltovanie a z viazaných prekladateľské a tlmočnícke služby. Ako uvádza dôvodová správa v návrhu zákona, na základe poznatkov aplikačnej praxe je záujem o vznik opatrení na podnikanie, galvanizácia kovov, smaltovanie, za posledných desať rokov minimálne. Z dôvodu verejného záujmu od 1. mája 2021 sa tieto činnosti stávajú voľnými živnosťami.
Je tam kratšia odborná prax, dobrou správou je pri remeselných živnostiach, o niektorých viazaných živnostiach sa zníži počet rokov vyžadovanej odbornej praxe, to znamená, že žiadateľ bude môcť oveľa skôr disponovať živnostenským oprávnením na výkon určitej činnosti. Pri remeselných živnostiach sa navrhuje znížiť prax až na polovicu. Ďalej je prerušenie živnosti po novom, debatovali sme, že či to má byť tri roky, alebo viac rokov, v nadväznosti na zlepšovanie podnikateľského prostredia a väčšiu istotu podnikateľov sa navrhuje stanoviť minimálnu dĺžku pozastavenia živnosti na jeden mesiac a maximálne predĺžiť až na tri roky.
Odpustenie prekážky pri prevádzkovaní živnosti, fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemôžu prevádzkovať živnosť, môžu požiadať živnostenský úrad o odpustenie prekážky prevádzkovania živnosti. Prekážkou je napr. ukončený konkurz na majetok podnikateľa. Aktuálne musí živnostenský úrad v takej situácii požiadať Slovenskú živnostenskú komoru o stanovisko, čo predlžuje dĺžku konania o odpustenie prekážky. Z tohto dôvodu návrh zákona ruší povinnosť žiadať o stanovisko Slovenskú živnostenskú komoru.
Máme tam ohlásenie prevádzkarne, bolo, podľa zákona o živnostenskom podnikaní je možné začať prevádzkovať živnosť aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Doteraz bol podnikateľ povinný oznámiť túto skutočnosť živnostenskému úradu najneskôr v deň zriadenia prevádzkarne. Po novom sa lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne predlžuje na 15 dní odo dňa jej zriadenia.
Vznik živnosti pre osoby mimo Európskej únii, ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona, navrhuje sa, aby fyzickým osobám a s trvalým bydliskom mimo Európskej únie, resp. mimo zmluvné štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú pobyt na území Slovenskej republiky, vzniklo živnostenské oprávnenie až v deň udelenia povolenia na pobyt na území Slovenska.
Čo sa týka predtým debatovanej povinnosti, obce nebudú ukladať oznamovanie povinností. Článkom II návrhu zákona sa dopĺňa zákon o obecnom zriadení, podľa ktorého obec ustanovením nariadi pravidlá času predaja v obchode a času prevádzku, času prevádzky služieb.
Z dôvodu zlepšovania podnikateľského prostredia odstraňovaním neprimeranej byrokracie sa v tomto ustanovení navrhuje doplniť veta, podľa ktorej obce nebudú oprávnené podnikateľom ukladať oznamovaciu povinnosť súvisiacu s prevádzkovým časom, samozrejme, za podmienky, že tento nebude porušovať všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom si vie obec upraviť dĺžku zatváracích hodín v zmysle pravidiel, ktoré má na svojom území zavedené.
V súlade s potrebami malých a stredných podnikov je naďalej potrebné pokračovať v zefektívňovaní podpory pre malé a stredné podniky. Zároveň je však potrebné pokračovať v systematickej spolupráci a v koordinovanom prístupe všetkých zainteresovaných rezortov, ako aj v zohľadňovaní návrhom a odporúčaní jednotlivých subjektov.
Zlepšovanie podmienok podnikania by malo prispievať k celkovému zvyšovaniu kvality podnikateľského prostredia na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.3.2021 14:10 - 14:12 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 367). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis