Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 383).
Národná rada uznesením č. 559 z 29. januára rozhodla o tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť, určila zároveň výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokoval ústavnoprávny výbor a ho odporučil schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre obranu a bezpečnosť bol zvolaný na 16. marca 2021, o uvedenom poslaneckom návrhu zákona výbor nerokoval, keďže nebol v čase rokovania o tomto bode uznášaniaschopný. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou predloženej informácie.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru mal prerokovať Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na 23. schôdzi 16. marca 2021. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže výbor nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. januára 2021 č. 554 sa uzniesla prerokovať návrh v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 226 z 11. marca 2021 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 69 zo 16. marca 2021 zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť.
Z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, teda gestorský výbor, zo 16. marca 2021 č. 72.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, vážený pán podpredseda, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti predstavila návrh zákona o domácom vzdelávaní v druhom čítaní.
Všeobecná deklarácia ľudských práv ako prvý medzinárodný dokument zaväzujúci chrániť ľudské práva v čl. 26 uvádza, že rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelávania pre svoje deti. Podobne sa vyjadruje i európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 2. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výuky, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Napriek tejto zhode vo formulácii rodičovských práv v medzinárodných dokumentoch pristupujú zákonodarné orgány v jeho konkrétnej implementácii v jednotlivých štátoch sveta rôzne.
Domáce vzdelávanie je štandardom moderného školstva, bežným štandardom moderného školstva v iných krajinách sveta. Ide o osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorý je, ktorý je definovaný ako individuálne vzdelávanie v zákone č. 245/2008 Z. z. v § 23, 24, 25.
Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorého zdravotný stav neumožňuje navštevovať školu, žiakovi I. stupňa základnej školy a žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody.
Niekedy je individuálne vzdelávanie nevyhnutnosťou u rodičov, ktorí cestujú. Dotýka sa to detí diplomatov, športovcov, umelcov, ale, samozrejme, že sú tu aj rodičia, isté percento rodičov, ktorí nesúhlasia s týmto súčasným školských systémom, a preto si volia túto možnosť.
Týmto rodičom najviac vadí vysoký počet žiakov v školách, ale aj šikana, s ktorou sa naše deti a žiaci bežne v školách stretávajú. Štátna školská inšpekcia uvádza vo svojej správe o stave a úrovni výchovy v školách a školských zariadeniach v školskom roku 2019/2020, že prítomnosť šikanovania bola zistená v každej z kontrolovaných škôl.
Takmer 15 % respondentov, čo znamená, každý siedmy žiak potvrdil, že bol obeťou šikanovania. Toto je však problém školskej legislatívy. Mnohokrát ide o zúfalých rodičov, ktorí majú ťažko zvládnuteľné deti s rôznymi špecifickými problémami, poruchami, ale aj poruchami správania, a preto si volia individuálne vzdelávanie. Netreba sa však obávať, že nastane masívny odliv týchto žiakov zo škôl. Myslím si, že pandémia poukázala na to, že rodičia sa tešia, že ich deti pôjdu do školy, pretože si práve toto individuálne vzdelávanie, teda domáce vzdelávanie vyskúšali. Táto forma vzdelávania nie je pre všetkých rodičov, nie je pre všetky deti, 91,9 % rodičov, ktorí si volia individuálne vzdelávanie, majú vysokoškolské vzdelanie. Málo rodičov si môže dovoliť nechať deti doma, pretože prichádzajú o jeden plat. Veľmi často sa im vyčíta socializácia, ale môžem vám povedať, že tieto deti a ich rodičia sa stretávajú, sieťujú, navštevujú základné umelecký školy, navštevujú športové kluby a iné.
Ak sa individuálne vzdelávanie dobre nastaví, a o to nám v prvom rade ide, môže mať z toho výhodu i škola, i učitelia, ktorí si rozšíria svoje kompetencie o diaľkové vzdelávanie, prípadne môžu byť odmenení za individuálnu prácu so žiakmi.
V súčasnosti máme podľa štatistík na prvom stupni zhruba 600 žiakov. My otvárame túto možnosť na druhý stupeň, pretože naši žiaci, je ich zhruba 400, sa nachádzajú v českých školách a v amerických školách. O tých žiakoch, ktorí sa nachádzajú v Amerike, nemáme absolútne žiadne informácie. Nevieme, koľko ich je, a nevieme, akým spôsobom sa vzdelávajú. O tých ostatných, ktorí sú v českých školách, blízko za hranicami, o tých vieme to, že tam chodia dvakrát do roka na preskúšanie, že majú skúšku z českého jazyka, že tam musia uvádzať aj pobyt v Čechách, pritom vlastne žijú na Slovensku. A práve o týchto 400 žiakoch, o tieto deti nechceme prísť. Takéto manévre nepatria do demokracie 21. storočia a individuálne vzdelávanie má byť legitímnym spôsobom plnenia vyučovania.
Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania vykonáva Štátna školská inšpekcia, kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiakov vykonáva kmeňová škola. Za zmienku stojí fakt, že od roku 2008, odkedy je u nás povolené individuálne vzdelávanie, nebol ani jeden žiak neúspešný. Všetci žiaci prešli cez komisionálne skúšky.
Týmto poslaneckým návrhom sme urobili prvý krok a v spolupráci s ministerstvom školstva, so Štátnou školskou inšpekciou ideme upraviť individuálne vzdelávanie tak, aby boli vylúčené všetky pochybnosti, všetky konkrétnosti bude špecifikovať nová vyhláška.
Rodič je prvým a hlavným vychovávateľom svojich detí, kde spadá aj právo na vzdelávanie svojich detí. Ak sa tak rozhodne, môže túto kompetenciu odovzdať štátu, no nemal by byť inštitucionálne nútený.
Verte, že mojím zámerom i mojím... i zámerom mojich kolegov Richarda Vašečku a Petra Kremského je pomôcť týmto deťom, pretože nám záleží na každom a jednom dieťati. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Verím, že tento návrh podporíte aj v druhom čítaní, pretože našou úprimnou snahou je zákon vylepšiť a zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcela by som zvolať výbor mandátový a imunitný zajtra na 8.45 hod. v 183. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi navrhnúť, aby sme hlasovanie, o tlači 367 a tlači 440 hlasovali zajtra o 11.00 hod.

No určite treba aspoň z môjho pohľadu oceniť, že pán podpredseda parlamentu sa zamýšľa nad vylepšením znenia toho zákona, veď to chceme nakoniec viacerí, to... A len obávam sa, že keď sa budeme snažiť zadefinovať ten inak evidovaný pobyt, lebo nie všade je to registrácia alebo trvalý pobyt, tak zase sa dostaneme k takej všeobecnej definícii, ktorá nám zase nepovie toho veľa. Ale môžeme sa to pokúsiť, ak niekomu to, niekomu, niekomu to teda pomôže k tomu, aby ten návrh zákona podporil.
Ale naozaj mali by sme sa vrátiť aj úplne na začiatok, a už to tu spomínali viacerí a nakoniec aj pán podpredseda Blanár o tom uvažuje, keď vystupuje, že aj Slovensko malo zákon, lebo podmienky nadobudnutia štátneho občianstva si určuje každá krajina sama. Ako sú určité štandardy, ale tie nie sú záväzné a bol tu zákon do roku 2005, ktorý takmer identicky upravoval nadobúdanie štátneho občianstva, ako to majú teraz v Maďarsku. Máme tu stále zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe. A treba si potom ale vyhodnotiť, že či to bola správna reakcia, alebo nebola. Tá reakcia bola v priebehu niekoľkých hodín, vy ste vnútorne presvedčený, že bola správna, ale vo výsledku sa veľmi správna podľa mňa neukázala, pretože na to nedopla..., na to doplatili tí, ktorí na to nemali v úvodzovkách doplatiť, pretože u tých Maďarov sme sa nedozvedeli, že, alebo so... so... Maďarov žijúcich na Slovensku sme sa nedozvedeli, že kto prišiel o to občianstvo, alebo nie, ale dozvedali sme sa o tých tisíckach ľudí inde v zahraničí, ktorí o to prišli, a preto ste prijímali tú vyhlášku.
Čiže to, že teraz ten zákon sa inšpiruje možno aj z veľkej časti tou vyhláškou, to je, to je jedna vec, ale budeme ho ešte sa snažiť upraviť tak, aby sa tá krivda odstránila čo najviac, ktorá sa tu napáchala za tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, každý štát má svoju vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa trvalého, prechodného alebo inak tolerovaného pobytu a všade sa to volá inak. Čiže my nemôžme obsiahnuť všetky možné názvy, aké daný štát umožňuje alebo týmto tolerovaným pobytom dáva, čiže preto tam je takáto, takáto formulácia.
Ale dovolím si zareagovať ešte na poslednú vec a to je to, že vy ste museli reagovať. Vy ste na to reagovať nemuseli, rovnako ako na to nereagovalo Rumunsko ani Srbsko, a postavili sa k tomu, k svojim občanom úplne normálne ako k rovnocenným občanom svojich, svojich krajín a dodnes s tým nemajú absolútne žiadne, žiadne problémy.
A vychádza to z toho, že ste možno ešte, teraz nemyslím konkrétne na vás, ale na stranu SMER a vašich vtedajších koaličných partnerov, nepochopili jednu vec, že my sme v prvom rade Maďari, ktorí žijeme na Slovensku. Sme rovnakí Maďari, ako tí, ktorí žijú v Maďarsku, akurát že sme občanmi Slovenskej republiky.
A toto, čo vy nazývate rozdávaním štátneho občianstva, a z viacerých, dokonca aj koaličných politikov sa ozývajú aj takéto hlasy, že je to, alebo prirovnanie k Rusku alebo k východnej Ukrajine je absolútne scestné. Veď už sme obidvaja, obidva štáty sú v NATO, sú v Európskej únii, majú vynikajúce vzťahy, čo tu tiež zaznelo. Čiže takéto obavy sú skutočne irelevantné a ja si myslím, že sa jedná vyslovene a výlučne len o politiku a nič iné.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Toto ani nebude asi ani vystúpenie v rozprave v tom pravom slova zmysle, ale skôr jedna otázka na pána podpredsedu Blanára, ktorá vystala z jeho, z jeho vystúpenia a následnej reakcie na faktickú poznámku. Tak som využil príležitosť sa prihlásiť, aby som mu túto otázku položil.
Ešte pred tým však musím zdôrazniť to, čo som nepovedal v pôvodnej rozprave, že nič také ako európske štandardy pri udeľovaní štátneho občianstva neexistuje, pretože aj Európsky dohovor o štátnom občianstve hovorí o tom, že každá jedna krajina si tie svoje podmienky určuje sama nezávisle od, od iných štátov. Takže toto máme vyvrátené.
A teraz by som sa vrátil späť k otázke. Pán podpredseda, vy ste kritizovali navrhnutý text tejto novely v zmysle, že vrátiť štátne občianstvo možno občanovi, ktorý predloží potvrdenie o trvalom pobyte, tolerovanom pobyte alebo inom pobyte, a vy sa obávate toho, že sa to bude zneužívať. A dávali ste to do, do kon..., do kontextu s tými občanmi, ktorí prijali maďarské štátne občianstvo, tých je dokopy 134. Sú to vo veľkej väčšine prípadov ľudia, najmä ženy, ktorí sa tam, ktoré sa tam vydali, prípadne tam ostali trvalo žiť.
Ja sa vás pýtam, považujete vy týchto 134 ľudí za bezpečnostné riziko pre Slovensko, že sa im obávate už aj takúto mini novelu podporiť? Toto je moja otázka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No je tu aj tá otázka celkovo a padla tu aj zo strany niektorých poslancov a Ondrej Dostál o tom hovoril síce nie tak priamo, ale vo svojom príspevku to tiež spomenul, že či je takto nastavený zákon dobrý, či by sa mal prijímať teraz, nemal by sa prijímať teraz. No tento zákon sa už diskutuje niekoľko mesiacov. Podľa mojich informácií on v princípe bol na jeseň hotový a odvtedy sa o ňom diskutuje, len nie v parlamente. A viaceré strany terajšej vládnej koalície aj sľúbili voličom, že takýto zákon prijmú, čiže majú na to mandát a o tomto by tá diskusia nemala byť, že či vôbec teraz.
No teraz, lebo v priebehu týchto štyroch rokov, čo najskôr, pretože keď idete niekde do zahraničia a spýtate sa Slovákov v zahraničí, že aké sú ich dve najväčšie požiadavky, tak jedna je elektronické voľby zo zahraničia a druhá je zrušenie zákazu dvojitého občianstva bez obmedzení. Ako drvivá väčšina vám povie toto. Nemá žiadne väčšie priority, ako sú tieto dve. Čiže o čom by chceli niektorí diskutovať a odkladať to o rok, o dva? Už dávno to malo byť prijaté. A súhlasím s tým, čo aj pán poslanec Dostál hovoril, s tým odôvodením, nebudem to opakovať, len pozastavím sa chvíľu pri tej časti, ktorá súvisí so slovenskou diplomaciou, a prečo som, prečo som to spomínal, pretože jeden z mojich predrečníkov, myslím, že to bol pán podpredseda, hovoril, že malo by sa to riešiť diplomatickou cestou. A preto som ja sa pýtal a naozaj je to otázka teda namieste, ak toto by mala byť tá cesta, že čo urobila tá slovenská diplomacia za posledných 10-11 rokov. A povedzme si úprimne, že čo urobila aj za ten posledný rok, lebo to, že prečo je to teraz v takom znení, v akom je, súvisí aj s tým, čo nám hovorila slovenská diplomacia teraz už za tejto novej vlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vy vychádzate z určitého predpokladu, ktorý sa snažíte nám vsugerovať, že by sme ho mali prijať všetci, a to nie je pravda.
Vy ste si sami vyhodnotili, že maďarský zákon je pre nás zlý? Lebo aj tom by... asi od toho by sme sa mali, od toho by sme sa mali odpichnúť, to by sme mali najprv začať preberať, či je naozaj zlý a prečo a či je tak zlý, že my by sme sa mali vôbec s tým zaoberať, lebo to je základná otázka. Nie postaviť to hneď na začiatku tak, že nám chcete vsugerovať, že vy ste tu záchrancovia, nie, my musíme naprávať po vás to, čo vy ste spôsobili.
A ak tuná hovorí niekto možno trošičku tak prísnejšie, akože sa vás to nejak dotklo, že, že sme trestali tých Slovákov zahranično... my sme ich svojím spôsobom potrestali, lebo neplatí to, čo tuná myslím tuná myslím pán Kočiš alebo niekto iný spomínal, že oni sa sami rozhodovali, že prídu. Tam je ix dôvodov, kedy vy sa nerozhodujete sami, keď máte určitú udalosť, napríklad spomenú s manželstvom alebo s narodením, osvojením, alebo keď jednoducho iný, ako tu pán Blaha presne povedal, keď iný štát spája tie podmienky s tým, že musíte sa vzdať jedného občianstva, a zákon slovenský vám neumožňuje si ponechať tiež dve. Takže to vôbec nebolo dobrovoľné v mnohých prípadoch. A to je jedno nakoniec, či to bolo tritisíc, päťtisíc alebo..., tie štatistiky sa rôznia, ale dôležité je, že stačí, že jeden o to prišiel takýmto nespravodlivým spôsobom, a to chceme napraviť.
A ak vyhláška, viete, to, no tuná vyhláška bola výsledkom rozporov medzi pánom Lajčákom a pánom Kaliňákom, a preto bola vyhláška. Mnoho ľudí bolo vydaných na milosť prostredníctvom žiadostí ministra, či dostane, nedostane. Tento zákon je minimálne posun v tom, že hovorí kedy. A to, že to nehovorí možno ideálne, o tom sa budeme baviť v druhom čítaní.
Ale rozprávame sa aj o to, čo robil Lajčák za posledné roky keď bol ministrom zahraničia. Čo vyjednal s Maďarmi pán Lajčák? Veľké nič.