Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi navrhnúť, aby sme hlasovanie, o tlači 367 a tlači 440 hlasovali zajtra o 11.00 hod.

No určite treba aspoň z môjho pohľadu oceniť, že pán podpredseda parlamentu sa zamýšľa nad vylepšením znenia toho zákona, veď to chceme nakoniec viacerí, to... A len obávam sa, že keď sa budeme snažiť zadefinovať ten inak evidovaný pobyt, lebo nie všade je to registrácia alebo trvalý pobyt, tak zase sa dostaneme k takej všeobecnej definícii, ktorá nám zase nepovie toho veľa. Ale môžeme sa to pokúsiť, ak niekomu to, niekomu, niekomu to teda pomôže k tomu, aby ten návrh zákona podporil.
Ale naozaj mali by sme sa vrátiť aj úplne na začiatok, a už to tu spomínali viacerí a nakoniec aj pán podpredseda Blanár o tom uvažuje, keď vystupuje, že aj Slovensko malo zákon, lebo podmienky nadobudnutia štátneho občianstva si určuje každá krajina sama. Ako sú určité štandardy, ale tie nie sú záväzné a bol tu zákon do roku 2005, ktorý takmer identicky upravoval nadobúdanie štátneho občianstva, ako to majú teraz v Maďarsku. Máme tu stále zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe. A treba si potom ale vyhodnotiť, že či to bola správna reakcia, alebo nebola. Tá reakcia bola v priebehu niekoľkých hodín, vy ste vnútorne presvedčený, že bola správna, ale vo výsledku sa veľmi správna podľa mňa neukázala, pretože na to nedopla..., na to doplatili tí, ktorí na to nemali v úvodzovkách doplatiť, pretože u tých Maďarov sme sa nedozvedeli, že, alebo so... so... Maďarov žijúcich na Slovensku sme sa nedozvedeli, že kto prišiel o to občianstvo, alebo nie, ale dozvedali sme sa o tých tisíckach ľudí inde v zahraničí, ktorí o to prišli, a preto ste prijímali tú vyhlášku.
Čiže to, že teraz ten zákon sa inšpiruje možno aj z veľkej časti tou vyhláškou, to je, to je jedna vec, ale budeme ho ešte sa snažiť upraviť tak, aby sa tá krivda odstránila čo najviac, ktorá sa tu napáchala za tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, každý štát má svoju vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa trvalého, prechodného alebo inak tolerovaného pobytu a všade sa to volá inak. Čiže my nemôžme obsiahnuť všetky možné názvy, aké daný štát umožňuje alebo týmto tolerovaným pobytom dáva, čiže preto tam je takáto, takáto formulácia.
Ale dovolím si zareagovať ešte na poslednú vec a to je to, že vy ste museli reagovať. Vy ste na to reagovať nemuseli, rovnako ako na to nereagovalo Rumunsko ani Srbsko, a postavili sa k tomu, k svojim občanom úplne normálne ako k rovnocenným občanom svojich, svojich krajín a dodnes s tým nemajú absolútne žiadne, žiadne problémy.
A vychádza to z toho, že ste možno ešte, teraz nemyslím konkrétne na vás, ale na stranu SMER a vašich vtedajších koaličných partnerov, nepochopili jednu vec, že my sme v prvom rade Maďari, ktorí žijeme na Slovensku. Sme rovnakí Maďari, ako tí, ktorí žijú v Maďarsku, akurát že sme občanmi Slovenskej republiky.
A toto, čo vy nazývate rozdávaním štátneho občianstva, a z viacerých, dokonca aj koaličných politikov sa ozývajú aj takéto hlasy, že je to, alebo prirovnanie k Rusku alebo k východnej Ukrajine je absolútne scestné. Veď už sme obidvaja, obidva štáty sú v NATO, sú v Európskej únii, majú vynikajúce vzťahy, čo tu tiež zaznelo. Čiže takéto obavy sú skutočne irelevantné a ja si myslím, že sa jedná vyslovene a výlučne len o politiku a nič iné.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Toto ani nebude asi ani vystúpenie v rozprave v tom pravom slova zmysle, ale skôr jedna otázka na pána podpredsedu Blanára, ktorá vystala z jeho, z jeho vystúpenia a následnej reakcie na faktickú poznámku. Tak som využil príležitosť sa prihlásiť, aby som mu túto otázku položil.
Ešte pred tým však musím zdôrazniť to, čo som nepovedal v pôvodnej rozprave, že nič také ako európske štandardy pri udeľovaní štátneho občianstva neexistuje, pretože aj Európsky dohovor o štátnom občianstve hovorí o tom, že každá jedna krajina si tie svoje podmienky určuje sama nezávisle od, od iných štátov. Takže toto máme vyvrátené.
A teraz by som sa vrátil späť k otázke. Pán podpredseda, vy ste kritizovali navrhnutý text tejto novely v zmysle, že vrátiť štátne občianstvo možno občanovi, ktorý predloží potvrdenie o trvalom pobyte, tolerovanom pobyte alebo inom pobyte, a vy sa obávate toho, že sa to bude zneužívať. A dávali ste to do, do kon..., do kontextu s tými občanmi, ktorí prijali maďarské štátne občianstvo, tých je dokopy 134. Sú to vo veľkej väčšine prípadov ľudia, najmä ženy, ktorí sa tam, ktoré sa tam vydali, prípadne tam ostali trvalo žiť.
Ja sa vás pýtam, považujete vy týchto 134 ľudí za bezpečnostné riziko pre Slovensko, že sa im obávate už aj takúto mini novelu podporiť? Toto je moja otázka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No je tu aj tá otázka celkovo a padla tu aj zo strany niektorých poslancov a Ondrej Dostál o tom hovoril síce nie tak priamo, ale vo svojom príspevku to tiež spomenul, že či je takto nastavený zákon dobrý, či by sa mal prijímať teraz, nemal by sa prijímať teraz. No tento zákon sa už diskutuje niekoľko mesiacov. Podľa mojich informácií on v princípe bol na jeseň hotový a odvtedy sa o ňom diskutuje, len nie v parlamente. A viaceré strany terajšej vládnej koalície aj sľúbili voličom, že takýto zákon prijmú, čiže majú na to mandát a o tomto by tá diskusia nemala byť, že či vôbec teraz.
No teraz, lebo v priebehu týchto štyroch rokov, čo najskôr, pretože keď idete niekde do zahraničia a spýtate sa Slovákov v zahraničí, že aké sú ich dve najväčšie požiadavky, tak jedna je elektronické voľby zo zahraničia a druhá je zrušenie zákazu dvojitého občianstva bez obmedzení. Ako drvivá väčšina vám povie toto. Nemá žiadne väčšie priority, ako sú tieto dve. Čiže o čom by chceli niektorí diskutovať a odkladať to o rok, o dva? Už dávno to malo byť prijaté. A súhlasím s tým, čo aj pán poslanec Dostál hovoril, s tým odôvodením, nebudem to opakovať, len pozastavím sa chvíľu pri tej časti, ktorá súvisí so slovenskou diplomaciou, a prečo som, prečo som to spomínal, pretože jeden z mojich predrečníkov, myslím, že to bol pán podpredseda, hovoril, že malo by sa to riešiť diplomatickou cestou. A preto som ja sa pýtal a naozaj je to otázka teda namieste, ak toto by mala byť tá cesta, že čo urobila tá slovenská diplomacia za posledných 10-11 rokov. A povedzme si úprimne, že čo urobila aj za ten posledný rok, lebo to, že prečo je to teraz v takom znení, v akom je, súvisí aj s tým, čo nám hovorila slovenská diplomacia teraz už za tejto novej vlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vy vychádzate z určitého predpokladu, ktorý sa snažíte nám vsugerovať, že by sme ho mali prijať všetci, a to nie je pravda.
Vy ste si sami vyhodnotili, že maďarský zákon je pre nás zlý? Lebo aj tom by... asi od toho by sme sa mali, od toho by sme sa mali odpichnúť, to by sme mali najprv začať preberať, či je naozaj zlý a prečo a či je tak zlý, že my by sme sa mali vôbec s tým zaoberať, lebo to je základná otázka. Nie postaviť to hneď na začiatku tak, že nám chcete vsugerovať, že vy ste tu záchrancovia, nie, my musíme naprávať po vás to, čo vy ste spôsobili.
A ak tuná hovorí niekto možno trošičku tak prísnejšie, akože sa vás to nejak dotklo, že, že sme trestali tých Slovákov zahranično... my sme ich svojím spôsobom potrestali, lebo neplatí to, čo tuná myslím tuná myslím pán Kočiš alebo niekto iný spomínal, že oni sa sami rozhodovali, že prídu. Tam je ix dôvodov, kedy vy sa nerozhodujete sami, keď máte určitú udalosť, napríklad spomenú s manželstvom alebo s narodením, osvojením, alebo keď jednoducho iný, ako tu pán Blaha presne povedal, keď iný štát spája tie podmienky s tým, že musíte sa vzdať jedného občianstva, a zákon slovenský vám neumožňuje si ponechať tiež dve. Takže to vôbec nebolo dobrovoľné v mnohých prípadoch. A to je jedno nakoniec, či to bolo tritisíc, päťtisíc alebo..., tie štatistiky sa rôznia, ale dôležité je, že stačí, že jeden o to prišiel takýmto nespravodlivým spôsobom, a to chceme napraviť.
A ak vyhláška, viete, to, no tuná vyhláška bola výsledkom rozporov medzi pánom Lajčákom a pánom Kaliňákom, a preto bola vyhláška. Mnoho ľudí bolo vydaných na milosť prostredníctvom žiadostí ministra, či dostane, nedostane. Tento zákon je minimálne posun v tom, že hovorí kedy. A to, že to nehovorí možno ideálne, o tom sa budeme baviť v druhom čítaní.
Ale rozprávame sa aj o to, čo robil Lajčák za posledné roky keď bol ministrom zahraničia. Čo vyjednal s Maďarmi pán Lajčák? Veľké nič.

Pán podpredseda, takúto schizofréniu som už v tejto sále nepočul veľmi dávno. Vy tvrdíte, že pán minister Mikulec alebo nejaký iný člen vlády má sa zasadit, zasadiť za to, aby Maďarsko zmenilo svoj zákon o štátnom občianstve, a na druhej strane hovoríte, že maďarský zákon o štátnom občianstve zasahuje do slovenských záležitostí.
Tak keď toto nie je schizofrénia, tak potom už neviem, čo je. Že keď to urobí akože Maďarsko, lebo to nerobí, lebo maďarský zákon platí v Maďarsku, nie na Slovensku, tak vtedy je v poriadku, ale keď toto isté robí Slovensko, tak toto už v poriadku nie je. Tak mi to, prosím vás, vysvetlite, ako ste toto mysleli, lebo toto podľa mňa nepochopil nikto, kto v tejto sále sedel.
Druhá vec, všetky argumenty, na základe ktorých ste tento blbý zákon prijali, som vám vyvrátil v mojej rozprave, ktorú ste vy ani nepočúvali, takže nemáte argument na to, že akým spôsobom exteritoriálne zasahuje Maďarsko do záujmov Slovenskej republiky, pretože všetky tieto veci, na základe ktorých ste to prijali, sú vyvrátené viacnásobne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcela by som reagovať na faktické poznámky a poďakovať sa za všetky vstupy, ktoré ste povedali. Sme vlastne v prvom čítaní a verím, že v ďalšej debate určite tento zákon vylepšíme. To, že som spomenula, že sa takéto zákony a takéto dôležité zákony v minulosti na základe nejakých, ja neviem, hrozieb robili v skrátenom legislatívnom konaní, bola pravda a chcela som poukázať, že tak ako kolegovia nás obviňujú, že v čase pandémie, keď skutočne je potrebné prijať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, tak oni dokázali takýto dôležitý zákon schváliť za 5 hodín v jeden deň.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Som rád, pani poslankyňa, že ste sa vrátili do minulosti, keď v tejto sále bolo, bol prijímaný zákon, ktorý máme konečne možnosť napraviť, a to spôsobom, ktorý je až neuveriteľný, že skrátené legislatívne konanie počas jedného dňa. A tu nám naši opoziční kolegovia niektorí idú vytýkať rôzne skrátené legislatívne konania v pandémii. Tak skutočne, že toto je jeden ukážkový príklad, akým spôsobom tu oni vládli počas minulých rokov, pokiaľ išlo o čistotu legislatívneho procesu.
Veľa tu už bolo povedané, či už to spomínal pán poslanec Dostál, alebo pán poslanec Gyimesi, a treba jasne uviesť, že požiadavka na zrušenie zákazu dvojitého občianstva, ale bez akýchkoľvek obmedzení patrí k jednému z dvoch zásadných, patrí jednej z dvoch zásadných požiadaviek, ktoré, ktoré vyslovujú naši krajania žijúci v zahraničí.
Tento zákon je krokom vpred, je posunom vpred, ale ako povedala pani poslankyňa Pleštinská, stále sú tu, stále je tu priestor na vylepšenie tohto zákona a veľmi rád aj ja sa pridám k tým poslancom, ktorí tento zákon vylepšiť chcú, pretože si myslím, že ešte je čo vylepšiť, ideálne, ak by sme zákaz dvojitého občianstva zrušili bez akýchkoľvek obmedzení, len to by musela podľa všetkého aj slovenská diplomacia urobiť viac ako nič, pretože doteraz v tejto veci s Maďarskom nič nevyjednala, aj preto sme v tom stave, v akom sme, a zákon znie, ako znie.
Takže treba sa spýtať aj ich, aj Úradu pre Slovákov v zahraničí, prečo tiež neurobili nič pre zlepšenie.

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, po sprísnení zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pred desiatimi rokmi mnohí ľudia v období od 17. júla 2010 do 30. júna 2021 prišli o slovenské občianstvo. Cítili to ako veľkú krivdu, ktorú sme sa v súlade s programovým vyhlásením vlády na základe tohto vládneho návrhu zákona ako reakciu na veľké množstvo podnetov a žiadostí, prosieb týchto ľudí, rozhodli napraviť.
Určite ešte môžeme diskutovať o vylepšení a precizovaní tohto zákona. Táto požiadavka a prosba vychádza hlavne po brexite, odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a dennodenne dostávam veľa podnetov od ľudí, ktorí tam žijú. Citujem: „Je to reálne, aby sa ešte tohto roku zmenil zákon o dvojitom občianstve? Chcela by som čím skôr dať žiadosť o britské, ale kvôli tomuto zákonu sa nedá, nechcem prísť o slovenské občianstvo, samozrejme. Ako to vidíte? Budú nejaké rokovania v najbližších mesiacoch? Viem, že teraz je COVID, ale mohlo by sa to začať riešiť. Poliaci môžu mať dvojité občianstvo, myslím, že aj Česi, len u nás je to tak, ako je, už 10 alebo 11 rokov.“
Môžem dať odpoveď našim občanom, že tento čas konečne prišiel, dnes je to správa, na ktorú čakali 11 rokov. Zákon sa dnešným dňom dostáva na parlamentnú pôdu a verím, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť taký zákon, aby nikto nemusel stratiť občianstvo, slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle. Spoluobčanov maďarskej menšiny vykresľoval ako bezpečnostnú hrozbu a chcel ich trestať za to, že chcú mať dvojité občianstvo. Občania na zmiešanom území žijú v pokoji a spokojnosti, ale politici potrebovali vždy vyrobiť nejaký problém. Z dôvodu závažnosti problému a bezpečnostných hrozieb, ktoré pramenili z potencionálneho hromadného udeľovania maďarského občianstva občanom Slovenskej republiky, navrhol vtedajší premiér Robert Fico rokovať o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Celý legislatívny proces trval iba jeden deň. Vláda predložila návrh zákona do parlamentu 26. mája 2010 o 11.25 hod. a nový zákon bol prijatý v ten istý deň o 16.47 hod. 90 hlasmi zo 115 prítomných poslancov.
Podľa štatistických údajov tým prišlo o slovenské občianstvo do septembra 2020 až 3 470 ľudí. Najčastejšie však k strate slovenského občianstva došlo v dôsledku prijatia českého občianstva: 817 ľudí, nasledovalo prijatie nemeckého: 798, rakúskeho: 529, britského: 378, amerického: 178, maďarského: 132 a prijatie občianstva ďalších 25 krajín.
Z praxe teda vyplýva, že účinky tejto novely pocítili všetci občania pri získaní cudzieho štátneho občianstva na základe prejavu vlastnej vôle rovnako. V rámci krajín Európskej únie je len estónska legislatíva reštriktívnejšia ako slovenský zákon o občianstve, ktorý uznáva nadobudnutie druhého občianstva narodením alebo manželstvom. Do kategórie krajín, kde je nadobudnutie druhého občianstva výrazne obmedzené alebo úplne nemožné, patria len štyri krajiny Európskej únie a to je Litva, Rakúsko, Estónsko a Slovensko.
Na druhej strane sú najbenevolentnejšími krajinami pri udeľovaní občianstva Cyprus, Česká republika, Írsko, Maďarsko a Rumunsko, ktoré okrem všeobecných podmienok nestanovujú konkrétnejšie prísne pravidlá pri nadobudnutí druhého občianstva jednak vlastnými občanmi, a tiež cudzincami.
Tento zákon prináša mnoho zjednodušení, je to dobrá správa aj pre zahraničných Slovákov a ja verím, že sa vrátime pred rok 2010 a nikto nestratí slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Ďakujem pekne.