Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážený pán minister, som nesmierne rada, že aj taká dôležitá téma ako ochrana klímy sa konečne dostala na rokovanie tohto parlamentu, aj keď s ochranou klímy aj znížením emisií skleníkových plynov, či dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú dôležité témy, s ktorými ministerstvo životného prostredia nakladá so všetkou vážnosťou.
Som hrdá na to, že nám tu rastie mladá generácia, ktorá si naplno...
Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážený pán minister, som nesmierne rada, že aj taká dôležitá téma ako ochrana klímy sa konečne dostala na rokovanie tohto parlamentu, aj keď s ochranou klímy aj znížením emisií skleníkových plynov, či dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú dôležité témy, s ktorými ministerstvo životného prostredia nakladá so všetkou vážnosťou.
Som hrdá na to, že nám tu rastie mladá generácia, ktorá si naplno uvedomuje vážnosť situácie a dôležitosť ochrany životného prostredia. Som hrdá na ľudí, ako je Michal Szabo, Natália Pažická, Zuzana Dudková, Jakub Filo, Marta Fandlová či Jakub Hrbáň. Viem, že väčšina z vás netuší, o koho ide, ja im ale chcem poďakovať. Ich iniciatíva Klíma ťa potrebuje je v prvom rade nielen vyslaný zásadný signál slovenskej politickej reprezentácie, ale v neposlednom rade predznamenáva, aké potrebné je vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby začala realizovať konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny. A ja s nimi súhlasím.
To, že klimatická zmena a globálne otepľovanie a všeobecne aj nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás, o tom zrejme nepochybujeme. Aj napriek tomu je však povedomie mnohých ľudí o klimatických problémoch žalostne nízke. Čo to vlastne klíma je? Celkom zrozumiteľne to vysvetlil Magazín FEREX, tak skúsim zacitovať:
„Klíma sa charakterizuje ako dlhodobý režim počasia v trvaní najmenej tridsať rokov. Klimatický systém Zeme zahŕňa niekoľko zložiek - atmosféru, hydrosféru, kryosféru, litosféru, biosféru a noosféru“ a jej výsled... „(čo je aktívna činnosť a jej výsledky človeka), ktoré priamo aj nepriamo ovplyvňujú klímu.
Globálne zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru. Ak už hovoríme o globálnom otepľovaní, to už sú zmeny v klimatickom režime Zeme spôsobené človekom a jeho činnosťou.“
Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici 20. storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. V 60. rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, kedy došlo k výboru jadrovej elektrárne v Černobyle. Príčinou boli práve spomínané jadrové skúšky.
Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov, boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov. Aj vďaka týmto dokumentom počet jadrových skúšok v druhej polovici 70. rokov rapídne ustal.
Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať, bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 km od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah Spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia.
V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy na Arktídou.
Najzávažnejšou zmenou v klíme je pomerne rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Podľa odborníkov ide o klasický fyzikálny jav. Čím viac skleníkových plynov je v atmosfére, tým viac sa zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme, ohrieva sa atmosféra a vracia toto žiarenie späť. A tým sa zvyšuje prízemná teplota.
Práve narastajúce koncentrácie skleníkových plynov evidentne spôsobia zmeny v celom klimatickom systéme Zeme. Už teraz z nich vyplýva, že vývoj globálnych teplôt, a to najmä v II. polovici 21. storočia bude do značnej miery závisieť na hodnotách emisií. Je pravdepodobné, že v závislosti od množstva fosílneho uhlíka vypusteného do atmosféry môže globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4° C. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústava to znamená, že v porovnaní s predindustriálnym obdobím to bude predstavovať nárast o dve, 2 až 7 °C.
Už niekoľko rokov pozorujeme výrazné zmeny klímy súvisiace s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, a to hlavne: rast priemernej teploty zemského povrchu, horúčavy a sucho, povodne a hurikány, stúpanie morskej hladiny, zmeny lesov a ekosystémov, skleníkový efekt atmosféry. Je to pre nás zdvihnutý prst, ak nie priam celá päsť, lebo už teraz musíme s nevôľou sledovať veľké množstvo dopadov prebiehajúcej klimatickej zmeny, ako sú výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach, napríklad taliansky ľadovec na hore Marmolada, čo je najvyšší vrch talianskych Dolomitov, by v dôsledku celosvetového otepľovania mohol do 15 rokov zmiznúť. Ako je vírus..., výrazný ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch, topenie ľadovcov v Antarktíde a Grónsku a zvyšovanie teploty morskej vody, čo má za následok nárast hladiny svetového oceánu o viac ako 3 mm ročne, postupné zväčšovanie plochy územia, ktoré sú pravidelne postihovaného suchom alebo extrémnymi zrážkami, prípadne povodňami, vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, ako sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny, nárast rozšírenia infekčných chorôb a zvýšenie zdravotných rizík vplyvom väčšieho výskytu horúčav, sucha a povodní, zníženie celkovej stability prírodných spoločenstiev, napríklad aj v dôsledku častejších požiarov, očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať negatívny vplyv na morské spoločenstvá, priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti, pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 °C hrozí bezprostredné vymiznutie asi 20 - 30 % druhov fauny, ale aj znižovanie trvalej snehovej pokrývky zhoršuje dostupnosť vody v priebehu roka v mnohých oblastiach sveta,
Pre závažnosť tvrdení potrebujem ešte poznamenať, že zvýšenie teploty a zníženie pH oceánov v dôsledku vyššej koncentrácie CO2 v atmosfére už zničilo napríklad veľkú časť koralových útesov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa totiž nachádza vo výške len niečo cez 2 metre nad hladinou mora. Ak bude tento trend pokračovať, do 15 rokov koralové útesy zaniknú a do 50 rokov zanikne až 40 % rastlín. A najhoršie je, že klimatické zmeny zasahujú najmä chudobu. To bol svet globálne.
A čo Slovensko? Ak má niekto pocit, že tieto témy Slovensko obchádzajú, tak sa šeredne mýli. Vezmem si na pomoc údaje z toho najzainteresovanejšieho zdroja, Slovenský hydrometeorologický ústav píše:
„Podľa územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4° C. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Oblasti, ktorých sa očakávané zmeny klímy na Slovensku dotknú, sa týkajú vodnej bilancie, poľnohospodárstva, lesného hospodárstvo a rybárstva. Zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako je možné ohrozenie ľudského zdravia.“
Ja prídem až ku koncu, ale pozerám, že už som skoro na konci. „Závažnými následkami pre poľnohospodárstvo môže byť nedostatok vody, výkyvy počasia, prívalové dažde a dlhotrvajúce periódy sucha. Vykrývanie sucha zvýši tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo ale zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Klimatické zmeny sa týkajú skutočne každého z nás, keďže súvisí aj s negatívnymi dôsledkami na naše zdravie.“
A nie kvôli sebe, ale pre tých mladých ľudí, ktorí podstatne viac a lepšie chápu potrebu zmeny aj s ohľadom na ich budúcnosť a budúcnosť ich detí, chápu potrebu mentálneho nastavenia každého jedného z nás, budem hlasovať za prijatie materiálu. A práve kvôli budúcim generáciám k tomu vyzývam aj každého jedného z vás. A na záver. Aj more sa skladá z kvapiek vody a aj taká malá krajina, ako je Slovensko, môže svojimi pár kvapkami byť súčasťou oceánu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
